← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·29. 11. 2022

6Sžfk/59/2020

ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200471.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Žiline
Sp. zn. 1. inštancie
30S/160/2018
IČS
5018200471
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (spravodajca) a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu: KORENS Inc., so sídlom Eogok-dong 857-5, Yangsan- si, Gyeongsangnam-do, Južná Kórea, IČ DPH: SK4020355218, právne zastúpený: PricewaterhouseCoopers Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101814593/2018 zo dňa 14. septembra 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k.30S/160/2018-89 zo dňa 16. júna 2020,

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Žalobcovi sa priznáva náhrada trov kasačného konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 30S/ 160/2018-89 zo dňa 16. júna 2020 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a g/ zákona č. 162/ 2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 101814593/2018 zo dňa 14. septembra 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. 2. Rozhodnutím č. 101814593/2018 zo dňa 14. septembra 2018 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Žilina č. 101047196/2018 zo dňa 28. mája 2018, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 196940,19 € za zdaňovacie obdobie november 2014 a nepriznal mu tak nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2014 v sume 196940,19 €.

3. Z rozhodnutí daňových orgánov vyplynulo, že daňový subjekt - žalobca deklaroval v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie november 2014 nadobudnutie tovaru v tuzemsku podľa § 11 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o DPH“) od spoločnosti KORENS Inc., IČ DPH DE274957012 (premiestnenie tovaru z iného členského štátu pod nemeckým IČ DPH zahraničnej spoločnosti KORENS Inc.), z ktorého si v predmetnom zdaňovacom období daňový subjekt KORENS Inc. uplatnil odpočítanie dane. Ďalej podľa predložených záznamov DPH lokálne nadobudol tovary/služby od spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH, Nemecko, z ktorého si v predmetnom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane na základe vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku a deklaruje IC dodanie tovarov a služieb do iného členského štátu oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH spoločnosti BMW Motoren GmbH, Steyr. V predložených dokladoch a v záznamoch DPH vedených v zmysle § 70 zákona o DPH za zdaňovacie obdobie november 2014 daňového subjektu KORENS

Inc. sa nachádzajú prijaté faktúry, podľa Tabuľky č. 1 (str. 4 prvostupňového rozhodnutia), od daňového subjektu KORENS Inc., IČ DPH DE274957012 (premiestnenie tovaru z iného členského štátu pod nemeckým IČ DPH zahraničnej spoločnosti KORENS Inc.), ktorých predmetom fakturácie sú dva typy chladičov, a to N57TU EGR COOLER, sériové č. 7823210 (AI06) a chladiaci modul NX7TU EGR COOLER, sériové č. 8517724 (AI04).

4. V účtovníctve daňového subjektu KORENS Inc. sa nachádzajú prijaté faktúry, podľa Tabuľky č. 2 (str. 5, 6 prvostupňového rozhodnutia) od spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH, Nemecko, ktorých predmetom fakturácie sú dva typy chladiacich modulov, a to chladiaci modul N57TÜ EGR cooling module (materiál č. 782321007) a EGR - system (materiál č. 851772404). Predmetné dodávateľsko-odberateľské vzťahy daňový subjekt deklaruje v daňovom priznaní ako tuzemské nadobudnutie tovaru/služieb, z ktorého si v zdaňovacom období november 2014 v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH uplatnil odpočítanie dane.

5. V účtovníctve daňového subjektu KORENS Inc. sa nachádzajú vystavené faktúry, podľa Tabuľky č. 3 (str. 7, 8 prvostupňového rozhodnutia) daňovému subjektu BMW Motoren GmbH, Steyr, Rakúsko, ktorých predmetom je fakturácia dvoch typov chladiacich modulov, a to chladiaci modul LU AGR-MODUL N57TUE, sériové č. 7823210.07 a chladiaci modul LU AGR-MODUL NX7TUE/NT VERSORGUNG, sériové č. 8517724.04.

Predmetné dodávateľsko-odberateľské vzťahy daňový subjekt deklaroval v daňovom priznaní ako dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH (riadky 15 a 16 Daňového priznania). 6. Z odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov vyplynulo, že podstatou nepriznania nároku na odpočítanie dane je aplikácia nesprávneho ustanovenia zákona o DPH určujúceho miesto dodania tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH. Správca dane vykonal dokazovanie vo veci preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi daňovým subjektom KORENS Inc. a spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH, pričom predmetným dokazovaním bolo zistené, že spoločnosť BorgWarner Esslingen vykonáva spracovateľské operácie (práce) na hnuteľnom majetku (cooler). Ide o dodanie služby s miestom plnenia v Kórejskej republike podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, teda miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania. Podľa žalovaného na základe dokazovania súvisiaceho s preverovaním uskutočnenia zdaniteľného plnenia a preverenia skutkového stavu vo veci fakturácie medzi

priamym dodávateľom spoločnosti KORENS Inc. a spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH, správca dane prijal opodstatnený záver, že dochádza k spracovateľským operáciám (prácam) na hnuteľnom majetku (cooler), a teda je nesprávne aplikované ustanovenie zákona o DPH určujúce miesto dodania tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH.

