6Sžfk/52/2021

1. Žalovaný rozhodnutím č. 101123343/2018 zo dňa 07. júna 2018 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 45133/2018 zo dňa 22. januára 2018, ktorým podľa ustanovenia § 55d zákona číslo 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o vrátenie dane číslo NL2017000000669985 zo dňa 28. septembra 2017 za obdobie od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016 v sume 491361,84 €. 2. Podľa žalovaného podmienku podania žiadosti č. NL2017000000669985 zo dňa 26.

nevrátil. Podľa žalovaného splnenie hmotnoprávnych podmienok na vrátenie dane Daňový úrad Bratislava neskúmal z dôvodu, že podľa § 55c ods. 3 zákona o DPH sa žiadosť o vrátenie DPH môže vzťahovať na faktúry alebo dovozné doklady, ktoré neboli zahrnuté do predchádzajúcich žiadostí za príslušný kalendárny rok a týkajú sa transakcií, ktoré sa uskutočnili počas obdobia tohto príslušného kalendárneho roka.

systému DPH. 4. Správny súd napadnutým rozsudkom č.k. 2S/128/2018-91 z 24. februára 2021 rozhodnutie žalovaného č. 101123343/2018 zo dňa 7. júna 2018, ako aj prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 45133/2018 zo dňa 22. januára 2018 zrušil a vec vrátil Daňovému úradu Bratislava na ďalšie konanie.

Na uvedené nadväzuje aj interpretácia ustanovenia § 55c ods. 3 zákona o DPH a správny súd akceptoval takú, ktorá umožňuje žalobcovi zahrnúť do žiadosti o vrátenie dane okrem iných faktúr aj tie, ktoré neboli zahrnuté do predchádzajúcej žiadosti o vrátenie dane a zároveň neboli posudzované

7. Správny súd sa stotožnil s úvahou žalobcu aj v tom, že ak by zákonodarca mal úmysel zamedziť uplatnenie takých faktúr, ktoré už boli zahrnuté v predchádzajúcej žiadosti, vypustil by pri tvorbe označeného ustanovenia spojku „aj“ s tým, že žiadosť o vrátenie dane by sa potom mohla vzťahovať iba na faktúry alebo dovozné náklady, ktoré neboli zahrnuté do predchádzajúcej žiadosti o vrátenie dane a týkali sa transakcií, ktoré sa uskutočnili počas obdobia príslušného kalendárneho roku, teda iba tzv. „zabudnuté faktúry“.

8. Voči rozsudku správneho súdu podal kasačnú sťažnosť žalovaný, a to z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). 9. Podľa sťažovateľa správny súd nesprávne posúdil § 55c ods. 3 zákona o DPH a to z dôvodu, že predmetné faktúry boli už žalobcom zahrnuté v predchádzajúcej žiadosti o vrátenie dane č. NL2016000000593522. Podľa sťažovateľa tvrdenie správneho súdu odvolávajúceho sa na spojku „aj“ je nesprávne, pretože faktúry uplatnené žalobcom v druhej žiadosti č. NL2017000000669985 boli v plnom rozsahu uplatnené žalobcom aj v prvej žiadosti, ktorú správca dane zamietol z dôvodu, že žalobca v danej veci postupoval v rozpore s ustanovením § 55d ods. 2 zákona o DPH, keďže žalobca nevyhovel výzve správcu dane, resp. žiadosti správcu dane o dodatočné informácie. Žalobca teda podľa žalovaného v podstate odignoroval požiadavku správcu dane o doplnenie ním podanej žiadosti o vrátenie dane a požadované doklady a vyjadrenia správcovi dane v stanovenej lehote nepredložil i napriek tomu, že to bola jeho povinnosť, ktorá vyplýva z platnej legislatívy. 10. Sťažovateľ taktiež nesúhlasil s poukazovaním na metodický pokyn, ktorý sa týka nedodržania zákonom stanovených období (§ 55c ods. 1 zákona o DPH) a nie duplicitného uplatnenia vrátenia dane ako je to v preskúmavanom prípade (§ 55c ods. 3 zákona o DPH). 11. Podľa sťažovateľa zamietnutie žiadosti zo strany správcu dane bolo v súlade s platnou legislatívou a nie je porušením daňovej neutrality, pretože vrátenie DPH neprebieha automaticky, ale splnením zákonných podmienok, ktoré však zo strany žalobcu splnené neboli. 12. Ustanovenie § 55c ods. 3 bolo podľa sťažovateľa do zákona o DPH transponované z článku 14 ods. 2 Smernice 2008/9/ES a umožňuje žiadateľovi o vrátenie dane, do žiadosti o vrátenie dane za príslušné obdobie zahrnúť aj tzv. „zabudnuté“ faktúry z predchádzajúceho obdobia pod podmienkou, že uvedené faktúry, príp. dovozné doklady neboli zahrnuté do predchádzajúcich žiadostí a pod podmienkou, že sa týkajú obdobia príslušného kalendárneho roka, za ktoré sa podáva žiadosť o vrátenie dane. 13. Z uvedených dôvodov sťažovateľ považuje kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok za nesprávny, ako aj v rozpore so základným princípom konania ustanoveného v § 5 ods. 3 SSP, podľa ktorého súd pri rozhodovaní má dbať na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 14. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 21. mája 2021 opäť poukázal na metodický pokyn žalovaného a na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-133/18 - Sea Chefs Cruise Services. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že samotné nedodržanie lehoty na poskytnutie dodatočných informácií nemôže zbaviť žalobcu jeho práva na vrátenie dane, a to ani pokiaľ tieto dodatočné informácie predloží pred vnútroštátnym súdom. Postup žalovaného považuje za rozporný s úpravou v Smernici Rady č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola zaregistrovaná pod sp. zn. pôvodnou spisovou značkou. V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie o predmetnej kasačnej sťažnosti príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej

značkou. 16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP a kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky <http://www.nssud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

18. Podstatou sťažnostných bodov sťažovateľa je výklad § 55c ods. 3 zákona o DPH vo vzťahu k tomu, či konanie o predchádzajúcej žiadosti nezakladá prekážku tzv. veci rozhodnutej, pokiaľ žalovaný predchádzajúcu žiadosť žalobcu neposudzoval v jej merite a rovnako či nezakladá konanie o predchádzajúcej žiadosti prekážku litispendencie.

19. Kasačný súd v tejto súvislosti pripomína základnú zásadu spoločného systému dane z pridanej hodnoty, ktorou je zásada neutrality dane. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (napr. C409/99 Metropol a Stadler a C-324/11 Tóth). Právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu dane z pridanej hodnoty a v zásade nemôže byť obmedzené a toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe (napr. C-110/98 až C-147/98 Gabalfrisa a i., C-465/03 Kretztechnik, C-438/09 Dankowski a C-285/11 Bonik). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých ich hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností,

21. Odkazujúc na základnú zásadu spoločného systému dane zpridanej hodnoty, ktorou je zásada neutrality dane, sa kasačný súd s výkladom § 55c ods. 3 zákona o DPH tak, ako ho nastolil sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti, nestotožňuje. I podľa kasačného súdu, rovnako ako podľa správneho súdu, konanie o predchádzajúcej žiadosti nezakladá prekážku tzv. veci rozhodnutej, keďže sťažovateľ predchádzajúcu žiadosť žalobcu neposudzoval v jej merite a rovnako nezakladá konanie o predchádzajúcej žiadosti ani prekážku litispendencie.

23. Kasačný súd sa preto stotožňuje s výkladom ustanovenia § 55c ods. 3 zákona o DPH realizovaným správnym súdom, ktorý pripúšťa predloženie aj tých faktúr, ktoré boli uplatnené v predchádzajúcom období s tým, že ich orgán verejnej správy v merite veci (hmotnoprávne) neposudzoval a takýto považuje i za súladný so zásadou neutrality dane z pridanej hodnoty.

25. V uvedenej veci C-133/18 - Sea Chefs Cruise Services francúzske daňové orgány mali za to, že lehota na poskytnutie dodatočných informácí predstavuje prekluzívnu lehotu, ktorá v prípade jej prekročenia alebo neposkytnutia odpovede vedie k tomu, že zdaniteľná osoba stratí možnosť doplniť svoju žiadosť o vrátenie dane (bod 28). Podstata sťažnostného bodu sťažovateľa je obdobná - sťažovateľ tvrdí, že tým, že žalobca nevyhovel žiadosti o doplnenie informácií v súvislosti so žiadosťou o vrátenie dane č. NL2016000000593522, nebol v tejto žiadosti zahrnuté faktúry oprávnený zahrnúť ani v rámci druhej žiadosti č. NL2017000000669985, a stratil teda z dôvodu nedoplnenia informácií právo na vrátenie dane z týchto faktúr.

27. Súdny dvor EÚ s prihliadnutím na zásadu neutrality dane v zásade umožnil zdaniteľnej osobe doplniť svoju žiadosť o požadované informácie v ktoromkoľvek štádiu konania, vrátane vnútroštátneho súdneho konania. Výklad ustanovenia § 55c ods. 3 zákona o DPH realizovaným správnym súdom, s ktorým sa stotožnil i kasačný súd, rovnako umožňuje realizáciu práva žalobcu na vrátenie dane tým, že predmetom žiadosti o vrátenie dane môžu byť aj faktúry alebo dovozné doklady, ktoré síce boli zahrnuté do predchádzajúcich žiadostí o vrátenie dane a týkajú sa transakcií, ktoré sa uskutočnili počas obdobia príslušného kalendárneho roka, avšak správca dane ich z dôvodu nedodržanie lehoty na poskytnutie dodatočných informácí neposudzoval v merite veci (hmotnoprávne). 28. Sťažnostný bod je preto nedôvodný.

IV. Záver a rozhodnutie o trovách konania