6Sžfk/65/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): KOVOTVARY SPIŠ s.r.o., so sídlom Štefánikova 492/38, 053 04 Spišské Podhradie, IČO: 44789815, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36858935, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101181414/2018 zo dňa 18.06.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6S/73/2018 zo dňa 23.06.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zami et a. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania neprizn áva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101181414/2018 zo dňa 18.06.2018 prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. 3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že nebolo preukázané dodanie tovarov a služieb spoločnosťou LUPTY s.r.o., ktoré bolo deklarované predloženými faktúrami. Tvrdenia žalobcu neboli nijako preukázané a predloženie účtovných dokladov ešte nepreukazuje skutočnosť, že k dodaniu služieb a tovarov skutočne došlo, a teda, že vznikla daňová povinnosť. Žalovaný uviedol, že žalobca je v zmysle § 24 daňového poriadku povinný preukázať vierohodnosť a správnosť povinných evidencií a splniť si tak dôkaznú povinnosť. Túto sa žalobcovi nepodarilo splniť, keď ani sám konateľ žalobcu nevedel uviesť meno osoby, ktorá vystupovala v mene dodávateľa. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca si uplatnil nárok na odpočet dane v rozpore s § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a ods. 2 a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“).

II. Konanie pred krajským súdom

8. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku - uviedol, že samotná existencia faktúry došlej od dodávateľa tovaru - spoločnosti LUPTY, s.r.o. je nutnou, avšak nie absolútnou podmienkou pre priznanie práva na odpočítanie DPH. Správca dane je povinný preveriť vierohodnosť pôvodu faktúry aj hodnovernosť údajov povinne uvedených jej vystaviteľom vo vzťahu nielen k existencii tovaru, resp. dôsledkom vykonanej služby prezentovaným žalobcom ako daňovým subjektom, ale aj postupu, ktorý bol obsahom tvrdeného zdaniteľného obchodu s tým, že oprávnené pochybnosti o hodnovernosti uskutočnení zdaniteľných obchodov presúvajú dôkazné bremeno na žalobcu, - konštatoval, že v preskúmavanej veci je spochybnená reálnosť dodania tovaru od dodávateľa tovaru, nie neexistencia vystavovaných účtovných dokladov, - poukázal na rozsudok NSSR sp. zn. 4Sžf/1/2016 zo dňa 07.03.2017 a uviedol, že podnikateľ ako zmluvná strana v zdaniteľných obchodoch je povinný na obozretný prístup k vzniku zdaniteľných súkromnoprávnych vzťahov, t. j. povinnosť zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa zdaniteľného obchodu.

. Táto spoločnosť zanikla dňa 22.11.2014 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou STANEX Trade, s.r.o. (po zmene obchodného mena FMB Group, s.r.o.), ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou VENON Group s.r.o.

Tieto skutočnosti vyvracajú vierohodnosť predložených dokladov a odôvodňujú pochybnosť o ich pravosti a tiež o pravdivosti údajov v nich uvedených. Predložené dôkazné prostriedky sú nepreukazné, pretože nemožno ich správnosť a pravdivosť údajov v nich uvedených overiť v účtovníctve nekontaktného subjektu - spoločnosti LUPTY, s.r.o., - uviedol, že samotná konateľka zaniknutej spoločnosti LUPTY, s.r.o. uviedla, že nevie nič o činnosti spoločnosti LUPTY, s.r.o., pretože sa v tej dobe liečila z psychických problémov a za spoločnosť konal C. D., ktorého splnomocnila. Uviedla, že konateľkou spoločnosti sa stala na podnet C. D., ktorý ju oslovil, aby založili spoločnosť. Na základe toho, že sa stala konateľkou, jej C. D. poslal 250,- eur. Nevedela uviesť, kto vystavil faktúry pre žalobcu, ani kto ich podpisoval, ani či bol tovar a služby dodané. Konateľa žalobcu nepozná a nikdy sa nestretli. C. D. bol splnomocnený zástupca spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. a bol spomínaný vo svedeckých výpovediach v súvislosti s ďalšími preverovanými dodávateľmi, a to STANEX Trade, s.r.o. a LUPTY, s.r.o.

Samotný konateľ žalobcu nevedel na miestnom zisťovaní dňa 25.10.2016 uviesť žiadne informácie k obchodnému vzťahu so spoločnosťou LUPTY, s.r.o., nevedel uviesť ani, kto vystupoval za túto spoločnosť, s kým jednal, na základe čoho kontaktoval uvedenú spoločnosť. Konateľ žalobcu

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSSR“) a rozsudok NSSR sp. zn. 3Sžf/6/2017 zo dňa 21.02.2018 a uviedol, že správca dane sa so všetkými dôkazmi v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania riadne vysporiadal a dôkazy, ktoré predložil žalobca v rámci vyrubovacieho konania nevyvracajú zistenia správcu dane uvedené v protokole. Správca dane

resp. Kittel, nemá oporu v ich záveroch, lebo žalobca má minimálne vedieť a tým aj hodnoverne preukázať, na základe akých reálnych činností bolo vykonané dodanie tovaru a služieb od dodávateľov za podmienok vymedzených v § 19 ods. 1 zákona o DPH a ako tento tovar a služby nadobudol.

9. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. 10. Sťažovateľ v rámci vymedzených sťažnostných dôvodov uviedol najmä tieto sťažnostné body: - sťažovateľ nesúhlasil s názorom krajského súdu, že neuniesol dôkazné bremeno. Uviedol, že predložil faktúry, dodacie listy, evidenciu materiálu strojov a služieb, ktorými prijal dodávaný tovar do svojej internej účtovnej evidencie, t. j. do majetku spoločnosti a následne predložil aj znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že na objektoch užívaných žalobcom boli vykonané práce, ktoré zodpovedajú čiastočne prácam, ktoré boli predmetom faktúr. Sťažovateľ mal za to, že jednoznačne preukázal, že tovary a služby mu boli v celom rozsahu dodané a preto si splnil svoju dôkaznú povinnosť, k čomu poukázal na rozhodnutia NSSR (rozsudok sp. zn. 3Sžf/ 1/2011, sp. zn. 6Sžf/19/2011, sp. zn. 3Sžf/29/2009), rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Afs/131/2004 a rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-354/03, C-355/03, C-484/03. Sťažovateľ mal za to, že súd v rozpore s uvedenou judikatúrou vyžaduje od žalobcu predloženie dôkazov nad rámec jeho dôkazného bremena, - namietal, že v rámci daňového konania bol vypočutý C. D., ktorý potvrdil, že v tom čase zastupoval spoločnosť LUPTY, s.r.o. a že uvedené tovary a služby žalobcovi dodal. Z portálu finstat.sk je zrejmé, že spoločnosť LUPTY, s.r.o. fungovala najmenej od roku 2009 a až do ukončenia svojej činnosti vykazovala tržby nad 100.000,- eur ročne. Nešlo teda o spoločnosť, ktorá by vzbudzovala v čase, keď obchodovala so žalobcom, nejaké pochybnosti. Ak si spoločnosť LUPTY, s.r.o. nesplnila svoje povinnosti voči daňovému úradu po tom, čo ukončila obchodovanie so žalobcom, za takéto konanie tejto spoločnosti žalobca nemôže niesť zodpovednosť, keďže ide o tretí subjekt, - namietal, že krajský súd sa neriadil ustálenou judikatúrou napriek tomu, že žalobca preukázal v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí dodanie tovaru a služieb aj reálnu existenciu týchto tovarov, služieb a zariadení. Sťažovateľ namietal nezákonné prenesenie dôkazného bremena, keď mal za to, že správca dane, ktorý spochybnil predložené dokumenty, niesol dôkaznú povinnosť. Uviedol, že samotná pochybnosť správcu dane je v danom prípade nedostatočná pre rozhodnutie, ktoré správca dane vydal v predmetnom daňovom konaní. 11. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z NSSR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená NSSR a bola jej pridelená sp. zn. 6Sžfk/ 65/2020. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

14. Z obsahu spisového materiálu kasačný súd zistil, že správca dane vykonal u sťažovateľa daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. 101205560/2017 zo dňa 05.06.2017, ktorý bol doručený sťažovateľovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 06.06.2017.

15. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6S/73/2018 zo dňa 23.06.2020, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101181414/2018 zo dňa 18.06.2018 potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie správcu dane. 16.

17. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 18. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chráneným záujmom daňových subjektov a iných osôb.

dane. 20. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 21.

22. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 23.

25. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

27. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta a druhá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 28. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovaru alebo službe vznikla daňová povinnosť.

30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Kasačný súd konštatuje, že prax judikovaná NSSR sa na účely aplikácie § 464 ods. 1 SSP považuje za rozhodovaciu činnosť kasačného súdu. Keďže odo dňa 01.08.2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia NSSR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v súlade s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (čl. 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku), je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia NSSR.

34. V súlade s § 464 ods. 1 SSP ku sťažnostným bodom sťažovateľa poukazuje preto senát kasačného súdu na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/96/2020 zo dňa 23.03.2022, s ktorým sa konajúci kasačný súd stotožňuje a v príslušnom rozsahu uvádza. Na tých miestach, na ktorých odôvodnenie citovaného rozsudku nie je plne aplikovateľné na prejednávanú vec, kasačný súd v záujme zrozumiteľnosti a presvedčivosti odôvodnenia tohto rozsudku uvádza okolnosti príznačné pre prejednávanú vec. 35.

36. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok NSSR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím ÚSSR sp. zn.. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva právny záver: „.

. .“. 37. Podobný právny názor vyplýva aj z rozsudku NSSR sp. zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017, podľa ktorého „. . .Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt. Preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.

Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu nesúhlasil najmä s názorom krajského súdu, že neuniesol dôkazné bremeno o tom, že tovary a služby mu boli reálne dodané. Poukazoval pritom na odborné vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že na objektoch užívaných sťažovateľom boli vykonané práce, ktoré zodpovedajú čiastočne prácam, uvedeným na predložených faktúrach.

Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. 42. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.

43. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných ustanovení. 44.

Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

I.ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018). 46. Podľa názoru kasačného súdu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.

47. Kasačný súd uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (rozhodnutie NSSR sp. zn. 8Sžf/26/2014 zo dňa 17.09.2015).

49. Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie.

51. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na sťažovateľovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.

53. Tvrdenie sťažovateľa, že správca dane neuznal právo na odpočítanie dane od spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. z dôvodu, že v období november 2014 nevykonávala podnikateľskú činnosť. [v predmetnej veci za posudzované obdobie 2. štvrťrok 2014 odpočítanie dane od spoločnosti LUPTY, s.r.o.] je nepravdivé, pretože toto správca dane ani žalovaný neuvádzal, ale preto, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH.

55. Skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje predmetný rozsudok boli totožné s námietkami, ktoré už namietal v konaní pred krajským súdom, ako aj pred žalovaným správnym orgánov a s ktorými sa tak krajský súd, ako aj žalovaný, náležite

DPH. 57. Naviac kasačný súd uvádza - i keď bez meritórneho záveru, keďže pre rozhodnutie kasačného súdu vo veci to nebolo kľúčové - že nie je možné jednoznačne ustáliť, že odborné vyjadrenie predložené sťažovateľom v priebehu daňového konania (B.. K. D., číslo úkonu: 33/2017) by mohlo byť vnímané ako zákonný a kvalifikovaný znalecký úkon v rozsahu toho, čo ním mal sťažovateľ dokázať, keď z úradnej pečiatky znalkyne vyplýva, že táto je znalkyňou v odvetví „odhad hodnoty nehnuteľnosti“ a „odhad hodnoty stavebných prác“, avšak predložené odborné vyjadrenie neposkytuje odpoveď smerujúcu k hodnote prác, ale k objemu vykonaných prác. Okrem toho, aj keby tento podklad bol relevantný (ako znalecký úkon podľa osobitných právnych predpisov), nedokazuje, že predmetné práce boli predmetom uplatnených zdaniteľných obchodov. Znalkyňa v danom úkone len komparovala slovný popis na príslušných faktúrach (v súhrne troch údajných dodávateľov sťažovateľa) so stavom na stavbe, kde údajne tieto práce mali byť podľa sťažovateľa realizované, avšak odborné

58. Kasačný súd sa preto nestotožnil ani s tým tvrdením sťažovateľa (bod 7. kasačnej sťažnosti), že rozhodnutia orgánov verejnej správy, resp. krajského súdu sú „zjavne nespravodlivé“, resp. že sú vydané „z pozície moci“ (ak dospeli k tomu, že fakturované práce/ tovary dodané neboli). Namietal, že orgány verejnej moci (resp. štát) namiesto toho, aby hľadali „skutočných vinníkov, t. j. osoby, ktoré neodviedli daň štátu [spoločnosť LUPTY, s.r.o.] , sankcionuje žalobcu.“ Kasačný súd sa však vzhľadom na dôkaznú situáciu vo stotožnil so zisteniami orgánov verejnej správy, resp. krajského súdu v tom zmysle, že podmienky pre odpočítanie DPH (tak, ako si to sťažovateľ uplatnil), splnené neboli. Aj v bode 8. kasačnej sťažnosti sťažovateľ brojí proti tomu, že produkoval vo veci dostatok dôkazov na preukázanie dodávok tovarov/služieb, ktoré dokonca označuje ako „nadštandardné“ (odkazujúc na obstarané odborné vyjadrenie), pričom však opomína, že dôkazy boli orgánmi verejnej správy, ako aj krajským súdom hodnotené vo vzájomných súvislostiach (prihliadajúc napr. aj na to,

59. V tomto smere neobstojí ani tvrdenie sťažovateľa, že daňové orgány (a následne krajský súd) prekročili rámec dôkazného bremena, ktoré môže byť v tejto súvislosti kladené na sťažovateľa (bod 4., bod 10. kasačnej sťažnosti). Z ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu totiž jednoznačne vyplýva, že daňový subjekt je v prípade daňovej kontroly povinný preukázať samotný zdaniteľný obchod.

61. Kasačný súd sa v tomto smere stotožnil s právnym názorom orgánov verejnej správy a krajského súdu, že v priebehu daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania sťažovateľ nepreukázal dodanie tovarov a služieb v rozsahu uplatnených faktúr za mesiac apríl 2015 [v predmetnej veci za posudzované obdobie 2. štvrťrok 2014] .

63. Kasačný súd uvádza, že zo zadania úlohy pre znalkyňu pritom vyplynulo, že táto mala „Odhadnúť, či stavebné práce, fakturované v predložených faktúrach, mohli byť vykonané na objekte „OBZOR LEVOČA“ (Výrobná hala a Administratívna budova), v danom rozsahu, pre účely ohodnotenia stavebných prác.“. Z takto položenej otázky je zrejmé, že úlohou znalkyne nebolo overiť, či na stavbe boli vykonané fakturované práce, ale to, či práce uvedené na konkrétnych faktúrach svojim popisom zodpovedajú prácam, ktoré boli alebo mohli byť vykonané na príslušných stavbách. Faktúry tvoriace súčasť odborného vyjadrenia znalkyne pritom neobsahujú žiadnu špecifikáciu miesta dodania prác, špecifikáciu konkrétnej stavby, na ktorej mali byť tieto práce realizované, ako ani len odkaz na prípadnú zmluvu medzi sťažovateľom a dodávateľom týchto prác.

65. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom dodávok od spoločnosti LUPTY, s.r.o. vo vzťahu k sťažovateľovi mali byť za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014 aj tovary (hmotné produkty), orgány verejnej správy verifikovali, či boli tieto tovary riadne dodané sťažovateľovi, resp. či ich dodanie sťažovateľ ako nadobúdateľ podľa príslušných faktúr preukázal, avšak dospeli k záveru, že tomu tak nie je. Na str. 9 rozhodnutia žalovaný uvádza „správca dane ani odvolací orgán nespochybňuje existenciu týchto strojov či prác. Pri preverovaní dodania tovaru v súlade so základnou zásadou daňového konania - preferovania skutočného obsahu právneho úkonu pred jeho formálnym prejavom, správca dane zistil, že spochybnené zdaniteľné obchody sa neuskutočnili.“ Žalovaný konštatoval, že „reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov nebolo reálne preukázané daňovým subjektom ani jeho dodávateľom“. Správca dane zároveň v priebehu daňovej kontroly vykonal výsluch svedka (C. D.), pričom dospel k záveru, že jeho tvrdenia, že „došlo k dodaniu tovarov a služieb uvedených na predmetných faktúrach“ boli iba vo verbálnej rovine a neboli podložené vecnými dôkazmi. 66. Z uvedeného potom vyplýva, že správca dane, ako aj žalovaný v rámci daňovej kontroly, resp. vo vyrubovacom konaní dospeli k správnemu záveru, že vo veci neboli splnené hmotno- právne predpoklady pre priznanie práva na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014, keď sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní plnení, nebolo preukázané ani to, že by tieto plnenia poskytla spoločnosť LUPTY, s.r.o. a zároveň zo skutkových zistení nevyplýva, že by tieto práce vykonala iná osoba, ako je tá, ktorá je uvedená na faktúrach, ktoré majú tvoriť základ pre odpočítanie DPH v súdenej veci, t. j. nebolo preukázané, že by tieto práce boli vykonané inou zdaniteľnou osobou. 67. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 68. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 SSP. 69. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.