6Sžfk/27/2021

1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č. k. 30S/125/2019-84 zo dňa 8. decembra 2020 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101828565/2019 zo dňa 29.07.2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 100865506/2019 zo dňa 11.04.2019 (ďalej len „prvostupňové správne rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 24.561 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2017.

boli oprávnené. Pokiaľ teda správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom, možno konštatovať, že splnil svoju dôkaznú povinnosť a v tomto prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane (rovnako III. ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2019).

rôzne. V danom prípade takýmto dôkazom bez ďalšieho nie je ani objednávka č. 01022017/ PR uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou ESC Invest s.r.o., Dolný Kubín, ani faktúra č. 01/2017 vystavená spoločnosťou ESC Invest s.r.o., ktorej predmetom je len vypracovanie konzultácií projektových dokumentácií za obdobie 02/2017 až 07/2017.

Z predmetných listinných dôkazov teda plynie, že predmetom služby nemalo byť vypracovanie dokumentácií, ale len posúdenie, resp. vykonanie kontroly dokumentácií. Tieto dôkazy teda nepodporujú formálnu stránku preverovaného obchodu tak, ako plynie z dodávateľských faktúr.

. Pochybnosti správcu dane o dodaní diela sa správcovi dane nepodarilo rozptýliť ani z úradnej moci vedeným dokazovaním, ktorým preveroval dodanie diela subdodávateľom žalobcu. V tomto smere relevantnou bola skutočnosť, že konateľ dodávateľa žalobcu nevedel uviesť konkrétnu subdodávateľskú spoločnosť, ktorá mala predmetnú výrobnú a realizačnú dokumentáciu poskytnúť.

spoločnosťou S-CORP s.r.o., Bratislava v zdaňovacom období február 2017 sa vyjadrili a účtovnými dokladmi preukázali, že s touto spoločnosťou nikdy neobchodovali, neevidujú v povinných záznamoch vystavené faktúry pre spoločnosť S-CORP s.r.o, Bratislava a túto spoločnosť ani nepoznajú. Svedok A., ktorý bol v preverovanom zdaňovacom období február 2017 prokuristom spoločnosti S-CORP s.r.o., uviedol, pokiaľ išlo o preverované obdobie február 2017, že nedohadoval v tomto období žiadne obchodné prípady, spoločnosť Stavoinvest - SK, s.r.o., Varín nepozná a nikdy s touto spoločnosťou neobchodoval.

5. Správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti o dodaní dodávok od tohto dodávateľa žalobcovi na základe predložených faktúr. V tejto súvislosti správny súd poukázal na závery rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 401/2009-17 zo dňa 16.12.2007. V danom prípade teda správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom (výpoveď konateľov dodávateľa a odberateľa žalobcu mala všeobecný charakter, konateľ dodávateľa a odberateľa žalobcu sa nevedeli vyjadriť k elementárnym otázkam, ktoré sa týkali vypracovania a posúdenia výrobných a realizačných dokumentácií, teda najmä nevedeli uviesť mená projektantov, ktorí dokumentácie vypracovali, resp. program, v ktorom boli vyhotovené), bolo na mieste v záujme unesenia dôkazného bremena žalobcu navrhnúť správcovi dane svedectvá osôb, ktoré mali fyzicky vykonať službu - vypracovať dokumentáciu. V danom prípade žalobca žiadne takéto dôkazy nepredložil, resp. neoznačil a ani iným spôsobom sa mu nepodarilo preukázať reálne

. Podľa kontrolného výkazu k DPH spoločnosti STAFI SK, s.r.o. mali byť v zdaňovacom období február 2017 práce vykonávané v subdodávke spoločnosťou S- CORP s.r.o. . Aj v tomto preverovanom obchodnom prípade je potrebné konštatovať, že listinné dôkazy, ktoré predložil žalobca, a ktoré podľa neho majú preukázať dodanie zdaniteľného plnenia (najmä faktúry, objednávky) od spoločnosti STAFI SK, s.r.o., túto skutočnosť nepreukazovali. Správca dane mal na základe vykonaného dokazovania (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku) oprávnené pochybnosti, že spoločnosť STAFI SK, s.r.o. nemohla dodať zdaniteľné plnenie. 7.