Správne sa malo aplikovať miesto dodania služby v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH. V súvislosti s tvrdením daňového subjektu KORENS Inc., že správca dane pri posudzovaní predmetného plnenia neprihliadal na jednotkovú cenu za ventil a cenu za inštaláciu AGR modulov č. N57TU a č. NX7NT (cena AGR ventilu N57TU bola vo výške 28,04 € a cena inštalácie vo výške 3,67 € a cena AGR ventilu NX7NT 28,04 € a cena inštalácie 3,82 €), a taktiež že správca dane neposúdil v predmetnom obchodnom vzťahu, ktoré plnenie je hlavné a ktoré plnenia sú vedľajšie vo vzťahu k hlavnému plneniu (judikát Súdneho dvora C-41/04 Levob Verzekeringen BV (Levob), C-349-96 Card Protection plan a C-111/05 Aktiebolaget NN (Aktiebolaget) a rozsudky C-349-96 Card Protection Plan Ltd, bod 29, 30 a C-41/04 Levob, bod 22) žalovaný uviedol, že podstatou nepriznania odpočítania dane je aplikácia nesprávneho ustanovenia zákona o DPH určujúce miesto dodania tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH. V prípade posudzovaných otázok, ktoré sú predmetom dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi spoločnosťou KORENS Inc. a spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH, dochádza

k prácam na hnuteľnom majetku, tzn. že chladič (cooler) ako hnuteľný hmotný majetok bol upravený na chladiacu sústavu. Ventil bol nákladovou položkou služby zabezpečenou spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH. Chladiaca sústava ako hnuteľný hmotný majetok a ako výsledok zhmotneného chladiča bola následne vyvezená zo SR do Rakúska. Vyhodnocovanie ceny ventilu a ceny inštalácie k celkovej fakturovanej cene (skúmanie prevládajúceho elementu dodávky) je v danom prípade bezpredmetné, ako aj aplikácia judikátov Súdneho dvora EÚ, na ktoré bolo poukazované. V rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-41/04 Levob Verzekeringen BV (Levob) išlo o posúdenie, či predmetom dodania bolo jedno plnenie, alebo dve samostatné plnenia - v predmetnej veci daňový subjekt tvrdil, že došlo k dodaniu tovaru s inštaláciou, nie k dodaniu služby. Vo veci C-111/05 Aktiebolaget NN (Aktiebolaget) bol kábel z optických vlákien predmetom inštalácie na území prvého členského štátu a následne na území druhého členského štátu, posudzované bolo, či ide o dve odlišné zdaniteľné plnenia alebo jediné zložené plnenie pozostávajúce z viacerých prvkov.

Kábel bol následne prevedený na klienta, ktorý s ním mal disponovať ako vlastník. Podľa žalovaného podstata veci týkajúca sa tohto konania je odlišná - tovar (chladič) vo vlastníctve odvolávajúceho sa bol zhodnotený na základe poskytnutej služby, ktorej nákladovou položkou (podstatnou) bol ventil. Takto zhodnotený tovar bol predmetom ďalšieho obchodného vzťahu. Podľa žalovaného správca dane postupoval pri výkone kontroly v súlade s § 24 ods. 2 ako aj § 3 ods. 3 Daňového poriadku. K nepriznaniu odpočítania dane správcom dane z dotknutých faktúr od spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH nedošlo z dôvodu absencie písomnej zmluvy medzi spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH a spoločnosťou KORENS Inc., ako ani absencie niektorých údajov na faktúre, tak ako tvrdil odvolávajúci sa.

Podstatné pre nepriznanie odpočítania dane z predmetných faktúr bolo, že predmetné plnenia nemali byť kvalifikované ako dodanie tovaru s montážou alebo inštaláciou, teda miesto dodania sa nenachádzalo v SR. Pri predmetných dodávkach sa teda nemalo určiť miesto dodania tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH, ale správne sa malo aplikovať určenie miesta dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH vzhľadom na to, že dochádzalo k spracovateľským operáciám na hnuteľnom hmotnom majetku.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH sa miesto dodania služby zdaniteľnej osobe - v danom prípade KORENS Inc. (zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá v SR nie je usadená) nachádza tam, kde má táto spoločnosť sídlo, t.j. v Južnej Kórey. K záveru, že ide o práce na hnuteľnom hmotnom majetku, správca dane dospel na základe vyjadrení odvolávajúceho sa, ako aj ďalšieho rozsiahleho preverovania u iných spoločností, ktoré vykonal za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu. X.. K.

Č. komandista splnomocnenej spoločnosti LEON Tax, k. s. vo veci preverenia dodávateľsko- odberateľských vzťahov daňového subjektu BorgWarner Esslingen GmbH s daňovým subjektom KORENS Inc., uviedol zhodne s tým, čo vyplýva z odpovede na medzinárodnú výmenu informácií, že spoločnosť KORENS Inc. dala firme Wahler k dispozícii 100% funkčné, odskúšané AGR-chladiče a okrem samotného AGR-ventilu všetky k montáži AGR- modulov potrebné iné diely (tesnenia, skrutky.

