6Sžfk/69/2020
ECLI:SK:NSSSR:2023:5019200328.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 31S/44/2019
- IČS
- 5019200328
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ČS-KA Mazorník, s.r.o. so sídlom Somolického 1874/62, Turčianske Teplice, IČO: 45905991, zast.: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36865281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100690507/2019 zo dňa 19. marca 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/44/2019-128 zo dňa 01. júla 2020, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/44/ 2019-128 zo dňa 01. júla 2020 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 100690507/2019 zo dňa 19. marca 2019 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym súdom, ako aj trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaný rozhodnutím č. 100690507/2019 zo dňa 19. marca 2019 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Martin (ďalej aj ako „správca dane“) č. 102055585/2018 zo dňa 16. októbra 2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj ako „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2017 v sume 92.163,76 eur. Rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov vychádzajú zo zistení získaných počas daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2017, o výsledku ktorej správca dane vyhotovil protokol č. 101452733/2018 zo dňa 27. júla 2018.
2. Zistenia a závery správcu dane možno podľa odôvodnenia jeho rozhodnutia rozčleniť do troch častí. 3. V prvej časti správca dane preveroval obchod žalobcu s odberateľom AT - INVEST, spol. s r.o., a to na základe predloženej odberateľskej faktúry č. 4174173 s dátumom dodania 18. mája 2017, základ dane 500.000 eur, DPH vo výške 100.000 eur, za prijatú motorovú naftu. V tejto súvislosti správca dane zistil, že žalobca je prevádzkovateľom daňového skladu vo Zvolene a má oprávnenie na obchodovanie s minerálnymi olejmi, pričom je evidovaný ako predajca pohonných látok v zmysle povolení vydaných Colným úradom Banská Bystrica. Spoločnosť AT - INVEST, spol. s r.o. nemá povolenie na obchodovanie s minerálnymi olejmi. Žalobca dňa 18. mája 2017 uzatvoril ako dodávateľ písomnú Zmluvu o obchodnej spolupráci s AT - INVEST, spol. s r.o. ako objednávateľom. Predmetom zmluvy bol záväzok dodávateľa poskytovať odberateľovi na základe jeho pokynov a objednávok a za podmienok ustanovených touto Zmluvou služby spočívajúce v nákupe pohonných látok (minerálneho oleja) pre
objednávateľa od tretích osôb a ich uskladnenie v priestoroch dodávateľa. Žalobca obstaral nákup 1.223,5 ton pohonných látok od subjektu CORAL ENERGY PTE LTD, 336 SMITH STREET 04-304, NEW BRIDGE CENTRE, SINGAPORE 050336 (ďalej aj ako „CORAL“). Faktúra vyhotovená dodávateľom CORAL bola uhradená bezhotovostne z účtu žalobcu v sume 494.550 eur. Tovar bol naložený v Bielorusku (12 vagónov) a prepravený cez Poľsko do daňového skladu žalobcu. Faktúry boli žalobcom prijaté, uhradené a zúčtované v účtovníctve. Na základe predložených faktúr, účtovných evidencii a ďalších písomností mal byť tovar dodaný spoločnosti AT - INVEST, spol. s r.o. v júni 2017 a následne žalobcom späť odkúpený v júni 2017 a v júli 2017 na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti AT - INVEST, spol. s r.o.
Odpočítanie dane z dodávateľských faktúr si žalobca uplatnil v zdaňovacích obdobiach jún 2017 a júl 2017. 4. Správca dane preverovaním tohto obchodu zistil, že žalobca porušil § 19 ods. 1, ods. 4 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a) a § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „zákon o DPH“) tým, že v prípade odberateľskej faktúry č. 4174173 zo dňa 18. mája 2017 uplatnil 20% daň na prijatú platbu, ktorú na základe výsledkov preverovaní správcu dane nie je možné považovať za platbu prijatú pred dodaním tovaru alebo služby.
V prípade tejto faktúry žalobca je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, podľa ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná túto daň zaplatiť. Správca dane uzavrel, že v zmysle Zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 18. mája 2017 mala byť výhradným vlastníkom tovaru len spoločnosť AT - INVEST, spol. s r.o., pričom žalobca nemal majetkové právo k tovaru a nemohol tovar teda predať spoločnosti AT - INVEST, spol. s r.o. Správca dane skonštatoval, že uzatvorenie predmetnej zmluvy o spolupráci nezodpovedá skutkovému stavu, nakoľko nedošlo k dodaniu tovaru, ale k poskytnutiu finančných prostriedkov na určité obdobie medzi dvoma spoločnosťami.