Preto ho dodávateľ STAFI SK, s.r.o., Bratislava žalobcovi nemohol dodať. Dodanie preverovaného fakturovaného plnenia vyvrátili aj výpovede svedkýň - zamestnankýň žalobcu. Rovnako v tomto posudzovanom prípade správny súd (tak ako na iných miestach tohto rozsudku) musí konštatovať, že v danom prípade správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, a preto sa dôkazné bremeno presunulo na daňový subjekt, ktorý mal inými dôkazmi vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov predložených správcovi dane. Mimo iné tak mohol učiniť v rámci ukladania otázok správcom dane vypočutým svedkyniam - zamestnankyniam žalobcu alebo návrhom svedectiev osôb, ktoré mali fyzicky vykonávať fakturované práce. V danom prípade však žalobca žiadne takéto dôkazy nepredložil a ani iným spôsobom sa mu nepodarilo preukázať reálne dodanie zdaniteľného plnenia jeho dodávateľom, resp. subdodávateľom, a preto neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno

Pokiaľ žalobca ďalej namieta, že vykonávanie preverovaných prác zimnej údržby potvrdili svojou výpoveďou konatelia spoločnosti PONGRÁCZ s.r.o., Bratislava a VIA Slovakia spol. s r.o., Bratislava, správny súd uvádza, že v danom prípade je právne relevantným preukázanie existencie daňovej povinnosti u dodávateľa daňového subjektu, a tiež to, že tento si voči daňovému subjektu daň uplatnil, teda podmienky sú viazané práve na dodávateľa žalobcu a nie na jeho odberateľa. 8. Žalovaný sa dopustil pochybenia, pokiaľ v odôvodnení rozhodnutia žalovaný nereagoval na žalobcom označenú nájomnú zmluvu a geometrický plán vo vzťahu k preverovanému obchodnému prípadu zimnej údržby Amfiteátra Krasňany. Správny súd je však toho názoru, že nevysporiadanie sa s uvedeným dôkazom nemalo za následok nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko tento dôkaz je len dôkazom o existencii zmluvného vzťahu medzi žalobcom ako nájomcom areálu prírodného amfiteátra v Krasňanoch a urbárskou obcou - Pozemkovým spoločenstvom Krasňany ako prenajímateľom predmetného areálu, hoci z uvedeného

9. V prejednávanej veci mal správca dane pochybnosti o uskutočnenom obchode, pričom následné správcom dane vykonané dokazovanie z úradnej moci preukázalo žalobcovi opak, t.j. neexistenciu materiálneho plnenia od dodávateľa deklarovaného na preverovaných faktúrach. Pokiaľ deklarovaný subdodávateľ nedodal dodávateľovi žalobcu žiadne plnenie, potom ani dodávateľ nemohol neexistujúce plnenie dodať žalobcovi. Pokiaľ by žalobca vykonával svoje podnikateľské činnosti s potrebnou starostlivosťou a zodpovednosťou a riadne si overil u dodávateľov predpoklady pre dodanie služieb, mohol žalobca disponovať informáciami o osobách, ktoré dodávali tovar ako aj o ich vzťahu k dodávateľovi. Tým, že si potrebné informácie nezabezpečil, sám sa vystavil riziku, že dôkazné bremeno neunesie.

J. pre žalobcu ako daňový subjekt vykonal kontrolu predmetných dokumentácií. Nedôvodnosť uvedenej žalobnej námietky správny súd vidí v tom, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly ako aj následného vyrubovacieho konania nespochybnil samotné dodanie zabezpečenia, resp. kontroly predmetných dokumentácií žalobcom pre spoločnosť VAIN, s.r.o.

V prípadoch prejednávaných Súdnym dvorom EÚ sa jednalo o reálne zdaniteľné obchody.

11. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.