. .) bez vyúčtovania. Na základe vyššie uvedeného, z predmetných faktúr od spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH nemohol vzniknúť nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH z dôvodu, že miesto zdaniteľného obchodu - dodania služby bolo potrebné určiť podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. Vzhľadom na to, že sídlom odberateľa služby (odvolávajúci sa) je Južná Kórea, nedošlo k dodaniu služby s predmetom zdanenia v tuzemsku podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH.

Pokiaľ nie je preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH tak, ako v predmetnom prípade, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia faktúry. 7. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že vecné vymedzenie predmetu DPH súvisí s dvoma základnými pojmami „tovar“ a „služba“.

K vzniku zdaniteľného plnenia dochádza v súvislosti so zdaniteľným obchodom, ktorým je dodanie tovaru a dodanie služby. Zákon o DPH predmet DPH v tuzemsku presne vymedzuje v ust. § 2 ods. 1 ako dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, dodanie služby za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, nadobudnutie tovaru z iného členského štátu za protihodnotu v tuzemsku a dovoz tovaru z tretieho štátu do tuzemska. Vznik predmetu dane teda súvisí s dodaním tovaru alebo poskytnutím služby. To znamená, že dodanie tovaru s montážou (inštaláciou) nie je samostatne vyčlenené v rámci predmetu DPH, je začlenené pod dodanie tovaru, ku ktorému môže dôjsť niekoľkými spôsobmi. Aby bolo možné určiť, kde je zdaniteľný obchod predmetom DPH - či je to v tuzemsku, v inom členskom štáte alebo v treťom štáte, je potrebné stanoviť miesto zdaniteľného obchodu, t.j. v prípade dodania tovaru - miesto dodania tovaru, miesto nadobudnutia tovaru, miesto dovozu tovaru, a v prípade dodania služby - miesto dodania služby. Určenie miesta dodania tovaru závisí od spôsobu, akým dôjde k jeho

odovzdaniu odberateľovi - t. j. od toho, či je tovar pri jeho dodávaní prepravovaný alebo nie, resp. či ide len o samotné dodanie tovaru alebo s ním súvisí ďalšia činnosť - montáž alebo inštalácia, pričom táto je vykonávaná v rámci komplexnej dodávky tovaru.

Pre jednotlivé spôsoby dodania tovaru potom vyplýva z ust. § 13 ods. 1 zákona o DPH určenie miesta dodania tovaru. 8. Krajský súd taktiež vyslovil názor, že určenie miesta dodania služby vyplýva z ust. § 15 a § 16 zákona o DPH a v zásade platí základné pravidlo určenia miesta dodania služby - podľa sídla, miesta podnikania alebo prevádzky dodávateľa služby (§ 15 ods. 1 zákona o DPH), pričom špecifické pravidlá určenia miesta dodania služby - sú osobitné stanovené podľa druhu služby, vplyv na určenie miesta dodania má aj to, či je služba poskytovaná do zahraničia alebo zo zahraničia a vplyv môže mať tiež to, či odberateľ je v inom členskom štáte platiteľom dane. Z určenia miesta dodania tovaru s montážou (inštaláciou) alebo dodania služby vyplýva, kde je zdaniteľný obchod predmetom DPH, t.j. v ktorom členskom štáte bude daň odvedená.

V prípade dodania tovaru s prepravou alebo odoslaním do iného členského štátu (intrakomunitárne dodanie) je zdaniteľný obchod predmetom dane dvakrát - v členskom štáte, z ktorého je dodanie uskutočnené (členský štát dodania) a aj v členskom štáte, v ktorom končí preprava alebo odoslanie tovaru (členský štát nadobudnutia).

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že dodanie tovaru s montážou alebo inštaláciou je v rámci zdaniteľných obchodov začlenené pod dodanie tovaru. V praxi dochádza často k chybnému výkladu, keď je dodanie tovaru s montážou (inštaláciou) nesprávne chápané ako dodanie služby z dôvodu, že súčasťou dodávky je montáž (inštalácia). Takýto nesprávny prístup môže mať za následok nesprávne určenie miesta dodania a tým aj nesprávne uplatnenie (neuplatnenie) DPH.

Len v prípade, keď je montáž alebo inštalácia poskytnutá bez dodania tovaru, ide o dodanie služby. Na účely rozlíšenia toho, o aké zdaniteľné plnenie ide, je nevyhnutné vychádzať z uzavretej zmluvy medzi dodávateľom a odberateľom (objednávateľom), pričom je podstatné, či dodanie tovaru a jeho montáž sú vzájomne previazané a k splneniu dodávky tovaru musí dodávateľ nevyhnutne uskutočniť aj jeho montáž. To znamená, že nejde o dve rozdielne transakcie, t.j. najskôr dodanie tovaru a následne dodanie služby.