Nakoľko nedošlo zo strany žalobcu k dodaniu tovaru v zmysle § 8 ods. 1 zákona o DPH a ku vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, teda žalobca nemal povinnosť odviesť daň v zmysle § 69 ods. 1 zákona o DPH, vznikla mu len povinnosť odviesť daň na faktúre podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH.
5. V druhej časti správca dane preveroval skutočnosti ohľadom žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH z dodávateľskej faktúry č. 2017/053 zo dňa 03.
mája 2017, základ dane 25.160,22 eur, DPH vo výške 5.032,04 eur, vyhotovenej dodávateľom SAMEL TRADE, s.r.o. za tovar - diesel/sadz: 27102011 v množstve 30.132 l. K nákupu predmetnej nafty bola spoločnosťou SAMEL TRADE, s.r.o. predložená dodávateľská faktúra č. 2017057, dátum dodania 29. apríla 2017, základ dane 24.858,90 eur a 20% daň 4.971,78 eur, na ktorej je ako dodávateľ uvedená spoločnosť Beautiful Slovakia s.r.o. Táto spoločnosť v prílohe k žiadosti o vydanie povolenia na distribúciu minerálneho oleja uviedla ako svojich dodávateľov spoločnosti ViOn, a.s. a OMV Slovensko, s.r.o. Ani jedna z týchto spoločností podľa zistení správcu dane v zdaňovacích obdobiach rokov 2016 a 2017 podľa ich vyjadrení so spoločnosťou Beautiful Slovakia s.r.o. neobchodovali ani neuzatvorili žiadne zmluvy. 6. V tretej časti správca dane preveroval skutočnosti ohľadom žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa SLOVAKIA HOLDING s.r.o. za tovar - motorovú naftu s obsahom BIO min 6,9%, Trieda F, STN EN 590. V tejto súvislosti správca dane zistil, že tovar (motorová nafta), ktorý mal byť dodaný spoločnosťou SLOVAKIA HOLDING s.r.o. žalobcovi, bol nakúpený v nasledovnom reťazci dodávateľov: JURKI - HAYTON › TOIRO › SLOVAKIA HOLDING › daňový subjekt. Vo vzťahu k spoločnosti TOIRO, s.r.o. správca dane zistil, že za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2017 spoločnosť TOIRO, s.r.o. neumožnila vykonať daňovú kontrolu. Vo vzťahu k spoločnosti JURKI - HAYTON s.r.o. správca dane zistil, že táto spoločnosť nemá so spoločnosťou TOIRO, s.r.o. uzavretý zmluvný vzťah a faktúry podané za zdaňovacie obdobia jún až júl 2017 vykázané spoločnosťou TOIRO, s.r.o., ktorými táto spoločnosť vykázala nadobudnutie tovaru od spoločnosti JURKI - HAYTON s.r.o. sa v účtovníctve tejto spoločnosti nenachádzajú. Správca dane skonštatoval, že v prípade dodávateľských faktúr vyhotovených spoločnosťou SLOVAKIA HOLDING, s.r.o. pre žalobcu nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení a vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. 7. Na základe uvedených zistení správca dane uzavrel, že žalobca odpočítaním dane z dodávateľských faktúr od dodávateľov SAMEL TRADE, s.r.o. a SLOVAKIA HOLDING s.r.o. v zdaňovacom období máj 2017 porušil § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keďže nepreukázal (bolo spochybnené), že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené dodávateľmi uvedenými v preverovaných faktúrach a že týmto dodávateľom vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH dňom dodania tovaru. V daných prípadoch nebola podľa správcu dane preukázaná reálnosť plnení vykonaných dodávateľmi uvedenými na faktúrach.
II. Konanie pred správnym súdom
8. Proti rozhodnutiam daňových orgánov oboch stupňov žalobca podal všeobecnú správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“) napadnutým rozsudkom tak, že žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.
9. V odôvodnení rozsudku vo vzťahu k odberateľskej faktúre č. 4174173 pre odberateľa AT - INVEST, s.r.o. uviedol, že záver správcu dane nemení hodnoty uvedené žalobcom v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2017, a teda daň podľa tejto faktúry nie je predmetom vyrubeného rozdielu dane a nemá vplyv na výrok rozhodnutia správcu dane.
Napriek tomuto primárnemu konštatovaniu správny súd v tejto súvislosti uviedol, že podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH môže daňová povinnosť vzniknúť z prijatej platby dňom prijatia platby, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru. Zároveň podľa úpravy § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sa dodaním tovaru rozumie prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník (ak zákon neustanovuje inak). Podľa správneho súdu správca dane skonštatoval správne, že ním zistené skutočnosti do právneho rámca vymedzeného touto úpravou nespadajú.
Zo šetrení správcu dane vyplynulo, že faktúra č. 4174173 bola vystavená žalobcom pre odberateľa AT - INVEST, s.r.o. s vymedzením dátumu dodania 18. mája 2017 a pri vymedzení fakturovaného predmetu, ako prijatá zálohová platba na motorovú naftu. Faktúra bola vystavená na základe Zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 18. mája 2017, podľa obsahu ktorej je subjekt AT - INVEST, s.r.o. výhradným vlastníkom tovaru, dodávateľ len zabezpečuje jeho kúpu v prospech objednávateľa a prechod vlastníckeho práva k tovaru bude upravený v zmluve/objednávke medzi objednávateľom a predajcom tovaru - článok II. bod 2, predposledná a posledná veta. Vzhľadom na takýto obsah označenej Zmluvy nemohla byť nafta (tovar) odpredaná žalobcom, ktorý na takúto dispozíciu nebol oprávnený a toto oprávnenie spoľahlivo v daňovom konaní ani inak nepreukázal, subjektu AT - INVEST, s.r.o.
10. V danom prípade sa podľa správneho súdu nejedná o situáciu, kedy by nedošlo k zmluvnému prevodu vlastníctva zo subjektu žalobcu na subjekt AT - INVEST, s.r.o., ale o situáciu, kedy bolo nadobudnutie vlastníckeho práva subjektom AT - INVEST, s.r.o. nemožné od počiatku pre absenciu vôle tohto subjektu predmetný tovar od žalobcu ako vlastník
nadobudnúť. Správny súd sa v tejto časti stotožnil s konštatovaním správcu dane, že zo strany žalobcu nedošlo k dodaniu tovaru tak, ako to definuje úprava § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pretože to primárne vylučuje obsah Zmluvy o spolupráci zo dňa 18. mája 2017.
Preto žalobca nemal povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale len zaplatiť daň na faktúre podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. 11. Vo vzťahu k nepriznaniu odpočtu DPH z faktúr vystavených dodávateľmi SAMEL TRADE, s.r.o. a SLOVAKIA HOLDING s.r.o. správny súd považoval za potrebné súhrnne zdôrazniť, že správca dane a žalovaný založili svoje závery o nepriznaní práva na odpočet DPH žalobcovi z faktúr vystavených týmito dodávateľmi na závere, podľa ktorého nebola preukázaná základná materiálna podmienka priznania odpočtu, a to dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre. Uviedol, že pri uplatnení práva na odpočet DPH z faktúr dodávateľov SAMEL TRADE, s.r.o. a SLOVAKIA HOLDING, s.r.o. žalobca deklaroval správcovi dane predloženými faktúrami, ktoré spĺňajú parametre formálnej podmienky práva na odpočet (§ 74 zákona o DPH), že plnenie na faktúre zodpovedá skutočnosti, a teda, že faktúry svedčia o existencii obojsmerného účtovného, daňového a právneho vzťahu medzi poskytovateľom a nadobúdateľom zdaniteľného plnenia, ako to predpokladá zákon o DPH.
Samotná vyššie vymedzená formálna podmienka priznania odpočtu DPH však nestačí a na priznanie práva na odpočet musí byť spoľahlivo preukázaná aj materiálna podmienka vzniku tohto práva, predstavovaná práve skutočnosťou, že tovar na faktúre uvedený dodal ako dodávateľ daňovému subjektu dodávateľ uvedený na faktúre. Túto podmienku preukazuje
daňový subjekt v súlade s úpravou § 24 ods. 1 daňového poriadku a v prípade, ak o naplnení tejto podmienky vzniknú u správcu dane závažné a podstatné pochybnosti na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov produkovaných daňovým subjektom a na základe vlastných zistení, je dôkazným bremenom daňového subjektu takéto pochybnosti vyvrátiť.
12. Ak správca dane vo vzťahu k faktúram dodávateľov SAMEL TRADE, s.r.o. a SLOVAKIA HOLDING, s.r.o. spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom, došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu a tento bol povinný predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
vyvrátiť. Na uplatnenie tohto práva mal žalobca vytvorený správcom dane dostatočný priestor. Napriek tomu podľa správneho súdu žalobca efektívne nevyvrátil pochybnosti správcu dane o realizácii dodávok tovaru dodávateľmi SAMEL TRADE, s.r.o. a SLOVAKIA HOLDING, s.r.o.
13. V ďalšom správny súd poukázal na konkrétne zistenia správcu dane, ktoré spochybňujú deklarovaný obchod s dodávateľom SAMEL TRADE, s.r.o., a to: - vyjadrenie konateľa SAMEL TRADE, s.r.o. Z. O., ktorý sa pred správcom dane nevedel bližšie vyjadriť k okolnostiam dopravy nafty priamo od dodávateľa - Beautiful Slovakia s.r.o. spoločnosti SAMEL TRADE, s.r.o. a následne žalobcovi a z vyjadrenia konateľa SAMEL TRADE, s.r.o. o tom, že nemá materiálno-technické vybavenie na zabezpečenie obchodovania s pohonnými hmotami,
- nemožnosť preverenia existencie reálneho sídla vykonávania ekonomickej činnosti a ani zdaniteľného plnenia u spoločnosti Beautiful Slovakia s.r.o., - skutočnosť, že konateľ spoločnosti Beautiful Slovakia s.r.o. sa nevedel bližšie k činnosti tejto spoločnosti vyjadriť a nevedel ani prečo podal žiadosť o registráciu THM colnému úradu, - spoločnosť Beautiful Slovakia s.r.o. v roku 2016 nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, - spoločnosti ViOn a.s. a OMW Slovensko, s.r.o., ktoré spoločnosť Beautiful Slovakia s.r.o. označila za svojich dodávateľov minerálneho oleja, s touto spoločnosťou v roku 2017 spoluprácu nepotvrdili, - skutočnosť, že žalobca už dodával naftu na čerpacie stanice, ktoré má v prenájme a prevádzkuje ich a nie ďalším partnerom.
14. Na základe uvedených skutočností sa správny súd stotožnil so závermi správcu dane a žalovaného o tom, že nebolo preukázané nakúpenie tovaru - nafty v reťazci: ViOn a.s. alebo OMW Slovensko, s.r.o. › Beautiful Slovakia s.r.o. › SAMEL TRADE, s.r.o. › žalobca.
V nadväznosti na to bolo podľa správneho súdu správne skonštatované nepreukázanie materiálnej podmienky práva žalobcu na priznanie odpočtu DPH, a to v dôsledku nepreukázania vzniku daňovej povinnosti dodávateľa SAMEL TRADE, s.r.o. podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH.
15. Rovnako pokiaľ ide o právo na odpočet DPH z faktúr vystavených dodávateľom SLOVAKIA HOLDING, s.r.o. správny súd poukázal na zistenia správcu dane, ktoré spochybňujú žalobcom deklarovaný obchod s týmto dodávateľom, a to: - zistenia počas výkonu daňovej kontroly v spoločnosti SLOVAKIA HOLDING, s.r.o. za zdaňovacie obdobie máj 2017, kde bol preverovaný celý reťazec: JURKI-HAYTON, s.r.o. › TOIRO, s.r.o. › SLOVAKIA HOLDING, s.r.o. › žalobca, so záverom, že spoločnosti SLOVAKIA HOLDING, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zdaňovacom období máji 2017 ani podľa § 19 ods. 1 a ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1, ale podľa § 69 ods. 5 zákona
o DPH, - nedostupnosť konateľa spoločnosti SLOVAKIA HOLDING, s.r.o. L. W. H. a neexistencia sídla spoločnosti SLOVAKIA HOLDING, s.r.o. na adrese podľa zápisu v Obchodom registri, pričom dňa 22. februára 2018 bola tejto spoločnosti zrušená registrácia pre DPH, - skutočnosť, že spoločnosť TOIRO, s.r.o. mala za zdaňovacie obdobie II. štvrťroka 2017 určenú daň podľa pomôcok z dôvodu, že neumožnila správcovi dane vykonať daňovú kontrolu, - skutočnosť, že v účtovníctve spoločnosti JURKI-HAYTON, s.r.o. sa faktúry uvedené v kontrolnom výkaze spoločnosti TOIRO, s.r.o. za máj, jún a júl 2017 nenachádzajú, - výpoveď účtovníčky spoločnosti TOIRO, s.r.o.