Pokiaľ správny súd vychádzal pri rozhodovaní o všeobecnej správnej žalobe z takýchto mylných skutočností, takéto rozhodnutie správneho súdu je taktiež nesprávne a nezákonné. - poukázal na zrejmý rozpor argumentácie, či už správcu dane, žalovaného správneho orgánu, ako aj následne správneho súdu, ktorý sa s týmto ich názorom stotožnil.

pre sťažovateľa vyhotovila výrobnú a realizačnú dokumentáciu. Spoločnosť ESC Invest s.r.o. vykonala pre sťažovateľa kontrolu týchto dokumentácií pred ich dodaním odberateľovi sťažovateľa - spoločnosti VAIN, s.r.o. Uvedená skutočnosť vyplýva z administratívneho a súdneho spisu v uvedenej veci, pričom uvedené bolo preukázané aj výsluchmi zástupcov týchto

generálnych odberateľov - skutočnosť, že koneční odberatelia mali iných generálnych odberateľov, ako už zdôrazňoval, nepreukazuje nereálnosť dodania fakturovanej služby. Spoločnosť VAIN, s.r.o. si od žalobcu objednala vypracovanie dokumentácií a žalobca jej objednané dokumentácie dodal.

Hotové dokumentácie dom odovzdal ku koncu mesiaca pánovi T..“ čo žalobca počas konania aj potvrdil. Sťažovateľovi tak nebolo jasné, z akého dôvodu správny súd zakladá svoje závery na uvedenej skutočnosti - že konateľ spoločnosti STAFI SK. s.r.o. nemal k dispozícii predmetné dokumentácie, nakoľko tieto ako bolo aj potvrdené, boli odovzdané sťažovateľovi. - je neprípustné a nelogické aby žalovaný správny orgán a následne správny súd založil nereálnosť dodania fakturovanej služby na skutočnosti, ktorá presahuje rámec obchodného vzťahu so spoločnosťou VAIN, s.r.o. Sťažovateľ mal uzatvorený obchodno-právny vzťah so spoločnosťou STAFI SK, s.r.o., ktorá mu zdaniteľné plnenia dodala, pričom v záujme žalobcu bola len skutočnosť, aby mu boli zdaniteľné plnenia dodané a nie skutočnosť, akým spôsobom si ich zabezpečila spoločnosť STAFI SK, s.r.o.

- pokiaľ správny súd opäť založil svoje závery na základe pochybností o dodávateľoch sťažovateľa, a tieto priznáva na jeho úkor, postupuje tak v rozpore nielen s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ale aj v rozpore s platnou a záväznou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Napriek skutočnosti, že vykonanie týchto služieb potvrdil nielen konateľ sťažovateľa, ale aj konateľ dodávateľa, spoločnosti STAFI SK, s.r.o. a konateľka spoločností PONGRÁCZ, s.r.o. a VIA SLOVAKIA spol. s r.o., správny súd bez relevantných dôkazov, tieto dôkazy, získané z výsluchov svedkov popiera svojou vlastnou úvahou, ktorej výsledkom je nepriznanie práva. Uvedené bolo preukázané nielen výsluchmi svedkov ale aj písomnými dokladmi, ktoré sú súčasťou spisu. - správny súd zakladá závery o tom, že nedošlo k zdaniteľnému plneniu práve na dôkazoch získaných z neobjektívnej miestnej obhliadky areálu pohostinstva a na z kontextu vytrhnutých vyjadreniach svedkov - brigádničiek žalobcu v predmetnom období, pričom na predložené dôkazy sťažovateľom -nájomnú zmluvu a geometrický plán neprihliada.

Pen EOOD bod 24, 2./ ESD Centralan property bod 52, Toth bod 26, Bonik bod 29 a Maks Pen EOOD bod 25 3./ ESD Kittel body 56 až 61, Mahagében a Dávid bod 45, Bonik bod 40 a Maks Pen EOOD bod 28, 4./ Rozsudky Súdneho dvora EÚ č. C - 354/03 a C - 355/03, ako aj č. C - 484/03 ). - nepriznaním nároku na odpočet DPH žalovaným správnym orgánom z dôvodu zistení týkajúcich sa iných subjektov ako je sťažovateľ, postupoval žalovaný správny orgán v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorá už bola vyššie uvedená a súčasne v rozpore aj s platnou právnou úpravou DPH v zmysle smernice 2006/112 a záväznou judikatúrou Súdneho