9. Ak je teda dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, je miestom dodania tovaru miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný. Uplatňuje sa to v prípadoch, keď dodávateľ dodáva tovar spolu s montážou alebo inštaláciou. Dodanie tovaru s montážou a inštaláciou sa potom chápe vtedy, ak je uzatvorená písomná zmluva o dielo, z ktorej vyplýva, že zhotoviteľ dodá objednávateľovi tovar a sám uskutoční, resp. zabezpečí na svoj účet vykonanie montáže (resp. inštalácie), pričom nie je podstatné, či cena za montáž (resp. inštaláciu) je samostatne vyčíslená, alebo je súčasťou ceny tovaru, prípadne v akom pomere sú tieto ceny. Ak by však nebola uzatvorená písomná zmluva, ale zo skutkového stavu by vyplývalo, že s dodaním tovaru priamo súvisí jeho montáž (resp. inštalácia) u odberateľa, ktorá je vykonaná alebo obstaraná dodávateľom tovaru, tiež sa to chápe ako dodanie tovaru s montážou a inštaláciou.

10. Pokiaľ ide o rozlíšenie medzi dodaním tovaru s montážou a dodaním služby podľa Súdneho dvora EÚ, pri posúdení, či v konkrétnom prípade ide o dodanie služby alebo o dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, je potrebné skúmať, či ide o viacero odlišných plnení alebo jediné plnenie. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, keď súbor prvkov a úkonov tvorí jedno plnenie, potom je opodstatnené vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých sa vykonáva predmetné plnenie s cieľom určiť, či na jednej strane ide o dve alebo viacero odlišných plnení, alebo jediné plnenie. Plnenie pozostávajúce z jediného plnenia z hospodárskeho hľadiska nesmie byť umelo členené, aby sa nezmenila funkčnosť systému

DPH. Dôležité je hľadať charakteristické prvky predmetného plnenia pre to, aby sa určilo, či platiteľ odovzdá svojmu klientovi viacero hlavných rôznych plnení alebo jediné plnenie. V tejto súvislosti Súdny dvor EÚ konštatoval, že ide o jediné plnenie, keď dva alebo viaceré prvky alebo úkony poskytnuté platiteľom v prospech klienta sú tak úzko zviazané, že tvoria objektívne jediné nerozlučné hospodárske plnenie, ktorého rozčlenenie by bolo neprirodzené. Za predpokladu jediného zloženého plnenia musí byť plnenie považované za vedľajšie vo vzťahu k hlavnému plneniu, ak pre zákazníkov nepredstavuje cieľ sám o sebe, ale prostriedok pre využívanie hlavného plnenia poskytovateľa za lepších podmienok. Hmotná vec môže byť predmetom inštalácie alebo montáže so skúšobnou prevádzkou vykonanou dodávateľom alebo v jeho mene, alebo bez nej, a to bez toho, aby plnenie nevyhnutne nestratilo svoju kvantifikáciu „dodávky tovaru“. Napriek tomu, že pomer medzi cenou tovaru a cenou služieb je objektívnym údajom predstavujúcim indíciu, na ktorú je možné prihliadať s cieľom kvalifikácie plnenia,

skutočnosťou zostáva, že cena materiálu a prác sama o sebe nemá mať rozhodujúcu dôležitosť (rozsudky ESD C-41/04 Levob Verzekeringen BV, C-111/05 Aktiebolaget NN). 11. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal, že žalovaný nesprávne skutkovo a právne uzavrel, že v prípade dodania tovaru (ventilov) išlo len o nákladovú položku služby a že z tohto dôvodu išlo v prípade dodávky žalobcovi od BorgWarner len o dodanie služby a nie o komplexné (zložené) dodanie tovaru - dodanie tovaru s inštaláciou, čo je podľa žalobcu bez opory v predložených dôkazoch a v rozpore s § 3 ods. 6 Daňového poriadku, keďže žalovaný nebral na zreteľ skutočný obsah právneho úkonu - dodanie tovaru (ventilov) spolu s ich inštaláciou na chladič žalobcu. Účelový a ničím nepodložený výklad žalovaného (že v prípade dodávky pre žalobcu ide len o dodanie služby) žalovaný vykonal bez vyhodnotenia rozhodných kritérií pre posúdenie charakteru a povahy zdaniteľného plnenia. Skutkový a právny záver žalovaného, že ventil predstavuje len „nákladovú položku“ služby, a že v prípade dodania od spoločnosti BorgWarner žalobcovi ide z tohto titulu len o dodanie služby, žalovaný podľa

