6Sžfk/63/2020

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101903646/2018 zo dňa 26.09.2018 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 101128794/2018 zo dňa 08.06.2018.

3. Ohľadom námietky žalobcu k začiatku, ukončeniu a následkom prerušenia daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január a až máj, júl, august, október až december 2012 správny súd uviedol, že pre posúdenie, či bola dodržaná maximálna dĺžka trvania daňovej kontroly, je dôležité vymedziť deň jej začatia a deň jej skončenia.

5. Lehotu na vykonanie daňovej kontroly je možné podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku prerušiť. Daňový poriadok rozlišuje obligatórne a fakultatívne prerušenie daňovej kontroly. Obligatórne bude správca dane prerušovať daňovú kontrolu v prípade, ak má vedomosť o tom, že sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 61 ods.1 písm. a/).

6. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až máj, júl, august, október až december 2012 bola prerušená Rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly č. 9712402/5/5228857/2013/Kar zo dňa 22.11.2013 a to dňom 26.11.2013, rozhodnutie bolo doručené dňa 02.12.2013. Prerušenie daňovej kontroly teda znamená, že časový interval medzi začatím daňovej kontroly a jej ukončením môže byť dlhší ako jeden rok.

Realizácia medzinárodnej výmeny informácií je legitímnou činnosťou správcu dane, prostredníctvom ktorej sa mu do dispozície dostali informácie o subdodávateľoch tovaru, resp. odberateľoch tovaru. Výmena informácií bola uskutočnená v súlade s Nariadením rady č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských

8. Správca dane vo výkone daňovej kontroly pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet kontrolovaného daňového subjektu, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Pokračovanie v daňovej kontrole správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Skutočnosť, že dňa 09.12.2014 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - máj, júl, august, október až december 2012 prerušila, bola kontrolovanému daňovému subjektu oznámená písomne pod č. 9712402/5/5405377/2014/ Kar, ktoré bolo doručené dňa 30.12.2014.

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až máj, júl, august, október až december 2012 trval v období od jej začatia (začatá dňa 23.04.2013) do prerušenia (prerušená dňom 26.11.2013) celkom 217 dní a za obdobie od pokračovania vo výkone (dňa 09.12.2014 pominuli dôvody, pre ktoré bola prerušená) do doručenia protokolu s výzvou (protokol s výzvou doručený dňa 07.04.2015) trval celkom 119 dní, t.j. výkon daňovej kontroly trval spolu celkom 336 dní.

Lehota na poskytovanie informácií je určená čl. 10, a to najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytovanie informácií sa majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať, pričom zásada je taká, že na to, aby bola spolupráca efektívna, by sa informácie, ktoré má už žiadaný členský štát k dispozícií, mali poskytnúť bez už ďalšieho odkladu. Takto určené lehoty nemožno chápať ako maximálne, ktoré sa nesmú prekračovať, ale ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať, čo v kontexte cit. nariadenia znamená, že „žiadaný orgán“ je povinný vybaviť žiadosť v lehote 3 mesiacov, ale v odôvodnených prípadoch je možné túto lehotu aj prekročiť.

odo dňa zaslania žiadosti, a preto aj jeho námietky k výpočtu 3-mesačnej lehoty na vybavenie žiadosti o pomoc sú v danom prípade irelevantné. Správca dane nesúhlasí s tvrdením odvolávajúceho, že daňová kontrola mohla byť na základe vydaného rozhodnutia o jej prerušenie prerušená maximálne na 3 mesiace. Konanie správcu dane nebolo v rozpore s

11. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane zasielal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, súčasne zistil, že správca dane v tomto prípade nebol nečinný a aktívne získaval informácie v rámci medzinárodnej výmeny informácií.

. . . „Argumentácia sťažovateľky opierajúca o judikovaný precedentný právny názor však opomína jeho dôležité pozadie dané dogmatikou základných práv a slobôd. Ústavný súd totiž v odôvodnení tohto nálezu zdôraznil, že „daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu, totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinnosti kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly (§ 15 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov). Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práva, právom chránených záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov)."

Naznačuje to aj podmienka vyjadrená v právnej vete analyzovaného nálezu ústavného súdu, podľa ktorej trvať na rešpektovaní zákonného limitu dĺžky daňovej kontroly je potrebné vtedy, ak kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy.

14. V náleze zo dňa 29.júna 2010 bol za takú okolnosť označený subjektívny postoj kontrolovaného daňového subjektu prejavujúci sa navonok nesúčinnosťou. V sťažovateľkinej veci je síce situácia z uvedeného hľadiska v podstate ešte jednoduchšia.

Inými slovami, počas prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú. Ďalej ústavný súd konštatoval, že práve zákonnosť protokolu z opakovanej daňovej kontroly bola v konaní o žalobe sťažovateľky podstatným determinantom kvality žalovaných postupov i rozhodnutí správcu dane i finančného riaditeľstva. Samotné prerušenie daňovej kontroly takýto význam pre súdny prieskum žalovaného postupu a rozhodnutia finančného riaditeľstva podľa názoru ústavného súdu z uvedených dôvodov nemalo. Len marginálne tu ústavný súd dodáva, že prieskum zákonnosti sťažovateľkou kritizovaného prerušenia daňovej kontroly, ktorý by vykazoval reálnu ústavnoprávnu dimenziu, by prichádzal do úvahy v iných typoch konania v správnom súdnictve (ochrana pred nečinnosťou správcu dane).

. .“ 15. S poukázaním na vyššie uvedené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky správny súd aj v tomto prípade dodával, že pokiaľ bol žalobca toho názoru, že zo strany správcu dane nebol zachovaný postup a lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií podľa citovaného nariadenia, v dôsledku čoho daňová kontrola trvala dlhšie ako jeden rok (vrátane jej prerušenia), mohol sa svojich práv a právom chránených záujmov domáhať v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, čo však v tomto prípade zo strany žalobcu

16. Protokol z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až máj, júl, august, október až december 2012 nenadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, celé daňové konanie nie je zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutia, ktoré boli vydané na základe takéhoto protokolu, a ktoré vychádzajú zo skutočností zistených počas zákonnej daňovej kontroly a uvedených v protokole, sú taktiež vydané v súlade s Daňovým poriadkom. 17.

18. K vyčíslenému rozdielu dane pri nadobudnutí tovaru kŕmnych zmení v Poľsku z dodávateľských faktúr od dodávateľa BARBARA SLOVENSKO s.r.o., Čaňa, int. č. 45120297. int. č. 45120296, int. č. 45120295, int. č. 45120294, int. č. 45120293 a neuznané odpočítanie dane, správny súd argumentuje, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že:

V prílohe faktúry je Vyhlásenie J.. C. o tom, že tovar prevzala, prevzatie potvrdila na dodacom liste a prepravila mimo územia Slovenskej republiky do iného členského štátu EU - Poľsko, čo je zároveň potvrdené podpisom. 20. Z dokladov predložených k výkonu daňovej kontroly bolo zistené, že predmetný tovar - kŕmne zmesi kontrolovaný platiteľ HYDINA SLOVENSKO s.r.o. obstaral od dodávateľa BARBARA Slovensko, s.r.o. . Čaňa.

21. Za účelom preverenia skutkového stavu, t.j. či predmetné dodávky boli skutočne zrealizované a ako boli zrealizované, bola správcom dane zaslaná Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii č. 9712402/5/4259216/2013/Kar - č. E.SK_PL_20130918_ 4259216.2013_ 000000 na platiteľa WIOLETTA HILTAWSKA, IČ DPH: PL6412110066, ktorou bola poľská daňová správa požiadaná o preverenie vykázaných intrakomunitárnych dodaní tovaru a následné použitie tovaru. V prílohe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií boli poľskej daňovej správe zaslané odberateľské faktúry vyhotovené pre odberateľa WIOLETTA HILTAWSKA, spolu s dodacími listami a prehlásením J..

- preprava krmiva a kurčiat nebola uskutočnená vlastnými vozidlami, preto nemá potvrdenia o zaplatení mýtneho, nemá informácie, odkiaľ bol tovar prepravený, kde bolo miesto naloženia, ale tovar bol predaný trom farmárom, t.j. V. C., G. M. and R. J.. Tovar bol doručený na farmu v Mazaňcowice. 43-391 Mazaňcowice 57 a tam bol - tovar vyzdvihnutý zamestnancami farmy.

23. V nadväznosti na uvedené zistenia bol v protokole vyčíslený rozdiel dane vo výške 1846,57 eura pre porušenie § 19 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. 24. Daňový subjekt vo svojom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly uviedol, že v rámci vyrubovacieho konania predloží dôkazy o svojich tvrdeniach, ktoré preukážu podmienky a skutočnosti týkajúce sa realizovanej prepravy, že tieto dôkazy nemohli byť kontrolovaným daňovým subjektom predložené v rámci výkonu kontroly, nakoľko v priebehu výkonu kontroly nebol oboznámený s výsledkom MVI zo strany správcu dane a preto nemohol tieto tvrdenia vyvrátiť, resp. dokázať ich opak, prepravu tovaru zabezpečil prvý poľský odberateľ na svoj účet, prostredníctvom prepravy až na konečné miesto určenia. Informáciu, ktorú získal správca dane prostredníctvom MVI nepovažuje za relevantnú. Vysvetlenia, ktoré v rámci MVI poskytla osoba poverená reprezentovať daňovníka počas kontroly, neboli podložené žiadnymi konkrétnymi dokladmi, ktoré by potvrdzovali jej tvrdenia. Ďalej uviedol, že so záverom

25. Správca dane na základe vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu uvedeného vo vyjadrení podanom elektronicky dňa 03.06.2015 pod číslom 6/08584066/2015, v ktorom tvrdil, že prepravu zo Slovenska vykonal prepravca TRANS - TUR, Turza, ktorú zabezpečil odberateľ tovaru (WIOLETA HILTAWSKA, PL) a túto vykonala na svoj účet a s prihliadnutím na skutočnosť, že tovar, ktorý bol predmetom vykázaného intrakomunitárneho dodania tovaru pre odberateľa WIOLETTA HILTAWSKA. OBJAZDOWA 33A 43-438 BRENNA, IČ DPH: PL6412110066, kontrolovaný platiteľ obstaral od dodávateľa BARBARA Slovensko, s.r.o.

vo vyrubovacom konaní o dôkaz - miestne zisťovanie vykonané v spoločnosti BARBARA Slovensko, s.r.o., Železničná 2, Čaňa, ktoré bolo správcom dane vykonané dňa 08.03.2016. Z miestneho zisťovania bola spísaná Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 102677864/2016.

republiky je potvrdené na dodacích listoch, k vykonanej preprave tovaru má spoločnosť BARBARA Slovensko, s.r.o. CMR, na ktorých je uvedené miesto nakládky - Čaňa, Slovenská republika, miesto vykládky na území Poľskej republiky a taktiež potvrdené prevzatie tovaru príjemcom tovaru v Poľskej republike. Preprava tohto tovaru bola vykonaná na účet spoločnosti BARBARA Slovensko, s.r.o., Čaňa, túto prepravu táto spoločnosť ďalej

Čaňa. 26. Z doplneného dokazovania vykonaného správcom dane vo vyrubovacom konaní vyplynulo, že preprava kŕmnych zmesí pre odberateľa WIOLETTA H1LTAWSKA, PL nebola zabezpečená týmto odberateľom tovaru, nebola vykonaná na jeho účet. Dodanie tovaru - kŕmnych zmesí pre odberateľa WIOLETTA HILTAWSKA, IČ DPH: PL6412110066, za ktoré kontrolovaný platiteľ HYDINA SLOVENSKO s.r.o. vyhotovil odberateľskú faktúru č. 531200016, nebolo spojené s prepravou tovaru do iného členského štátu, tento tovar nebol odoslaný alebo prepravený v súlade s § 43 ods. 1 zákona o DPH predávajúcim (HYDINA SLOVENSKO s.r.o.), alebo nadobúdateľom tovaru (WIOLETTA HILTAWSKA, PL), v danom prípade v tomto reťazovom obchode nešlo o intrakomunitárne dodanie tovaru, nakoľko tento tovar bol na územie Poľskej republiky prepravený dodávateľom kontrolovaného platiteľa - spoločnosťou BARBARA Slovensko, s.r.o. prostredníctvom jeho externého prepravcu - spoločnosti TRANS-TUR, Turza. K dodaniu tovaru - kŕmnych zmesí pre odberateľa WIOLETTA HILTAWSKA, PL došlo na území Poľskej republiky, pričom uvedené dodanie už

27. V nadväznosti na vykonané dokazovanie je v tomto prípade irelevantné tvrdenie kontrolovaného platiteľa HYDINA SLOVENSKO s.r.o., že preukázal splnenie podmienok oslobodenia, že splnil všetky podmienky, ktoré ustanovuje zákon o dani z pridanej hodnoty. Vyjadrenie kontrolovaného platiteľa, že predloží dôkazy o svojich tvrdeniach, ktoré preukážu podmienky a skutočnosti týkajúce sa realizovanej prepravy (pričom žiadne vo vyrubovacom konaní nepredložil), a že tieto dôkazy nemohli byť kontrolovaným daňovým subjektom predložené v rámci výkonu kontroly, nakoľko v priebehu výkonu kontroly nebol oboznámený s výsledkom MVI zo strany správcu dane, a preto nemohol tieto tvrdenia vyvrátiť, resp. dokázať ich opak, správca dane uviedol, že kontrolovaný platiteľ bol s výsledkom MVI oboznámený počas výkonu daňovej kontroly pri ústnom pojednávaní konanom dňa 28.01.2015, z ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9712402/5/203634/2015/Kar, mohol tvrdenia správcu dane vyvrátiť, resp. dokázať ich opak.

subjektu. K obchodným vzťahom so spoločnosťou HYDINA SLOVENSKO s.r.o. svedok uviedol, že od spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o. dostali zoznam fariem, ktoré môžu kŕmne zmesi priamo objednávať, resp. si to overili u pána U. zo spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., Kežmarok. Objednávky boli priamo z týchto fariem telefonicky alebo e-mailom, išlo o farmy, ktoré boli príjemcom kŕmnych zmesí. Prepravu objednávala BARBARA Slovensko, s.r.o. u spoločnosti TRANS-TUR, prepravu vykonala spoločnosť TRANS-TUR, spoločnosť BARBARA Slovensko, s.r.o. zaúčtovala prepravu vo svojom účtovníctve, nerefakturovala prepravu tovaru ďalej. Tovar bol naložený v Čani vo výrobni kŕmnych zmesí a bol vyložený priamo na farmách, ktoré sa nachádzajú v dodacích listoch, resp.

CMR vyhotovil zodpovedný pracovník vo výrobni kŕmnych zmesí v Čani. Odberateľovi Hydina KOŠICE, s.r.o, (dnes HYDINA SLOVENSKO s.r.o.) boli odovzdané faktúry a k tomu kópie dodacích listov a CMR. K dodaniu tovaru odberateľovi Hydina KOŠICE, s.r.o., IČO: 45300950 (dnes HYDINA SLOVENSKO s.r.o.) došlo priamo na farme.

29. Vypočutím svedka O.. D. N., G. sa len potvrdili zistenia správcu dane, a to zistenia z miestneho zisťovania vykonaného u daňového subjektu BARBARA Slovensko s.r.o., Čaňa. že preprava tovaru - kŕmnych zmesí, ktoré daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. obstaral od dodávateľa BARBARA Slovensko, s.r.o., Čaňa, a ktoré následne fakturoval odberateľovi WIOLETTA HILTAWSKA, IČ DPH: PL6412110066, pričom daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. tieto dodávky vykázal ako intrakomunitárne dodanie tovaru oslobodené od dane z pridanej hodnoty, bola obstaraná spoločnosťou BARBARA Slovensko, s.r.o., Čaňa, bola vykonaná na jej účet, k dodaniu tovaru odberateľovi došlo priamo na farme v PL, preprava tovaru bola zahrnutá do ceny tovaru pre odberateľa Hydina KOŠICE, s.r.o. (dnes HYDINA SLOVENSKO s.r.o.). Daňový subjekt BARBARA Slovensko, s.r.o. obstaral službu - prepravu kŕmnych zmesí, faktúry za prepravu zaúčtoval a uhradil (službu prepravy neobstaral vo svojom mene pre inú osobu - nefakturoval ju ďalej), a preto správca dane tvrdil, že preprava kŕmnych zmesí bola vykonaná na účet tohto daňového subjektu - t.j. daňového subjektu

V danom prípade správca dane zistil skutkový stav potrebný pre posúdenie uplatnenia ustanovení zákona o DPH, a preto vykonal navrhnuté dokazovanie - vypočutie p. V. O. k jej postaveniu voči daňovému subjektu WIOLETTA HILTAWSKA, k predloženiu vyhlásení J.. C. k preprave tovaru, k prevereniu pravosti vyhlásenia a pravosti podpisu, správca dane nepovažoval a nepovažuje za potrebné, nakoľko skutkový stav bol spoľahlivo zistený, navrhnuté dokazovanie nesmeruje k jeho ďalšiemu objasneniu. Vyhlásenia J.. C., v ktorých je uvedené, že tovar prevzala, prevzatie potvrdila na dodacích listoch a tovar prepravila mimo územia Slovenskej republiky do iného členského štátu EU - Poľsko, čo je zároveň potvrdené podpisom, a ktoré daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. predložil v prílohách odberateľských faktúr pre odberateľa WIOLETTA HILTAWSKA, IČ DPH: PI.6412110066 ku kontrole dane z pridanej hodnoty považoval a považuje správca dane za vykonštruované, nepravdivé, nakoľko zistený skutkový stav je iný. Daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. vedel, aký je skutkový stav v danej veci, napriek tomu predložil vyhlásenia J.. C., v ktorých je uvedené, že tovar

SLOVENSKO s.r.o. vykázal na základe odberateľských faktúr 531200001, 531200007, 531200010, 531200011, 531200016 intrakomunitárne dodania tovaru pre nadobúdateľa WIOLETTA H1LTAWSKA, OBJAZDOWA 33A 43-438 BRENNA, IČ DPH: PE6412110066, v prílohe ktorých predložil vyhlásenia J.. C., v ktorých je uvedené, že tovar prevzala, prevzatie potvrdila na dodacích listoch a tovar prepravila mimo územia Slovenskej republiky do iného členského štátu EÚ - Poľsko, t.j. podmienky oslobodenia od dane dokladoval podľa § 43 ods. 5 písm. c/ zákona o DPH písomným vyhlásením odberateľa, že tovar prepravil do iného členského štátu. Správca dane predložené vyhlásenia považuje za vykonštruované, nepravdivé, nakoľko zistený skutkový stav je iný, dodanie tovaru medzi daňovým subjektom HYDINA SLOVENSKO s.r.o., IČ DPH: SK2022959136 a WIOLETTA HILTAWSKA, IČ DPH: PL6412110066 bolo bez prepravy a prebehlo na území Poľska.

Slovensko, s.r.o., pričom tento zabezpečil prepravu tovaru na územie Poľskej republiky na vlastný účet cez externého prepravcu, t.j. k následnému dodaniu tovaru pre odberateľa WIOLETTA HILTAWSKA, IČ DPH: PL6412110066 došlo na území Poľskej republiky, správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo vyrubovacom konaní mení vyčíslený rozdiel dane uvedený v protokole č. 158446/2015 zo dňa 30.03.2015 za príslušné zdaňovacie obdobia a to nasledovne: - zdaňovacie obdobie marec 2012: - daňovú povinnosť vo výške 6364,30 Eur v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a/ cit. zákona - vykázané intrakomunitárne dodanie tovaru (kŕmnych zmesí) do Poľska pre odberateľa WIOLETTA HILTAWSKA, IČ DPH: PL6412110066 na základe faktúry č. 531200016 zo dňa 06.03.2012, správca dane vo vyrubovacom konaní mení na neuznanie odpočítania dane vo výške 7242,98 eura, ktoré kontrolovaný platiteľ vykonal na základe dokladov: - dodávateľská faktúra int. č. 45120297, faktúra č. FS-142/12/K.W zo dňa 06.03.2012 za

Zároveň k uvedenému správca dane uvádza, že v danom prípade nejde o nadobudnutie tovaru v tuzemsku podľa § 11 alebo § 11a zákona o DPH, a preto daňovému subjektu v tomto prípade nevzniká právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. c/ cit. zákona.

s.r.o. . Pohyblivou dodávkou bola dodávka tovaru v rámci zmluvného vzťahu medzi platiteľmi BARBARA Slovensko, s.r.o., Čaňa a HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Lieskovec. Táto pohyblivá dodávka mohla byť oslobodená od dane, ak by sa splnili podmienky podľa § 43 zákona o DPH. Zdanenie dodávky tovaru dodávateľom BARBARA Slovensko, s.r.o., Čaňa bolo opodstatnené, dodanie tohto tovaru poľskému odberateľovi WIOLETTA HILTAWSKA nemal kontrolovaný platiteľ uvádzať v súhrnnom výkaze, nakoľko miestom dodania tohto tovaru bola Poľská republika.

