6Sžfk/54/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): LANDIS SK, s.r.o., so sídlom Bancíkovej 1/A, Bratislava, IČO: 47115092, zastúpený advokátskou kanceláriou Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom Športová 470/11, Galanta, IČO: 36869341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102390483/2017 zo dňa 15. novembra 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/21/ 2018-158 zo dňa 4. septembra 2019, takto

rozhodol:

Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta . Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho a súdneho konania

2. Krajský súd zistil, že správca dane na základe preverovania obchodného reťazca spoločností AXINET s.r.o. - HELEX HOLDING s.r.o. - žalobca - WORLD FLESH s.r.o. (CZ) - FUTURUM LABOR Kft. (HU) - AXINET s.r.o. konštatoval, že žalobca bol zapojený do reťazca spoločností zaoberajúcich sa obchodovaním s husacím perím, pričom zároveň zistil, že zdaniteľné obchody celého reťazca mali čisto umelý charakter a ich cieľom bolo získať daňovú

vzájomných obchodoch a predovšetkým na nadmerných odpočtoch vyplácaných zo štátneho rozpočtu. Pôvod tovaru ako dôkaz reálneho nadobudnutia zo strany jednotlivých dodávateľov je nepreukázateľný a nie je známy. Nie je známa ani krajina a spoločnosť konečnej spotreby, pretože tovar sa nespotrebúval, bol v neustálom kolobehu.

strateného obchodníka. Nakoľko spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. nepreukázala pôvod tovaru a spôsob nadobudnutia tovaru od spoločnosti AXINET s.r.o., potom nemohlo dôjsť ani k reálnej dodávke husacieho peria od spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. pre spoločnosť žalobcu. Žiadna zo spoločností neuviedla krajinu pôvodu tovaru, tovar nebol nikde vyrobený. Konateľ deklarovaného dodávateľa svedok G. U. nevedel uviesť ani pôvod tovaru, ani od koho spoločnosť AXINET s.r.o. tovar nakúpila. Dohodnutá cena tovaru (husacieho peria) nebola obvyklá na trhu, nakoľko išlo o nedriapané perie uskladnené v nevhodnom prostredí skladu, tovar nebol uložený v pôvodných vreciach bez riadneho označenia, pričom nebolo možné určiť nielen krajinu pôvodu, ale ani jeho kvalitatívne vlastnosti.

Z dokladov predložených žalobcom, zistení v rámci MVI a preverovania prepravy tovaru nevyplýva, že tovar skutočne opustil územie štátu dodania. 6. Krajský súd reflektujúc, že žalobca v podanej žalobe rozdelil žalobné dôvody do dvoch skupín, dôvodil, že v prvej skupine namietal proti záverom žalovaného a správcu dane o tom, že v konaní nebolo preukázané dodanie tovaru - husacieho peria žalobcovi od spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. a z toho vyplývajúcemu právnemu záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok stanovených zákonom o DPH na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V druhej skupine žalobných dôvodov žalobca namietal proti záveru žalovaného a správcu dane o tom, že v konaní nebolo preukázané dodanie tovaru - husacieho peria žalobcom pre spoločnosť WORLD FLESH s.r.o. do iného členského štátu Európskej únie, a to Českej republiky, a z toho vyplývajúcemu právnemu záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok stanovených zákonom o DPH na oslobodenie od dane pri dodaní tohto tovaru.

8. Krajský súd podal rozsiahly výklad týkajúci sa zásad dokazovania, hodnotenia dôkazov a prenosu dôkazného bremena za účelom preukázania splnenia podmienok na priznanie práva na odpočítanie DPH v bodoch 37 až 52 napadnutého rozsudku, keď konštatoval, že správca dane vykonal v rámci daňovej kontroly ako aj v na ňu nadväzujúcom vyrubovacom konaní rozsiahle dokazovanie, predmetom ktorého bolo preverenie tak reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov, deklarovaných na faktúrach od dodávateľa HELEX HOLDING s.r.o. a rovnako tak reálne uskutočnenie obchodov, deklarovaných na odberateľských faktúrach predložených žalobcom (teda preverenia dodania tovaru nadobudnutého od dodávateľa HELEX HOLDING s.r.o. českej spoločnosti WORLD FLESH s.r.o.).

V preukázanom obchodnom reťazci AXINET s.r.o. › HELEX HOLDING s. r. o. › žalobca › WORLD FLESH s.r.o. › FUTURUM Labor Kft. › AXINET s.r.o., nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH u daňového subjektu AXINET s.r.o., ktorý je nekontaktný, správca dane nazretím do daňového spisu spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. zistil, že na adrese sídla spoločnosti AXINET s.r.o. bolo vykonané dňa 24. júna 2014 miestne zisťovanie, pri ktorom sa zistilo, že na uvedenej adrese je registrovaných 71 daňových subjektov (a to aj spoločnosť ARAKORA s.r.o., ktorá viedla účtovníctvo spoločnosti AXINET s.r.o. a podávala za ňu daňové priznania, avšak len do konca roka 2013, pretože od januára 2014 spoločnosť AXINET s.r.o. s konateľkou spoločnosti ARAKORA s.r.o.

10. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej možno od daňového subjektu rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode - rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach

11. Krajský súd preto konštatoval, že správca dane vykonaným dokazovaním jednoznačne spochybnil samotnú existenciu a pôvod tovaru, pričom tieto pochybnosti sa žalobcovi nepodarilo vyvrátiť, čím neuniesol dôkazné bremeno preukázania naplnenia hmotnoprávnych

12. Za tohto stavu a s prihliadnutím na samotné tvrdenie žalobcu, že odberateľovi - českej spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. dodal tovar - husacie perie, ktoré nadobudol od spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o., ktorého pôvod, reálna existencia a dodanie žalobcovi správca dane dôvodne na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania spochybnil, boli dané dôvodné pochybnosti správcu dane aj o dodávkach tohto tovaru žalobcom českej spoločnosti WORLD FLESH s.r.o., v súvislosti s ktorými si uplatnil nárok na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH. Aj v tomto prípade bolo pritom na žalobcovi dôkazné bremeno toho, aby predložil dôkazy preukazujúce splnenie rozhodujúcej podmienky pre oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, a to, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu a že nadobúdateľom deklarovaného dodania sporného tovaru je práve tá spoločnosť, ktorá je deklarovaná na sporných odberateľských faktúrach ako odberateľ a že táto spoločnosť je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte tak, ako je to uvedené v § 43 ods. 1 zákona o DPH. Toto dôkazné bremeno žalobca neuniesol.

ktorými by preveril skutočnosť, že tovar reálne opustil územie členského štátu dodania, teda Slovenskej republiky. Toto konanie žalobcu krajský súd považoval za nesplnenie podmienky prijatia všetkých rozumných opatrení, ktoré možno od neho rozumne očakávať, ktoré by následne vylučovalo jeho zodpovednosť za konanie obchodného partnera - spoločnosti WORLD FLESH s.r.o.

15. Krajský súd na základe uvedeného dospel k záveru, že skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

16. Voči rozsudku krajského súdu podal žalobca včas kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, navrhujúc rozsudok zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného č. 102390483/2017 zo dňa 15. novembra 2017 ako aj rozhodnutie správcu dane č. 101761990/2017 zo dňa 15. augusta 2017, sa zrušujú a vec sa vracia správcovi dane na ďalšie konanie. 17. V odôvodnení podanej kasačnej sťažnosti vágne a stručne zrekapituloval skôr uvedené žalobné body, ktorými nesúhlasil s právnym posúdením veci zo strany krajského súdu. 18. Namietal, že žalovaný mu opakovane uvádzal, že ako daňový subjekt má povinnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukaznosť deklarovaného zdaniteľné plnenia, avšak ďalej mu už neuviedol, čo konkrétne mal predložiť za účelom splnenia si tejto povinnosti. Sťažovateľ pritom predložil všetky dôkazy a listiny predpokladané príslušnými právnymi predpismi, ktoré podľa jeho názoru preukazujú jeho nárok na priznanie odpočítania DPH. Požadovať potom dôkazy aj nad rámec zákonnej povinnosti zo strany štátneho orgánu a to bez konkretizovania, o čo by sa malo jednať, je nezákonným postupom zo strany orgánu verejnej správy a teda aj následné rozhodnutia trpia nezákonnosťou. 19. K vyčítanej nekontaktnosti dodávateľa len zrekapituloval, že nenesie a ani nemôže niesť zodpovednosť za svojho dodávateľa, a preto je založenie napadnutých rozhodnutí na tejto skutočnosti nezákonné. Naopak, sťažovateľ bol toho názoru, že splnil všetky zákonom vyžadované požiadavky na uplatnenie práva na odpočet DPH a toto právo si uplatnil oprávnene. 20. V kontexte preukázania deklarovaného plnenia namietal, že správcovi dane poskytol presné a úplné informácie o dodaní tovaru. Pre sťažovateľa bolo podstatné, že ním objednané plnenia boli riadne uskutočnené na základe čoho boli následne vyhotovené faktúry, ktoré boli sťažovateľom aj uhradené. Uvedeným teda preukázal, že došlo k fyzickému dodaniu tovaru. 21. Sťažovateľ naviac predložil všetky dodávateľské faktúry vyhotovené v súlade so zákonnými požiadavkami, čím splnil ďalšiu zo zákonných podmienok priznania práva na odpočet DPH. 22. Záverom navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok, dôvodiac, že prípadný výkon napadnutého rozhodnutia by mal pre neho likvidačný charakter a existuje možnosť, že by mohol byť vystavený riziku trestného stíhania pre trestný čin nezaplatenia dane.

23. S účinnosťou od 01. januára 2021 bola ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. doplnená Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

32. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

34. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 35.

36. Kasačný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Správny súdny poriadok stanovuje pre uplatnenie kasačnej sťažnosti prísne podmienky vo vzťahu k vymedzeniu kasačných dôvodov podľa § 440 ods. 1 SSP. Z ustanovenia § 440 ods. 2 vyplýva, že v prípade uplatnenia kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP je sťažovateľ povinný uviesť právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a rovnako tak uviesť v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Kasačný súd uvádza, že pod právnym posúdením možno rozumieť činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na takto zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je potom omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

Sťažovateľ neposkytol žiadne argumenty prečo je právne posúdenie krajského súdu nesprávne. Obmedzil sa iba na neurčité tvrdenia, že postup správcu dane bol nezákonný v dôsledku čoho trpí nezákonnosťou aj následné rozhodnutie, že nezodpovedá za nekontaktnosť dodávateľa a odoberateľa a že naplnil všetky požiadavky na priznanie práva na odpočítanie DPH v súlade s § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Na to, aby sa nimi mohol kasačný súd bližšie zaoberať, mali na ne nadväzovať sťažovateľove hlbšie úvahy vymedzujúce namietanú nesprávnosť právneho posúdenia prejednávanej veci. Kasačný súd pritom nemá a v prejednávanej veci ani nemôže hľadať za sťažovateľa dôvody, aby bola jeho kasačná sťažnosť úspešná. 38.

Takéto ponímanie je však za stavu, kedy bolo reálne dodanie tovarov správcom dane účinne spochybnené, neudržateľné. Sťažovateľ si musel byť vedomý, že vo svetle skutočností zistených v priebehu vyhodnocovania dôkazov môže byť materiálna existencia plnenia spochybnená (o čom bol priebežne oboznamovaný zo strany správcu dane) v dôsledku čoho sa dôkazné bremeno opätovne prenesie na daňový subjekt. V reakcii na spochybnenie existencie materiálneho plnenia sťažovateľ navyše nepredložil žiadne ďalšie dôkazy a obmedzil sa iba na argumentáciu zameranú na (podľa neho) správnu interpretáciu prenášania dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane, ktorá je však irelevantná.

Nemožno prenášať na správcu dane povinnosť špecifikovať a vymedziť také konkrétne dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť za účelom preukázania reálneho dodania tovarov a služieb deklarovaným dodávateľom, alebo deklarovanému odoberateľovi, v dôsledku čoho by mu potom právo na odpočítanie DPH vzniklo. Tento cieľ je v záujme daňového subjektu, ktorý tvrdí, že mu právo na odpočítanie DPH svedčí. Nie je presne predpísané, aké dôkazy je potrebné za týmto účelom predložiť, vždy to závisí od konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných skutočností, pričom je to práve daňový subjekt, ktorý má možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré považuje za vhodné a účelné na preukázanie jeho tvrdení. Správca dane navyše nemôže s istotou vedieť, akými konkrétnymi dôkazmi daňový subjekt disponuje a preto nie je dôvodné aby ho inštruoval akýmkoľvek taxatívnym alebo demonštratívnym výpočtom. Daňový subjekt môže a má predložiť také dôkazy, ktoré korešpondujú s ustanovením § 24 ods. 4 prvá veta Daňového poriadku, podľa ktorého dôkazom

vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. 41. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.

42. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.

Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia dokladu, hoci by obsahoval všetky formálne náležitosti, prípadne len existencia tovaru, ktorý je predmetom deklarovaného obchodu.

Je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. 45. V daňovom konaní je teda povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná služba či tovar dodaná osobou deklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je povinný dokazovať nedodanie touto osobou, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predkladanej faktúre, pokiaľ si uplatňuje právo na odpočítanie DPH z predkladanej dodávateľskej faktúry. Ak žalobca v tomto smere neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie.

47. Kasačný súd sa rovnako ako správny súd stotožňuje so závermi správcu dane a žalovaného (zdôrazňujúc, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane spolu s rozhodnutím žalovaného, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené, tvoria jednotu, a to vzhľadom na zásadu jednotnosti, ktorá ovláda správne, v danom prípade daňové - vyrubovacie konanie) o tom, že v preskúmavanej veci vznikli pochybnosti o reálnom dodaní deklarovaného tovaru - husacieho peria žalobcovi od deklarovaného dodávateľa, uvedeného na faktúre - spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. 48. Žalovaný aj správca dane vyhodnotili zistené skutočnosti, získané dôkazy a všetko, čo pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní u žalobcu vyšlo najavo, a to nielen u samotného žalobcu, ale aj u dodávateľov a odberateľov, pretože takýto postup považovali za odôvodnený a nevyhnutný z dôvodu preukázania toku tovaru a reality plnenia. Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku).

Správca dane sa v priebehu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania snažil získať dôkazy a informácie, ktoré by potvrdili uskutočnenie zdaniteľných plnení z predložených faktúr, pričom postupoval podľa § 45, § 46, § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6 Daňového poriadku.

sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, v ich formálnej deklarácií, t. j. predložení dokladov s predpísaným obsahom alebo verbálnym či písomným prehlásením. Ak správca nadobudne pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predloženého dokladu, nemusí tento uznať ako relevantný, ak žalobca jeho hodnovernosť nepreukáže alebo neodstráni pochybnosti. Správca dane dbal, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie, a preto vykonal rozsiahle dokazovanie, o čom bol žalobca informovaný zasielanými upovedomeniami.

52. Výpoveď svedka G. U., ktorý nevedel uviesť akékoľvek podrobnosti nielen o preverovaných dodávkach ale aj o veciach týkajúcich sa samotnej činnosti spoločnosti (napr. kto bol účtovníkom, komu spoločnosť predal, s akými osobami pri výkone podnikateľskej činnosti komunikoval a pod.), a to obzvlášť v prípade, keď spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, čo potvrdil aj tento svedok a teda nemala akýkoľvek iný personálny substrát, ktorým by vykonávala podnikateľskú činnosť, nielenže nie je dostatočným vierohodným dôkazom o tom, že by dodávky tovaru boli žalobcovi dodané tak, ako to bolo deklarované na preverovaných faktúrach, ale naopak, podľa správneho súdu takáto výpoveď ešte viac zväčšuje pochybnosti o reálnom uskutočnení deklarovaných dodávok.

žalobcu, spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o., ktorú si práve žalobca vybral ako obchodného partnera, nemohla nadobudnúť deklarovaný tovar, ktorý mala dodať žalobcovi, od spoločnosti AXINET s.r.o. tak, ako to vyplývalo z jej účtovníctva.

55. Kasačný súd má za preukázané skutkové okolnosti zistené správcom dane, pričom v tejto súvislosti poukazuje najmä na to, že správca dane v rámci daňovej kontroly u žalobcu vykonal rozsiahle šetrenie celého obchodného reťazca spoločností, a to nielen vo vzťahu k deklarovanému tuzemskému dodaniu tovaru, ale prostredníctvom MVI preveroval aj pôvod tovaru, jeho prepravu a pod. Preverovanie celého dodávateľského reťazca spoločností a rovnako tak presúvanie dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom v procese dokazovania v daňovom konaní automaticky neznamená, že daňový subjekt je dôkazným bremenom zaťažovaný nad zákonom prípustnú mieru a musí preukazovať skutočnosti týkajúce sa iných subjektov, na ktoré pri svojej činnosti nemá dosah.

V dôsledku uvedeného kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu, pričom nezistil žiaden dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

2014. 58. Záverom kasačný súd pre úplnosť dodáva, že podaný návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol z dôvodu, že v súlade s ustanovením § 446 ods. 2 písm. a) SSP má kasačná sťažnosť odkladný účinok ex lege, pričom tento nastal okamihom jej podania.

59. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.