6Sžfk/33/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): O.. O. O., nar. XX.XX.XXXX, U. D. XX, XXX XX N., zastúpeného advokátskou kanceláriou: BAKO LEVRINC - advokáti s.r.o., J.Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, IČO: 36859842, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 336757/2016 zo dňa 29.03.2016 a rozhodnutia žalovaného číslo: 1332978/2016 zo dňa 19.07.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/73/2016-38 zo dňa 8. decembra 2016, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania nepri z náva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

podľa § 68 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „Daňový poriadok“). Základ dane bol určený podľa skutočností zistených pri určovaní dane podľa pomôcok v súlade s § 48 ods. 2 Daňového poriadku, ktoré vykonal správca dane u daňovníka 07.10.2015 v súlade s protokolom o určení dane podľa pomôcok č. 2015/11/00355 zo dňa 09.11.2015, ktorý bol daňovníkovi doručený 30.11.2015.

správca dane postupoval presne podľa ustanovenia § 48 ods. 1, písm. a/ Daňového poriadku, keď daňovník na výzvu správcu dane čiastkové daňové priznanie nepodal, bol správca dane povinný postupovať tak, že zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok. 3. Čo sa týka rozhodnutia ohľadom dane za rok 2016, bolo podľa krajského súdu nesporné, že správca dane zistil základ dane a určil daň pre rok 2015 podľa pomôcok, o čom bol vyhotovený Protokol o určení dane podľa pomôcok č. 2015/11/00355 zo dňa 09.11.2015. Protokol o určení

4. Námietka, že správca dane žalobcovi nedoručil výzvu na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok, čo žalobca preukazoval vlastným čestným prehlásením, nebola podľa krajského súdu dôvodná. Podľa údajov na príslušnej doručenke zásielka, ktorú žalobca prevzal 30.11.2015, obsahovala tak protokol, ako aj výzvu. Krajský súd v tomto kontexte konštatoval, že riadne vyhotovená doručenka má povahu verejnej listiny. Žalobca preukazoval opak svojím vlastným tvrdením, čo nie je podľa krajského súdu žiadny dôkaz.

Krajský súd poukázal na to, že druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“, nie je záväzným údajom. Uviedol, že kataster dodáva dostatok technických informácií na to, aby pozemok registra „E“ mohol byť identifikovaný s pozemkom registra „C“ tak, aby bola určená výmera, v ktorej pozemok registra „E“ zasahuje do tej ktorej parcely alebo tých ktorých parciel registra „C“. Takáto identifikácia je nevyhnutná pre správne určenie dane v prípade, že daňovník má na liste vlastníctva uvedené parcely registra „E“, kde nie je druh pozemku uvedený ako záväzný

7. Krajský súd uzavrel, že žalobca v preskúmavanom konaní tvrdil výlučne to, že na liste vlastníctva má zapísané pozemky registra „E“ s iným druhom pozemku, avšak nepredkladal žiadne dôkazy o nesprávnosti zápisu druhu pozemku v katastri v registri „C“.

Túto skutočnosť správne vyhodnotil ako zmenu, pre ktorú je potrebné, aby daňovník podal čiastkové daňové priznanie. 8. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 SSP.

9. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a f/ SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane a vec vráti orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

11. Tiež namietal, že správny súd vec nesprávne právne posúdil (ust. § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) tým, že potvrdil zákonnosť napadnutých rozhodnutí, pričom tieto sa nevyrovnali s tvrdením sťažovateľa, že nebol povinný podať čiastkové daňové priznanie, nakoľko nedošlo k zmene druhu a výmer pozemkov.

22.11.2016. Jednalo sa o povinnosť správcu dane si na účely vyrubenia dane zabezpečiť aj program starostlivosti o les, a to v súlade s § 6 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. V nadväznosti na to poukázal na znenie ustanovenia § 3 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch a ustanovenia § 10 ods. 1-5 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, v súvislosti s ktorými bol toho názoru, že k zmene druhu pozemku, resp. k rozhodnutiu o skutočnom druhu pozemku dochádza na základe zákonom špecifikovaných rozhodnutí a úkonov, a nie na základe toho, že správca dane zistil, že daňový subjekt uviedol v daňovom priznaní údaje o druhu ním vlastnených pozemkov rozdielne od údajov, ktoré boli v katastri zapísané v registri „C“.

15. Sťažovateľ poukázal na to, že na určenie dane podľa pomôcok neexistoval zákonný právny dôvod, pretože neboli splnené podmienky podľa ustanovenia § 99b ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. a tiež § 48 Daňového poriadku, pretože po podaní daňového priznania nedošlo k zmene výmery a druhu pozemkov.

17. V súvislosti s vyrubením dane z nehnuteľností za rok 2016 sťažovateľ uviedol, že určenie dane podľa pomôcok za rok 2015 nemožno paušálne použiť na rok 2016, prípadne aj na ďalšie zdaňovacie obdobia - procesný postup a podmienky určenia majú byť správcom dane nanovo použité v každom zdaňovacom období. 18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 18.04.2017 uviedol, že sa plne stotožňuje so závermi obsiahnutými v napadnutom rozsudku a žiada kasačnú sťažnosť

III. Konanie na kasačnom súde

19. Prejednávaná vec bola dňa 02.06.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 6S - sp. zn. 6Sžfk/33/2020. S účinnosťou od 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejedávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

21. Z pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že sťažovateľ podal dňa 30.01.2009 daňové priznanie k dani z nehnuteľností. Mesto Žarnovica vyzvalo sťažovateľa na doplnenie daňového priznania výzvou zo dňa 23.09.2014, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 10.10.2014. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 2786/2015, ktorým vyrubil žalobcovi podľa pomôcok na rok 2015 daň z nehnuteľností v sume 964,84 eura. Žalovaný na základe podaného odvolania predchádzajúce rozhodnutie zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie nebolo preskúmateľné, keď správca dane nedodržal postup určenia dane podľa pomôcok a riadne rozhodnutie neodôvodnil.

Rozhodnutie správy katastra Žarnovica zo dňa 16.03.2009 o schválení ROEP - C 1/2009-PVZ 7/09. Správca dane zdôraznil, že záväzným údajom nie je druh pozemku evidovaný ako parcela registra E a uviedol, že určuje záväzné druhy pozemkov podľa údajov parciel registra „C“.

23. Sťažovateľ požiadal listom zo dňa 25.08.2015 o predĺženie lehoty, na čo správca dane listom zo dňa 31.08.2015, ktorý bol sťažovateľovi doručený dňa 18.09.2015, odpovedal tak, že uvedenú lehotu predĺžil do dňa 21.09.2015. Následne sťažovateľ listom zo dňa 21.09.2015 požiadal znovu o predĺženie lehoty, z dôvodu potreby vyhotovenia geometrického plánu, vrátane jeho overenia príslušným katastrálnym odborom okresného úradu.

Správca dane sťažovateľovi dňa 28.10.2015 doručil oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 07.10.2015. Následne bol vypracovaný protokol o určení dane podľa pomôcok č. 2015/11/0035 zo dňa 09.11.2015, ktorý bol v zmysle pripojenej doručenky doručený sťažovateľovi dňa 30.11.2015 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Z protokolu o určení dane podľa pomôcok č. 2015/11/00355 zo dňa 09.11.2015 vyplýva, že v prípade pozemkov evidovaných ako parcely registra „E“ správca dane určil záväzné druhy pozemkov podľa údajov parciel registra „C“ na základe identifikácie parciel. Správca dane tiež uviedol, že lesné pozemky zistené na základe identifikácie parciel nie sú predmetom dane, pretože nie sú na nich hospodárske lesy.

Základ dane bol určený podľa skutočností zistených pri určovaní dane podľa pomôcok v súlade s § 48 ods. 2 Daňového poriadku, ktoré vykonal správca dane u daňovníka 07.10.2015 v súlade s protokolom o určení dane podľa pomôcok č. 2015/11/00355 zo dňa 09.11.2015, ktorý bol daňovníkovi doručený 30.11.2015. Daňová povinnosť bola vypočítaná sadzbami dane z nehnuteľností určenými správcom dane vo Všeobecne záväznom nariadení o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady č. 5/2014 účinnom od 01.01.2015. 26. Žalovaný napadnutým rozhodnutím 1 potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 5790/2015 zo dňa 04.01.2016. 27.

Pri určení základu dane použil údaje z predloženého daňového priznania a iných platných dokladov, ktoré mal k dispozícii. Daňová povinnosť bola vypočítaná sadzbami dane z nehnuteľností určenými správcom dane vo Všeobecnom zariadenom nariadení o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady č. 5/2015 účinného od 1. januára

IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

30. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z., na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada, ak

Pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením v priebehu roka daňová povinnosť dedičovi vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa dedič stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve.

34. Podľa § 99b ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z., ak daňovník podal priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje podľa § 99a a stane sa vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom ďalšej nehnuteľnosti alebo dôjde k zmene druhu alebo výmery pozemku, účelu využitia stavby, bytu alebo nebytového priestoru alebo mu zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľností, je povinný podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností príslušnému správcovi dane v lehote podľa § 99a ods. 1.

jedným rozhodnutím, ak odseky 2 až 4, 6 a 7 neustanovujú inak. (6) Správca dane na základe dodatočného priznania a dodatočného čiastkového priznania vyrubí rozhodnutím rozdiel dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty a dane za nevýherné hracie prístroje na zdaňovacie obdobie, ktorého sa dodatočné priznanie týka, a tiež na nasledujúce zdaňovacie obdobia, v ktorých boli daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje vyrubená aj bez podania priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich a čiastkového priznania k týmto daniam alebo niektorej z nich, ak sa na nasledujúce zdaňovacie obdobia dodatočné priznanie vzťahuje.

Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v poskytovateľoch platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov. (5) Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň. (3) Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.

sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“). (2) Kataster tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území.

40. Podľa § 71 ods. 1 katastrálneho zákona, záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť a na informačné systémy o nehnuteľnostiach.

42. Sťažovateľ namietal v kasačnej sťažnosti najmä to, že nedošlo k zmene druhu alebo výmery pozemku, preto nebol povinný podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností a správca dane nebol oprávnený mu vyrubiť daň z nehnuteľností za roky 2015 a 2016 podľa

Predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky, a to podľa druhového členenia uvedeného v ustanovení § 6 zákona č. 582/2004 Z. z., ktoré s výnimkou stavebných pozemkov je takmer rovnaké ako druhové členenie pozemkov upravené v zákone katastrálnom. Zákon č. 582/2004 Z. z. totiž výslovne v ustanovení § 6 ods. 3 vo vzťahu k určeniu daňovníka a predmetu dane z nehnuteľnosti (dane z pozemkov) odkazuje na údaj uvedený v katastri nehnuteľností. Pre zaradenie pozemku do príslušnej skupiny na účely vyrubenia dane je teda určujúce zaradenie pozemku podľa katastra s jedinou výnimkou, a tá sa týka pozemkov, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie.

46. Ustanovenie § 2 katastrálneho zákona definuje hlavné úlohy a ciele katastra nehnuteľností, konkrétne ustanovuje, že kataster nehnuteľností slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach.

48. Pri druhu pozemku sa záväznosť tohto údaja rozlišuje vo vzťahu k tomu, či ide o pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“. Hodnoverným a záväzným údajom je totiž druh pozemku len pri parcele registra „C“. Na uvedené bol sťažovateľ výslovne upozornený už vo výzve na podanie čiastkového priznania k dani z nehnuteľností a predloženie identifikácie parciel registra „E“ na parcely registra „C“ zo dňa 28.07.2015.

50. Rovnako je potrebné poukázať na ustanovenie § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z., v zmysle ktorého na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. Sťažovateľ ani po výzve správcu dane nesplnil oznamovaciu povinnosť v zmysle § 18 zákona č. 582/2004 Z.z., nepodal ani čiastkové daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti na rok 2015 ani 2016, v ktorom by uviedol zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane.

Správny súd v napadnutom rozsudku správne poukázal aj na to, že z príslušnej doručenky, ktorá je verejnou listinou vyplýva, že sťažovateľovi bola výzva na vyjadrenie k protokolu o určení dane podľa pomôcok doručená dňa 30.11.2015.

53. Skutočnosť, že správca dane napriek ROEP-u sťažovateľovi ako daňovému subjektu za roky 2014 a 2013 vyrubil daň z pozemkov v sume 149,73 eura vyplynula z toho, že správca dane zistil rozpor medzi záväznými údajmi katastra až v roku 2014, o čom bol sťažovateľ upovedomený vo výzve zo dňa 23.09.2014, ktorá mu bola doručená 10.10.2014.

54. Sťažovateľ ku dôvodu kasačnej sťažnosti podľa ust. § 440 ods. 1 písm. f/ SSP uviedol, že správny súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal vyjadreniami sťažovateľa zo dňa 22.11.2016 a 05.12.2016 ktorými namietal, že žalovaný a správca dane neprihliadli na skutočnosti, z ktorých pre neho ako daňový subjekt vyplývali výhody. Jednalo sa o povinnosť správcu dane si na účely vyrubenia dane zabezpečiť aj program starostlivosti o les, a to v súlade s § 6 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. Túto argumentáciu následne ešte rozšíril v kasačnej sťažnosti o konkrétne právne predpisy upravujúce tento program starostlivosti o les.

Výkon správneho súdnictva je založený iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae). Súčasťou systému zodpovednosti účastníka za obranu svojich práv je aj uplatňovanie koncentračnej zásady v správnom súdnom konaní, ktorá sa prejavuje predovšetkým v stanovení dvojmesačnej prepadnej lehoty na vymedzenie všetkých žalobných bodov, teda tvrdení o porušení určitého právneho predpisu v postupe alebo rozhodnutí správneho orgánu (§ 181 ods. 1, § 183 SSP).

Nakoľko sa v predmetnej veci zjavne nejedná o výnimku podľa ustanovenia § 134 ods. 2 SSP, krajský súd nepochybil, keď sa uvedenej argumentácii sťažovateľa osobitne nevenoval. 56. Pre úplnosť však kasačný súd dodáva, že námietka sťažovateľa, poukazujúca na povinnosť správcu dane si na účely vyrubenia dane zabezpečiť aj program starostlivosti o les (§ 6 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z .) zjavne nebola pre toto konanie relevantná ani z materiálneho hľadiska. Z administratívneho spisu vyplýva, že sťažovateľ v daňovom priznaní z roku 2009 uviedol k popisu pozemkov na LV č. XX, kat. územie R. C., parc. č. XXX/X, XXX/ X, XXX/X, že sa jedná o lesné pozemky. Sťažovateľom naznačovaná interpretácia, v zmysle ktorej, ak v daňovom priznaní priznal pozemky ako lesné, nebolo ich možné prekvalifikovať do inej kategórie bez rozhodnutia na úseku starostlivosti o les, je v priamom rozpore s obsahom ním namietanej normy § 6 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. Z prvej vety ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. vyplýva, že s výnimkou stavebných pozemkov, je na zaradenie pozemku do príslušnej skupiny určujúce zaradenie pozemku podľa katastra.

hospodárske lesy (§ 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 582/2004 Z. z.). 57. Kasačný súd vo vzťahu k namietanému odôvodneniu krajského súdu teda konštatuje, že krajský súd sa v odôvodnení rozsudku dostatočne zaoberal pre konanie relevantnými námietkami a argumentmi. Správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku, či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (obdobne aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05 alebo sp. zn. II. ÚS 76/ 07). 58.

59. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali.

V Bratislave dňa 24. mája 2022