Ak sú tieto podmienky splnené, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté. - právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (viď rozsudky ESD Kittel body 56 až 61, Mahagében a Dávid bod 45, Bonik bod 40 a Maks Pen EOOD bod 28). - Európsky súdny dvor ďalej vo svojich rozhodnutiach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03) konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť,

daňového subjektu. Skutočnosti, ktoré sa udiali následne v spoločnostiach odlišných a nijako neprepojených so žalobcom, nemôžu byť dôvodom pre neuznanie práva pre sťažovateľa, keď z uvedeného žalovaný správny orgán vychádza a správny súd s uvedeným postupom súhlasí. - Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Sžf 1/2011 zo dňa 7.10.2010 uvádza, že dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna, a teda, že ani z ustanovení § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. nemožno vyvodiť dôkazné bremeno sťažovateľa na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových

Taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf 82/2007 z 09.10.2008. - krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu aj tým, že akceptoval názor správcu dane o neunesení dôkazného bremena žalobcu iba na základe pochybnosti, podozrenia správcu dane, pričom tieto samy osebe nie sú spôsobilé vyvrátiť dôkaznú situáciu, a v prípade pochybností je na strane správcu dane, aby preukázal žalobcovi opak.

platnými právnymi predpismi a to na základe preukázaného skutkového stavu. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok potvrdil.

15. S účinnosťou od 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejedávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom technickým prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 16. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/125/ 2019-84 zo dňa 8. decembra 2020, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného. 17. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že Daňový úrad Žilina prvostupňovým správnym rozhodnutím podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 24.561 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2017. Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2017. Vykonanou daňovou kontrolou bolo zistené porušenie ust. § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Správca dane dospel k záveru, že nedošlo zo strany dodávateľa STAFI SK, s.r.o., Bratislava k dodaniu služby, čím nebolo naplnené ust. § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH. Spoločnosti STAFI SK, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH v prepojení na § 19 ods. 2 zákona o DPH ale z titulu uvedenia dane na faktúre podľa § 69 ods. 5 daného zákona. O odvolaní žalobcu voči vyššie označenému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101828565/2019 zo dňa 29.07.2019, ktorým s poukazom na ust. § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v rozhodnutí správcu dane. 18. Podrobný priebeh celého administratívneho konania krajský súd vyčerpávajúco zhrnul v bodoch 1 až 2 napadnutého rozsudku, na ktorý kasačný súd odkazuje a nebude ho osobitne rekapitulovať.

19. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení účinnom k 28.02.2017 (ďalej len „zákon o DPH“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 21. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

23. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa

25. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

27. Podľa § 441 SSP, v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. 28. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Žiline po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

V zmysle uvedenej smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou: - musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240 smernice 2006/112 (formálna podmienka) a - materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky: a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t.j. status osoby dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

31. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu,

32. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho Súdu Slovenskej republiky vo veci pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.).

33. Kasačný súd nemohol akceptovať sťažovateľovu námietku v tom smere, že bola preukázaná existencia plnení, resp. že ak správca dane, žalovaný a následne správny súd nespochybňuje samotné zdaniteľné plnenie, bez ďalšieho nemožno konštatovať, že dokumentácie neboli dodané spoločnosťou uvedenou na faktúre. Za veľmi podstatnú považoval kasačný súd tú skutočnosť, že v predmetnej veci bola dôvodne zo strany správcu dane a žalovaného spochybnená existencia deklarovaného plnenia. Ide pritom o esenciálnu hmotnoprávnu podmienku pri uplatnení nároku na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr. Závery prezentované správnym súdom odrážajú zistený skutkový stav, ktorý vyplýval z dôkazov, ktoré správca dane získal a vyhodnocoval v procese daňovej kontroly a ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Tieto závery poukazovali na fakt, že pri deklarovaných obchodných transakciách nedochádzalo ku skutočnej realizácii materiálneho plnenia a obchod v označených reťazcoch bol len formálny, resp. založený na vystavení faktúr.

Správca dane pritom požadoval predloženie označenej dokumentácie od sťažovateľa (daňového subjektu) s tým, že mu neboli do 19.02.2018 predložené s odôvodnením, že daňový subjekt ani nemal k dispozícii (Protokol č. 100500036/2018 zo dňa 06.03.2018 bol sťažovateľovi doručený dňa 19.03.2018). V konečnom dôsledku správca dane s negatívnym výsledkom preveroval aj samotnú skutočnosť, či spoločnosti Pankl Automotive Slovakia, s.r.o., Bourbon Automotive Plastics Nitra, s.r.o., Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o. a Mountpark logistics EU Sered Sk, s.r.o. vôbec niekedy spolupracovali so sťažovateľom alebo spoločnosťami STAFI SK, s.r.o. alebo VAIN, s.r.o. a to v súvislosťou s predmetnou výrobnou a realizačnou dokumentáciou. Z ich odpovedí bolo zrejmé, že so sťažovateľom, ako aj spoločnosťami STAFI SK, s.r.o. alebo VAIN, s.r.o. nikdy nevykonávali žiadnu obchodnú činnosť.

34. Kasačný súd zdôrazňuje, že odpočítanie dane si môže uplatniť v zásade len platiteľ dane. Právo odpočítať daň vzniká v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 49 ods. 1 zákona o DPH). Základnou podmienkou pre vznik práva na odpočítanie dane je, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť (§ 19 - § 21 zákona o DPH).

V posudzovanej veci bolo aj s poukazom na vyššie popísané aspekty a mechanizmus prenosu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom na sťažovateľovi, aby relevantným spôsobom (nielen formálnymi dokladmi) preukázal, že v príslušnom zdaňovacom období došlo k reálnemu dodaniu služieb od dodávateľa uvedeného na faktúrach a teda či v prípade posudzovaných zdaniteľných plnení boli splnené podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1, § 49 ods. 2 a § 51 zákona o DPH.

35. V danom prípade daňový orgán nezamietol sťažovateľovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty iba z dôvodu absencie materiálneho a personálneho vybavenia, resp. ani z dôvodu nezrovnalosti predchádzajúcich transakcií, kedy v priebehu daňovej kontroly preverovaním predložených dokladov a tvrdení sťažovateľa bolo spochybnené uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných plnení, ktoré boli fakturované deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou STAFI SK, s.r.o. Najpodstatnejšou skutočnosťou pre oba posudzované obchodné prípady bolo dôvodné spochybnenie samotnej existencie deklarovaných plnení. Tu kasačný súd prízvukuje, že materiálna existencia plnenia je podstatnou hmotnoprávnou podmienkou vzniku nároku na odpočítanie dane. Rovnako kasačný súd považuje za dôležité uviesť, že ust. § 8 zákona o DPH formálne definuje tzv. dodanie tovaru, ale uvedené rámcové vymedzenie v písmenách a), b) a c) musí mať aj materiálny obsah. To znamená, že nestačí v prípade § 8 psím. a ) zákona o DPH iba formálne deklarovať prevod práva nakladať s hmotným majetkov ako vlastník, ale je nevyhnutné aj preukázať, že tovar bol daňovému subjektu aj reálne dodaný

36. Správca dane a žalovaný na základe dôkazov založených v administratívnom spise dôvodne prijali záver, že v priebehu daňovej kontroly preverovaním predložených dokladov a tvrdení sťažovateľa bola spochybnená existencia a uskutočnenie zdaniteľných plnení, ktoré boli fakturované deklarovaným dodávateľom. Preto podľa kasačného súdu pre daný prípad neprichádzala do úvahy aplikácia judikatúry napr. v zmysle uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo (C-354/03 Optigen Ltd, C-353/03 Fulcrum Electronics Ltd atď.), takže vec bola posúdená správne. Tu kasačný súd nesúhlasil so sťažovateľovou námietkou, ktorá sa týkala odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe s poukazom na preukázaní vedomosti sťažovateľa o jeho účastní na daňovom podvode. Kasačný súd prízvukuje, že nie je možné pri právnom posúdení kumulovať nesplnenie hmotnoprávnych podmienok s vedomostnou zložkou sťažovateľa o daňovom podvode. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa, ktorého nákup tovaru bol správcom dane

nemal povinnosť sťažovateľovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že mu tovar dodal deklarovaný dodávateľ. 37.

Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

38. Kasačný súd uzatvára, že po vyhodnotení súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne zistili skutkový stav, dôkazy, ktoré správca dane nadobudol v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, riadne vyhodnotili a vysporiadali sa dôkladne aj so všetkými námietkami sťažovateľa. Argumentácia sťažovateľa uvedená v kasačnej sťažnosti zároveň nebola v žiadnom smere spôsobilá spochybniť závery krajského súdu, ktoré sú obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku.

39. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

V Bratislave dňa 26. apríla 2023