6Sžfk/50/2021

1. Daňový úrad Žilina, kontaktné miesto Turčianske Teplice, vydal dňa 14.11.2019 rozhodnutie č. 102616287/2019 zo dňa 14.11.2019, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyrubil žalobkyni úrok z omeškania v sume 95,30 eur za nezaplatenie preddavkov za obdobie 1. štvrťrok 2016 na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2016 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Správca dane rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa bola povinná na základe podaného daňového priznania k dani z motorových vozidiel za rok 2015 platiť v roku 2016 štvrťročné preddavky vo výške 1.087,35 eur, ktoré do lehoty na podanie daňového priznania neuhradila. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v rámci ktorého uviedla, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3OdK/163/2017 zo dňa 22.12.2017 bol na jej osobu vyhlásený konkurz a zároveň týmto uznesením došlo aj k oddlženiu jej osoby, čím bola zbavená všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze. Medzi takého patrí aj pohľadávka vyrubená napadnutým rozhodnutím. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 100680908/2020 zo dňa 13.03.2020 potvrdil rozhodnutie správcu dane. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správca dane je v zmysle § 156 ods. 1 písm. b) daňového poriadku povinný vyrubiť úrok z omeškania, ak daňový subjekt nezaplatí preddavok na daň, teda nie je to jeho možnosť, ale povinnosť. Žalovaný označil námietku žalobkyne, že pohľadávka vyrubená napadnutým rozhodnutím mohla byť prihlásená do konkurzu, za právne irelevantnú. Žalovaný uviedol, že pohľadávkou na účely konkurzu a reštrukturalizácie je v nadväznosti na § 158 ods. 1 daňového poriadku daňový nedoplatok, ktorým je podľa § 2 písm. f) daňového poriadku dlžná suma po lehote splatnosti dane. Žalovaný mal za to, že vyrubený úrok z omeškania nie je možné považovať za pohľadávku, nakoľko je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že v predmetnom konaní nebol dôvod na posudzovanie otázky vymáhateľnosti úroku z omeškania, nakoľko ešte v čase vyrubenia nebol úrok z omeškania v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) a daňového poriadku pohľadávkou.

4. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Krajskom súde v Žiline domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 100680908/2020 zo dňa 13.03.2020, pričom žiadala, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného potvrdené a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

sp. zn. 1Sžf 2/2016 zo dňa 23.05.2017. 5. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe v podaní zo dňa 08.09.2020, v ktorom uviedol, že nevyhnutným predpokladom pre prihlásenie pohľadávky do konania podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii je existencia takejto pohľadávky.

sankciu vznikol, bola porušená pred oddlžením, preto aj zanikla vymáhateľnosť tejto sankcie. Žalobkyňa uviedla, že v prípade pripustenia správnosti názoru, že úrok z omeškania vznikne až jeho vyrubením, by sa negoval charakter úrokov z omeškania ako „príslušenstva“ dane. Obsahom slova „vyrubí“ pritom nie je „vznikne“, ale len „vyčísli“.

7. Dňa 23.02.2021 krajský súd vyhlásil rozsudok sp. zn. 30S/76/2020 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), ktorým zamietol žalobu a žalobkyni a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 8. Krajský súd skonštatoval, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3OdK/163/2017 zo dňa 22.12.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 1/2018 dňa 02.01.2018, bol na žalobkyňu vyhlásený konkurz. Okresný súd zároveň rozhodol o oddlžení žalobkyne tak, že ju zbavil všetkých dlhov, ktoré mohli byť uspokojené iba v konkurze na majetok dlžníka v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Mal pritom za to, že uplatnenie špeciálnej úpravy inštitútu oddlženia v rozsahu vymedzenia pohľadávok, vylúčených z uspokojovania podľa § 166b, v časti relevantnej pre prejednávanú vec podľa § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, prichádza do úvahy za predpokladu naplnenia podmienky, že ide o existujúcu pohľadávku z titulu nezaplatenia preddavkov na dani z motorových vozidiel.

9. Krajský súd uviedol, že vznik pohľadávky z titulu úroku z omeškania za nezaplatenie preddavkov na dani upravuje daňový poriadok v spojení s § 9 ods. 6 a § 10 ods. 3 zákona č. 361/2014 Z. z. zákona o dani z motorových vozidiel v účinnom znení (ďalej aj „zákon o dani z motorových vozidiel“), podľa ktorého pohľadávka z titulu úroku z omeškania žalobkyne vznikla až rozhodnutím správcu dane - vyrubením v konkrétnej výške.

v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Pohľadávka totiž nevznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (t. j. do 31.12.2017). Hoci sa predmetná pohľadávka stala splatnou pred rozhodujúcim dňom a žalobca sa v dôsledku nezaplatenia dane v lehote splatnosti dostal so splnením právnej povinnosti sankcionovanej úrokom do omeškania, nie je táto časová okolnosť právne relevantná, pretože úprava podľa § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze je aplikovateľná len vo vzťahu k existujúcej pohľadávke.

31.01.2018, v zmysle ktorého: „podľa § 158 ods. 1 daňového poriadku sa daňový nedoplatok považuje za pohľadávku na účely konkurzu a reštrukturalizácie, avšak na to, aby bolo možné nejakú pohľadávku úspešne uplatniť musí byť preukázaná existencia takejto pohľadávky. Až na základe rozhodnutia správcu dane o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vznikla pohľadávka, ktorá je titulom na prípadné vymáhanie nároku. Úrok z omeškania sa teda môže stať splatným až po jeho vyrubení, pretože správca dane až rozhodnutím o vyrubení úroku z omeškania určí jeho výšku a splatnosť“. Rozhodnutie bolo vyhlásené za účinnosti úpravy inštitútu oddlženia, argumentáciu najvyššieho súdu preto považoval za aplikovateľnú i v pomeroch oddlženia. 11. Poukaz žalobkyne na závery rozsudku NSSR sp. zn. 1Sžf/2/2016 zo dňa 23.05.2017 krajský súd považoval za všeobecný, bez vymedzenia argumentačnej väzby na konkrétne okolnosti prejednávanej veci. Námietku navyše žalobkyňa doplnila po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby podľa § 183 SSP. Pre úplnosť dodal, že ide o rozhodnutie zaoberajúce sa otázkou vzniku práva na úrok z omeškania za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmu (bod 9. odôvodnenia), vzťahujúci sa v časti i na obdobie po začatí reštrukturalizácie. Rozhodnutie bolo vyhlásené dňa 23.05.2017, a teda časovo predchádzalo vyhláseniu rozsudku NSSR sp. zn. 2Sžf/77/2015, zo dňa 31. 01.2018, s ktorého závermi sa krajský súd v tejto veci stotožnil. 12. Krajský súd napokon vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobkyne o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, potvrdzujúceho rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku z omeškania i napriek tomu, že podľa § 166e ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nastala právna fikcia, že sa na žalobkyňu hľadí akoby sa vo vzťahu k jej záväzkom trvalo upustilo od ich vymáhania. Zákonodarcom stanoveným základným predpokladom zbavenia dlžníka dlhov totiž je, že tieto dlhy: a) môžu byť uspokojené v konkurze, resp. splátkovým kalendárom (§ 166a zákona o konkurze a reštrukturalizácii) a tieto dlhy súčasne, b) neboli uspokojené vôbec, resp. neboli uspokojené v celom rozsahu. Pohľadávka správcu dane na úrok z omeškania nemohla byť prihlásená do konkurzu v intenciách § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pretože nevznikla pred „rozhodujúcim dňom“. Z dôvodovej správy k zákonu č. 377/2016 Z. z., časti týkajúcej sa zavedenia ustanovenia §166a plynie, že prihlasovanie pohľadávok sa týka tzv. starého dlhu dlžníka. Úrok z omeškania podľa daňového poriadku nie je zákonodarcom koncipovaný ako záväzok akcesorickej povahy, pretože ide o daňový nedoplatok a nie o príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 2 písm. b) daňového poriadku. Podľa § 2 písm. f) daňového poriadku je daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Pohľadávka na úroku z omeškania vzniká právoplatným rozhodnutím o vyrubení tohto úroku. Pokiaľ takéto rozhodnutie nie je právoplatne vydané, nemožno konštatovať, že pohľadávka vznikla, pretože správca dane ju nemusí voči daňovému subjektu vôbec uplatniť a taktiež nie je zrejmá jej výška. Pohľadávka nevzniká priamo vznikom právnej skutočnosti - omeškaním s platením konkrétnej dane. Krajský súd tu poukázal na rozsudky NSSR sp. zn. 2Sžf/78/2015 zo dňa 23.05.2018 a sp. zn. 5Sžf/146/2013 zo dňa 29. apríla 2015.

13. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a písm. g) SSP a navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

súd v napadnutom rozsudku aplikáciu § 166b ods.1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyložil spôsobom, ktorý nie je v súlade s logickým ani systematickým výkladom. Dôvodom odmietnutia aplikácie § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii na prejednávaný prípad bol súdom utvorený záver, že uplatnenie tohto ustanovenia vyžaduje naplnenie podmienky, že v danom prípade musí vzniknúť pohľadávka z titulu úroku z omeškania za nezaplatenie preddavkov za obdobie 1. štvrťrok 2016 na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2016. Podľa názoru súdu táto pohľadávka pred rozhodujúcim dňom neexistovala, nakoľko k vzniku tejto pohľadávky došlo až rozhodnutím správcu dane - jej vyrubením v konkrétnej výške. S týmto názorom krajského súdu sa žalobkyňa nestotožnila a uviedla, že § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyžaduje, aby pred rozhodujúcim dňom došlo k porušeniu povinnosti, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť sankciu, t. j. neurčuje, že sankcia musí byť uplatnená alebo uložená pred rozhodujúcim dňom.

16. Sťažovateľka nesúhlasila so záverom krajského súdu o aplikovateľnosti rozsudku NSSR sp. zn. 2Sžf/77/2015, keď mala za to, že závery uvedené v tomto rozsudku hovoria o pohľadávke, ktorá sa prihlasuje do reštrukturalizačného konania, pričom v predmetnom konaní ide o pohľadávky vylúčené z uspokojenia podľa § 166b zákona o konkurze a reštrukturalizácii, t. j. pohľadávky, ktoré nemožno prihlásiť do konkurzu. Sťažovateľka zároveň poukázala na to, že rozsudok NSSR sp. zn. 2Sžf/77/2015 pri vyslovení záveru, že pohľadávka úroku z omeškania vzniká právoplatným vyrubením, je v priamom rozpore s rozsudkom NSSR sp. zn. 1Sžf/2/2016, ktorý rovnako posudzoval predmetné právne otázky v pomeroch reštrukturalizácie, avšak dospel k odlišnému záveru. Krajský súd sa s týmto rozporom dvoch rozsudkov NSSR vôbec nevysporiadal.

Takýto postup je v zrejmom rozpore so zákonom a žalovaný tým postupuje spôsobom, ktorý zákon nepripúšťa. 18. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne nevyjadril.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z NSSR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená NSSR a bola jej pridelená sp. zn. 6Sžfk/ 50/2021. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

21. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo posúdiť, či krajský súd posúdil vec správne po právnej stránke, keď zamietol správnu žalobu sťažovateľky ako nedôvodnú. Krajský súd ustálil vznik pohľadávky na úroku z omeškania ku dňu vyrubenia tejto pohľadávky vydaním rozhodnutia správcu dane č. 102616287/2019 zo dňa 14.11.2019, t. j. po oddlžení sťažovateľky uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3OdK/163/2017 zo dňa 22.12.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 1/2018 zo dňa 02.01.2018.

23. Podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň, e) daň vybranú zrážkou, f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane.

26. Podľa § 166e ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

28. Krajský súd v napadnutom rozsudku v súvislosti s pohľadávkou správcu dane na zaplatenie úroku z omeškania dospel k záveru, že ide o pohľadávku, vzniknutú po rozhodujúcom dni v zmysle § 166a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Až na základe rozhodnutia správcu dane o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vznikla pohľadávka, ktorá je titulom na prípadné vymáhanie nároku. Ďalej konštatoval, že úrok z omeškania podľa daňového poriadku nie je zákonodarcom koncipovaný ako záväzok akcesorickej povahy, pretože ide o daňový nedoplatok a nie o príslušenstvo k pohľadávke v zmysle § 2 písm. b) daňového poriadku.

Pohľadávky podliehajúce oddlženiu sa v konkurze prihlasujú a sú následne čiastočne uspokojované, v závislosti od rozsahu majetku dlžníka (§ 166a). V rozsahu, v akom neboli uspokojené na základe rozvrhu sa stanú ex lege nevymáhateľnými.

31. Kasačný súd v nadväznosti na závery o uplatňovaní pohľadávok podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii konštatuje, že v minulosti skutočne nebola ustálená rozhodovacia prax NSSR, či rozhodnutie správcu dane o vyrubení úrokov z omeškania má konštitutívnu alebo deklaratórnu povahu. K zjednoteniu právnych názorov vo veci momentu vzniku pohľadávky týkajúcej sa úroku z omeškania a deklaratórneho charakteru rozhodnutia o jeho vyrubení došlo až na základe rozsudku veľkého senátu NSSR sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021. Kasačný súd tu taktiež poukazuje na rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vydané vo veciach obdobných prejednávanej veci, kde takisto išlo o posúdenie zákonnosti rozhodnutí finančných orgánov, ktorými došlo k vyrubeniu úroku z omeškania za nezaplatenie splatnej dane po oddlžení daňového dlžníka (rozsudky sp. zn. 10Sžfk/43/2020 zo dňa 29.11.2021, sp. zn. 8Sžfk 29/2021 zo dňa 24.11.2021 a sp. zn. 1Sžfk/70/2020 zo dňa 14.04.2022). 32.

Avšak rozhodujúcou skutočnosťou pre prejednávanú vec z titulu aplikácie § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je skutočnosť, kedy pohľadávka na úrok z omeškania vznikla alebo kedy správca dane tento úrok z omeškania vyrubil rozhodnutím.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, 3. vydanie, 2019, komentár k § 166a zákona o konkurze a reštrukturalizácii).“ 33. Kasačný súd tiež prijal nasledovný právny názor (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/29/2021 zo dňa 24.11.2021): „kasačný súd má za nespochybniteľné, že úrok z omeškania má v daňovom konaní povahu verejnoprávnej peňažnej sankcie, čo vyplýva aj z jeho systematického začlenenia v V. časti daňového poriadku s názvom „Zodpovednosť za porušenie povinností“ v ustanoveniach vymedzených rubrikou „Sankcie“. Z dôvodu tejto sankčnej a akcesorickej povahy spadá do rozsahu pohľadávok uvedených v § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré sa, v závislosti odo dňa porušenia povinnosti zakladajúcej právo jeho vyrubenia, stanú po oddlžení nevymáhateľné. Doteraz uvedená argumentácia vedie kasačný súd k definitívnemu právnemu názoru, že nevymáhateľnosť úroku z omeškania (po oddlžení) ako pohľadávky podľa § 166b ods. 1 písm. d) v spojení s § 166e ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii spôsobuje

34. Kasačný súd opätovne poukazuje na ustanovenie § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého sa za nevymáhateľné voči dlžníkovi po oddlžení považujú „zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.“ Keďže úrok z omeškania nie je pohľadávkou nedotknuteľnou oddlžením podľa § 166c zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vo vzťahu k jeho vymáhateľnosti je potrebné skúmať, či povinnosť, ktorá zakladá právo vyrubiť (uplatniť, resp. uložiť) tento úrok, bola porušená pred rozhodujúcim dňom podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii (t. j. pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz). Táto konštrukcia „zabezpečuje jeden z cieľov oddlženia, teda robí sa za minulosťou dlžníka „hrubá čiara“ a umožňuje sa mu začať odznova bez toho, aby bolo možné od neho vymáhať „staré dlhy“ pochádzajúce z obdobia spred oddlženia“ (rozsudok NSSR sp.

Keďže povinnosť zakladajúca žalovanému, resp. prvostupňovému orgánu právo vyrubiť úrok z omeškania celkom zjavne nastala pred rozhodujúcim dňom [t. j. pred 02.01.2018 v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii], dotknutá pohľadávka na úroku z omeškania je v súlade s § 166b ods. 1 písm. d) nevymáhateľná.

37. Doteraz uvedená argumentácia vedie kasačný súd k jednoznačnému záveru, že nevymáhateľnosť úroku z omeškania (po oddlžení) ako pohľadávky podľa § 166b ods. 1 písm. d) v spojení s § 166e ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii spôsobuje aj nemožnosť jeho vyrubenia podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku počas trvania účinkov oddlženia.

V ďalšom konaní bude pritom žalovaný viazaný právnym názorom kasačného súdu. 39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej sťažovateľke priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania pred správnym súdom. V zmysle § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 40.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 28. júna 2022