6Sžfk/37/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (spravodajca) a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu: VISK, s.r.o., so sídlom Národná trieda 39, Košice, IČO: 36600881, právne zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát so sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104231520/2016 zo dňa 4. novembra 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/126/2016- 42 zo dňa 20. novembra 2019, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

konania. 2. Napadnutým rozhodnutím č. 104231520/2016 zo dňa 4. novembra 2016 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 1416632/2016 zo dňa 8. augusta 2016, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2007 v sume 54260,31 € a zároveň mu bol znížený nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie zo sumy 58242,65 € na sumu 3982,34 €.

Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 695/231/58219/2008/Dub zo dňa 14. júla 2008, ktorým znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie obdobie o sumu 1634646,- Sk.

4. V napadnutom rozhodnutí ďalej žalovaný poukázal na to, že dňa 15. augusta 2011 podal žalobca žiadosť o obnovu predmetného konania, ktorú správca dane rozhodnutím č. 695/ 321/84432/2011/Eá,Pá zo dňa 5. októbra 2011 zamietol. Žalovaný rozhodnutím č. 1020503/ 1/562603-1191824/2012/4897 dňa 3. októbra 2012 zmenil toto rozhodnutie správcu dane a obnovu predmetného konania povolil v rozsahu preverenia zdaniteľných obchodov deklarovaných faktúrami č. 10070013 zo dňa 8. marca 2007, č. 10070015 zo dňa 14. marca 2007, č. 10070016 zo dňa 22. marca 2007 a č. 10070017 zo dňa 28. marca 2007 od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o.

konania. 5. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia taktiež uviedol, že správca dane na základe povolenej obnovy konania vykonal dokazovanie v rozsahu preverenia zdaniteľných obchodov deklarovaných faktúrami č. 10070013, č. 10070015, č. 10070016 a č. 10070017 od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., a vydal rozhodnutie č. 9801403/5/5143201/2013/Pet, Eck zo dňa 18. novembra 2013, ktorým určil rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2007 v sume 54260,31 €. Žalovaný rozhodnutím č. 1100303/1/139456/2014/4897 zo dňa 17. marca 2014 zrušil toto rozhodnutie správcu dane na základe žalobcom podaného odvolania z dôvodu, že jeho názor nebol v súlade s právnym názorom, uvedeným v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydanom v konaní pod sp.zn. 6Sžf/39/2011 konštatujúc, že správca dane nepreukázal, že objektívne skutočnosti týkajúce sa sporných obchodov boli zistené a najmä vyhodnotené tak, aby boli nespochybniteľným podkladom pre vyvodenie záverov o porušení § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 67 ods. 1 a 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“).

Českej republiky spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o., ako to vyplýva z faktúr č. OF20071007 zo dňa 8. marca 2007, č. OF20071008 zo dňa 14. marca 2007, č. OF20071009 zo dňa 22. marca 2007 a č. OF20071010 zo dňa 28. marca 2007, ako predaj oslobodený od DPH v zmysle § 43 zákona o DPH. Táto spoločnosť časť tohto tovaru odpredala späť na Slovensko spoločnosti RESTAR TRANS, s.r.o., a časť spoločnosti IDEA-W, s.r.o., ktorá však za príslušné zdaňovacie obdobie nepriznala žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru z Čiech. 6. Žalovaný poukázal na to, že správca dane z dôkazov zabezpečených počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a v obnovenom konaní zistil nasledovný reťazec nákupu a predaja zlata:

7. Z predloženého spisového materiálu žalovaný zistil, že správca dane v tomto prípade skúmal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu s formálnym stavom a postupoval pritom v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane.

Keďže deklarované zdaniteľné obchody nezodpovedali bežným obchodným zvyklostiam, správca dane mal oprávnené pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré predložil žalobca a vyzýval ho k preukázaniu toho, čo uvádzal v daňovom priznaní. 8. Žalovaný ďalej uviedol, že pri preverovaní splnenia podmienok pre odpočítanie dane v predmetnom zdaňovacom období vychádzal správca dane z konkrétnej faktúry a z dokladov, ktoré k nej boli predložené, z dôkazov, ktoré zabezpečil v spolupráci s inými správcami dane, s orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií, nazeraním do spisov súvisiacich daňových subjektov, pričom ako jeden z dôkazov využil výpoveď svedka JUDr. G. V., bývalého konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., a to v zápisnici o výsluchu svedka ČVS: PPZ-191/NKA-FP-VY-2012 zo dňa 24. júla 2014, spísanej Národnou kriminálnou agentúrou, Národnou jednotkou finančnej polície expozitúra Východ, Košice, bez prítomnosti správcu dane, ako aj žalobcu, výpoveď tohto svedka zo dňa

UNION STEEL, s.r.o., svojimi fiktívnymi faktúrami o dodaní zlata znižovala vzniknutú daňovú povinnosť v spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. . Menovaný svedok opätovne potvrdil, že každý nákup od Schoeller Münzhandel GmbH Wien bol realizovaný takým spôsobom, že on a p. N. fyzicky prevzali zlato, ale daňový doklad bol vystavený po dohode s pracovníkom p.

. V tomto prípade to bola spoločnosť UNION STEEL, s.r.o., pričom on a p. N.K_ nemali vedomosť, či si H. R. tieto faktúry účtoval priamo v spoločnosti UNION STEEL, s.r.o., alebo ich poskytol iným účelovým spoločnostiam, ktoré fakturačne vstupovali do UNION STEEL, s.r.o.

Uvedený svedok vysvetlil, akou formou dostal daňový subjekt VISK, s.r.o., 4% zo základu dane z každej faktúry vystavenej od Tatra Trade Corporation, s.r.o., na základe ktorej jej vznikol nárok na odpočítanie DPH a táto spoločnosť získavala po odpočítaní nákladov na optimalizáciu DPH približne 5% zo základu dane, keďže si vzniknutú daňovú povinnosť, ktorá vznikla predajom spoločnosti žalobcu ponížila fiktívnymi faktúrami od UNION STEEL, s.r.o., a uviedol, že p.

vrátili do Tatra Trade Corporation, s.r.o. 9. Žalovaný považoval námietky, týkajúce sa hodnotenia, resp. nehodnotenia výpovedí G. V. správcom dane za neopodstatnené, pretože závery správcu dane zodpovedajú zásade voľného hodnotenia dôkazov a zásade objektívnej pravdy, pričom výpovede menovaného svedka boli jedným z rozhodujúcich, ale nie jediným dôkazom zabezpečeným a hodnoteným správcom

. 10. Žalovaný k námietkam týkajúcim sa rozporov vo výpovediach svedka G. V. uviedol, že namietané rozpory nie sú takými skutočnosťami, ktoré by mali rozhodujúci vplyv na závery správcu dane. Týmito tvrdeniami sa žalobca snažil preukázať nesprávnosť hodnotenia správcu dane a spochybniť pravdivosť tvrdení svedka, ale tieto tvrdenia žalobcu nie sú schopné preukázať reálne dodanie fakturovaného tovaru. Svedok potvrdil, že žalobca bol do obchodov so spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o., zapojený od januára 2007 (je zrejmé, že odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., si uplatňoval už v zdaňovacích obdobiach január až august 2007) a že zlato fakturované žalobcovi reálne neexistovalo (zlato, ktoré zabezpečil G. V. od Rakúskej spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH bolo dodávané spoločnosti ZLATOKOV, spol. s.r.o., a nie žalobcovi - VISK, s.r.o.).

Argumentácia žalobcu s poukazom na to, že úhrady spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., z vlastných zdrojov daňového subjektu VISK, s.r.o., a že daňový subjekt na týchto transakciách z dôvodu nevyplatených nadmerných odpočtov nezarobil, považoval žalovaný za neopodstatnené a nepreukazujúce nelogickosť tvrdení G. V. ani správcu dane s tým, že provízie medzi spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s.r.o., a daňovým subjektom - žalobcom nemajú vplyv na závery správcu dane o nepreukázaní splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane. 12. Žalovaný vyslovil názor, že správca dane nemal dôvod zaoberať sa výpoveďou svedka J. E. zo dňa 29. mája 2013 a nemal ani dôvod v rámci rozhodnutia sa vysporadúvať s úradným záznamom zo dňa 9. augusta 2007, pretože tieto dôkazy, ktoré sa týkali iných zdaňovacích období, podľa jeho názoru nemali vplyv na záver správcu dane v danej veci. C. E. síce tvrdil, že v jeho priestoroch prebiehali obchody so zlatom, ale jeho tvrdenie nepreukazuje, že sa jednalo o zlato, ktoré bolo predmetom fakturácie medzi spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s.r.o., a VISK, s.r.o., a medzi spoločnosťami VISK, s.r.o., a EUROPA GOLD, s.r.o.

transakcií. Na otázky vyšetrovateľov odpovedal vyhýbavo s odkazom na účtovné doklady, ktoré nekonkretizoval. Z jeho výpovede a z ďalších dôkazov zabezpečených správcom dane je zrejmé, že spoločnosť EUROPA GOLD, s.r.o., bola založená účelovo a faktúry a ich prílohy boli vyhotovené len za účelom dokladového preukázania intrakomunitárnych dodávok zo Slovenska do Českej republiky, ku ktorým reálne nedošlo. Uvedené nebolo preukázané ani tým, že konateľ spoločnosti VISK, s.r.o., v auguste 2007 ukázal správcovi dane zlatú tehlu, o čom správca dane vyhotovil úradný záznam. 13. Žalovaný ďalej poukázal na to, že z odpovede na dožiadanie Daňového úradu Trenčín, týkajúcej sa šetrenia u daňového subjektu ZLATOKOV SK, a.s., Trenčín vyplýva, že spoločnosť ZLATOKOV, spol. s.r.o., v období január až november 2007 obchodovala s komoditou rýdze zlato Au rýdzosť 999/1000 so spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o., v zmysle došlých faktúr, pričom certifikáty od výrobcu zlata doložené neboli.

Skutočnosť, že v spise správcu dane sa nachádza prvý preberací protokol až z apríla 2007 nespochybňuje podľa názoru žalovaného samotnú fakturáciu a dodávku tovaru. Táto spoločnosť má zaúčtované faktúry od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., aj z období pred aprílom 2007.

15. Podľa žalovaného bolo zistené a preukázané, že zdaniteľné obchody medzi spoločnosťami RESTAR TRANS, s.r.o., - ALHALA s.r.o., - PNEU-VAN, s.r. o., - UNION STEEL, s.r.o., - Tatra Trade Corporation, s.r.o., - VISK, s.r.o., - EUROPA GOLD, s.r.o., - RESTAR TRANS, s.r.o., a IDEA-W, s.r.o. neboli reálne uskutočnené a k dodaniu predmetu fakturácie nedošlo. Rýdze zlato, ktoré bolo predmetom karuselového obchodovania a ktoré na základe šetrenia správcu dane malo slúžiť na účely odpočítania daní a získania daňovej výhody a to vzhľadom na skutočnosť, že zlato z fakturačného reťazca malo svoj začiatok u spoločnosti RESTAR TRANS, s.r.o., pričom konečný predaj v rámci zisteného reťazca na území SR bol do iného členského štátu EÚ - ČR spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o., ktorý pri splnení podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH je oslobodený od dane a následne predmetný tovar touto spoločnosťou bol predaný na Slovensko spoločnosti RESTAR TRANS, s.r.o., a časť spoločnosti IDEA-W, s.r.o. Konateľ spoločnosti RESTAR TRANS, s.r.o., je bezdomovec a spoločnosť, ktorej je konateľom, nepozná.

16. K námietkam žalobcu, ktorými poukazoval a odvolával sa na ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že z § 24 ods. 4 Daňového poriadku vyplýva, že ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vo vyrubovacom konaní bol správca dane povinný hodnotiť všetky dôkazy, ktoré za obstaral v súlade so zákonom, súčasťou ktorých boli aj dôkazy zabezpečené

17. Žalobca vo svojej žalobe okrem iného namietal predovšetkým porušenie ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku, v zmysle ktorého správne orgány nehodnotili každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadali na všetko, čo pri správe daní

konaní, z ktorých vyplýva existencia tovaru, ktorý bol predmetom zdaniteľného plnenia. 18. Krajský súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v právnej veci sa v zásade obmedzil na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzoval, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

20. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu ako u platiteľa dane daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2007. Žalobca bol v prejednávanej veci odberateľom investičného zlata od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., a mal za to, že dodanie investičného zlata je oslobodené od dane, a teda z dodávok od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., nemala vzniknúť daňová povinnosť. Žalovaný vo svojom rozhodnutí pripísal ťažiskovú váhu rozhodujúceho dôkazu o neuskutočnení obchodov s rýdzim, ale s investičným zlatom práve výpovedi svedka M. V., bývalého konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., zo dňa 24. júla 2014 pred Národnou kriminálnou agentúrou, Národnou jednotkou finančnej polície, expozitúrou Východ v Košiciach. Svedok M. V. bol vypočutý aj v rámci daňového konania dňa 19. septembra 2014, za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, nakoľko žalobca namietal, že počas výpovede zo dňa 24. júla 2014 pred Národnou kriminálnou agentúrou nebol prítomný správca dane ani splnomocnený zástupca

Tento obchod sa vopred účelovo dohodol s cieľom získať financie prostredníctvom znižovania dane z pridanej hodnoty fingovanými obchodmi, alebo neoprávneným uplatnením nadmerných odpočtov na DPH z fingovaných obchodov. Žalovaný teda na základe uvedeného konštatoval, že k reálnemu uskutočneniu obchodov s investičným zlatom nedošlo, a teda žalobcovi bol určený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie marec 2007.

Správca dane pravdivosť výpovede M. V. do novembra 2013, v ktorých menovaný potvrdil existenciu tovaru, podrobne popísal obchody, ktoré prebiehali v priestore firmy MIKADO, s.r.o. v Košiciach, spochybnil strohým konštatovaním, že tieto výpovede boli účelové, pretože v novej výpovedi zo dňa 24. júla 2014 jednoznačne uviedol, že išlo len o fiktívne obchody. Žalobca v daňovom konaní poukazoval na zásadné rozpory vo výpovediach menovaného svedka, ktorými sa správca dane nezaoberal. Žalovaný konštatoval, že rozpory vo výpovediach M. V. nezistil, menovaný výpoveďou zo dňa 19. septembra 2014 potvrdil svoju výpoveď zo dňa 24. júla 2014, čím jednoznačne potvrdil, že predmet fakturácie pre žalobcu nikdy reálne neexistoval.

Podľa názoru krajského súdu z výpovede M. V. zo dňa 15. apríla 2015 vyplýva, že vnútorné rozpory medzi výpoveďou M. V. a inými dôkazmi sa po jeho výpovedi zo dňa 15. apríla 2015 nijako neodstránili, práve naopak, tieto sa ešte viac prehĺbili. Žalovaný ani správca dane sa rozpormi vo výpovediach M. V. vôbec nezaoberali a zo vzájomne sa vylučujúcich výpovedí nevyvodili žiadne závery. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu poukázal na množstvo rozporov vo výpovediach M. V. a napriek tomu žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žiadne rozpory vo výpovediach tohto svedka nezistil. Poukázal len na to, že M. Chovanec vo výpovedi zo dňa 24. júla 2014 potvrdil, že žalobca bol do obchodov so spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o., zapojený od januára 2007, zlato fakturované žalobcovi reálne neexistovalo, M. V. dodával zlato spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r. o., nie žalobcovi. Žalovaný sa teda so zásadnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní vysporiadal iba formálne. Žalobca poukazoval na to, že predaj zlata medzi Tatra Trade

22. Krajský súd ďalej uviedol, že predmetný obchod, t. j. nákup tovaru a jeho predaj v priebehu roku 2007, sa uskutočňovali okrem iných aj v priestoroch sídla spoločnosti MIKADO, s.r.o., na Hroncovej 5 v Košiciach. Svedok C. E. vo svojej výpovedi zo dňa 29.

dodané. Aj z uvedeného vyplýva, že výpoveď M. V., že tovar nikdy reálne neexistoval a išlo o fiktívne faktúry nie je pravdivá. Závažný logický rozpor vyplýva aj z tvrdenia M. V. vo výpovedi zo dňa 24. júla 2014, v ktorej uviedol, že všetci zainteresovaní vedeli o pravom účele a fiktívnosti týchto obchodov a z výpovede S. R., konateľa spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o. zo dňa 28. augusta 2011 pred orgánmi polície, kde podľa žalobcu vyhlásil, že s V. L. ho zoznámil V. R., ktorý uviedol, že s V. L. bude jednať a obchodovať S. R., pretože nechcel, aby sa V. L. dozvedel že zlato je cez neho, resp. z jeho čestných prehlásení zo dňa 12. septembra 2007 a 14. februára 2008, v ktorých uviedol, že tovar kúpil na Slovensku od žalobcu, k transakcii došlo v Bratislave, tento prepravil do ČR svojim motorovým vozidlom zn. Renault Laguna ŠPZ 6A49051 a následne potvrdil predaj zlata spoločnosti RESTAR TRANS, s.r.o., a časť spoločnosti IDEA-W, s.r.o. . Žalovaný sa vôbec nezaoberal závažnými rozpormi vo vyjadreniach M. V., ktorý uviedol, že väčšinou v deň nákupu zlata v Rakúsku sa tento

akých dôvodov pripisuje výpovedi M. V., ktorý mal riadiť činnosť zločineckej skupiny vyššiu hodnotu pravdivosti, ako výpovedi V. L.. 23. Správny súd konštatoval, že rozhodol rozsudkom v konaniach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania (sp.zn. 7S/125/2016 zo dňa 28. marca 2018 - zdaňovacie obdobie jún 2007, sp.zn. 6S/28/2014 zo dňa 27. júna 2019 - zdaňovacie obdobie január 2007, sp.zn. 6S/ 108/2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. decembra 2017 vydaným pod sp.zn. 4Sžfk/9/2016 - zdaňovacie obdobie máj 2007 a sp.zn. 7S/156/2015 zo dňa 20. novembra 2019 - zdaňovacie obdobie júl 2007), preto v zmysle § 140 S.s.p. na uvedené rozhodnutia v celom rozsahu poukázal. Krajský súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a d/ S.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane pre nedostatočné zistenie skutkového stavu a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

preukazujúcim obchodovanie so zlatom medzi žalobcom a spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s.r.o. a EUROPA GOLD, s.r.o., pretože v doterajšom konaní neboli správcovi dane, ani sťažovateľovi poskytnuté žiadne dôkazy o tom, že k obchodovaniu so zlatom malo dochádzať práve na Hroncovej 5 v Košiciach, v priestoroch spoločnosti MIKADO, s.r.o. Počas daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní žalobca správcovi dane takúto informáciu

Aj keď postavenie svedka v prejednávanej veci nie je rozhodujúce, sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že C. E. nebol konateľom ani spoločníkom žiadnej zo spoločností zapojených do zisteného reťazca spoločností obchodujúcich so zlatom, nemal dôvod kontrolovať, preberať, resp. odovzdávať jednotlivé zlaté tehly - predmet fakturácie. Tvrdenia, že videl zlato, mal ho v ruke, poznal M. V., pri obchodoch boli aj iní ľudia, nie sú dôkazmi, ktoré by mohli poprieť a znehodnotiť doterajšie dôkazy zabezpečené správcom dane a jeho závery. C. E. správcovi dane dňa 29. mája 2013 okrem iného potvrdil, že poskytoval priestory H. L. a že v nich bol vždy prítomný, ale sám uviedol, že presné dátumy si už nepamätá, nevedel presne povedať koľkokrát sa obchod uskutočnil, tvrdil, že to bolo viackrát. Už v roku 2013 svedok správcovi dane potvrdil, že doklady sa nevystavovali v jeho priestoroch a pri odovzdávaní a preberaní tovaru, ale boli už hotové a prichystané. Svedok okrem M. V. nepoznal žiadnu osobu, na priamu otázku správcu dane či pozná E. R. a či menovaný bol niekedy v jeho priestoroch sa nevedel vyjadriť.

spoločností. M. V. opakovane potvrdil svoje tvrdenia o spôsobe obchodovania so zlatom, pričom z jeho výpovedí vyplynulo, že zlato ktoré malo byť predmetom obchodovania reálne neexistovalo. Reálne zlato, bolo predmetom obchodovania s inými spoločnosťami, čomu nasvedčujú napr. aj zistenia správcu dane ohľadom spoločnosti ZLATOKOV, spol. s.r.o., ktorej malo byť zlato z Rakúska reálne dodané. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že žalobca sa snažil preukázať nákup tovaru v zdaňovacom období marec 2007 od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. iba listinnými dôkazmi, ale reálne dodanie tovaru nepreukázal.

Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že pri posudzovaní subjektívnej stránky je nutné hodnotiť, či daný podnikateľský subjekt prijal pri výkone svojej hospodárskej činnosti primerané opatrenia, aby zistil, že ním prijaté plnenia nie sú súčasťou podvodu. Spôsob obchodovania žalobcu s dotknutými spoločnosťami tieto požiadavky - štandardy nespĺňa. S poukazom na uvedené sťažovateľ žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 25. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že existenciu zlata a jeho predaj spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. žalobcovi zhodne potvrdili J, E., V. L., S. R. a V. E. uviedol, že išlo o kanceláriu v Košiciach. S. R. potvrdil, že spoločnosť EUROPA GOLD, s.r.o. obchodovala so zlatom, žalobca mu zlato predal, pozná konateľa, boli v kontakte, v Košiciach bol viackrát, podpisoval faktúry, objednávky a protokoly o prevzatí a odovzdaní

Správne orgány nevysvetlili, prečo bolo potrebné V . L., ktorý mal vedieť o fiktívnosti obchodov ozrejmovať problémy s ich refinancovaním. Správne orgány taktiež nevysvetlili, ako sa mohol žalobca deliť so spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. s nadmernými odpočtami, ak uplatnené nadmerné odpočty za mesiac marec až august 2007 vrátené neboli, pričom spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. žalobca postupne uhradil celú fakturovanú cenu vrátane DPH. Správne orgány okrem toho nevysvetlili ako, prečo a z akých dôvodov M. V. do 24. júla 2014 fiktívne obchody dohadoval v priestoroch J. E. a za účasti iných osôb. 27. Žalobca taktiež uviedol, že počas daňovej kontroly správca dane nespochybňoval existenciu zlata, ale išlo o to, či dodané zlato bolo alebo nebolo investičným zlatom.

28. Podľa žalobcu z tvrdenia sťažovateľa, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že zlato sa fyzicky preberalo v priestoroch spoločnosti MIKADO, s.r.o. jednoznačne vyplýva, že na výpovede J. E., V. L., S. R. a V . E., ktorí potvrdili existenciu zlata a obchodovanie s ním na Hroncovej ulici v Košiciach správca dane neprihliadol.

. Aj V. R. vo všetkých výpovediach potvrdil dodanie zlata, no správca dane tieto výpovede zhodnotil tak, že V. R. nemal záujem a ani snahu o preukázanie hodnovernosti predmetných fakturácií. Žalobca opätovne poukázal na výpoveď S. R. zo dňa 28. augusta 2011 keď pred orgánmi polície okrem iného vyhlásil, že s V. L. ho zoznámil V. R., ktorý uviedol, že s V. L. bude jednať a obchodovať S. R., pretože „V. Baran nechcel, aby sa V. L. dozvedel, že zlato je cez neho“. Ak by V. L. a S. R. vedeli o fiktívnosti obchodov, ako tvrdí M. Chovanec potom je v rozpore s logikou, aby V

neexistovalo. 31. Žalobca taktiež opakovane poukázal na zjavné rozpory medzi preberacími protokolmi a faktúrami v spoločnosti Zlatokov, s.r.o. Na rozdiel od evidencie spoločnosti Zlatokov, s.r.o. v evidencii žalobcu je zjavná vecná, časová a cenová nadväznosť medzi preberacími protokolmi a faktúrami od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. Mal za to, že z uznesenia ČPS PPZ -203/BOK-VY-2011 vyplýva, že karuselový obchod nebol založený na fiktívnych dodávkach zlata, ako to tvrdil sťažovateľ, ale na reálnom nákupe a predaji zlata. Ak zlato v obchodnom vzťahu medzi dodávateľmi UNION STEEL, s.r.o., resp. Tatra Trade Corporation, s.r.o. a žalobcom neexistovalo, potom je otázne aké dostatočne primerané opatrenia mal žalobca prijať, aby si neuplatnil daň z faktúr, kde tovar neexistoval.

súdu. 33. Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t.j. začal konať a rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v Správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

34. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 S.s.p.).

36. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

40. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 41. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dane

43. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bolo rozhodnutie správneho súdu, ktorým podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a d/ S.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie sťažovateľa č. 104231520/ 2016 zo dňa 4. novembra 2016, ako i rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu Košice č. 1416632/2016 zo dňa 8. augusta 2016 a vec vrátil sťažovateľovi na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím č. 104231520/2016 zo dňa 4. novembra 2016 sťažovateľ podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 1416632/2016 zo dňa 8. augusta 2016, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie marec

45. Podľa § 464 ods. 1 S.s.p., ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

47. Vzhľadom na to, že kasačný súd v rozsudku vydanom pod sp.zn. 8Sžfk/36/2018 v kasačnom konaní v súlade s § 464 ods. 1 S.s.p. prevzal podstatnú časť odôvodnenia z rozsudku vydaného v konaní pod sp.zn. 4Sžfk/9/2016, kasačný súd aj v prejednávanej veci prevzal podstatnú časť uvedeného rozhodnutia, pretože svojim obsahom zodpovedá obsahu dôvodov kasačnej sťažnosti v prejednávanej veci a kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s nasledujúcimi dôvodmi rozsudku vydanom v konaní pod sp.zn. 4Sžfk/9/2016 (s pôvodným číslovaním odsekov): 6. 2 Z predloženého administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu ako u platiteľa dane daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007 (prejednávanom prípade február). Žalobca bol v prejednávanej veci odberateľom investičného zlata od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., a mal za to, že dodanie investičného zlata je oslobodené od dane, a teda z dodávok od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., nemala vzniknúť daňová povinnosť.

O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 695/321/89580/2008/Šál zo dňa 11.02.2008, ktorý bol prerokovaný dňa 03.12.2008, t.j. týmto dňom bola ukončená daňová kontrola.

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. I/223/4427-32884/2009/990057-r zo dňa 12.03.2009 potvrdilo odvolaním napadnuté rozhodnutie. 6. 4 Žalobca následne v zákonnej lehote podal na Krajský súd v Košiciach žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/223/ 4427-32884/2009/990057-r zo dňa 12.03.2009. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 6S/ 70/2009-90 zo dňa 11.02.2010 predmetnú žalobu zamietol. 6. 5 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 6Sžf/15/2010 zo dňa 30.03.2011 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti

Daňové riaditeľstvo podalo odvolanie a najvyšší súd rozsudkom sp.zn. 6Sžf/39/2011 zo dňa 20.06.2012 potvrdil rozsudok krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/70/2009-132 zo dňa 19.05.2011. 6. 6 Po zrušení druhostupňového rozhodnutia daňového orgánu, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v prejednávanej veci opätovne rozhodlo rozhodnutím č. 1020503/1/ 553837-1132089/2012/4897 zo dňa 21.08.2012 tak, že zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Košice I č. 695/231/94042/2008/Dub zo dňa 05.12.2008 a vec vrátilo na ďalšie konanie. Predmetné rozhodnutie bolo správcovi dane doručené dňa 07.09.2012. 6. 7 Správca dane následne rozhodol rozhodnutím č. 623614/2015 zo dňa 29.05.2015, a to tak, že žalobcovi znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007 zo sumy 130402,61 € na sumu 5026,26 €. Žalovaný rozhodnutím č. 1319399/2015 zo dňa 21.08.2015 potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 623614/2015 zo dňa 29.05.2015.

Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. 6. 10 Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 6. 11 Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH sa ustanovuje, že platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi

6. 13 Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v

Musí dôjsť aj k preukázaniu reálneho, faktického dodania, ktoré musí byť rovnako materiálne preukázané. Tieto dva druhy preukázania musia byť splnené kumulatívne. Dôkazné bremeno v takomto prípade zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí preukázať splnenie formálnej, ako aj materiálnej

Doklady musia byť vystavené na reálnom materiálnom podklade, pričom údaje v nich musia byť aj ako právna skutočnosť reálne preukázateľné. Ak správca dane s prihliadnutím na objektívne skutočnosti zistí, že právo na odpočet DPH sa uplatňuje neoprávnene, spôsobom pokúšajúcim sa obísť zákon, subjektu právo na odpočet dane zamietne. Uvedené vyplýva z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie a rovnako aj so smernice Rady Európskej únie 2006/ 112/ES o spoločnom systéme dani z pridanej hodnoty. 6. 16 Žalovaný, ako aj krajský súd vo svojich rozhodnutiach pripísali ťažiskovú váhu rozhodujúceho dôkazu o neuskutočnení obchodov s rýdzim ale s investičným zlatom práve výpovedi svedka M. C., bývalého konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., zo dňa 24.07.2014 pred Národnou kriminálnou agentúrou, Národnou jednotkou finančnej polície, expozitúrou Východ v Košiciach. Svedok M. C. bol vypočutý aj v rámci daňového konania dňa 19.09.2014, za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, nakoľko žalobca namietal, že počas výpovede zo dňa 24.07.2014 pred Národnou kriminálnou agentúrou nebol prítomný

6. 18 Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú

trestnom konaní. 6. 21 Podľa § 165b ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“), daňové konanie začaté podľa

Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov. 6. 23 Podľa § 61 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 6. 24 Podľa § 61 ods. 3 až 5 daňového poriadku, konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia.

2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 6. 25 Správca dane začal daňovú kontrolu dňa 13.08.2007. Nadriadený finančný orgán následne predĺžil lehotu na výkon daňovej kontroly do 13.08.2008, t.j. na maximálnu možnú, zákon prípustnú dĺžku daňovej kontroly. Daňová kontrola bola prerušená rozhodnutím správcu dane č. 695/321/10411/2008/Šál zo dňa 11.02.2008 a oznámenie že dňa 02.09.2008 pominuli dôvody na prerušenie daňovej kontroly č. 695/321/75344/2008/Šál.

stanovenej lehote. 6. 26 Krajský súd odmietol žiadosť žalobcu o vypočutie svedka J. E., preto žalobca na pojednávaní predložil krajskému súdu a žalovanému zápisnicu o výsluchu predmetného svedka ČVS: PPZ-393/NKA-FP-VY-2013 z 29.12.2015. Žalobca na pojednávaní poukázal na to, že predmetný svedok v zápisnici jednoznačne potvrdil, že obchody prebiehali v priestoroch jeho firmy MIKADO, s.r.o. v období od januára do augusta 2007 a bol prítomný vždy pri každom obchode, pretože V. L. nemal kľúče. Jednalo sa o obchody so zlatom, zlato videl, mal ho

zdaňovacom období máj 2007, resp. aj v iných zdaňovacích obdobiach v roku 2007. 6. 28 Najvyšší súd ďalej poukazuje, že uvedený reťazec bol zistený už počas daňovej kontroly vykonanej v roku 2008 a správca dane z uvedeného zistenia prijal záver, že predmetom fakturácie bolo investičné zlato. Najvyšší súd poukazuje, že zo všetkých odpovedí na žiadosť o MVI a zistenia u dodávateľa Schoeller Munzhandell GmbH vyplýva, že tento dodávateľ potvrdil dodanie zlata pre odoberateľov zo Slovenska (okrem iných Alhala, s.r.o., UNION STEEL, s.r.o., V. L., M. C.) a uvádza, že neeviduje na faktúrach čísla certifikátov zlatých prútov, pretože nemôže presne zistiť, komu boli tieto prúty dodané. Žalobca predložil k obhliadke správcovi dane zlatú tehlu, čo žalovaný zhodnotil konštatovaním, že zlatá tehla nepreukazuje, že sa jednalo o zlato, ktoré bolo predmetom fakturácie, medzi spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. a žalobcom. Najvyšší súd poukazuje, že žalovaný nikde neuvádza, ako zistil, že zlato predložené k obhliadke nepochádzalo od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. alebo od dodávateľa UNION STEEL, s.r.o., ale pochádzalo od iného

Najvyšší súd poukazuje, že správne orgány pravdivosť výpovedí M. V. do novembra 2013, ktoré boli v prospech žalobcu nehodnotili, len ich odmietli, no na strane druhej výpoveď M. V., ktoré boli v neprospech žalobcu mechanicky prevzali a pripísali im absolútnu hodnotu pravdivosti. Najvyššiemu súdu z výpovede M. V., ktorá sa uskutočnila 15.04.2015 vyplýva, že vnútorné rozpory medzi výpoveďou M. V. a inými dôkazmi sa po jeho výpovedi z 15.04.2015 nijako neodstránili, práve naopak, ešte viac neprehĺbili. Žalovaný ani správca dane sa rozpormi vo výpovediach M. V. vôbec nezaoberal a zo vzájomne sa vylučujúcich výpovedí nevyvodil žiadne závery. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu poukázal na množstvo rozporov vo výpovediach M. V.. Napriek tomu žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žiadne rozpory vo výpovediach M. V.. nezistil. Poukázal len, že M. V. vo výpovedi z 24.07.2014 potvrdil, že žalobca bol do obchodov so spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. zapojený od januára 2007, zlato fakturované žalobcovi reálne neexistovalo,

aj z tvrdenia M. V. z výpovedí z 24.07.2014 a z výpovede V. E., konateľa spoločnosti EURO AD s.r.o. z 08.07.2008. M. V. uviedol, že aj V. E. vedel o pravom účte týchto obchodov a odplata pre V. E. bola 0,5% zo základu dane. V. E., ktorý podľa M. V. vedel, že pohyb zlata bol v reťazci Tatra Trade Corporation, s.r.o., VISK, s.r.o., EURO AD, s.r.o. a Tatra Trade Corporation, s.r.o. a peniaze mu za týmto účelom poskytol M. V., vo výpovedi z 08.07.2008 potvrdil predaj zlata spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. M. V. vo výpovedi 19.09.2014 uviedol, že všetky výpovede pred novembrom 2013 boli jeho strany účelové, tak ako to mali s obchodnými partnermi dohodnuté pre prípad daňových konaní a vo vypočutí na OČTK.

táto odpoveď potvrdila skutočnosti, ktoré uviedol M. V. vo svojich výpovediach, teda, že zlato nakúpené od spoločnosti Schoeller Munzhandell GmbH spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. predala spoločnosti ZLATOKOV, s.r.o. Žalobca poukazoval, že ak preberacie protokoly pre ZLATOKOV, s.r.o. nie sú v súlade s evidenciou daňového subjektu, potom táto skutočnosť spochybňuje samotnú hodnovernosť výpovede M. V. aj prijaté závery týkajúce sa vzťahov

49. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi ktorý mal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľovi (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.