L.. V. A., ktorá sa nevedela vyjadriť, či plnenie podľa faktúr dodávateľa TOIRO, s.r.o. pre odberateľa SLOVAKIA HOLDING, s.r.o. bolo reálne uskutočnené (či sa predmetné obchody reálne vykonali) a ani či mala spoločnosť TOIRO, s.r.o. sklady s naftou. Taktiež sa nevedela vyjadriť, kto vystavil faktúry pre spoločnosť SLOVAKIA HOLDING, s.r.o. (nebola to ani L.. T., konateľka TOIRO, s.r.o. a ani označená účtovníčka spoločnosti TOIRO, s.r.o.), nevedela sa vyjadriť k preprave tovaru a nepozná nikoho od dodávateľa JURKI-HAYTON, s.r.o. ani odberateľa SLOVAKIA HOLDING, s.r.o., - z výpoveď konateľky spoločnosti TOIRO, s.r.o. O.. U. T., ktorá uviedla, že spoločnosť
TOIRO, s.r.o. sa zaoberala malopredajom - nákupom a následným predajom odevov (roky 2012, 2016), od januára 2017 už spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť, k faktúram spoločnosti TOIRO, s.r.o. pre SLOVAKIA HOLDING, s.r.o. za mesiac máj 2017 sa vyjadrila tak, že tieto nevystavila a nevie kto ich vystavil a čo bolo predmetom fakturácie, firmu predala U. T. a jej priateľovi A., ktorého bližšie označiť nevedela, - nedostupnosť U. T., konateľky spoločnosti TOIRO, s.r.o. od 15. mája 2017, - ďalšie zistenia od Daňového úradu Trenčín, podľa ktorého daňový subjekt SLOVAKIA HOLDING, s.r.o. porušil ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v prípade odpočítania dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou TOIRO, s.r.o. za mesiac máj 2017.
16. Na základe uvedených skutočností sa správny súd stotožnil so závermi správcu dane a žalovaného o tom, že v prípade preverovaných faktúr vyhotovených v obchodnoprávnom vzťahu medzi spoločnosťou SLOVAKIA HOLDING, s.r.o. a žalobcom v zdaňovacom období máj 2017 nevznikla spoločnosti SLOVAKIA HOLDING, s.r.o. daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1. Podľa názoru správneho súdu žalobca nepredložil počas výkonu daňovej kontroly správcovi dane také dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdili, že tovar bol dodaný dodávateľom SLOVAKIA HOLDING, s.r.o.
Nebola preukázaná reálnosť plnení vykonaných dodávateľom uvedeným na faktúrach, pričom zo zistení správcu dane, a to konkrétne z faktúr a dátumov na nich uvedených, vyhotovených v celom obchodnom reťazci JURKI-HAYTON, s.r.o. › TOIRO, s.r.o. › SLOVAKIA HOLDING, s.r.o., mal byť tovar dodaný v rovnaký deň u všetkých subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci.
17. Súhrnne správny súd skonštatoval, že žalobca uplatňujúci si právo na odpočet DPH nesie dôkazné bremeno a musí preukázať podmienky vzniku tohto práva. S uvedeným preukázaním je spojená požiadavka na jeho obozretnosť pri vstupe do obchodnoprávnych vzťahov v súvislosti s výberom obchodných partnerov, ktorá by mala byť zo strany žalobcu zachovaná a napĺňaná v takej miere, aby bol schopný jednoznačne preukázať svoje právo na odpočet DPH a prípadne vyvrátiť opodstatnené pochybnosti správcu dane o zdaniteľných obchodoch.
Osobitne v pomeroch tejto veci nepovažoval správny súd za dostatočné preukázanie oprávnenia - špeciálneho povolenia v zmysle špeciálnej právnej úpravy na obchodovanie s konkrétnou komoditou, pretože ani existencia takéhoto oprávnenia nesupluje dostatočnú schopnosť preukázať splnenie materiálnej podmienky vzniku práva na odpočet DPH.
18. Správny súd dodal, že postup získavania dôkazov v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku nie je vo vzťahu k správcovi dane viazaný výlučne na realizáciu dožiadaní iných daňových úradov alebo iných orgánov, ale je vymedzený práve účelom postupu správcu dane podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, v zmysle ktorého môže ako dôkaz byť použité všetko, čo môže prispieť ku zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Postup správcu dane alebo
žalovaného, ktorý by bol v rozpore s touto zákonnou úpravou alebo aj s inou právnou úpravou zistený správnym súdom nebol. 19. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi a žalovanému trovy konania nepriznal, a to v prípade žalobcu na základe aplikácie § 167 ods. 1 SSP a contrario, pri zohľadnení skutočnosti zamietnutia žaloby a v prípade žalovaného vzhľadom na nepreukázanie podmienky výnimočnosti v zmysle § 168 veta druhá SSP.
III. Priebeh kasačného konania
20. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil, zrušil rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Alternatívne, aby kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 21.