Takéto riešenie by mohlo ohroziť uplatnenie základného pravidla, podľa ktorého sa pokiaľ ide o nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva, miesto zdanenia nachádza v členskom štáte ukončenia prepravy, teda v členskom štáte konečnej spotreby. Ak platiteľ HYDINA SLOVENSKO s.r.o. kupoval tovar od platiteľa BARBARA Slovensko, s.r.o. a dal si ho previezť do Poľska, mal v Poľsku registračnú povinnosť. Pridelené IČ pre DPH v Poľsku mal použiť pri kúpe tovaru od platiteľa BARBARA Slovensko, s.r.o., ktorý by uplatnil oslobodenie od dane a platiteľ HYDINA SLOVENSKO s.r.o. mal v Poľsku zdaniť nadobudnutie tovaru a dodanie tovaru pre odberateľa WIOLETTA HILTAWSKA, IČ DPH:

- dodávateľská faktúra int. č. 45120297, faktúra č. FS-142/12/K W zo dňa 06.03.2012 za 23840 kg kŕmnych zmesí v celkovej sume 8410,75 eura, v tom základ dane vo výške 7008,96 eura a DPH vo výške 1401,79 eura - dodávateľská faktúra int. č. 45120296, faktúra č. FS-139/12/K.W zo dňa 05.03.2012 za 25820 kg kŕmnych zmesí v celkovej sume 9109,30 eura, v tom základ dane vo výške 7591,08 eura a DPH vo výške 1518,22 eura - dodávateľská faktúra int. č. 45120295, faktúra č. FS-137/12/K.W zo dňa 02.03.2012 za 24010 kg kŕmnych zmesí v celkovej sume 8470,73 eura, v tom základ dane vo výške 7058.94 eura a DPH vo výške 1411,79 eura - dodávateľská faktúra int. č. 45120294, faktúra č. FS-135/12/K.W zo dňa 01.03.2012 za 23730 kg kŕmnych zmesí v celkovej sume 8371,94 eura, v tom základ dane vo výške 6976,62 eura a DPH vo výške 1395,32 eura - dodávateľská faktúra int. č. 45120293, faktúra č. FS-133/12/K W zo dňa 01.03.2012 za 25780 kg kŕmnych zmesí v celkovej sume 9095,18 eura, v tom základ dane vo výške

K námietke, že neakceptoval predložené dôkazy v daňovom konaní a to prepravné doklady (CMR), na ktorých bol deklarovaný prepravca tovaru, správca dane uvádza, že akceptoval CMR, ktoré boli predložené, na týchto CMR je uvedené miesto nakládky BARBARA Slovensko, s.r.o.

dane. Správca dane neprihliada na predložené vyhlásenia, a to z dôvodu, že na základe zaslanej žiadosti boli zistené iné skutočnosti, t.j. skutočnosť, že odberateľ J. C. nemá informácie o preprave a prepravcovi, nevie kto prepravu vykonal a v súvislosti s tým správca dane poukazuje na skutočnosť, že kontrolovaný daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. obstaral kŕmne zmesi aj s ich prepravou do PL, mal vedomosť o tom, že prepravu tovaru nemohol vykonať jeho odberateľ J. C., nakoľko ju zabezpečil jeho dodávateľ BARBARA Slovensko, s.r.o. externým prepravcom na účet spoločnosti BARBARA Slovensko, s.r.o.

stav veci. Poľská daňová správa v odpovedi na MVI síce oznámila, že daňový subjekt J. C. predložila ku kontrole doklady - príslušnú faktúru, dodací list a vyhlásenie dokumentujúce nadobudnutie krmiva, že údaje na faktúrach boli deklarované v hodnotách kompatibilných s DPH s nákupným registrom za mesiac 01, 02 a 03/2012, avšak k vykonaniu prepravy a dokladom preukazujúcim prepravu (CMR) uviedla p. V.. O., osoba poverená reprezentovať daňovníka počas kontroly, skutočnosti, ktoré už správca dane uviedol. Preto námietku v tomto smere považoval správca dane za nedôvodnú. Daňový subjekt namietal, že správca dane nevykonal vypočutie poľského svedka J. C. v zmysle Daňového poriadku a neodstránil rozpory uvedené v informácii z MVI, kde informácie nepodávala J. C., ale iná osoba, ktorá síce reprezentovala daňový subjekt, ale jej vypočutie nemal charakter svedeckej výpovede v zmysle Daňového poriadku, takisto namietal, že správca dane nepreveril uskutočnenie prepravy u prepravnej spoločnosti, že mal vykonať výsluchy svedkov, ktorí realizovali prepravu tovaru medzi predávajúcim a kupujúcim, resp. u posledného poľského odberateľa, ako aj vykonať

V súvislosti s dokazovaním správca dane argumentoval, že ho vykonal v súlade s Daňovým poriadkom, neporušil ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku, dôkazy vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a odstránil rozpory medzi vykonanými dôkazmi (o uvedenom svedčí skutočnosť, že sa neuspokojil s odpoveďou na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ale následne vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti BARBARA Slovensko, s.r.o. a vypočul ako svedka osobu oprávnenú konať za túto spoločnosť

K dokladom predloženým kontrolovaným daňovým subjektom k vykázanému intrakomunitárnemu dodaniu tovaru, ktorými kontrolovaný daňový subjekt deklaroval splnenie podmienok podľa § 43 zákona o DPH, správca dane konštatoval, že tie síce spĺňali formálne právne náležitosti, avšak neboli vyhotovené v súlade so skutkovým stavom. Preprava tovaru prebehla inak, ako deklaroval kontrolovaný daňový subjekt v predložených vyhláseniach J..

37. K vyčíslenému rozdielu dane - nepriznaná daň z pridanej hodnoty vo výške 54962,42 eura pri dodaní tovaru v tuzemsku / odberateľských faktúr pre odberateľa SPÓLKA JAWNA MIKILEC, MOSZCZENICA NIŽNÁ 144 33-340 STARÝ SACZ, IČ DPH: PL7342599908:

39. Z administratívneho spisu vyplýva, že kontrolovaný platiteľ vykázal v zdaňovacom období marec 2012 intrakomunitárne dodanie tovaru do Poľska pre odberateľa SPÓLKA JAWNA MIKULEC na základe odberateľských faktúr č. 531200015, 531200017 - 531200021, č. 531200023, 531200024, 541200014, 541200015.

40. Za účelom preverenia skutkového stavu, t.j. či predmetné dodávky boli skutočne zrealizované, zaslal správca dane Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9712402/5/ 4236263/2013 - E.SK_PL_20130917_4236263.2013 000000 na platiteľa SPÓLKA JAWNA MIKULEC, ktorou bola poľská daňová správa požiadaná o preverenie vykázaných intrakomunitárnych dodaní tovaru. Pri intrakomunitárnom dodaní žiadal správca dane preveriť, či poľská zdaniteľná osoba priznala daň z nadobudnutého tovaru, kto objednal prepravu, uviesť prepravcu, miesto a členský štát skončenia prepravy, uviesť, na čí účet bola preprava vykonaná. Zároveň boli v prílohe zaslané odberateľské faktúry vyhotovené pre odberateľa SPÓLKA JAWNA MIKULEC v prílohách s dodacími listami a vyhláseniami. Dňa 20.11.2014 bola správcovi dane doručená konečná odpoveď zaevidovaná pod číslom 5/5124081/2014, v ktorej je uvedené, že kontrola vykonaná u daňového subjektu SPÓLKA JAWNA MIKULEC zistila, že uskutočnil IC nadobudnutia tovaru od SK2022959136. Tieto transakcie zahŕňali jatočnú

Hydina bola prepravená vyššie uvedenou spoločnosťou BESKID 1 sp. z o.o. a táto spol. znášala prepravné náklady. SPÓLKA JAWNA MIKULEC predal kurence spoločnosti BESKID 1 sp. z o.o. Vykonaná kontrola, vrátane vypočutia vodičov zo spol. BESKID 1 sp. z o.o. zistila, že hydina bola privezená do Poľska. V roku 2012 spol. BESKID 1 sp. z o.o. vlastnila 7 kamiónov s návesmi prispôsobenými na prepravu hydiny. Vyššie uvedené spoločnosti zamestnávali 10 vodičov na plný úväzok, ktorí mali právo prepravovať hydinu. Výsledkom vykonanej kontroly je tiež zistenie, že množstvo hydiny nadobudnutej SPOLKA JAWNA MIKULEC bolo zapísané v „Dziennik Badania Przedubojowego Zwierzat" (evidovanie prehliadky pred smrťou zvierat) vedený spoločnosťou National Veterinary Inspectorate / Národný veterinár, inšpektorát v Cieszyn.

V nadväznosti na zistenie poľskej daňovej správy uvedené v konečnej odpovedi zaevidovanej pod číslom 5/5124081/2014 doručenej dňa 20.11.2014, že daňový subjekt SPÓLKA JAWNA MIKULEC nevlastní vo svojom účtovníctve faktúry za prepravu kurčiat, správca dane posúdil dodávku medzi kontrolovaným platiteľom HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a prvým poľským odberateľom SPÓLKA JAWNA MIKULEC ako nepohyblivú, nakoľko tovar si priamo z fariem prevzal príjemca - BESKID 1 SP. Z O.O_, PL resp. Ubojnia Drobiu SP.j_ System, PL. Preprava nebola vykonaná na účet prvého poľského odberateľa SPÓLKA JAWNA MIKULEC (čo zistila poľská daňová správa u tohto prvého odberateľa). V mieste dodania - na farmách na území SR prebehli reťazové nepohyblivé dodávky tovaru a to ako prvá dodávka od slovenského dodávateľa, napr. JANEK s.r.o. (farma Kočkovce) pre odberateľa HYDINA SLOVENSKO s.r.o., ako ďalšia dodávka od slovenského dodávateľa HYDINA SLOVENSKO s.r.o. pre prvého poľského odberateľa SPÓLKA JAWNA MIKULEC.

vlastník. Reťazové dodávky tovaru musia byť považované za časovo po sebe nasledujúce. K druhej dodávke môže dôjsť až po vykonaní prvej dodávky a k tretej dodávke tovaru môže dôjsť až po vykonaní druhej dodávky tovaru. Takto musí byť posudzované aj ekonomické vlastníctvo tovaru, t.j. prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník. Tým, že si predmetný tovar - jatočnú hydinu prevzal priamo na farmách príjemca tovaru, ktorým nebol SPÓLKA JAWNA MIKULEC, ale až jeho ďalší odberateľ a zároveň správca dane zistil, že preprava nebola vykonaná na účet SPÓLKA JAWNA MIKULEC; s dodávkou tovaru od prvého poľského odberateľa SPÓLKA JAWNA MIKULEC pre druhého poľského odberateľa bola spojená preprava tovaru, a až táto dodávka tovaru bola pohyblivá.

uskutočňuje. Dodávka tovaru medzi kontrolovaným platiteľom - HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a odberateľom SPÓLKA JAWNA MIKULEC bola nepohyblivá, prebehla na území Slovenskej republiky, a preto v súlade s § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a/ cit. zákona je miesto dodania tovaru tuzemsko.

na Slovensku. Certifikáty sú listinným dôkazným prostriedkom preukazujúcim, že prepravu vykonal v poradí druhý poľský odberateľ - BESKID 1 SP. Z O.O_, PL resp. Ubojnia Drobiu SP.j_ System, PL, že miestom nakládky boli farmy na území SR, napr. Kočkovce, miestom vykládky bola spoločnosť BESKID 1 SP. Z O.O_ na adrese: ZAMARSKI CIESZYNSKA 46

42. Preverovaním vykonaným správcom dane bolo zistené, že prepravu tovaru nevykonal predávajúci - kontrolovaný platiteľ spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a nevykonala ju ani iná osoba na jej účet a nevykonal ju ani kupujúci - SPÓLKA JAWNA MIKULEC, DPH: PL7342599908 alebo iná osoba na jeho účet. Toto zistenie správcu dane kontrolovaný platiteľ nevyvrátil, resp. opak nepreukázal.

44. O.. L.. A. C., spoločník TAX OFFICE Hennel & Králik, v. o. s., Bratislava, splnomocneného zástupcu daňového subjektu HYDINA SLOVENSKO s.r.o. do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 103165429/2016 zo dňa 17.05.2016 k dokazovaniu a vyhodnoteniu dokazovania týkajúceho sa vyčíslenej daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a/ a § 13 písm. c/ cit. zákona - vykázané intrakomunitárne dodanie tovaru (jatočnej hydiny) do Poľska pre odberateľa SPÓLKA JAWNA MIKULEC, uviedol, že podľa odpovede poľskej daňovej správy č. 5/5124081/2014 daňový subjekt SP. JAWNA MIKULEC uskutočnil IC nadobudnutia tovaru od HYDINA SLOVENSKO s.r.o.

Z dokazovania nie je jasné, či náklady na prepravu neboli zohľadnené v cene dodávaného tovaru. Požiadal o vykonanie dokazovania za účelom jednoznačného určenia prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na kontrolovaný daňový subjekt a vo veci definovania, na koho účet bola vykonaná preprava tovaru.

DPH: PL7342599908, ktorou bola poľská daňová správa požiadaná o preverenie vykázaných intrakomunitárnych dodaní tovaru. Dňa 20.11.2014 bola správcovi dane doručená konečná odpoveď zaevidovaná pod číslom 5/5124081/2014, v ktorej je uvedené, že kontrola vykonaná u daňového subjektu SPÓLKA JAWNA MIKULEC zistila, že uskutočnil IC nadobudnutia tovaru od SK2022959136. Tieto transakcie zahŕňali jatočnú hydinu. Hydina bola prepravená do Poľska, do Zamarski, do bitúnku hydiny patriacemu spol. BESKID 1 sp. z o.o., IČ DPH: 5482658573 (v januári a februári 2012 porážku vykonala spol. Firma Handlowa Wioletta Hiltawska, IČ DPH: 6412110066). Hydina bola prepravená vyššie uvedenou spoločnosťou BESKID 1 sp. z o.o. a táto spol. znášala prepravné náklady. SPÓLKA JAWNA MIKULEC predal kurence spoločnosti BESKID 1 sp. z o.o. Vykonaná kontrola, vrátane vypočutia vodičov

Dňa 04.04.2016 bola správcovi dane doručená odpoveď (zaevidovaná pod číslom 407239/2016), v ktorej poľská daňová správa uviedla, že SPÓLKA JAWNA MIKULEC nevlastní vo svojom účtovníctve faktúry za prepravu kurčiat, ktorá bola uskutočnená spoločnosťou Beskid 1 sp. Z o.o., prepravné náklady boli hradené spoločnosťou Beskid 1 sp. Z o.o.

49. V prílohe boli zaslané faktúry č. 531200003 -531200006, 531200008, 531200009, 531200012 - 531200014, pri ktorých je prehlásenie zdaniteľnej osoby PL7342599908 o tom, že tovar prepravila a certifikáty preukazujúce, kto prepravu vykonal a kto bol príjemcom tovaru.

51. Dňa 30.01.2017 bola správcovi dane doručená odpoveď na žiadosť o MVI č. 1262752/ 2016 zaevidovaná pod číslom 92358/2017, v ktorej poľská daňová správa uviedla: 52. V spojitosti so žiadosťou o informácie č ESK.PL20131017 72873/13/Ulb_328365_R kontrola bola vykonaná u subjektu SPÓLKA JAWNA MIKULEC za rok 2012.

na vozidlá - uviedol svoj IČO číslo pre DPH účely uvedené v PL - vyjadril svoj záujem prepraviť tovar do PL - zabezpečil prepravu zo SK do PL (preprava realizovaná spoločnosťami, ktorým SPÓLKA JAWNA MIKULEC predal hydinu) - znášal riziko poškodenia alebo straty tovaru počas prepravy tovaru zo SK do PL - previedol dispozičné práva na tovar na jeho odberateľov (Wioletta Hiltawska PL 6412110066, BESKID I Sp.z_o.o. PL5482658573, SYSTEM-DROB P.W_Losiowsey B Rojowicz sp.k. PL8680001378) na území PL - znášal náklady prepravy tovaru zo SK do PL nepriamo (fakt že tovar bol prepravený odberateľmi nášho daňovníka mal dopad na určovanie predajných cien).

do spol. Wioletta Hiltawska PL6412110066 (faktúry boli vystavené v 02/2012) a spoločnosti BESKID 1 Sp.z_o.o. PL5482658573 (faktúry boli vystavené 01.03.2012). J.. C. viedla hydinový bitúnok na adrese Zamarski ul. Cieszynska 46.

JAWNA MIKULEC spoločnosti BESKID 1 Sp.z_o.o. PL5482658573. Ako je jasné z certifikátu poslaného k faktúre 531200050 zo dňa 24.05.2012 a f. č. 531200096 zo dňa 08.08.2012 daňovník SPÓLKA JAWNA MIKULEC vysvetlil, že spoločnosť SYSTEM- DROB P.Q_ Losiowscy B Rojowicz sp.j_ PL8680001378 mala byť prepravcom a príjemcom hydiny, avšak situácia sa zmenila a nakoniec prepravcom bola spoločnosť BESKID 1 Sp.z_o.o. PL5482658573, ktorá takisto nakúpila hydinu od subjektu SPÓLKA JAWNA MIKULEC.

56. Zákonodarca v ustanovení § 43 ods. 1 zákona o DPH definoval oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pričom v odseku 5 kogentne stanovil zoznam dokladov, ktorými je daňový subjekt povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. Nestačí však iba formálne preukázanie dokladmi, podstatné je, či tovar skutočne fyzicky opustil územie SR, či prepravu vykonal predávajúci alebo nadobúdateľ alebo iná osoba na ich účet. Intrakomunitárne dodanie tovaru musí byť spojené s prepravou, ktorá musí byť zrealizovaná.

58. Z preverovania vykonaného správcom dane a z odpovedí poskytnutých poľskou daňovou správou na základe zaslaných žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií bolo zistené, že preprava jatočnej hydiny zo Slovenska do Poľska bola vykonaná, prepravu vykonali odberatelia daňového subjektu SPÓLKA JAWNA MIKULEC, IČ DPH: PL7342599908 (resp. prepravcovia A. M., Hviezdoslavova 888, Gbely, Podtatranská hydina a.s.

59. Daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. predložil k vykázaným intrakomunitárnym dodaniam tovaru - jatočnej hydiny pre odberateľa SPÓLKA JAWNA MIKULEC vyhlásenia odberateľa SPÓLKA JAVNA MIKULEC, v ktorých tento uviedol, že tovar prepravil mimo územia Slovenskej republiky do iného členského štátu, t.j. podľa § 43 ods. 5 písm. e/ zákona o DPH. K uvedenému podala poľská daňová správa informáciu, že SPÓLKA JAWNA MIKULEC podpísal vyjadrenie, že tovar bol exportovaný mimo územia SK, lebo tovar bol vydaný subjektu SPÓLKA JAWNA MIKULEC.

Daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a SPÓLKA JAWNA MIKULEC participovali na uvedených reťazových obchodoch len fakturačne. Dôkazom toho, že tieto subjekty participovali na uvedených reťazových obchodoch len fakturačne a tomu boli prispôsobené aj dodacie listy svedčí fakt, že na väčšine predložených dodacích listov (sú v prílohách predložených odberateľských faktúr) sú uvedené dátumy - dátum vyhotovenia a dátum prijatia po dátume odjazdu zásielky jatočnej hydiny z územia Slovenskej republiky do Poľska.

61. K zostávajúcemu vyjadreniu poľskej daňovej správy správca dane poukázal, že pri preukazovaní splnenia podmienok oslobodenia od dane v členskom štáte odoslania alebo prepravy tovaru považuje za nepostačujúce len vyjadriť svoj záujem prepraviť tovar do iného členského štátu, ale intrakomunitárne dodanie tovaru musí byť spojené s prepravou, ktorá musí byť zrealizovaná. Takisto nepostačuje len zabezpečiť prepravu, ale prepravu musí zabezpečiť dodávateľ alebo odberateľ, alebo iná osoba na ich účet. K splneniu podmienky, že preprava bola vykonaná na účet dodávateľa, resp. odberateľa, nedošlo. Poľská daňová správa vo svojej odpovedi síce poskytla vyjadrenie, že SPÓLKA JAWNA MIKULEC previedla dispozičné práva na tovar na jeho odberateľov na území PL, avšak uvedené je v rozpore s jej zistením, že prepravu vykonali odberatelia daňového subjektu SPÓLKA JAWNA MIKULEC a títo zároveň znášali náklady na prepravu. K vyjadreniu, že SPÓLKA JAWNA MIKULEC previedla dispozičné práva na tovar na jeho odberateľov na území PL, poľská daňová správa neposkytla žiadne dôkazy, ktorými by svoje tvrdenie preukázala.

Len v takom prípade je toto dodanie tovaru intrakomunitárnym dodaním tovaru, pričom oslobodenie od dane je dodávateľ povinný preukázať splnením podmienok podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH. K naplneniu týchto podmienok nedošlo. 62.

Slovensku. Certifikáty sú listinným dôkazným prostriedkom preukazujúcim, že prepravu vykonal v poradí druhý poľský odberateľ - BESK1D 1 SP. Z O.O_, HAŽLACH, resp. Ubojnia Drobiu SP.j_ System - Drob P.i W.Losiowsey, Lubomierz 55, 32-740 Lapanów, že miestom nakládky boli farmy na území SR, miestom vykládky bola spoločnosť BESKID 1 SP. Z O.O_ na adrese ZAMARSKI CIESZYŇSKA 46 43-419 HAŽLACH, resp. Ubojnia Drobiu SP.j_ System - Drob P.i W.Losiowsey na adrese: Lubomierz 55, 32-740 Lapanów, čím sa len potvrdilo zistenie poľskej daňovej správy uvedené v čiastočnej odpovedi zaevidovanej pod číslom 5/1317312/2014. Tým, že žiadosť o vystavenie certifikátu o zdravotnom stave zvierat na vývoz do krajín EÚ sa podáva príslušnej RVPS najneskôr tri dni pred plánovaným vývozom zvierat a na základe tejto žiadosti vystaví certifikát o zdravotnom stave zvierat príslušná RVPS (čo tvrdí aj kontrolovaný platiteľ vo svojom vyjadrení), certifikáty o zdravotnom stave zvierat sú dôkazom toho, že kontrolovaný platiteľ vedel, resp. mohol vedieť o skutočnostiach

64. K námietke daňového subjektu, že žiadal uviesť z akého všeobecne záväzného právneho predpisu vyplýva tvrdenie správcu dane, že pojem „na účet" je spájaný s osobitnou fakturáciou hodnoty prepravy, teda z čoho vyplýva, že ak hodnota prepravy je zahrnutá v hodnote tovaru a nie je fakturovaná osobitnou faktúrou, že hodnotu prepravy neznáša odberateľ, správca dane poukázal na Rozsudok súdneho dvora vo veci C-245/04 (EMAG) a záver vyslovený súdny dvorom v predmetnej veci:

V zmysle uvedenej judikatúry môže byť v reťazovom obchode spojenom s jednou prepravou medzi členskými štátmi len jedna dodávka pohyblivá. Za rozhodujúce preto správca dane považoval posúdenie vykonania prepravy pri cezhraničnom presune aj s ohľadom na to, na čí účet bola vykonaná. Dôvody daňového subjektu považuje správca dane za nelogické a účelové, odôvodňujúce nesprávnu aplikáciu ustanovení zákona o DPH.

SK, lebo tovar bol vydaný subjektu SPÓLKA JAWNA MIKULEC. K uvedenému vyjadreniu správca dane dôvodil, že tovar nebol vydaný daňovému subjektu SPÓLKA JAWNA MIKULEC, tovar bol vydaný na farmách priamo prepravcovi - príjemcovi, ktorým bol spravidla odberateľ daňového subjektu SPÓLKA JAWNA MIKULEC - FIRMA IIANDLOWA WIOLETTA HILTAWSKA, HAŽLACH (resp. jej prepravca A. M., Gbely, Podtatranská hydina a.s., Kežmarok), BESKID I SP. Z O.O_, HAŽLACH (resp. jej prepravca A. M., Gbely alebo Podtatranská hydina a.s., Kežmarok), Ubojnia Drobiu SP.j_ System - Drob P.i W.Losiowsey, Lubomierz 55, 32-740 Lapanów. Tovar nevydal daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o., ale tovar bol vydaný na farmách na území SR, ktorých údaje sa nachádzajú v časti 1.1. Odosielateľ a v časti 1.12. Miesto pôvodu miest zberu predložených certifikátov pre obchod vo vnútri Spoločenstva.

Podľa názoru krajského súdu správca dane správne vyhodnotil informácie získané z MVI od poľskej daňovej správy, v protokole a v rozhodnutí uviedol také skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie dodržiavania ustanovení § 43 zákona o DPH.

dôkazmi, z čoho uvedený záver vyplynul, keď prepravu vykonal prepravca - druhý poľský odberateľ a tento ju vykonal na vlastný účet, a taktiež nesúhlasí so záverom, že subjekt SPÓLKA JAWNA MIKULEC podpísal vyjadrenie, že tovar bol exportovaný mimo územia SK, lebo tovar mu bol vydaný, uvedené sa nezakladá na skutočnosti, lebo tovar bol vydávaný na farmách na území SR (farmy dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu HYDINA SLOVENSKO s.r.o.) priamo prepravcovi - t.j. druhému poľskému odberateľovi (FIRMA HANDLOWA WIOLETTA HILTAWSKA, HAŽLACH; BESKID 1 SP. ZO.O., HAŽLACH; Ubojnia Drobiu SP.j_ System - Drob P.i W.Losiowsey, Lubomierz 55, 32-740 Lapanów), k fyzickému dodaniu tovaru kontrolovaným daňovým subjektom HYDINA SLOVENSKO s.r.o. odberateľovi SPÓLKA JAWNA MIKULEC nikdy nedošlo.

V tomto smere poukazuje správny súd, napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/32/ 2012, resp. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/81/2013, v ktorom Najvyšší súd SR zdôraznil, že zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne splnenie tak materiálne, ako aj formálne podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, príp. iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Najvyšší súd SR zdôraznil, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom nie je podľa súdu postačujúce.

Primárne je nevyhnuté uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených

daňovej kontroly. Podľa Najvyššieho súdu SR počas prerušenia daňovej kontroly lehoty neplynú, a preto s poukazom na túto skutočnosť treba počítať aj základnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly. 70. Správny súd sa stotožnil s právnou argumentáciou správcu dane, že uplatnenie si práva na odpočítanie dane je právom daňového subjektu (nie jeho povinnosťou) a keď toto právo daňový subjekt využije, je povinný preukázať splnenie všetkých podmienok potrebných k odpočítaniu dane v súlade s § 49 zákona o DPH , a to: - právo odpočítať daň má platiteľ dane (§ 49 ods. 1) - právo odpočítať daň z tovarov vzniká vtedy, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť - právo odpočítať daň vzniká z tovarov, ktoré platiteľ použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa § 498 ods. 3 a 7 (§ 49 ods. 2) - právo odpočítať daň môže platiteľ, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (49 ods. 2 písm. a/) - právo odpočítať daň môže platiteľ uplatniť,

V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I.ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III.ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia

DPH. 72. Správny súd konštatoval, že vyhodnotením administratívneho spisu, ako aj prvostupňového rozhodnutia a žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného nezistil porušenie procesných ustanovení Daňového poriadku týkajúcich sa rozhodnutia o odvolaní.

73. K žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa arbitrárnosti a nedostatočného zdôvodnenia žalobou napádaných rozhodnutí tak správcu dane, ako žalovaného, správny súd poukázal na vyššie citovanú judikatúru tak európskych súdov, ako aj Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej nie je povinnosťou súdu, ako ani správneho orgánu odpovedať na každú žalobcom, resp. odvolateľom vznesenú námietku. Povinnosťou správneho orgánu, ako i súdu je zaoberať sa pre vec podstatnými námietkami. V zmysle uvedených kritérií preskúmavané rozhodnutie spĺňa kritéria preskúmateľnosti, nie je možné ho podľa správneho súdu označiť za arbitrárne, pretože žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odpovedal na relevantné odvolacie námietky žalobcu.

76. Správny súd súčasne poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora v spojených veciach C-439/04 a C-442/04 Axel Kittel proti Belgickému kráľovstvu a Belgické kráľovstvo proti Recycling Sprl, v ktorom Európsky súdny dvor uzavrel, že pokiaľ sa kupujúci vedome zúčastňuje na karuselovej podvodnej daňovej operácii, ktorej jediným cieľom je znížiť daňové zaťaženie, čím sa dopustí zneužitia práva, uvedený spoločný systém stanovuje, že právo na odpočítanie dane stráca. V bode 62 rozsudku Súdny dvor konštatuje, že prvá a šiesta smernica o DPH nielen umožňujú, ale priam vyžadujú stratu práva na odpočítanie dane, pokiaľ sa jeho držiteľ vedome zúčastní na podvodoch tohto typu, na ktorých posúdenie majú byť zohľadnené vyššie uvedené kritéria. V tomto zmysle rozsudok (36) pripomenul, že vnútroštátny súd je povinný odmietnuť priznanie práva na odpočet, pokiaľ sa preukáže, že právo je uplatňované protiprávne (bod 34).

78. Správny súd ďalej zdôraznil, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/84/2007, sp. zn. 6Sžo/98/2008, sp. zn. 1Sžo/33/2008, sp. zn. 2Sžo/5/2009, či sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne

Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (sp. zn. 8Sžf/26/2014).

účelu.

V tomto smere správny súd poukázal na bod 44 a nasl. citovaného rozsudku, v ktorom Súdny dvor uviedol, že dodržania práv daňovníka na obhajobu nevyžaduje, aby sa daňovník podieľal na žiadosti o informácie, ktorú adresuje dožadujúci členský štát dožiadanému členskému štátu. Nevyžaduje ani to, aby bol daňovník vypočutý v čase, keď sa v dožiadanom členskom štáte uskutočňujú vyšetrovania, ktoré by mohli zahŕňať výsluch svedkov ani predtým, ako tento členský štát poskytne informácie dožadujúcemu členskému štátu.

82. V tomto smere správny súd poznamenal, že informácie, ktoré správca dane získaval v rámci medzinárodnej výmeny informácií neboli jedinými dôkaznými prostriedkami, ale jednalo sa o informácie, ktoré následne správca dane v rámci dokazovania preveril aj inými vykonanými dôkazmi tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane. 83. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť všetkých rozhodnutí, ktoré boli doručované žalobcovi prostredníctvom bývalého splnomocneného právneho zástupcu splnomocneného na základe generálnej plnej moci, a to L.. O. G., a to z dôvodu, že spôsob doručovania žalobcovi nebol v súlade so zákonom. Správny súd poukazuje, že na doručenkách je podpísaný splnomocnenec a konanie tretej osoby zaväzuje žalobcu. Správny súd nepovažoval túto skutočnosť za takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 2Sžf/18/2014.

85. Správny súd v závere odôvodnenia tohto rozsudku zdôraznil, že ustanovenia Správneho poriadku, na ktoré žalobkyňa poukazovala v žalobe sú v daňovom konaní neaplikovateľné, nakoľko podľa § 163 Daňového poriadku, na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Daňový poriadok v štvrtej časti má osobitnú úpravu pod názvom Daňové

dane potvrdil. Z uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 87. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP tak, že žalobca úspešný nebol a neboli splnené ani podmienky § 168 SSP, preto náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

88. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) dňa 16.12.2019 kasačnú sťažnosť podľa ust. § 440 ods. 1 písm. f/, g/, h/ SSP, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.09.2019 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie, alternatívne, aby zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v spojení s rozhodnutím Daňového úradu v Prešove a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

90. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol.“

hodnoty. 92. Sťažovateľ požadoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd, proti ktorého rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky, predložil Súdnemu dvoru Európskej únie žiadosť posúdenie nasledovných prejudiciálnych otázok: a) Je lehota troch mesiacov na poskytnutie informácií v článku 7 a 9 nariadenia pre dožiadaný orgán záväzná?

Sme toho názoru, že je nevyhnutné, aby Súdny dvor Európskej únie zodpovedal predmetné otázky, a tým dal záväznú odpoveď na otázku, či v prípade, ak dôjde k prerušeniu daňovej kontroly za účelom medzinárodnej výmeny informácií a táto medzinárodná výmena informácii trvá dlhšie ako sú lehoty určené nariadením, či to spôsobuje zamýšľané právne účinky, a to spočívanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly.

94. Za týmto účelom je podľa sťažovateľa nevyhnutné, aby Najvyšší súd prerušil konanie a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky. 95. Sťažovateľ uviedol, že vzhľadom na procesne vadný postup žalovaného, ako aj Správcu dane, ktorí na základe zadovážených skutkových podkladov pre vydanie svojich rozhodnutí nedostatočne zistili a následne aj posúdili skutočný skutkový stav veci a v tejto súvislosti sa nedostatočne vysporiadali so zákonom ustanovenými predpokladmi a skutočnosťami a vyvodili o nich nesprávny právny záver, má žalobca jednoznačne za to, že po dôslednom preskúmaní druhostupňového rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ako aj postupu žalovaného a správcu dane predchádzajúcich vydaniu napadnutých preskúmavaných rozhodnutí, je nutné dospieť k záveru, že žalovaný a správca dane: - neobstarali dostatok potrebných podkladov pre rozhodnutia vo veci, spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný skutkový stav veci, prekročili medze zákonom dovolenej správnej

96. Sťažovateľ zastáva názor, v zmysle ktorého mal Krajskú súd v Prešove pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného podrobne posúdiť otázku, či žalovaným, ako aj prvostupňovým správnym orgánom vykonané dôkazy, z ktorých ako správne orgány v predmetnej veci vychádzajú, nie sú pochybné, alebo či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správne orgány v predmetnej veci dospeli a rovnako či sa vysporiadali s prípadnými protichodnými tvrdeniami a obsahom podkladov pri rozhodovaní. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove však uvedené nemožno bez ďalšieho vyvodiť a s takýmto odôvodnením sa stotožniť.

odvolaní. V tomto smere treba poukázať na skutočnosť že rozhodnutie správcu dane spolu s odvolacím rozhodnutím tvoria jeden celok. Rozhodnutie správcu dane v rámci odvolacieho konania podrobuje odvolací orgán prieskumu, jeho rozhodnutie môže modifikovať, príp. zrušiť jeho rozhodnutie a vec vrátiť na nové konanie. Z odôvodnenia žalobou napádaného rozhodnutia však vyplýva, že riadne prebehlo odvolacie konanie, v ktorom sa žalovaný riadne vysporiadaval s námietkami, ktoré žalobca uplatnil v odvolacom konaní, pričom na zásadné a podstatné odvolacie námietky poskytol odvolací orgán náležité odôvodnenie.“

Jednotlivé dôkazy svedčiace v prospech žalobcu ani len neuvádza a nevyhodnocuje: a teda je nanajvýš zmätočné a otázne, o akom zákonnom postupe, odôvodnení a vysporiadaní sa so všetkými námietkami žalobcu súd hovorí v odôvodnení rozhodnutia.

žalovaným. Nejvyšší správní soud dodává, že nadto ani pouhá personální propojenost mezi spolu obchodujícími subjekty není sama o sobě důvodem považovat jednání za podvodné; pouhá existence subdodavatelů neprokazuje spáchání podvodu na DPH”. 101.

nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkazné bremeno 102. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu v Českej republike, konkrétne rozsudok sp. zn. 5Afs 131/2004, „dôkazné bremeno nemožno ponímať' extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých ohľadne, ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Správca dane je povinný jednoznačne preukázať ním tvrdené skutočnosti a nemôže túto dôkaznú povinnosť presúvať na daňový subjekt. Hlavne je v tomto prípade neprípustné, aby sa správca dane uspokojil iba s tým, že má pochybnosti, ale tieto nemá dostatočne určite preukázané aby mohol prejsť z roviny pochybností do roviny skutkových zistení a jednoznačných záverov.

Právo daňového subjektu navrhovať dôkazy nemôže slúžiť k tomu, aby zabezpečoval dôkazy pre tvrdenia správcu dane". 103. Obdobný názor zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uvádza, že ak majú správne orgány pochybnosti o uskutočnenom obchode, tieto sami osebe nie sú spôsobilé vyvrátiť dôkaznú situáciu, a v prípade pochybností je na strane správcu dane, aby preukázal žalobcovi opak (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. októbra 2008 sp. zn. Sžf/82/2007).

Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že správca dane nerešpektoval požadovanú mieru rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní medzi ním a žalobcom, na akú upozorňuje vo svojej judikatúre Európsky súdny dvor, ktorý k dôkaznému bremenu v daňovom konaní uvádza, že daňové orgány uskutočňujú overovanie na základe dôkazov a vyhlásení poskytnutých zdaniteľnými osobami, či tovar fyzicky opustil alebo neopustil územie uvedeného členského štátu, a ak si poskytnuté dôkazy a vyhlásenia navzájom odporujú, je správca dane povinný tieto vzniknuté rozpory odstrániť (rozsudok Európskeho súdneho dvora C-273/11 (Mescek-Gabona Kft).

preukázania nároku na odpočet DPH, čo však správne orgány nevykonali. 108. V rámci daňového konania boli okrem uvedených certifikátov pre vnútroštátny obchod, správcovi dane, ako aj žalovanému k dispozícii ďalšie listinné dôkazy, ktoré však neboli v ich rozhodnutiach dostatočne vyhodnotené, pričom žalobca má za to, že tak správca dane, ako aj žalovaný na tieto neprihliadli v dostatočnej miere.

110. Sťažovateľ dôrazne poukázal na to, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by bol certifikát pre obchod vo vnútri spoločenstva rozhodujúcim listinným dôkazom pre preukázanie splnenia podmienok oslobodenia od dane z pridanej hodnoty.

112. Za pochybenie považoval sťažovateľ vyhodnocovanie ekonomickej neaktivity obchodného partnera žalobcu, ktoré je v časovom nesúlade so zdaňovacím obdobím. Takéto čiastočné nelogické závery nepochybne prispeli aj k vadným záverom rozhodnutia a jeho odôvodnenia. 113. Ďalším pochybením v priebehu daňového konania je nepristúpenie k takým úkonom, ktoré by konfrontovali rozpory v tvrdeniach svedkov, listinných dôkazov a podobne. Jednoducho prevzaté tvrdenia v neprospech žalobcu majú podľa neho za následok nezákonnosť rozhodnutia Súdu. 114.

Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnenie získať daňovú výhodu. V skutočnosti, tak ako uviedol generálny advokát v bode 89 svojich návrhov, zákaz zneužitia už nie je viac relevantný, keď môžu mať predmetné plnenia nejaké iné vysvetlenie ako číre dosiahnutie daňových výhod. Zistiť, či v konaní vo veci samej nastali skutkové okolnosti zneužívajúceho konania, patrí podľa pravidiel dokazovania vnútroštátneho práva, pokiaľ tým nie je ovplyvnená účinnosť práva Spoločenstva, vnútroštátnemu súdu. 115. V zmysle rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie je ďalej potrebné upozorniť na rozhodnutia svedčiace v prospech nároku daňového subjektu na odpočet dane z pridanej hodnoty, ktoré sa týkajú dôkazného bremena, princípu neutrality, adekvátnej miery opatrnosti daňového subjektu a kontrol zo strany príslušných daňových orgánov.

C-440/04 - Kittel, zo dňa 6.7.2006, body 44 a 45 „plnenia, ktoré nie sú samy osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú platiteľom dane a hospodársku činnosť v zmysle článku 2 bodu 1, článku 4 a článku 5 ods. 1 šiestej smernice, ak spĺňajú objektívne kritériá, na ktorých sú tieto pojmy založené, bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ dane nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom dane. Súdny dvor upresnil, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, na odpočet DPH zaplatenej na vstupe nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH".

S prihliadnutím na rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-439/04 a C-440/ 04 Kittel zo 06.07.2006, body 52 a 53., dokonca ani samotná absolútna neplatnosť zmluvy, na základe ktorej bola uskutočnená dodávka platiteľovi dane, nesmie mať za následok stratu práva na odpočet DPH zaplatenej týmto platiteľom, pokiaľ nebol daňový podvod spáchaný samotným platiteľom dane.

Správca dane, resp. orgán verejnej moci by mal vykladať všetky vnútroštátne ustanovenia eurokonformným spôsobom tak, aby ich aplikácia prispela k realizácii požiadavky na zabezpečenie účinnej súdnej a správnej ochrany práv, ktoré fyzickým a právnickým osobám vyplývajú z komunitárneho právneho poriadku a preto bol žalovaný povinný pri rozhodovaní o priznaní nároku na vrátenie nadmerného odpočtu aplikovať vnútroštátne právne predpisy eurokonformne a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

Rozsudky Súdneho dvora EÚ týkajúce sa prejudiciálnych otázok sú spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva Únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzné pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Benedetti, 52/76, 3.2.1977, Zb. s. 163, bod 26), ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Milch, Fett a Eierkontor, 29/68, 24.6.1969, Zb. s. 1 65, bod 2). Súdny dvor výkladom úniového ustanovenia objasňuje zmysel a pôsobnosť vykladaného ustanovenia už od okamihu, kedy toto ustanovenie nadobudlo účinnosť.

122. Sťažovateľ uviedol, že správca dane žalobcovi neoznámil konkrétny dôvod začatia daňovej kontroly a dokonca odmieta tento dôvod oznámiť. Ako daňový subjekt pôsobí už viac ako 10 rokov a všetky svoje daňové povinnosti si riadne a včas plnila.

Začatie daňovej kontroly za dané zdaňovacie obdobie je ďalším prejavom svojvôle správcu dane a šikanovania len preto, že sa zákonným spôsobom bráni proti nezákonnému konaniu správcu dane. Správca dane porušuje základné zásady správy daní, a to zásadu zákonnosti (legality), a z nej vyplývajúcu zásadu enumeratívnosti verejno-právnych pretenzií, ktorá je zásadou vyplývajúcou z ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, a ktorá znamená, že verejný orgán pri svojej činnosti nemôže konať svojvoľne, ale svoju právomoc môže uplatňovať len na účely, ku ktorým mu bola táto právomoc zverená a v rozsahu, v akom mu bola zverená.

124. Sťažovateľ nesúhlasí so závermi uvedenými v rozhodnutiach, nakoľko podľa názoru žalobcu nemôže správca dane a rovnako ani žalovaný žiadosť o MVI považovať za konkrétny vykonávaný dôkaz, ale ide o informáciu o výsledkoch dokazovania vykonaného dožiadaným

125. Informácie, ktoré správca dane získal prostredníctvom dožiadania MVI, (pričom ich nesprávne považujú za dôkazy) však žalobcovi iba oznámil a neumožnil mu do procesu ich získavania nijako zasiahnuť. Právna prax pritom vyžaduje, aby predpokladom na zistenia, ktoré majú byť podkladom na rozhodnutie daňového orgánu, je že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť splniť svoju dôkaznú povinnosť, navrhnúť, vykonať dôkazy, ktoré zo svojej pozície súkromno-právnej osoby nemôže zabezpečiť, vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a spôsobu ich získania. Nedodržanie tohto procesného postupu je nielen ohrozením účelu daňového konania, ale predovšetkým porušením práv daňového subjektu (rozsudok NS SR, spis. zn. 4Sž/65/66/01, 4Sž/113, 114/01 ).

Keďže získané informácie v rámci MVI bolo možné potvrdiť iba dokazovaním u obchodných partnerov daňového subjektu, podľa názoru sťažovateľa sú správne jeho námietky v jednotlivých vyjadreniach ako odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, že správca dane nevykonal týmto smerom a neumožnil mu účasť na tomto dokazovaní v rozsahu práv mu priznaných platnou právnou úpravou.

129. Správca dane síce deklaroval, že daňový subjekt má možnosť sa ku všetkým dôkazom vyjadriť - napríklad aj vyjadrením sa k zápisnici, avšak takéto vyjadrenie majú inú povahu, nakoľko ich správca dane považuje už len za vyjadrenie k zisteným a nie zisťovaným

Sťažovateľ mal za to, že postupoval v rozpore s vyššie uvedeným. konal v rozpore s ustanovením čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ustanovením § 24 ods. 2 Daňového poriadku, ako aj v rozpore s vyššie citovanými rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 131.

132. Sťažovateľ sa domnieva, že preukázal svoj nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty spôsobom a v rozsahu, v akom to od neho možno v zmysle platných právnych predpisov spravodlivo požadovať, pričom príslušný správny orgán autoritatívne a nad rámec svojej právomoci rozhodoval bez prihliadnutia na ním uvádzané skutočnosti, a to aj keď mal povinnosť na tieto prihliadať. Takisto bol príslušný správny orgán povinný sa vyporiadať s námietkami žalobcu v celom rozsahu, a to vzhľadom na ich obsah a význam pre riadne a správne posúdenie predmetnej veci. Krajský súd v Prešove sa však bez ďalšieho stotožnil s takýmto postupom žalovaného a správcu dane, pričom sám sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s námietkami sťažovateľa v dostatočnom rozsahu nevvsporiadal a neprihliadal na

134. Napadnuté rozhodnutia v predmetnej veci tak trpia nielen vadami nepreskúmateľnosti, ale vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo také zistenie skutkového stavu, ktoré je pre posúdenie predmetnej veci nedostačujúce. 135. V tomto prípade sa žalovaný a rovnako súd bez ďalšieho stotožnili a zároveň sa uskromnili na pomerne doslovný opis skutkového stavu predložený správcom dane, strohým skonštatovaním o správnosti postupu a nadnesením úvah, pri ktorých je účelovo v neprospech žalobcu poukazované na možné rozpory v tvrdeniach správcu dane a sťažovateľa ako daňového subjektu.

137. Postup žalovaného a správcu dane považuje sťažovateľ za konanie v hrubom rozpore s ústavnými princípmi právnej istoty a právneho štátu a v neposlednom rade aj v rozpore s ust. § 3 ods. 1, 2 a 4 Správneho poriadku, o čom svedčí aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 22/2002, ktorý konštatuje, že „ak vydaniu rozhodnutia predchádzal taký postup správneho orgánu, ktorý možno označiť za nezákonný, pričom táto nezákonnosť sa prejavila nerešpektovaním základného práva účastníka konania (a tieto nedostatky sú premietnuté v napadnutom rozhodnutí), napadnutým rozhodnutím správneho orgánu bolo porušené základné právo účastníka konania na súdnu a inú právnu ochranu upravené v Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky".

139. Rozsudok neobsahuje dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Správny súd vo svojom rozsudku podrobne konštatoval dôvody rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, ktorých závery prevzal, stotožniac sa s nimi a považujúc ich za správne, avšak bez toho, aby sa dôsledne zaoberal všetkými rozhodujúcimi námietkami a skutočnosťami na ktoré poukazoval žalobca v žalobe. Je potrebné zdôrazniť, že súd nemôže argumentáciu účastníka odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť, v čom jej nesprávnosť spočíva. Argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Za stavu a situácie, kedy sa súd s argumentmi žalobcu dostatočne nezaoberal, je potrebné skonštatovať, že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z ustanovenia § 139 ods. 2 SSP, v zmysle ktorej je povinnosťou súdu uviesť v rozhodnutí posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, teda dostatočné a relevantné dôvody na ktorých svoje rozhodnutie

141. Nakoľko Správca dane nebol nijakým spôsobom aktívny, pokiaľ išlo o prekročenie maximálnej dĺžky medzinárodnej výmeny informácií, je možné považovať danú medzinárodnú výmenu informácii za druh činnosti správcu dane, ktorou umelo predlžoval daňovú kontrolu, a teda medzinárodná výmena informácií bola vykonaná v rozpore so zásadou zákonnosti, primeranosti a proporcionality.

Po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov z tohto pohľadu mal a musel súd dospieť jednoznačne k záveru, že v nich absentujú dôvody a správna úvaha o tom, aký význam malo tak dlhé prerušenie predmetnej daňovej kontroly. Inými slovami, výsledky takéhoto preverenia neboli premietnuté do rozhodovacej činnosti prvostupňového ani druhostupňového správneho orgánu.

orgánov takéto náležitosti neobsahujú, absentuje v nich požiadavka riadneho odôvodnenia podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku a trpia tak vadou nepreskúmateľnosti. 144. Správne orgány ani krajský súd sa touto otázkou podľa sťažovateľa pri rozhodovaní absolútne nezaoberali a neuviedli ani akékoľvek odôvodnenie ani právny základ akéhokoľvek odobrenia takto nezákonného podkladu rozhodnutí správnych orgánov, ako aj rozhodnutia súdu, a to aj napriek tomu, že táto otázka bola predmetom diskusie pojednávania, čo má priamo za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nakoľko najpodstatnejšiu časť a otázku súd v žiadnej z bodov rozhodnutia neodôvodnil, nevenoval sa jej a nezaujal relevantné stanovisko.

daňovej kontroly. 146. Sťažovateľ poukázal na princíp otráveného stromu, kedy je dôležité brať na zreteľ skutočnosť, že na otrávenom strome rastú zásadne otrávené plody, pričom v prenesenom význame na konkrétny prípad to znamená, že na nezákonnosti nemožno stavať zákonnosť. Akýkoľvek výsledok konania, ktoré je podložené nezákonným protokolom, je nezákonné.

Primeraná rýchlosť konania je jednou z podmienok spravodlivého procesu a je priamo upravená aj v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dlho trvajúce konanie ohrozuje jeho účinnosť a kredibilitu. Princíp konania v primeranej lehote je univerzálnym princípom uplatňujúcim sa v konaní pred všetkými orgánmi verejnej moci a to nielen v občiansko-právnom a trestno-právnom konaní, ale i v postupoch vykonávateľov verejnej správy, ktorými sú priamo dotknuté verejné subjektívne práva osôb.

149. Princíp konania v primeranej lehote je garantovaný ústavne alebo vo vzťahu k verejnej správe je upravený v osobitných zákonoch, predovšetkým v správnych poriadkoch členských štátov. Podľa článku 7 odporúčania CM/Rec (2007) 7 orgány verejnej správy konajú a plnia si svoje povinnosti v primeranej lehote. Odporúčanie tak rozširuje tradičné chápanie princípu v tom smere, že požaduje, aby tieto orgány nielen konali, ale aj plnili svoje povinnosti v primeranej časovej lehote. Tým sa zdôraznila nielen požiadavka na ochranu jednotlivca v situácii, keď správne orgány rozhodujú o jeho subjektívnych právach a povinnostiach, ale aj všeobecná požiadavka na účinnosť verejnej správy pri plnení úloh v rámci zákonom jej priznanej kompetencie.

151. Nakoľko priebeh daňovej kontroly, ako aj samotný postup je od počiatku poznačený vadou nezákonnosti z dôvodu nedodržania postupu, ktorý ustanovujú pre orgány verejnej moci právne predpisy, je Protokol dokumentom, ktorý je vyhotovený na podklade konania, ktoré je priamo v rozpore so zákonom a s ním súvisiacimi právnymi predpismi, v čoho dôsledku sa tento samotný stáva nezákonným listinným dôkazom, na základe ktorého bolo správcom dane vydané rozhodnutie správcu dane, a teda je poznačené vadou nezákonnosti.

154. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.09.2019 sp. zn. 6S/99/2018 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie, alternatívne, aby zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101903646/2018 zo dňa 26.09.2018, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad č. 101 128794/ 2018 zo dňa 08.06.2018 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

III. Konanie na kasačnom súde

156. Prejednávaná vec bola dňa 19.05.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie do senátu 6Sžfk pod sp. zn. 6Sžfk/27/2020. S účinnosťou ku dňu 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Zb. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu SR (článok 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Zbierky zákonov o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktoré o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod sp. zn. 6Sžfk/63/2020 z dôvodu, že spis bol písomným podaním zo dňa 10.09.2020 vrátený Krajskému súdu v Prešove z dôvodu, že v pôvodne predloženom spise (sp. zn. 6Sžfk/27/2020) nebola založená doložka o autorizácií prvopisu rozhodnutia správneho súdu, z ktorej by mohol kasačný súd spoľahlivo zistiť kto a kedy autorizoval prvopis rozhodnutia v súlade správneho súdu a originál písomného splnomocnenia na zastupovanie žalobcu v kasačnom konaní, resp. splnomocnenie v elektronickej podobe, vrátane osvedčovacej doložky o zaručenej konverzii.

162. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práva alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1 SSP). 163. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 164. Podľa ust. § 1 ods. 1 Daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 165. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (zákona o DPH), predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b/ poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c/ nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d/ dovoz tovaru do tuzemska.

167. Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b/, odseku 2 a § 14.

Podľa § 17 ods. 2 zákona o DPH, ako nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý. 171.

173. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH (v znení účinnom do 30.09.2012), je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a/ ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d/ inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. 174.

obrannom úsilí. 175. Podľa § 43 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ je povinný preukázať oslobodenie od dane podľa odseku 6 potvrdením na úradnom tlačive na oslobodenie od dane, ktoré je vyhotovené príslušným štátnym orgánom iného členského štátu a ktoré odberateľ odovzdal platiteľovi. 176.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 178. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

180. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň. 181. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

183. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 184.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontroly, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.

188. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk <http://www.nssud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

190. Kasačný súd preskúmal rozsudok Krajského súdu v Prešove, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie jemu predchádzajúce a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

192. Je nutné konštatovať, že žalovaný správny orgán, ako aj správca dane vykonali vo veci mimoriadne rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyvodili správne právne závery. Námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako neopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia, pretože krajský súd sa vo svojom rozsudku riadne so všetkými vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde. 193. Aj podľa názoru kasačného súdu bolo daňovými kontrolami u sťažovateľa dostatočne zistené a osvedčené účelové konanie spoločnosti s cieľom neoprávneného uplatnenia odpočítania dane z prijatých faktúr od dodávateľa a získanej daňovej výhody podsunutím spoločnosti, ktoré reálne nevykonávali žiadnu ekonomickú činnosť.

jednotlivým obchodom. Odberateľmi boli daňové subjekty, ktoré boli nekontaktné. 194. Pre účely § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladu (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie.

Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.02.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.01.2013. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, sp. zn. 8Sžf/23/2014, sp. zn. 3Sžf/125/2013.

eura. 198. Pri preverovaní zdaniteľných obchodov správca dane vychádzal z predložených dodávateľských faktúr a zistil, že tovar (jatočné kurčatá) si kontrolovaný subjekt obstaral od dodávateľov z fariem na území Slovenskej republiky spoločnosti JANEK s.r.o., Dolný Moštenec, HYDINA a.s., Gbely, HYDINÁREŇ ZÁMOSTIE, s.r.o. Predajná, AGRONOVAZ, a.s.

V rámci reťazového obchodu posudzoval správca dane každý zmluvný vzťah samostatne a pre účely DPH každého dodávateľa v reťazci považoval za priameho dodávateľa tovaru pre najbližšieho nasledujúceho odberateľa.

spoločenstve. V preskúmavanej veci sa kasačný súd stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym záverom žalovaného a niet pochýb, že musí ísť o vzťah dodávateľ - odberateľ, v ktorom dodávateľ musí byť identifikovaný pre DPH v krajine dodania tovaru a odberateľ v štáte nadobudnutia tovaru a nesmie ísť o fiktívnu firmu, teda tovar má byť zdanený v krajine nadobudnutia tovaru a dodávateľ tovaru si uplatní oslobodenie dane, lebo ide o cezhraničné dodanie tovaru a platí princíp určenia.

právo nakladať s tovarom ako vlastník, keďže pri vnútrospoločenských (intrakomunitárnych) obchodoch, prevod tovarov cez hranice jednotlivých štátov nie je sledovaný, nie je možné vylúčiť riziko daňových podvodov, preto nie je v rozpore so zákonom o správe daní, zákonom o DPH ani správou Európskeho spoločenstva požadovať, aby sa daňový subjekt, ktorý vystupuje ako dodávateľ uistil o dôveryhodnosti svojho partnera v tom zmysle, že zdaniteľné obchody, ktoré uskutoční, nebudú súčasťou daňových podvodov a budú riadne zdanené.

203. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, preveril splnenie podmienok pre účely oslobodenia od dane a konštatoval, že sťažovateľ podmienky pre odpočet DPH v danom prípade nepreukázal. Kasačný súd konštatoval, že v danom prípade je možné v celom rozsahu sa stotožniť s právnymi závermi žalovaného správneho orgánu, ako aj Krajského súdu v Prešove a preto postupom podľa ustanovenia § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú

V konaní vedenom pod sp.zn. 2S/3/2017 krajský súd rozhodol o žalobe sťažovateľa tak, že ju rozsudkom č.k. 2S/3/2017-209 zo dňa 17. januára 2018 zamietol. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, o ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom sp.zn. 6Sžfk/27/2018 zo dňa 11. júna 2019 tak, že kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú

206. Pokiaľ sa sťažovateľ odvolával na judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa podvodného konania (aj keď primárnym dôvodom pre nepriznanie odpočítania dane bolo nesplnenie hmotnoprávnej podmienky dodania tovaru v zmysle zákona o DPH) majúc za to, že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje daňové orgány, žiadnym spôsobom nespochybnil závery vyplývajúce z rozhodnutí daňových orgánov, nakoľko tieto boli podporené jednotlivými dôkazmi a náležite vyhodnotené. V tejto spojitosti sa žiada uviesť aj to, že i v prípade, ak by žalovaný uznal, že sťažovateľom deklarovaný dodávateľ zrealizoval dodávku tovaru pre sťažovateľa, závery o podvodnom charaktere týchto obchodov by práve s ohľadom na ním citovanú judikatúru Súdneho dvora EÚ postačovali na nepriznanie práva na odpočítanie dane z dôvodu účasti na podvodnom konaní, o ktorom (s poukazom na zistenia daňových orgánov týkajúce sa previazanosti či dokonca vzájomnej koordinácie dotknutých daňových subjektov) sťažovateľ musel mať vedomosť.

Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na jeho kriminalizáciu zo strany daňových orgánov, túto námietku kasačný súd nepovažoval za podloženú, nakoľko je prirodzené, že pokiaľ skutkové zistenia preukazujú podvodné konanie, tak z tohto zistenia daňové orgány vychádzajú a nemusia vyčkať na prípadné trestné konanie. Na tomto mieste je nutné pripomenúť aj to, že pojem účasti na podvodnom konaní v zmysle európskej judikatúry nie je totožný s daňovým podvodom podľa trestného práva Slovenskej republiky.

prekročené, spôsobuje to nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly? - Existuje následok (sankcia) za nedodržanie lehôt na vykonanie medzinárodnej výmeny informácií stanovených Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k dožiadanému a dožadujúcemu sa orgánu? - Je možné charakterizovať medzinárodnú výmenu informácií, ktorá presahuje lehoty určené Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty za protiprávny zásah do práv daňového

210. Rešpektujúc právne záväzný názor Súdneho dvora Európskej únie dospel kasačný súd k záveru, že lehoty stanovené Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 pre orgány finančnej správy v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií nemožno v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy (ktorá v ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku stanovuje časový limit na vykonanie daňovej kontroly) a vo väzbe na uplatnenie inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vykladať tak, že ide o lehoty, ktorých prekročenie by zakladalo nezákonnosť rozhodnutí a porušenie princípu proporcionality na strane kontrolovaného daňového subjektu.

211. Pokiaľ sa týka návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle § 447 ods. 1 SSP, kasačný súd poukazuje na to, že podľa § 446 ods. 2 písm. a/ SSP kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe alebo žalobe proti inému zásahu, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu alebo opatreniu správcu

212. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevzhliadol dôvod na postup podľa § 168 SSP.

V Bratislave dňa 24. mája 2022