6Sžfk/38/2020

1. Správca dane (Daňový úrad Žilina) vykonal u žalobkyne daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100127806/2017 zo dňa 20.01.2017. Spoločnosť SAND SK, s.r.o. (žalobkyňa) si uplatnila odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 201501105 zo dňa 30.11.2015 na sumu celkom 186.475,20 Eur, z toho 20% DPH v sume 31.079,20 Eur za stavebné práce, zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd a č. 201501106 zo dňa 30.11.2015 na sumu celkom 59.157,89 Eur, z toho 20% DPH v sume 9.859,65 Eur za stavebné práce na akcii: R2 Pstruša - Kriváň, vystavené dodávateľom MONTAVaN, s.r.o., Zámocká 3, Bratislava, ktorá dňa 14.4.2016 zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Central sport s.r.o., Betliarska 12, 851 07 Bratislava, ktorá dňa 20.12.2016 zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť AXELENT, s.r.o., Betliarska 12, 851 07 Bratislava. Správca dane (Daňový úrad Žilina, pobočka Martin) rozhodnutím zo dňa 21. 2.2019 č. 00489705/2019 podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) určil daňovému subjektu (žalobkyni) rozdiel dane v sume 40.938,85 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015, nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2015 v sume 36.356,45 Eur a vyrubil daň v sume 19.802,05 Eur. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podala žalobkyňa odvolanie, pretože ho považovala za nezákonné. Žalovaný (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) odvolaniu žalobkyne nevyhovel a rozhodnutím č. 101365881/2019 zo dňa 05.06.2019 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutiu daňového úradu potvrdil. Druhostupňové rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni doručené 14.6.2019. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že postup správcu dane bol správny, keď neuznal oprávnenosť odpočítanej dane z fakturovaných prác z dôvodu porušenia podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „zákon o DPH“) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pretože nebolo preukázané, že predmet fakturácie bol realizovaný deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou MONTAVaN, s.r.o.. V žalovanom prípade išlo o realizáciu dvoch stavebných zákaziek - stavebné práce na realizácii protihlukovej bariéry R2 Pstuša - Kriváň za stavebné práce: zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v okrese Bytča. Odberateľom stavebných prác žalobkyne bola spoločnosť Stavebná mechanizácia, s.r.o., Žilina a dodávateľom žalobcu bola spoločnosť MONTAVaN, s.r.o., ktorá zanikla ex offo dobrovoľným výmazom dňa 14.04.2016 a bola zlúčená so spoločnosťou Central sport s.r.o., Bratislava. 3. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 5.6.2019 podala žalobkyňa žalobu z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov a zákonom o DPH v platnom znení. Žalovaný svojim rozhodnutím a procesným postupom ukrátil žalobkyňu na jej právach v intenciách ustanovenia § 178 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z Správneho súdneho poriadku.

6. K žiadosti o verifikáciu uskutočnenia sporných stavebných prác krajský súd uviedol, že správca dane nespochybnil vykonanie prác uvedených na faktúrach, ale spochybnil ich vykonanie dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach, t, j. spoločnosťou MONTAVaN, s.r.o.

. 7. Nevyhnutným predpokladom pre vznik nároku a práva na odpočítanie dane je preukázanie, že doklad má povahu faktu, a teda že služba deklarovaná na faktúre bola skutočne aj dodaná platiteľom uvedeným na faktúre v rozsahu uvedenom na faktúre.

Preukázanie prijatých služieb od spoločnosti MONTAVaN, s.r.o. len samotnými faktúrami, zmluvami, resp. dokladmi o úhrade nemožno považovať za dôkaz, na základe ktorého si platiteľ dane môže uplatniť právo na odpočítanie DPH. Ak sa reálne plnenie - dodanie služby dodávateľom - spoločnosťou MONTAVaN, s.r.o. nepreukázalo, t. j. k reálnemu dodaniu služby podľa ustanovení zákona o DPH nedošlo platiteľom uvedeným na faktúre, nemohla platiteľovi - dodávateľovi MONTAVaN, s.r.o. vzniknúť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH ani daňová povinnosť, tejto spoločnosti vznikla len povinnosť na základe § 69 ods. 5 zákona o DPH odviezť daň uvedenú na faktúrach.

Až následne sa preveruje, na aký účel bolo prijaté zdaniteľné plnenie použité - v tomto prípade pre odberateľa Stavebná mechanizácia, s.r.o. - čo v predmetnom prípadne nebolo spochybnené. Pre možnosť uplatnenia odpočtu DPH však musia byť splnené obe podmienky.

Pochybenie správcu dane (spísanie zápisnice z pojednávania ako svedeckú výpoveď) tak krajský súd považoval za formálne pochybenie správcu dane, ktoré nemá za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia. 10. Žalobkyňa namietala aj dĺžku vyrubovacieho konania, ktoré správca dane vykonával 24 mesiacov, čo je dlhšia doba, ako bol výkon samotnej daňovej kontroly, čím bol podľa žalobkyne prekročený maximálne prípustný limit dĺžky vyrubovacieho konania.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario tak, že žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní úspešná nebola. Rovnako náhradu trov konania nepriznal ani žalovanému v zmysle § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na túto náhradu (výnimočnosť situácie).

12. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. a kasačnému súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 13. Sťažovateľka kasačnú sťažnosť odôvodnila nasledovnými sťažnostnými bodmi, obdobnými s námietkami uvedenými v podanej žalobe: - vyrubovacie konanie vykonával správca dane v trvaní 24 mesiacov, čím došlo k porušeniu sťažovateľkinho ústavou garantovaného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a princípu právnej istoty. K posúdeniu krajského súdu o účelovosti tejto námietky a dôvodu, prečo správca dane nemohol ukončiť vyrubovacie konanie v lehote troch mesiacov sťažovateľka uviedla, že krajský súd tým suploval argumentáciu žalovaného. Zároveň dodala, že samotná skutočnosť, že splnomocnený zástupca daňového subjektu opakovane žiadal o výsluch svedka neodôvodňuje dĺžku vyrubovacieho konania a zdôraznila, že nie je možné tolerovať zmeškanie 3 - mesačnej lehoty, ktorá je lehotou zákonnou, zakotvenou v Daňovom poriadku. Postupom správcu dane došlo k porušeniu § 68 ods. 3 daňového poriadku; - sťažovateľka nebola upovedomená zo strany správcu dane o výsluchu svedka U.. X. Š., záver krajského súdu, že išlo o formálne pochybenie správcu dane, ktoré nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia, považuje sťažovateľka za bagatelizovanie procesnej chyby aj tým, že sťažovateľka sa nezúčastnila na inom výsluchu svedka pred Finančným úradom pre Stredočeský kraj, územné pracovisko v Kladne, aj keď o výsluchu bola riadne upovedomená. Sťažovateľka zdôrazňuje že ide o právo daňového subjektu, nie jeho povinnosť, ktorého sa sťažovateľka rozhodla nezúčastniť z dôvodu procesnej ekonómie. Výsluch svedka, o ktorom však upovedomená nebola, považuje za dôkaz vykonaný správcom dane v rozpore so zákonom; - sťažovateľka namieta alibistický prístup správcu dane v daňovom konaní, ktorý sa rozhodol neakceptovať návrhy zo strany daňového subjektu na vykonanie dokazovania vo forme verifikácie stavebných prác u investorov v stavebných spoločnostiach Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s., a Národná diaľničná spoločnosť. Daňový úrad podľa sťažovateľky nespochybnil uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ale na druhej strane zamietol návrh na vykonanie dôkazu vo forme prizvania súdneho znalca do daňového konania a vypracovania znaleckého posudku súdnym znalcom z odboru oceňovania nehnuteľnosti, čím spôsobil nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôkazov a nedostatočne zistený skutkový stav veci, preskúmavané rozhodnutie preto nespĺňa náležitosti rozhodnutia podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Sťažovateľka poukazuje na tri procesné chyby správcu dane, ktoré nie je možné vnímať izolovane, ale ich reťazenie má podľa sťažovateľky takú právnu silu a relevanciu, že majú za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. 14. Žalovaný sa ku podanej kasačnej v lehote nevyjadril.

15. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. februára 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 16. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 17. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 18. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 19. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a)skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 20. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 21. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

26. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam.

27. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

29. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odseku 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

31. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených žalovanými správnymi orgánmi ako aj sťažovateľkou, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. 33. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.

37. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.

38. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (uznesenie Ústavného

Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením. 40. Kasačný súd uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžf/26/2014).

42. Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie.

44. Správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako to je uvedené na predložených faktúrach. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na sťažovateľke, aby predložila také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.

46. K námietke sťažovateľky, že správca dane nevykonal navrhované dôkazy vo forme verifikácie stavebných prác u investorov v stavebných spoločnostiach a vypracovania znaleckého posudku súdnym znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností, kasačný súd sa stotožnil s posúdením krajského súdu a žalovaného a uvádza, že navrhované dôkazy neboli spôsobilé odstrániť pochybnosti o tom, či spoločnosť MONTAVaN, s.r.o. skutočne vykonala stavebné práce na predmetných stavbách. Správca dane nespochybnil uskutočnenie predmetných prác a znalecký posudok z odboru oceňovania nehnuteľnosti, ktorý by aj preukázal zhodu výšky ceny vykonaných prác so sumou uvedenou na faktúre nie je možno považovať za taký dôkaz, ktorý by preukázal, že predmetné stavebné práce skutočne vykonala spoločnosť MONTAVaN, s.r.o.

Uvedená svedecká výpoveď preto nemala podstatný vplyv na rozhodnutie správcu dane, ktorým neuznal oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, a preto nie je možné konštatovať, že namietaným postupom správcu dane bola spôsobená ujma na subjektívnych právach sťažovateľky.

Z administratívneho spisu je však zrejmé, že správca dane nebol v konaní nečinný, ale dĺžka konania bola odôvodnená povahou vykonaných dôkazov aj správaním sťažovateľky v konaní, ktorá požadovala vypočutie svedka Z. S.D_, ako aj prístupom samotného svedka, ktorý sa na základe predvolania pred správcu dane dňa 11.1.2018 nedostavil. Následne správca dane žiadal dňa 30.1.2018 o vypočutie svedka partnera v Českej republike prostredníctvom výmeny informácií v zmysle Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Dňa 1.6.2018 správca dane požiadal žalovaného ako nadriadený orgán o urgenciu, nakoľko neevidovali odpoveď od dožiadaného členského štátu. Po odpovedi z Českej republiky bol svedok Z. S. opäť predvolaný pred správcu dane na vypočutie, kam sa však opäť nedostavil a uviedol, že žiada o vypočutie na Daňovom úrade v Bratislave, o čo žiadal aj splnomocnený zástupca sťažovateľky.

daň a rozdiel dane podľa § 69 Daňového poriadku. Kasačný súd sa nestotožňuje s názorom sťažovateľky, že krajský súd nahrádza odôvodnenie žalovaného, ale uvedené predstavuje právne posúdenie krajského súdu k námietke sťažovateľky predostretej v podanej žalobe, s ktorým sa kasačný súd s poukazom na vyššie uvedené stotožňuje.

50. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

52. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.