6Sžfk/5/2021

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 6S/112/2019-61 zo dňa 09. júla 2020 Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 100251251/2017 zo dňa 09. februára 2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej aj ako „správca dane“) číslo 104121210/2016 zo dňa 18. októbra 2016 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 53.027,25 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013.

3. Krajský súd konštatoval, že už v inom konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 6S/ 47/2017 týkajúcom sa toho istého žalobcu proti totožnému žalovanému a totožného predmetu konania - vyrubenia rozdielu dane na DPH na základe rovnakého Protokolu z daňovej kontroly č. 9811401/5/128820/2015 zo dňa 20. januára 2015 rozhodol rozsudkom zo dňa 30. mája 2019, č. k. 6S/47/2017-164 tak, že žalobu zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania

koho bol nadobudnutý, kto a ako zabezpečil prepravu tovaru, ako i ďalšie skutočnosti, ktoré by dokazovali že sa jednalo o uskutočnené zdaniteľné obchody pre Štefana Oravca, - daňový subjekt Štefan Oravec sa vyjadril, že nikdy nebol na adrese sídla spoločnosti, jednal len s V. W., ktorý sa vydával za zástupcu spoločnosti GRADUAL SERVICE, s.r.o.

dokladu, - prepravu podľa vyjadrenia Štefana Oravca zabezpečoval dodávateľ, prepravcu však nevedel konkretizovať, rovnako vypočutý skladník V. E. vypovedal, že tovar privážali kamióny s českými evidenčnými číslami a občas aj slovenskými, ale konkrétneho prepravcu nevedel

Milošom Kľačkom (zápisnica č. 103446623/2016). Podľa správcu dane týmto bola preukázaná existenciu tovaru, - Štefan Oravec na rozvoz tovaru mal využívať vlastné motorové vozidlá, ale aj prepravné služby od spoločnosti LIBERTIX spol. s r.o., ktorá však bola na adrese sídla nekontaktná, nájomnú zmluvu majiteľ budovy vypovedal už 20.04.2009. Konateľka spoločnosti, Denisa Bučková sa na predvolania správcu dane nedostavila, neumožnila tak správcovi dane vykonať miestne zisťovanie a preveriť vykonanie prepravy pre Štefana Oravca, - spoločnosť LIBERTIX spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2013 podala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, kde vykázala daň z uskutočnených zdaniteľných obchodov, nebolo však možné preveriť, o aké obchody išlo, či o dodanie tovaru alebo služby, pre akého odberateľa, ako bola zabezpečená preprava, prepravu tovaru, ani zistiť žiadne skutočnosti, ktoré by dokazovali, že išlo o zdaniteľné obchody pre Štefana Oravca.

obdobia máj 2013. 6. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 a 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania.

113,114/2001, v zmysle ktorého má byť daňovému subjektu poskytnutá príležitosť splniť svoju dôkaznú povinnosť. Následne sťažovateľ argumentoval rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Afs 131/2004, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a prenášať dôkaznú povinnosť zo správcu dane, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/124/2012. Sťažovateľ mal za to, že sa jedná o ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu, pričom bol presvedčený, že krajský súd mal odklon od uvedených rozhodnutí dôkladne odôvodniť. 10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 04. decembra 2020 uviedol, že námietky sťažovateľa boli vznesené už v správnej žalobe, preto sa k nim opätovne nevyjadruje. Uviedol, že v danej veci nezistil u správcu dane v postupe, ani iné porušenie zákona. Vzhľadom na uvedené, navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

III. Konanie na kasačnom súde

K 01. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v súvislosti s otázkou zohľadnenia konštantnej judikatúry NS SR pri svojom rozhodovaní konštatuje, že rozhodovaciu prax NS SR možno na účely zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti a zabezpečenia právnej istoty považovať za rozhodovaciu činnosť kasačného súdu. V tejto súvislosti považuje aj vo vzťahu k aplikácii § 464 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) za rozhodujúce, že odo dňa 01. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia NS SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (kompetenčná kontinuita). V súlade s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít [§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov], je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia NS SR.

14. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 18. októbra 2016 správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 53.027,25 eur na dani z pridanej hodnoty (za zdaňovacie obdobie máj 2013). Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu boli závery o porušení ustanovenia § 49 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 zákona o DPH, keď správca dane neuznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie máj 2013 v celkovej výške 52.047,25 eur z nasledovných faktúr od spoločnosti GRADUAL SERVICE, s.r.o., Štefánikova 14, 943 01 Štúrovo, IČO: 36539813, IČ DPH: SK2021554447: - faktúra č. 2013005 zo dňa 02.05.2013, základ dane 27.763,20 eur, daň 5.552,64 eur, predmet fakturácie: Nescafé gold 200g - 7200 ks, - faktúra č. 2013006 zo dňa 09.05.2013, základ dane 13.322,88 eur, daň 2.664,58 eur, predmet fakturácie:

Freshmint - 3000 ks. Winterfresh fresh ice - 9000 ks, - faktúra č. 2013010 zo dňa 27.05.2013, základ dane 17.042,40 eur, daň 3.408,48 eur, predmet fakturácie: Airwaves cassis - 32400 ks, Orbit white fruit 6000 ks, Orbit freshmint 20400 ks, Orbit white spermint 6000 ks, - faktúra č. 2013011 zo dňa 28.05.2013, základ dane 37.543,20 eur, daň 7.508,64 eur, predmet fakturácie: Orbit white fruit 26400 ks, Orbit freshmint 12000 ks, Orbit White spermint 15600 ks, Airwaves mentol eucalyptus 54000 ks, Airwaves extreme 33600 ks, Airwaves extreme zelené 10800 ks, Orbit prof. Strongmint 9000 ks, Orbit prof. Freshmint - 6000 ks, Winterfresh originál 6000 ks, Winterfresh polar ice 6000 ks, Airwaves extreme zelené 3600 ks, - faktúra č. 2013012 zo dňa 29.05.2013, základ dane 16.355,40 eur, daň 3.271,08 eur, predmet fakturácie Orbit sweet mint 8400 ks, Orbit strawberry 2400 ks, Orbit prof. Strongmint 8400 ks, Orbit prof. Freshmint 6600 ks, Winterfresh originál 21600 ks, Winterfresh polar ice 6000 ks, Winterfresh fresh ice 7200 ks, - faktúra č. 2013022 zo dňa 30.05.2013, základ dane 4.125,-- eur, daň 825,-- eur, predmet fakturácie doprava za mesiac apríl a máj. Správca dane ďalej neuznal odpočítame dane z faktúr za prepravu od spoločnosti LIBERTIX spol. s r.o.

15. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 09. februára 2017 bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca podnikal pod obchodným menom Štefan Oravec F&O, IČO: 43656102 a svoju podnikateľskú činnosť ukončil dňom 06. februára 2016. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2013. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 9811401/5/128820/2015 zo dňa 20.01.2015, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol doručený daňovému subjektu dňa 26.

17. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

19. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu

21. Podľa § 24 ods. 1 písm. a/ až c/ Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového, poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

25. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 26. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom

28. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

30. Sťažovateľ vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, resp. odklonu od ním uvádzanej rozhodovacej praxe namietal najmä to, že nemožno súhlasiť najmä s názorom správneho súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že splnil podmienky na odpočet DPH. 31.

. .dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

. .“ 33. Judikatúra Najvyššieho súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia je rozsiahla a prešla istým vývojom, no v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Kasačný súd príkladmo poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/ 1/2017, 1Sžf/82/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017. 34.

36. Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie.

sťažovateľ si neoveril jeho oprávnenosť na zastupovanie spoločnosti, nežiadal o predloženie žiadneho dokladu, resp. plnomocenstva. Práve V. W. mal sťažovateľ za tovar platiť v hotovosti. Správca dane vykonal úkony smerujúce k vypočutiu V. W., avšak tento bol nekontaktný. Svoje dôkazné bremeno sťažovateľ neuniesol, keďže relevantnými dôkazmi nevyvrátil pochybnosti správcu dane. Sťažovateľ totiž to, že mu deklarovaný tovar dodala spoločnosť GRADUAL SERVICE preukazoval len faktúrou. Sťažovateľ nevedel preukázať dopravu tohto tovaru, ktorú mal zabezpečovať dodávateľ. Výpoveď skladníka V. E., ktorý sa vyjadril, že tovar privádzali kamióny, bez označenia konkrétneho prepravcu, nie je spôsobilá dostatočne preukázať skutočnosti v zmysle § 49 zákona o DPH, že bol tovar dodaný od deklarovaného dodávateľa, resp. inej zdaniteľnej osoby. Pokiaľ ide o sťažovateľom deklarovanú prepravnú spoločnosť LIBERTIX spol. s r.o., správca dane zistil, že spoločnosť nebola v roku 2013 registrovaná na daň z motorových vozidiel a daň z príjmov zo závislej činnosti.

38. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je

Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (uznesenie Ústavného

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/26/2014). 41. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na sťažovateľovi, aby na základe obsahu výzvy č. 9811401/5/5154609/2014 zo dňa 24.11.2014, v rámci následného konania vo veci výzvy zo dňa 22.01.2015 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 19.01.2015 a v priebehu následného konania v súvislosti s novým rozhodovaním vo veci predložil správcom dane vyžadované podklady ktoré by hodnoverne potvrdili skutočné nadobudnutie tovaru uvedeného na faktúrach. Požadované doklady, ktoré by hodnoverne

Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane zistil skutkový stav správne a v súlade s Daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav, ktorý aj samotný krajský súd uviedol vo svojom rozhodnutí, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj so všetkými námietkami sťažovateľa.

45. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

V Bratislave dňa 14. decembra 2022