Aj napriek tomu, že daň na základe faktúry vystavenej pre odberateľa AT-INVEST, s.r.o. nie je predmetom vyrubeného rozdielu dane, žalobca v tejto časti poukázal na nedostatočné zistenie skutkového stavu. Namietal, že počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nebolo skúmané, kedy a za akých okolností došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, pričom podľa žalobcu k takému prevodu došlo. Rovnako žalobca považoval právne posúdenie daňovými orgánmi za nesprávne, a to v dôsledku nesprávnej interpretácie § 19 ods. 1 a 4 v spojení § 8 ods. 1 zákona o DPH. V tejto súvislosti dodal, že aj v konaní pred správnym súdom poukazoval na špecifický režim obehu tovaru v daňovom sklade, kde neplatia rovnaké zásady ako pri voľnom obehu tovaru.
22. Nedostatočné zistenie skutkového stavu žalobca namietal tiež vo vzťahu k zdaniteľným obchodom so spoločnosťami SAMEL TRADE, s.r.o. a SLOVAKIA HOLDING, s.r.o. K základnému dôvodu nepriznania odpočtu DPH, t. j. nesplneniu materiálnej podmienky - dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, žalobca uviedol, že v daňovom konaní bola nepochybne preukázaná ekonomická reálnosť obchodov s uvedenými dodávateľmi. Konštatoval, že skutočnosti, o ktoré sa správny súd, žalovaný a správca dane opierali pri odôvodnení svojich záverov ohľadom nepriznania práva na odpočítanie dane, sa týkajú najmä možného protiprávneho konania zo strany spoločnosti SLOVAKIA HOLDING, s.r.o. a SAMEL TRADE, s.r.o. ako dodávateľov, resp. ich subdodávateľov. Všetky tieto skutočnosti sú pripisované na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu, čo žalobca považoval za rozporné so zásadou neutrality a proporcionality v rámci spoločného systému DPH.
23. Podľa žalobcu argumentácia správneho súdu a žalovaného, ktorá vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci, nie je dostatočným podkladom pre prijatie záveru o nepriznaní odpočítania dane. Mal za to, že splnil podmienky uplatnenia nároku na odpočítanie dane, čo preukázal nielen po stránke formálnej, ale aj materiálnej. 24.
V tejto súvislosti žalobca s poukazom na rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ako „SD EÚ“) zdôraznil, že pokiaľ ide o vecné podmienky požadované na priznanie práva na odpočet DPH, tak je potrebné, aby jednak dotknutá osoba bola zdaniteľnou osobou v zmysle smernice o DPH a jednak, aby tovary alebo služby zdaniteľná osoba využívala na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení a aby tieto tovary alebo služby na vstupe dodala alebo poskytla zdaniteľná osoba. Čo sa týka formálnych podmienok, tak je potrebné, aby zdaniteľná osoba mala faktúru vystavenú v súlade s čl. 22 ods. 3 smernice o DPH. Žalobca dal do pozornosti výklad pojmu zdaniteľná osoba tak, ako si ho vo svojej judikatúre osvojil SD EÚ. Tento pojem je vymedzený široko a vychádza z konkrétnych
skutkových okolností. Rovnako v súvislosti s nekontaktnosťou dodávateľa žalobca poukázal na ustálený názor SD EÚ, podľa ktorého nekontaktnosť dodávateľa nemôže byť automaticky základom pre prijatie záveru o neexistencii hospodárskej činnosti dodávateľa v čase, kedy došlo k predmetných zdaniteľným plneniam, a to aj s ohľadom na časový odstup medzi zdaniteľným obchodom a daňovou kontrolou. Rovnako na postavenie daňového subjektu ako zdaniteľnej osoby nemôže mať vplyv (vo vzťahu k priznaniu nároku na odpočet) prípadné nepodanie daňového priznania alebo iné nesplnenie povinnosti na strane dodávateľa daňového subjektu. 25. Žalobca vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena uviedol, že je úlohou daňového orgánu, aby preukázal nezrovnalosti, resp. podvod, ktorého sa mal dopustiť dodávateľ tovaru. Zdôraznil, že zo svojho súkromnoprávneho postavenia nemal k dispozícii žiadne ďalšie dôkazné prostriedky. Mal za to, že k preverovaniu svojich dodávateľov pristupoval v dobrej viere a s náležitou starostlivosťou a správcovi dane poskytol všetku požadovanú súčinnosť.
Poukázal tiež na to, že dodávatelia mu predložili aj povolenie colného úradu, ktoré ich oprávňovalo distribuovať pohonné látky. Vzhľadom na zložitý povoľovací proces preto nemal pochybnosti o statuse dodávateľov, ktorí v rozhodnom čase spĺňali zákonné podmienky a boli subjektmi pravidelne kontrolovanými colným úradom. Podotkol, že colné a daňové úrady sú jednotnou súčasťou Finančnej správy Slovenskej republiky, ktorej organizačné zložky sú navzájom najmä organizačne a informačne prepojené. Preto je možné usúdiť, že zo svojej činnosti majú dostatok informácií o daňových subjektoch a že tieto informácie medzi sebou efektívne zdieľajú. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukázal na judikatúru SD EÚ, ktorá sa zaoberá rozložením dôkazného bremena a neprípustnosťou rozhodovacej praxe vo vzťahu k zamietnutiu práva odpočítať hodnotu zaplatenej dane z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru, alebo jeden z jej poskytovateľov sa dopustil nezákonnosti a bez toho, aby bolo objektívne preukázané, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba o prípadnom podvode vedela alebo mala vedieť. Nesplnenie si povinností na strane dodávateľa nemôže byť na škodu
daňovému subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet dane z dodania tovaru, v rámci ktorého bola zistená reálna (materiálna) stránka z takého dodania. 26. Žalobca namietal, že správny súd a žalovaný svoje závery opreli o konanie, resp. nekonanie dodávateľov žalobcu, pričom počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nebolo nijako skúmaná a preukázaná vedomosť žalobcu o nesplnení povinností jeho
dodávateľov. Také skutočnosti preto nemôžu byť rozhodujúce pre zistenie oprávnenosti odpočítania dane. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za konanie iného podnikateľského subjektu a jeho dôkazné bremeno nie je absolútne. Mal za to, že v napadnutom rozhodnutí absentuje vyhodnotenie dôkazov, ktoré sú v jeho prospech.
27. Na záver kasačnej sťažnosti žalobca namietal postup správneho súdu, v rámci ktorého správny súd odmietol doplnenie žalobných tvrdení žalobcu prezentovaných jeho právnym zástupcom na pojednávaní z dôvodu, že ich považoval za nové žalobné body.
Rovnako namietal nesprávne vyhodnotenie námietky týkajúcej sa výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý neobsahuje náležitosti podľa § 63 ods. 3 písm. d) v spojení s § 12 daňového poriadku. 28. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na totožné námietky žalobcu v konaní pred správnym súdom a v odvolacom konaní, ku ktorým sa opätovne nemal potrebu
vyjadriť. Rozsudok správneho súdu považoval za vecne správny.
IV. Posúdenie kasačného súdu
29. S účinnosťou od 01. januára 2021 bola ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. doplnená Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
K 01. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.
30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.
31. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 32. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
33. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
34. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
35. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
36. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
37. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.
38. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 39.
V prejednávanom prípade boli predmetom súdneho prieskumu rozhodnutia správcu dane a žalovaného o vyrubení rozdielu DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 2017, ktoré boli postavené na závere o nesplnení materiálnej podmienky odpočítania dane z faktúr prijatých od dodávateľov SAMEL TRADE, s.r.o. a SLOVAKIA HOLDING s.r.o. Správny súd sa s týmto ťažiskovým záverom prezentovaným v rozhodnutiach daňových orgánov stotožnil.
Preto bolo úlohou kasačného súdu s ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov posúdiť, či správny súd správne vyhodnotil otázku dôkazného bremena žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré žalobca tvrdil a deklaroval v súvislosti s dodávkami tovaru uvedenými dodávateľmi.
40. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie na preverenie posudzovaných obchodov, pričom nevychádzal len z dokladov predložených žalobcom. Daňové orgány oboch stupňov pri svojom rozhodovaní nespochybnili existenciu materiálneho plnenia, t. j. skutočné nadobudnutie tovaru, ktorý mal byť predmetom deklarovaných obchodov s dodávateľmi SAMEL TRADE, s.r.o. a SLOVAKIA HOLDING s.r.o. Ich záver o nesplnení podmienok na odpočet dane bol postavený na nepreukázaní skutočnosti, že predmetný tovar dodali žalobcovi práve dodávatelia uvedení na predložených faktúrach. Tento záver opreli o zistenia týkajúce sa jednak dodávateľských spoločností, no najmä o zistenia o spoločnostiach, ktoré mali predmetný tovar dodať žalobcovým dodávateľom. Žalobca teda podľa daňových orgánov, rovnako aj podľa správneho súdu, neuniesol dôkazné bremeno plynúce mu z ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku na preukázanie svojich tvrdení o prijatí tovaru od deklarovaných dodávateľov. 41.
Kasačný súd pripomína, že v daňovom konaní nesie daňový subjekt dôkazné bremeno ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Preukazuje okolnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, a ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; zodpovedá za vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (§ 24 ods. 1 písm. a), c) daňového poriadku). Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, ktorý je oprávnený ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 2, 4 daňového poriadku). Ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu mu daňové orgány neuznať právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode. Iba toto v zmysle judikatúry SD EÚ prelamuje zásadu
neutrality dane, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému režimu DPH. 42. Zatiaľ čo v prípade preukazovania vzniku práva na odpočítanie dane zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku zásadne daňový subjekt, ktorý si uvedené právo uplatnil, v prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode (najmä § 3 ods. 6 daňového poriadku) je dôkazné bremeno len na správcovi dane.
K podvodnému konaniu pritom dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. 43. Skutočnosti, o ktoré žalovaný opiera pochybnosti správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených dokladov, sa netýkajú dodávok medzi žalobcom a spoločnosťami SAMEL TRADE, s.r.o. a SLOVAKIA HOLDING s.r.o., ale predovšetkým predchádzajúceho stupňa dodávateľského reťazca, teda obchodov medzi dodávateľmi žalobcu a spoločnosťami ViOn a.s. alebo OMW Slovensko, s.r.o., Beautiful Slovakia s.r.o. (v prípade dodávateľa
SAMEL TRADE, s.r.o.) a JURKI-HAYTON, s.r.o., TOIRO, s.r.o. (v prípade dodávateľa SLOVAKIA HOLDING, s.r.o.) 44. Tu treba uznať, že pochybnosti správcu dane v naznačenom smere, ako aj ich príčiny, boli jasne pomenované a doložené skutkovými zisteniami. Zistenia o subdodávateľoch však nepredstavujú dostatočne zrozumiteľný podklad pre pochybnosti o dodaní tovaru od dodávateľov k žalobcovi. Správca dane totiž neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti na strane spoločností SAMEL TRADE, s.r.o. a SLOVAKIA HOLDING s.r.o., ktoré by realizáciu dodávok tak, ako sú zaznamenané v žalobcom predložených dokladoch, robili v čase deklarovaných obchodov nemožnými, nepravdepodobnými či nepreukázanými.
45. Tvrdenia o nepreukázaní vzniku daňovej povinnosti na strane dodávateľov v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH daňové orgány odôvodňujú aj tým, že pre ich nedostatočnú spoluprácu a nepredloženie dokladov nemohol správca dane uskutočnenie dodávok žalobcovi kontrolou
preveriť. Tu treba taktiež poznamenať, že nedostatok súčinnosti v čase daňovej kontroly zo strany žalobcových dodávateľov, ktorí inak v čase sporných dodávok deklarovaným tovarom reálne obchodovali (svedčia o tom povolenia colného úradu na oprávnenie distribuovať pohonné látky), nie je takou skutočnosťou, ktorá by sama o sebe robila realizáciu dodávok žalobcovi a ním predložené doklady pochybnými z hľadiska ich správnosti či pravdivosti. Nebolo povinnosťou žalobcu v rámci daňovej kontroly preukazovať pôvod a okolnosti obehu tovaru nadobudnutého od svojich dodávateľov na im predchádzajúcich stupňoch dodávateľského reťazca, ani niesť následky nesúčinnosti dodávateľov alebo ich subdodávateľov so správcom dane.
46. Možno predpokladať, že hlavnou motiváciou správcu dane k preverovaniu obchodov žalobcu s dodávateľmi bola skutočnosť, že niektorý z dodávateľov alebo subdodávateľov v rámci dodávateľského reťazca nepriznal alebo neodviedol daň a nasledujúci obchodný článok si túto daň uplatnil, pričom existovali podozrenia z účasti žalobcu na takomto nedovolenom
daňovom úniku. Daňové orgány však žiadny nedovolený daňový únik v konaní netvrdili a ani nepreukazovali účasť žalobcu na takomto konaní. 47. Pokiaľ aj na strane žalobcových dodávateľov alebo subdodávateľov došlo k nedovolenému daňovému úniku (daňovému podvodu), nemá to bez ďalšieho za následok, že žalobcovi nepatrí právo na odpočítanie dane z predmetných dodávok, ktorých prijatie od deklarovaných dodávateľov doložil hodnovernými dokladmi a použil dodávky na ďalšie
zdaniteľné plnenia. Oprávnenie odpočítať daň z tovarov určených alebo použitých na dodávky tovarov a služieb, predpísaným spôsobom uplatnenú dodávateľom, by bolo s ohľadom na zásadu neutrality DPH možné žalobcovi odoprieť v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ len v prípade, ak by sa žalobca vedome zúčastnil na takomto nedovolenom konaní alebo by ho svojou nedbalosťou pri uskutočnení obchodov umožnil. