6Sžfk/3/2021

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „správny súd“ alebo „krajský súd“) zamietol žalobu žalobcu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo: 101514798/2019 zo dňa 20.06.2019, ktoré v zmysle § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 563/2009 Z.z.“) potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 100543445/2019 zo dňa 05.03.2019, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/ 2009 Z.z. daňovému subjektu - AKS groups.r.o. (žalobca) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017 v sume 5.000,- eur.

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že daňové orgány na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu konštatovali správne, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, keďže nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia - preprava odpadu, čistiace práce a pomocné čistiace práce v kontrolovanom zdaňovacom období (január 2017) zo strany ním deklarovaného dodávateľa prác - spoločnosti RALE imperial s.r.o. v zmysle faktúry č. 2017/0002 zo dňa 31.01.2017, č. 2017/0003 zo dňa 31.01.2017, č. 2017/0004 zo dňa 31.01.2017 a č. 2017/0005 zo dňa 31.01.2017. Na základe uvedeného mu bola správne vyrubená daň z pridanej hodnoty v sume 5000 eur (ako rozdiel medzi daňou vyrubenou v daňovom priznaní žalobcu za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 803,18 eur a daňou zistenou správcom dane po vykonanej daňovej kontrole v sume 5803,18 eur).

3. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa§ 440 ods. 1 písm. f/, g/, h/ SSP a navrhol kasačnému súdu, aby zmenil kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo: 101514798/ 2019 zo dňa 20.06.2019 a súčasne aj rozhodnutie Daňového úradu Nitra číslo: 100543445/ 2019 zo dňa 05.03.2019 a vec vráti Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie.

Konkrétne žalobca navrhoval správcovi dane doplnenie dokazovania, a to zabezpečením kontrolných výkazov DPH dodávateľov žalobcu, ktorému správca dane nevyhovel z dôvodu údajného porušenia daňového tajomstva, aj keď sa nepochybne jedná o skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti, pričom takéto skutočnosti ani nie sú v zmysle § 24 ods. 3 Daňového poriadku predmetom dokazovania. Správca dane, ako aj žalovaný si tak mohol overiť pravdivosť tvrdení svedkov o zaúčtovaní a priznaní predmetných faktúr dodávateľmi žalobcu. Sťažovateľ tvrdil, že žalovaný teda svojvoľne nezohľadnil dôkazy svedčiace v prospech preukázania práva žalobcu na odpočet DPH, a teda nehodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, ani neprihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

5. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ďalej uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie krajského súdu za nezákonné z dôvodu, že súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Správny súd konštatoval, že to bol práve žalobca, kto bol povinný preukázať oprávnenosť nároku na odpočítanie DPH, a to aj v rozsahu preukázania vzniku daňovej povinnosti na DPH na strane žalobcovho dodávateľa.

Tento právny názor správneho súdu (po vzore žalovaného), na základe ktorého vydal sťažovateľom napadnutý rozsudok, nevyplýva podľa sťažovateľa z platnej právnej úpravy v oblasti uplatnenia nároku na odpočet DPH. Právny rámec podmienok uplatnenia práva na odpočet DPH je stanovený v článku 178 Smernice, podľa ktorého je vykonanie tohto práva podmienené vlastnením faktúry vystavenej v súlade s článkom 226 Smernice.

zmluvnými stranami vyhotovujú, a ktoré jeho právo na odpočet DPH preukazovali. V prípade, ak takto predložené doklady spĺňali formálne náležitosti stanovené právnymi predpismi, čo bolo v prípade sťažovateľa potvrdené žalovaným, avšak správca dane mal určité pochybnosti o vzniku tohto práva, alebo bolo potrebné určité skutočnosti doplniť, povinnosť na preukázanie neexistencie tohto nároku sa preniesla na správcu dane, ktorý bol povinný zabezpečiť si dôkazy preukazujúce tieto jeho úvahy, v opačnom prípade nebol oprávnený neuznať nárok žalobcu na odpočet DPH. 7.

dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane, nie žalobca. V tomto kontexte sťažovateľ poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 25.03.2005, sp. zn. 5 Afs 131/2004 aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C - 354/03 (Optigen), C - 355/03 (FulcrumElektronics) a C - 484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť.

Na základe uvedeného podľa sťažovateľa vydal krajský súd nezákonné rozhodnutie, ktorého právne závery sú nesprávne s tým, že sú vyslovené na základe takého výkladu práv a povinností žalobcu a správcu dane vyplývajúcich z ustanovení príslušných právnych predpisov, ktorý bezdôvodne zaťažoval žalobcu vo vzťahu k preukázaniu práva na odpočet DPH, až mu v konečnom dôsledku znemožnil výkon tohto práva a ktorý je v zrejmom rozpore s povinnosťami súdu vyplývajúcimi tomuto z ustanovení čl. 2 ods. 1 Civilného sporového

III. Konanie na kasačnom súde, obsah administratívneho spisu

súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

13. Pre účely rozhodovania vo veci sa kasačný súd oboznámil aj s administratívnym spisom, z ktorého považoval za preukázaný nasledovný skutkový stav: Správca dane vykonal u daňového subjektu, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti v kontrolovanom zdaňovacom období bolo čistenie kanalizácií, havarijná služba, odpadové hospodárstvo, prenájom mobilných zariadení a doprava, kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až jún 2017. Správca dane kontrolou predložených účtovných dokladov zistil, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 2017/0002 zo dňa 31.01.2017, č. 2017/0003 zo dňa 31.01.2017, č. 2017/0004 zo dňa 31.01.2017 a č. 2017/0005 zo dňa 31.01.2017, z toho základ dane v sume 25000 eur a DPH v sume 5000 eur, za prepravu odpadu, čistiace práce a pomocné čistiace práce. Faktúry vystavila spoločnosť RALE imperial s.r.o.

Z uvedeného vyplýva, že dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. a preto daňovému subjektu nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v sume 5000 eur. Zároveň správca dane konštatoval, že pokiaľ si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr za dodanie služieb a tovaru, ktorých reálny obsah nebol preukázaný, porušil § 49 ods. 1 vyššie citovaného zákona, nakoľko právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vzniká iba v prípade, ak je preukázané, že daňová povinnosť z titulu tohto dodania deklarovanému dodávateľovi vôbec vznikla.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101514798/2019 zo dňa 20.06.2019 tak, že rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie január 2017 v sume 5.000,- eur potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne opísal priebeh vykonanej daňovej kontroly, vykonaného dokazovania a vyjadril sa k odvolacím námietkam žalobcu. Konštatoval, že v priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané, že fakturované služby žalobcovi skutočne dodala spoločnosť RALE imperial s.r.o. ako dodávateľ v zmysle predložených faktúr a ani táto spoločnosť nepredložila v priebehu daňovej kontroly žiadne dôkazy preukazujúce reálnosť deklarovaného dodania z jej strany. Správca dane potom dôvodne spochybnil obchodný vzťah medzi uvedenou spoločnosťou (dodávateľ) a žalobcom (odberateľ), nakoľko predloženie faktúr a dodacích listov vystavených uvedenou spoločnosťou ako dodávateľom nie je dôkazom o tom, že služby žalobcovi dodala práve táto spoločnosť. Daňové orgány nespochybnili, že žalobcovi boli dodané služby, ktoré následne dodal svojim

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

15. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

17. Podľa § 8 písm. a/, b/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b/ dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.

19. Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

71 22. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/, c/ alebo písm. d/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/. Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť a/ kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b/ zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c/ elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d/ iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

25. Podľa § 74 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/, i/ vyššie citovaného zákona, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať a/ meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, b/ meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c/ poradové číslo faktúry, d/ dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e/ dátum vyhotovenia faktúry, f/ množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g/ základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h/ uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie

26. Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný uchovávať a/ kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré vyhotovil v jeho mene a na jeho účet odberateľ alebo tretia osoba, a prijaté faktúry vyhotovené zdaniteľnou osobou alebo treťou osobou v jej mene a na jej účet po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.

právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní

osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k

30. Kasačný súd poukazuje na to, že jeho úlohou ani úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, nasledovali pritom pravidlá logického uvažovania a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (viď. napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy.

Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.

34. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

(uznesenie Ústavného súdu SR z 14. novembra 2018, sp. zn. I. ÚS 377/2018-53). 36. Kasačný súd poukazuje na osobitné postavenie správcu dane, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 37.

V kontrolovanom zdaňovacom období, t.j. január 2017 bol konateľom spoločnosti RALE imperial s.r.o. P. I. (od 06.11.2015 do 14.08.2017), ktorý správcovi dane uviedol, že spoločnosť RALE imperial s.r.o. vykonávala ekonomickú činnosť (jednalo sa o opravu motorových vozidiel) a zabezpečovala čistiace práce, pričom spoločnosť nemala zamestnancov, nemala vo vlastníctve ani motorové vozidlá, ani investičný majetok. On vykonával opravu motorových vozidiel a P. O., ktorý mal udelenú generálnu plnú moc (ktorá nebola správcovi dane predložená a nie je uvedená ani v preberacom protokole), vykonával čistiace práce, vrátane odvozu odpadu pre žalobcu. Ďalej uviedol, že spoločnosť AKS group s.r.o. pozná, ale obchodoval s ňou D.. P. O..

38. Uvedené výpovede nepreukazujú, že daňová povinnosť vznikla spoločnosti RALE imperial s.r.o. Naopak, pokiaľ uvedená spoločnosť nemala zamestnancov, ani materiálno-technické vybavenie, nemohla reálne vykonať práce fakturované žalobcovi (čistenie kanálov, toaliet, lapačov a žúmp, na ktoré bolo nepochybne potrebné náradie a na odvoz odpadu bolo potrebné motorové vozidlo, resp. iný prostriedok).

40. Predložením faktúr a dodacích listov ešte nie je preukázaná realizácia prác dodávateľským subjektom, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, že plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne dodávateľom uskutočnené alebo nie. 41.

formálnej stránke všetky predpísané náležitosti, pre daňové účely musia byť skutočnosti na nich deklarované aj preukázateľné inými dôkazmi. 43. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá pre správcu dane v daňovom konaní ustanovuje povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo

44. Záver, ktorý bol zo zistených skutkových okolností v daňovom konaní ustálený zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotno-právnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. V predmetných prípadoch žalobcovi právo na odpočítanie dane (§ 49 ods. 1, § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH) nevzniklo.

Keďže v daňovom konaní leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, je na ňom, aby bez všetkých pochybností, v prípade následnej daňovej kontroly preukázal deklarované skutočnosti, aj s určitým časovým odstupom. 45. Úlohou žalovaného i správcu dane pri posudzovaní práva na odpočítanie DPH zo zdaniteľných obchodov deklarovaných predloženými faktúrami, je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj z výsledkov zistení o preukázateľnosti skutočností na nich deklarovaných.

47. Dôkazné bremeno, ktoré ťaží na preukázanie skutkovej okolnosti - faktická realizácia prác dodávateľským subjektom výlučne žalobcu, nemožno prenášať na správcu dane a tým subsumovať kasačný dôvod pod § 440 ods. 1 písm. f/ SSP.

49. Právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a riadnosť fakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom nielen situácia „resiudicata“ tvorí rozhodovaciu prekážku, ale aj ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu ako relevantný precedens v súlade s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky vytvára zákonodarcom akceptovanú rozhodovaciu prekážku.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rešpektuje rozsudok ESD Mahagébenkft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11, ako aj ostatných obdobných záverov vydaných ESD, ktoré zaujímajú stanovisko k možnosti daňového subjektu sledovať zákonnosť výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Tieto závery sa však týkajú len vzdialenejších dodávateľov v reťazci, ktorí priamo nerealizujú obchodnú transakciu ako bezprostredný dodávatelia preverovaného daňového subjektu, subjekt u ktorého sa vyskytujú pochybnosti alebo nezrovnalosti, ktoré nekorešpondujú s údajmi deklarovanými preverovaným daňovým subjektom, ktorý s ním konal a bol priamo účastný deklarovaného zdaniteľného plnenia, nemá takýto subjekt možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie, nakoľko bol sám spoluaktérom tejto transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia DPH. 51.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, kasačný súd považoval kasačné dôvody sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a h/ SSP za nedôvodné. 52. Kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.