žalobcu neodôvodňuje žiadnymi relevantnými argumentmi. Správca dane ako aj žalovaný podľa správneho súdu v danom prípade nedostatočne vyargumentovali skutočnosť, prečo považuje predmetný zdaniteľný obchod za dodanie služby, prečo sa nemalo určiť miesto dodania tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH, ale malo sa aplikovať určenie miesta dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. Podľa názoru správneho súdu je potom predčasná úvaha o mieste dodania služby, keď vzhľadom na vykonané dokazovanie existujú dôvodné pochybnosti o tom, aké je skutočné miesto dodania služby, ktoré konečné vyhodnotenie patrí správnym orgánom, či sa jedná len o miesto dodania služby alebo o dodanie tovaru s inštaláciou, ako tvrdí žalobca, lebo podstatnú úlohu hrajú aj samotné AGR-ventily, ktoré boli vo vlastníctve spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH. Žalobca správne poukázal na ust. § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, podľa ktorého dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak a podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8

ako aj skutočnosť, že nakoľko zákon o DPH osobitne neupravuje dodanie tovaru s inštaláciou, nemôže ísť o dodanie služby, keďže podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je dodaním služby len to, čo nie je dodaním tovaru. 12. Žalobca tiež namietal, že ani správca dane ani žalovaný nevzali do úvahy všetky okolnosti s cieľom určiť, či išlo o jedno alebo dve plnenia. Zo záverov žalovaného nie je vôbec jasné, či žalovaný považuje dodávku od BorgWarner za viaceré plnenia alebo za jediné plnenie a na základe akých skutkových a právnych dôvodov. Správny súd túto námietku posúdil ako dôvodnú. Žalovaný žiadnym spôsobom nevyhodnotil tvrdenie žalobcu, že spoločnosť KORENS Inc. vstúpila do obchodného vzťahu so spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH najmä z dôvodu, že práve spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH jej vedela poskytnúť AGR ventily, ktoré sú nevyhnutné pre dodanie kompletných AGR chladiacich modulov spoločnosti BMW Motoren GmbH. Preto hlavným plnením, a teda cieľom spoločnosti KORENS Inc., bolo zakúpenie AGR ventilov od spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH. Žalobca ako dôkaz k odvolaniu zo dňa 29. júna 2018 proti prvostupňovému rozhodnutiu predložil Doplňujúce

stanovisko BorgWarner Esslingen GmbH, v ktorom dodávateľ žalobcu spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH potvrdila skutočnosť, že žalobcovi vyúčtovala dodanie tovaru s inštaláciou, a nielen samotnú službu inštalácie, a preto na dodanie uplatnila slovenskú DPH s ohľadom na miesto dodania tovaru (ventilov) v Slovenskej republike. Žalovaný sa s doplňujúcim stanoviskom spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH zo dňa 28. júna 2018, a v tej súvislosti s tvrdeniami žalobcu vôbec nevysporiadal a len vo vyjadrení k žalobe uviedol, že doplňujúce stanovisko nemalo žiaden vplyv na zistenia a závery správcu dane a žalovaného - keď žalobca len upresnil svoje predchádzajúce stanovisko, v ktorom uviedol, že pre spoločnosť BorgWarner predstavuje spoločnosť Hörnlein Produktionsdienstleistungen k.s. cudziu tretiu osobu.

Aj podľa názoru správneho súdu nie je možné nahrádzať odôvodnenie rozhodnutia žalovaného jeho vyjadrením k správnej žalobe, ktoré nie je predmetom súdneho prieskumu (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžo/323/2015 zo dňa 26. októbra 2016, sp.zn. 10Sza/ 13/2016 zo dňa 21. júna 2016). Žalovaný nikde v napadnutom rozhodnutí nehodnotil, ktoré plnenie je hlavné, preto nie je opodstatnené jeho tvrdenie vo vyjadrení k správnej žalobe, že vyhodnotil vec tak, že hlavným plnením bolo pretvorenie EGR chladiča na EGR chladiaci modul. Žalovaný len v rozhodnutí bez bližšieho konštatoval, že skúmanie prevládajúceho elementu dodávky je v danom prípade bezpredmetné (strana 20, posledný odsek napadnutého rozhodnutia).

S poukazom na uvedené správny súd konštatoval, že žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu, ktorý ako nový dôkaz predložil doplňujúce stanovisko BorgWarner Esslingen GmbH zo dňa 28. júna 2018, nezaoberal tak, ako to má na mysli ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku, keď na jednotlivé odvolacie námietky nedal jasnú odpoveď a nie je zrejmé, ako konkrétne sa s nimi vysporiadal a z akého dôvodu ich považoval za nesprávne. Žalovaný v podstate len zopakoval skutkové zistenia a právne závery správcu dane bez toho, aby zákonne konformným spôsobom vyvrátil argumenty žalobcu a vysporiadal sa s nimi tak, ako mu to ukladá Daňový poriadok. Správny súd však návrh žalobcu na vykonanie dôkazu - doplňujúce stanovisko BorgWarner zo dňa 28. júna 2018 na pojednávaní zamietol, nakoľko správny súd nie je súdom skutkovým, dokazovanie vykonáva len výnimočne, pre súd je v zmysle ust. § 135 ods. 1 S.s.p. rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy a nie je jeho úlohou dopĺňať skutkový stav a za tým účelom vykonávať dôkazy.

13. Ako opodstatnenú správny súd vyhodnotil aj námietku žalobcu, že príslušným daňovým úradom žalobcu je v zmysle ust. § 7 ods. 3 Daňového poriadku Daňový úrad Bratislava a že nedošlo k delegovaniu miestnej príslušnosti na Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo podľa § 8 ods. 2 Daňového poriadku. Nevydanie rozhodnutia podľa § 8 ods. 1 Daňového poriadku by nebolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto správny súd len poukázal na toto pochybenie procesného charakteru s tým, že argumentácia žalovaného k tomuto nedostatku v jeho vyjadrení zo dňa 25. marca 2019, že nevznikol dôvod postupovať podľa § 8 Daňového poriadku, nemá oporu v Daňovom poriadku. V ust. § 7 ods. 3 Daňového poriadku sú totiž riešené i prípady, kedy nie je možné určiť miestnu príslušnosť podľa § 7 ods. 1 a 2 Daňového poriadku a v týchto prípadoch je v zásade miestne príslušným Daňový úrad Bratislava, ak ide o daň, na ktorej správu sú príslušné daňové úrady alebo Colný úrad Bratislava, ak ide o daň, na ktorej správu sú príslušné colné úrady.

14. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný - sťažovateľ z dôvodu uvedeného v ust. § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. kasačnú sťažnosť. Podľa sťažovateľa správny súd nesprávne uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sťažovateľa bolo nedostatočné a že sa v ňom nevysporiadal s námietkami žalobcu. Ďalej namietal, že daňové orgány netvrdili, že v danom prípade nastali dve rozdielne transakcie - najskôr dodanie tovaru a následne dodanie služby. V posudzovanej veci správca dane dospel k záveru, že je potrebné na základe § 3 ods. 6 Daňového poriadku brať do úvahy skutočný obsah transakcie, nestačí forma ako bola deklarovaná - t.j. formulácia na faktúre, kde sa uvádza dodanie tovaru s montážou.

V dôsledku tohto prístupu dospel správca dane k záveru, že v skutočnosti boli vykonané spracovateľské operácie, cieľom ktorých bolo pretvorenie chladiča (ktorý bol vo vlastníctve žalobcu) na chladiaci modul (tiež vo vlastníctve žalobcu), ktorý bol predmetom obchodnej dodávky žalobcu pre odberateľa. Samotné získanie AGR - ventilu nebolo cieľom, cieľom bolo zhodnotenie chladiča na chladiaci modul, ktorý je na úrovni žalobcu finálnym produktom, s ktorým ďalej obchoduje. Sťažovateľ ako aj správca dane netvrdili, že išlo o viacero plnení. V predmetnej veci bolo cieľom zhodnotenie chladiča na chladiaci modul - teda poskytnutie služby ako spracovateľskej operácie, pričom žalobca k tomu poskytol dodávateľskej spoločnosti k montáži potrebné diely - tesnenia, skrutky, .

. . neposkytol mu AGR-ventil. V odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov sa taktiež nikde neuvádzajú dve samostatné plnenia - dodanie tovaru (ventil) a dodanie služby (jeho montáž), ale sa uvádza, že došlo k dodaniu služby v rámci ktorej bol „spotrebovaný“, resp. použitý ventil. V skutočnosti teda došlo k dodaniu služby - zhodnoteniu chladičov, čo bolo hlavným cieľom pre žalobcu.

Samotný AGR - ventil ako taký nebol cieľom dodávky, pretože tento samotný nebol žalobcom dodávaný pre jeho odberateľa, pre neho mal zmysel chladiaci modul ako celok. Sťažovateľ poukázal aj na vyjadrenia žalobcu zo dňa 26. októbra 2015, resp. zo dňa 27. novembra 2015, z ktorých taktiež vyplýva, že išlo o spracovanie produktu do finálnej podoby. Žiadal preto, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 15. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v zásade ani nezdôvodnil, aké právne posúdenie krajského súdu považoval za nesprávne - odkazom na jeho konkrétne právne závery a v čom spočíva nesprávnosť týchto právnych posúdení.

Rovnako nerozporoval ani závery krajského súdu, týkajúce sa pochybenia sťažovateľa, spočívajúceho v nevysporiadaní sa s dôkazom - doplňujúcim stanoviskom žalobcu zo dňa 28. júna 2018. Žalobca sa zároveň stotožnil s právnym názorom vysloveným v kasačnou sťažnosťou napadnutom rozsudku, t.j., že daňové orgány nedostatočným spôsobom vyargumentovali skutočnosť, prečo považovali predmetný zdaniteľný obchod za dodanie služby, prečo sa nemalo určiť miesto dodania tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH, ale malo sa aplikovať určenie miesta dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH.

16. Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t.j. začal konať a rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v Správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Od 1. augusta 2021 teda koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Predmetná vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 S.s.p.).

18. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie sťažovateľa č. 101814593/2018 zo dňa 14. septembra 2018, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101047196/2018 zo dňa 28. mája 2018, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 196940,19 € za zdaňovacie obdobie november 2014.

19. Kasačný súd považoval za potrebné posúdiť správnosť záverov krajského súdu, ktorý mal za to, že daňové orgány nedostatočne/nesprávne právne posúdili a vyhodnotili, že žalobcovi z faktúr od spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH nemohol vzniknúť nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH z dôvodu, že posudzované plnenie malo charakter služby, resp. že miesto dodania služby bolo potrebné určiť podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH (vzhľadom na to, že sídlom žalobcu je Južná Kórea, nedošlo k dodaniu služby s predmetom zdanenia v tuzemsku podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH) a teda nešlo o dodanie tovaru, na ktoré sa vzťahuje režim podľa § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH.

20. V posudzovanom prípade dodávateľ žalobcu - spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH poskytoval (zabezpečoval) pre žalobcu plnenie spočívajúce v inštalácii ventilov na chladiče (vo vlastníctve žalobcu). Dodanie ventilov (tovaru) bolo pre žalobcu nevyhnutným, nakoľko bez tohto plnenia by nemohlo dôjsť ku kompletizácii chladiaceho modulu (zloženého tak z chladiča ako aj ventilu), ktorý mal byť predmetom dodávok tovaru pre odberateľa žalobcu - BMW Motoren GmbH Steyr. Zároveň však predmetom dodávky - plnenia pre žalobcu nebolo len dodanie samotného ventilu, keď žalobca vstupom do právneho vzťahu so spoločnosťou BorgWarner Esslingen BmbH nepochybne prejavil vôľu aj na poskytnutí plnenia spočívajúceho v inštalácii ventilu na chladič poskytnutý žalobcom. Žalobca tak mal nepochybne záujem na poskytnutí oboch plnení zároveň, nakoľko iba tak mohol realizovať dodávku tovaru (chladiaceho modulu) pre svojho odberateľa - BMW Motoren GmbH Steyr.

V danom prípade plnenie - dodanie ventilov a plnenie - ich inštalácia nemalo pre žalobcu samo osebe samostatnú hodnotu, naopak iba ich vzájomná previazanosť mu prinášala sledovaný efekt, t.j. realizáciu ekonomickej činnosti 21. Kasačný súd ďalej uvádza, že v predmetnej veci nedošlo k zhotoveniu chladiaceho modulu dodávateľom žalobcu výhradne z materiálu poskytnutého mu žalobcom, keď nevyhnutným a pre funkčnosť a hospodársku využiteľnosť tohto produktu potrebným bolo aj dodanie ventilov. Zo strany dodávateľa žalobcu tak nešlo len o nehmotný vklad - vykonanie inštalačných prác (ktoré by sami o sebe mali charakter služby), ktoré by boli vykonané na hnuteľných veciach výhradne poskytnutých žalobcom. Táto okolnosť vniesla do posudzovanej veci pochybnosti o tom, či išlo o plnenie, ktoré by bolo možné z pohľadu zákona o DPH automaticky kvalifikovať ako dodanie služby zakladajúce miesto plnenia v zmysle § 15 ods. 1 tohto zákona.

Sťažovateľom popísané jednotlivé zložky plnenia (keď poukazoval na to, že žalobca poskytol spoločnosti BorgWarner Esslingen BmbH nielen chladič, ale aj ďalší materiál potrebný na kompletizáciu produktu - chladiaceho modulu, pričom dodávka ventilu mala prestavovať iba ,,nákladovú položku“ služby) môžu na prvý pohľad navodzovať dojem, že poskytnutie ventilu je iba akýmsi zanedbateľným elementom vo vzťahu k celému hmotne vyjadrenému výsledku činnosti - ktorým mal byť chladiaci modul. Daňové orgány však pojem ,,nákladovej položky“ bližšie nezdôvodnili/nešpecifikovali, a neozrejmili aké kritérium vzali do úvahy pri hodnotení významu tejto zložky plnenia, keď už žalobca poukazoval na to, že náklady na dodávku ventilov prevyšovali náklady spojené s ich inštaláciou.

Napriek tomu daňové orgány vo svojich rozhodnutiach túto okolnosť použili ako jeden z dôvodov, pre ktorý sa malo na celkovú dodávku pre žalobcu nahliadať ako na dodávku služby. V nadväznosti na to je však potrebné uviesť, že pokiaľ ide o finančnú náročnosť čiastkového plnenia táto môže zdanlivo vyvolávať dojem o prevažujúcom charaktere plnenia, avšak nie je rozhodujúcim

kritériom. Uvedenou otázkou sa zaoberal aj Súdny dvor EÚ v rozhodnutí Aktiebolaget NN, C-111/05 bod 37. Ide tak len o jednu z indícií, ktorá môže naznačovať povahu celového plnenia, pričom do úvahy je nutné vziať aj ďalšie okolnosti, za ktorých došlo k dodávke.

22. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na to, že pre podriadenie posudzovanej dodávky pod režim v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH je potrebné komplexné posúdenie charakteru posudzovaného plnenia. Jednotlivé prvky posudzovaného plnenia nemožno vytrhávať z kontextu, marginalizovať ich, či bagatelizovať ich kvalitu. Je preto potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých k dotknutému plneniu došlo, aby bolo možné vyhľadať jeho charakteristické prvky a určiť prvky v ňom prevládajúce (rozsudky Faaborg-Gelting Linien, body 12 a 14; Levob Verzekeringen a OV Bank, bod 27; Aktiebolaget NN, bod 27, ako aj rozsudok z 11. februára 2010, Graphic Procédé, C 88/09, Zb rozh. s. I 1049, bod 24).

Takéto posúdenie musí zahŕňať zdôvodnenie prečo ten ktorý prvok dodávky nepredstavuje cieľ sám o sebe, ale prostriedok pre využívanie hlavného plnenia poskytovateľa za lepších podmienok. 23. Kasačný súd vyhodnotil predovšetkým ako nedostatočnú a nepresvedčivú argumentáciu sťažovateľa (o ktorú okrem iného napokon opieral svoj záver, že ide o plnenie s povahou služby s miestom dodania v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH), že v predmetných dodávateľsko-odberateľských vzťahoch medzi žalobcom a dodávateľom - BorgWarner Esslingen GmbH reálne dochádza len k spracovateľským operáciám (prácam) na hnuteľnom majetku - chladiči, keď zo skutkového stavu veci nepochybne vyplynulo, že posudzované plnenie zahŕňalo aj dodanie ventilov (zabezpečených dodávateľom), t.j. jeho súčasťou bolo aj plnenie/prvok s povahou dodania tovaru, ktoré nemožno aj s poukazom na § 9 ods. 1 zákona o DPH bez ďalšieho právne kvalifikovať ako dodanie služby, a ktoré plnenie ho tak umožňuje posúdiť ako dodanie tovaru (§ 13 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH). V zmysle zákona o DPH

pritom ide o plnenie s povahou služby, pri ktorom sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 iba prípade samotného poskytnutia montáže/inštalácie. 24. Do istej miery sa bolo možné stotožniť s tvrdením sťažovateľa, že samotný ventil ako taký nebol žalobcom dodávaný pre jeho odberateľa, pre neho mal zmysel chladiaci modul

ako celok. Kasačný súd sa však nemohol uspokojiť s jeho argumentáciou o prevládajúcom charaktere prvku služby, ktorý vyvodzoval toho, že išlo o ,,zhodnotenie“ chladiča, (čo je logické, nakoľko došlo k inštalácii dodaných ventilov na chladiče), keď je zrejmé (berúc do úvahy aj pomer ceny prác a ceny ventilov), že k zhodnoteniu chladičov došlo práve poskytnutím ventilov (prvok dodania tovaru) dodávateľom žalobcu.

25. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-l 11/05 Aktiebolaget NN nemá jednoznačný súvis, resp. použiteľnosť na dodávku vo veci samej, no napriek tomu Súdny dvor EÚ v uvedenom rozsudku okrem iného vymedzil, čo predstavuje pojem „dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou", keď cieľom poskytnutých prác inštalácie alebo montáže nie je zmena povahy dodaného tovaru. Vo vzťahu k posudzovanej veci tak nemožno vylúčiť ani taký výklad, že na základe dodávateľom žalobcu zabezpečených prác síce došlo ku kompletizácii chladiacich modulov, no uvedené práce nespočívali v spracovaní samotných ventilov, resp. ich cieľom nebola zmena povahy ventilov ako tovaru dodaného žalobcovi (tovar - ventily dodané dodávateľom ním boli nainštalované/namontované na chladiče žalobcu), čo by nasvedčovalo možnosti určenia miesta dodania podľa ust. § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH.

26. S poukazom na vyššie uvedené kasačný súd zastáva názor, že pokiaľ plnenie dodávateľa žalobcu zahŕňalo dodávku ním zabezpečeného tovaru - ventilov, ktorý bol nevyhnutným pre funkčnosť a ekonomickú využiteľnosť produktu - chladiaceho modulu ako celku, t.j. uvedené plnenie nespočívalo len vo vykonaní prác inštalácie, nebolo možné sa uspokojiť so záverom daňových orgánov o akejsi nepodstatnosti tejto zložky plnenia (dodanie tovaru) z hľadiska významu posudzovaného plnenia ako celku. Kasačný súd preto zastáva názor, že sťažovateľ vo svojom rozhodnutí jasným a zrozumiteľným spôsobom nevykonal komplexné hodnotenie kritérií, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie charakteru predmetnej dodávky a preto bolo potrebné ho ako nezákonné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Kasačný súd taktiež poznamenáva, že bolo povinnosťou sťažovateľa sa vo svojom rozhodnutí vysporiadať aj s doplňujúcim stanoviskom spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH zo dňa 28. júna 2018, predloženým mu žalobcom (a to bez ohľadu na to, či malo vplyv na zistenia a závery správcu

dane a sťažovateľa), nakoľko táto požiadavka nepochybne vyplýva z ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku 27. Kasačný súd vzhľadom na vyššie uvedené kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 S.s.p. zamietol.

28. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že v kasačnom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľovi.

29. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nieje prípustný.

V Bratislave dňa 29. novembra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Sžfk/59/2020 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik