6Sžfk/45/2020

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102231802/ 2017 zo dňa 23. októbra 2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Daňovým úradom Žilina (ďalej aj ako „správca dane“) č. 101747708/2017 zo dňa 11. augusta 2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013 podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“) v sume 108.920,75 Eur.

3. Na ústnom pojednávaní pred správcom dane žalobca uviedol, že pre žalobcu subdodávateľsky vykonávala práce spoločnosť Terrafound-knm, spol. s r.o. a spoločnosť ROMSTAV s.r.o. Išlo o stavebné, zámočnícke, pomocné práce a práce na vysokozdvižných vozíkoch, maľovanie, čistenie plastových debničiek. Tieto práce sa vykonávali v objekte spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. Spoločnosť Terrafound-knm, spol. s r.o. vykonávala väčšinou stavebné práce. Pracovníci spoločnosti ROMSTAV s.r.o. sa pri vstupe do objektu spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. preukazovali priepustkami. Po vstupe sa hlásili u svojich teamleaderov. Súpisy prác k dotknutým dodávateľským faktúram vyhotovila spoločnosť ROMSTAV s.r.o. K svojej výpovedi žalobca nepredložil (a to ani dodatočne) žiadne doklady preukazujúce prítomnosť pracovníkov spoločnosti ROMSTAV s.r.o. u žalobcu a v spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. (pozn. do 21. augusta 2016 obchodný názov INA Kysuce, spol. s r.o.), napríklad originály súpisov prác s pečiatkou a podpisom vykonávateľa prác, doklady o úhrade faktúr, zoznam a adresy pracovníkov spoločnosti ROMSTAV s.r.o.

2013. Z odpovede Daňového úradu Košice zo dňa 22. februára 2016 správca dane zistil, že spoločnosť ROMSTAV s.r.o. je problematickým daňovým subjektom, opakovane si neplní daňové povinnosti. Súčasťou odpovede Daňového úradu Košice je Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 19. apríla 2016, do ktorej L. P. uviedol, že konateľom spoločnosti ROMSTAV s.r.o. nie je už od 30. januára 2013, pričom súčasne predložil zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 30. januára 2013 a preberací protokol z 20. marca 2013 o prevzatí účtovných dokladov, všetkých zmlúv a 2 ks pečiatok. Podľa vyjadrenia L. P. od 30. januára 2013 má spoločnosť nového konateľa F. F..

a účtu 611 - Zmena stavu nedokončenej výroby (v prospech účtu 611). 6. Na podnet žalobcu mal správca dane vykonať výsluch ďalších svedkov, konkrétne 15 pracovníkov spoločnosti ROMSTAV s.r.o., pričom v tejto súvislosti správca dane zaslal Daňovému úradu Košice dožiadanie za účelom vypočutia 12 pracovníkov spoločnosti ROMSTAV s.r.o., ktorí mali po preverení obecnými úradmi trvalý pobyt v obci M. a L. M., nakoľko u troch nebolo zistené trvalé bydlisko. Vypočutých bolo 9 svedkov, ktorí mali trvalé bydliská v označených obciach. Troch svedkov ani po zaslaní žiadosti o predvedenie sa nepodarilo predviesť z dôvodu dlhodobého zdržiavania sa mimo trvalého bydliska.

C. U. (podľa zistení správcu dane ide o súkromnú osobu - otca konateľa žalobcu, ktorá nie je ani spoločníkom ani zamestnancom spoločnosti žalobcu) a mali pracovať pre mesto na pokládke zámkovej dlažby, a to pod majstrom P. I.. Mali pracovať na dohodu, niektorí mali pracovať krátko - len 2 x po 10 dní, 1 pracoval asi 5 mesiacov, 1 pracoval 6 mesiacov, 1 pracoval asi rok, 1 pracoval 2 mesiace, iný len krátko, iní len 2 x po 2 týždne. Pracovníci spoločnosti ROMSTAV s.r.o. mali byť vyplácaní v hotovosti, bez podpísania akýchkoľvek dokladov o vyplatení mzdy. Ani jeden z pracovníkov spoločnosti ROMSTAV s.r.o. nemal oprávnenie na práce na VZV, ani jednému z pracovníkov tento preukaz spoločnosť žalobcu nevystavila. Správcom dane bol

Do objektu vstupovali na spoločnosť žalobcu, mali preukazy, pri každom vstupe sa museli nahlasovať a preukaz pri odchode vracali. Preukazy boli vystavované na vrátnici v spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. a tam sa aj odovzdávali (správca dane zistil, že všetky objednávky predložené daňovým subjektom sa týkajú prác pre spoločnosť Schaeffler Kysuce, spol. s r. o.

9. Správca dane v tejto súvislosti pri svojich zisteniach poukázal aj na výpoveď svedka P. K., ktorý mal na starosti správu budov v areáli spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. a rovnako tak na záznamy spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. z návštevného systému za obdobie od 01. januára 2013 do 11. mája 2013 a od 14. novembra 2013 do 31. decembra 2013

2013. Okrem toho uviedol, že vedenie stavebných denníkov je záležitosťou dodávateľa a mala by ich mať spoločnosť žalobcu. 10. Správca dane tiež sám vypočul konateľa spoločnosti ROMSTAV s.r.o. L. P., ktorý sa vyjadril, že jednal s G.. C. U., a to len ústne. Súpisy robil p. U.Š_ a dával zálohy pracovníkom, evidenciu pracovníkov ROMSTAV s.r.o. pri prácach vykonávaných pre spoločnosť žalobcu viedol p. U., spolu ju kontrolovali pri vystavovaní faktúr, kontrolovala sa dochádzka aj výkon

Súčasťou faktúr bol súpis vykonaných prác, krycí list, objednávka zo spol. Schaeffler Kysuce spol. s r.o. a montážny denník obsahujúci mená zamestnancov spoločnosti žalobcu: I., Q. Y.., Q. C.., M., Q., X., X., P., P.. Mená pracovníkov spoločnosti ROMSTAV s.r.o. sa pri odberateľských faktúrach za vykonané práce nenachádzali.

14. Správny súd v odôvodnení rozsudku v prvom rade poukázal na to, že vo veci bolo pôvodne rozhodnuté rozsudkom č. k. 30S/115/2017-61 zo dňa 18. septembra 2018, ktorým správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania. Tento rozsudok správneho súdu bol zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ako v tom čase kasačného súdu) sp. zn. 6Sžfk/1/2019 zo dňa 16. januára 2020, v ktorom kasačný súd vyslovil názor, že postup správcu dane, keď neuznal sumu 492.955,22 Eur z dôvodu nedostatočného preukázania daňových výdavkov (nákladov), bol správny. Kasačný súd vyslovil nesúhlas s názorom správneho súdu v zrušovanom rozsudku, že v danej veci je potrebné doplniť dokazovanie ohľadom dochádzky zamestnancov v spoločnosti ROMSTAV s.r.o. Mal za to, že zistením dochádzky zamestnancov do práce nie je možné preukázať reálne vykonanie prác. Vzhľadom na charakter fakturovaných prác (stavebné práce) vyslovil kasačný súd právny názor, že reálnym dôkazom preukazujúcim realizáciu prác je

konaní. Predpokladom na zistenie, ktoré má byť podkladom na rozhodnutie daňového orgánu, je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť plniť si svoju dôkaznú povinnosť, navrhnúť dôkazy, ktoré zo svojej pozície súkromnoprávnej osoby nemôže zabezpečiť, vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich získania. Ak je táto príležitosť daňovému subjektu poskytnutá, ide úplne na ťarchu daňového subjektu, že svoje právo nevyužije.

17. Správny súd argumentoval, že pre uznanie výdavkov v zmysle zákonných kritérií zákona o dani z príjmov je potrebné, aby boli súčasne splnené tri podmienky, a to: a) Podmienka vecnosti - výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, tzn., že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom.

Pokiaľ žalobca na preukázanie svojich tvrdení o dodaní služby predloží a označí správcovi dane konkrétne faktúry vystavené konkrétnym vystaviteľom - dodávateľom, má uvedená faktúra čo do ceny, množstva a kvality poskytnutých služieb preukazný charakter len vo vzťahu ku konkrétnemu dodávateľovi. Ak nie je preukázané, kto je dodávateľom poskytnutej služby, pričom je preukázané, že určité stavebné a iné práce boli vykonané, nie je potom zrejmý ich rozsah, ohodnotenie prác a faktúrou vystavenou určitým dodávateľom nemožno tieto absentujúce podstatné údaje nahradiť. c) Podmienka zaúčtovania - preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný.

19. Správny súd poukázal na to, že správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre uplatnenie daňového výdavku v zmysle zákona o dani z príjmov.

faktúrami. Podľa názoru správneho súdu, vychádzajúc z vyššie uvedených právno-teoretických postulátov, obsahu administratívneho spisu a v nadväznosti na vyslovený záväzný právny názor kasačného súdu obsiahnutý v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/1/2019 zo dňa 16. januára 2020, prvostupňový správny orgán (správca dane) vykonal vo veci rozsiahle šetrenie.

21. Podľa názoru správneho súdu žalobca nesplnil všetky podmienky pre uznanie daňového výdavku podľa § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nebola splnená podmienka vecnosti ani preukázateľnosti daňového výdavku. Nebola preukázaná súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom, t. j. výdavkom za „pomocné práce od dodávateľa ROMSTAV s.r.o.“ konkrétnym dodávateľom ROMSTAV s.r.o.

22. Za podstatné okolnosti v prejednávanej veci správny súd považoval nasledovné správcom dane zistené skutočnosti: - Výpovede svedkov (pracovníkov) spoločnosti ROMSTAV s.r.o., ktorí mali reálne vykonávať práce od 01. januára 2013 do 31. decembra 2013, sa rozchádzajú s výpoveďami zamestnancov spoločnosti žalobcu a spoločnosti Terrafound-knm spol. s r.o. - Prítomnosť pracovníkov spoločnosti ROMSTAV s.r.o. v roku 2013 nebola okrem výpovedí svedkov navrhnutých žalobcom žiadnym iným spôsobom spoľahlivo preukázaná.

preukázaná ani čiastkovými výpismi poskytnutými spoločnosťou Schaeffler Kysuce, spol. s r.o., ktorá mala k dispozícii záznamy z obdobia od 01. januára 2013 do 11. mája 2013 a od 14. novembra 2013 do 31. decembra 2013, kde v daných záznamoch sa nevyskytuje ani jedno z mien žalobcom v administratívnom konaní predloženého zoznamu pracovníkov ROMSTAV

Do objektu vstupovali na ich spoločnosť, mali preukazy, pri každom vstupe sa museli nahlasovať a preukaz pri odchode vracali. Preukazy boli vystavované na vrátnici v spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. a tam sa aj odovzdávali (správca dane mal preukázané, že všetky objednávky predložené žalobcom sa týkajú prác pre spoločnosť Schaeffler Kysuce, spol. s r.o.), pracovali v objekte RENT-KNM, s.r.o. (žalobca), a to pre G.. C. U.Š_, s ktorým boli väčšinou v kontakte (G.. C. U. je súkromná osoba, ktorá nie je ani spoločníkom ani zamestnancom spoločnosti žalobcu) a pracovali pre mesto na pokládke zámkovej dlažby.

- Svedok P. na jednej strane tvrdí, že v roku 2013 už nemohol konať za spoločnosť ROMSTAV s.r.o. a na druhej strane podpísal výdavkové pokladničné doklady, prijal hotovosť, konal so žalobcom a pod. 23. Z uvedeného podľa správneho súdu vyplýva, že pokiaľ žalobca tvrdí, že pracovníci ROMSTAV s.r.o. vykonávali stavebné práce v objekte, potom sa jedná o stavebné a iné práce vyfakturované dodávateľskou faktúrou č. 107/2013 zo dňa 20. decembra 2013 na sumu 149.175,15 Eur bez DPH za pomocné a stavebné práce spoločnosťou Terrafound-knm spol. s r.o.

24. Správny súd konštatoval, že správca dane na základe odberateľských faktúr správne vyhodnotil všetky stavebné práce objednané spoločnosťou Schaeffler Kysuce, spol. s r.o., pričom zistil, že práce podľa objednávok v celkovej sume 101.687,31 Eur mali zahŕňať práce vykonávané v exteriéri aj v interiéri objektu spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o.

25. Správny súd mal za to, že samotné vyjadrenia svedkov a žalobcu o vykonaní stavebných a pomocných prác ešte nepreukazujú, že sú splnené podmienky na uplatnenie daňového výdavku v súlade s ust. § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov. Nie je možné uznať v základe dane z príjmov náklad (výdavok) len na základe dôvery medzi obchodnými partnermi, resp. len na základe výpovedí svedkov bez akéhokoľvek preukázania reálneho vykonávania fakturovaných prác v požadovanej štruktúre a rozsahu konkrétnym dodávateľom.

27. Z vykonaného rozsiahleho šetrenia podľa správneho súdu vyplýva dôvodnosť záveru žalovaného, že postup správcu dane bol správny, keď neuznal sumu 492.955,22 Eur v základe dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013 z toho dôvodu, že tieto náklady neboli dostatočne preukázané. Neboli predložené relevantné podklady k fakturácii a vystaveniu dodávateľských faktúr. Vzhľadom na charakter fakturovaných prác (stavebné práce) je reálnym dôkazom preukazujúcim realizáciu prác stavebný denník, v ktorom by boli zaznamenané reálne vykonané a prevedené stavebné práce v podrobnej špecifikácii.

28. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že ich náhradu žalobcovi nepriznal, pretože v konaní úspešný nebol.

29. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou ho žiadal zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Závery správneho súdu považoval za arbitrárne, v rozpore s obsahom administratívneho spisu a argumentačne neudržateľné.

V tejto súvislosti poukázal na pôvodné rozhodnutie krajského súdu a záver v ňom vyslovený, že spochybnenie oprávnenosti nákladových položiek správcom dane stojí na skutkovom základe, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Mal však za to, že jednotlivé tvrdenia do seba vzájomne zapadali a potvrdzovali sa. Zdôraznil, že každý z vypočutých svedkov potvrdil, že pracoval v Kysuckom Novom Meste a že pracoval pre spoločnosť „RENT“. Z výpovedí svedkov tiež vyplýva, že boli ubytovaní v areáli žalobcu, kam chodili autom alebo dodávkou, ktorú poskytol p. U. a že vykonávali stavebné činnosti - pokládku zámkovej dlažby v meste - parkovisko a chodníky. V tejto súvislosti žalobca poukázal na výpoveď G.. H. U., ktorý potvrdil vykonávanie predmetnej činnosti s tým, že ide o spoločníka spoločnosti žalobcu, ktorý mal na starosti zabezpečenie prác a personálnu agendu, pričom vzhľadom na svoju pozíciu v spoločnosti žalobcu mal lepší prehľad o rozdelení prác pracovníkom ako samotný konateľ žalobcu. V tomto smere žalobca poukázal tiež na výpovede riadiacich pracovníkov, ktorí pracovali pre subdodávateľov žalobcu na stavebných akciách, a to P. M. a P. I.. Títo mali potvrdiť vykonávanie prác spoločnosťou ROMSTAV s.r.o., resp. jej pracovníkmi. Žalobca na tomto mieste dodal, že pracovníci spoločnosti ROMSTAV s.r.o. sa pri prácach pre žalobcu v priebehu roka menili, pričom aj svedkovia (napr. G..

Spoločnosť Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. nikdy nevyžadovala, aby žalobca oznamoval svojich subdodávateľov. Informáciu od tejto spoločnosti o tom, že so spoločnosťou ROMSTAV s.r.o. nikdy nespolupracovala, považoval žalobca za nepodstatnú. Rovnako ani svedok K. podľa žalobcu nepoprel, že by v areáli spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. nemali pracovať

V tejto súvislosti žalobca tiež poukázal na výpoveď svedka U. L., ktorý potvrdil, že vstupoval a pracoval aj v objekte spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. 33. Ďalej žalobca uviedol, že v čase realizácie prác pracovníkmi ROMSTAV s.r.o. bol L. P. evidovaný ako konateľ spoločnosti, a preto všetky jeho úkony vyvolávali právne následky, nakoľko žalobca nevedel a ani nemal ako vedieť o zmenách v spoločnosti ROMSTAV s.r.o. Rovnako ako žalobca nevedel o problémoch tejto spoločnosti.

Dôvodil, že ak mal žalovaný pochybnosti o správnosti údajov predložených žalobcom, tieto bolo možné odstrániť či už výsluchom ďalších navrhovaných svedkov, ohliadkou na mieste, dochádzkou pracovníkov spoločnosti ROMSTAV s.r.o. a pod. Zdôraznil, že vyčerpal všetky prostriedky, ktorými mohol preukázať opodstatnenosť nákladov, pričom pochybnosti žalovaného vychádzajú z tendenčného hodnotenia vybraných dôkazov. Podľa žalobcu ak by daňové orgány a správny súd hodnotili všetky dôkazy objektívne, museli by dospieť jedine k záveru o splnení všetkých podmienok pre uznanie výdavkov žalobcu, ktoré boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu. Jednalo sa o náklad za vykonané práce pre objednávateľa spoločnosť Schaeffler Kysuce, spol. s r.o., ako aj práce pri údržbe a opravách majetku žalobcu priamo v jeho areáli. Všetky príslušné náklady žalobca predložením dôkazov preukázal a sporné faktúry aj riadne zaúčtoval, na čom nič nemení ani neskoršie zaevidovanie čiastočných úhrad dotknutých faktúr. 35. Žalobca tiež rozporoval vyzdvihovanie stavebného denníka ako dôkazu, ktorý by mal

36. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom správneho súdu, ktorý rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi a na základe preukázaného skutkového stavu.

37. S účinnosťou od 01. januára 2021 bola ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. doplnená Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

39. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku správneho súdu, ktorým správny súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v úvode tohto rozsudku opísaných rozhodnutí daňových orgánov vo veci určenia rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku

41. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov (v znení účinnom v zdaňovacom období roku 2013) daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

43. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa

45. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 46. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. 48.

Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.

50. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (uznesenie Ústavného

Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31. mája 2018).

53. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemá však povinnosť daňový subjekt zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Bolo preto na žalobcovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.

V tejto súvislosti je nutné poukázať najmä na to, že ani jedna z dotknutých dodávateľských faktúr neobsahovala žiadne súpisy vykonaných prác, a to napriek tomu, že v nich bolo uvedené: „V zmysle vašej objednávky Vám fakturujeme stavebné a pomocné práce podľa priloženého súpisu vykonaných prác a dodávok“. Súpisy prác mali byť podľa vyjadrenia žalobcu (viď bod 3 tohto rozhodnutia) vyhotovené spoločnosťou ROMSTAV s.r.o., naproti tomu z výpovede konateľa tejto spoločnosti (viď bod 10 tohto rozhodnutia) mal súpisy prác vyhotovovať G..

56. Rovnako je v tejto súvislosti nutné poukázať na rozporuplné výpovede svedkov, ktorých správca dane vypočul v značnom počte a ktorí neodstránili pochybnosti správcu dane vyplývajúce z ostatných zaobstaraných dôkazov. Vypočutí svedkovia (zväčša pracovníci spoločnosti ROMSTAV s.r.o.) síce viac menej potvrdzovali vykonávanie prác pre žalobcu, avšak ani z ich výpovedí nie je možné bez pochybností ustáliť presnú náplň a rozsah ich prác. V tomto smere kasačný súd súhlasí so žalobcom, že vzhľadom na časový odstup nie je možné ich výpovede brať ako jediný podklad, avšak výpovede svedkov neboli jediným podkladom pre rozhodnutie správcu dane a žalovaného, nakoľko z administratívneho spisu je zrejmý rozsah dokazovania vykonaného správcom dane, ktorým sa nielen snažil zistiť skutkový stav čo najúplnejšie, ale vyhovoval aj návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania. Nebol však povinný vykonávať dokazovanie dovtedy, kým sa neodstránia zistené pochybnosti pri preverovaní žalobcom predložených dokladov. Bolo na žalobcovi, aby pochybnosti správcu dane odstránil a tým by uniesol svoje dôkazné bremeno, na čo mu správca dane vytvoril dostatočný priestor.

58. Žalobca ako podnikateľský subjekt je sám zodpovedný nielen za výber svojho obchodného partnera (podľa zistení správcu dane je spoločnosť ROMSTAV s.r.o. problémovým daňovým subjektom), ale aj za dokumentovanie svojej obchodnej činnosti, z ktorej mu vyplývajú povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Ak je ako daňový subjekt v tomto smere nedôsledný (a to nielen v oblasti účtovníctva), musí potom znášať následky v podobe dôkaznej núdze v prípadnom daňovom konaní. Uvedené platí o to viac v prípade značného rozsahu a rozmanitosti prác a ich fakturovanú cenu spoločnosťou ROMSTAV s.r.o., kvôli čomu bolo v záujme žalobcu viesť podrobnú evidenciu, napríklad aj prostredníctvom stavebného denníka, čo však neučinil, čím sa dostal do dôkaznej núdze.

61. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. 62. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP). 63. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. októbra 2022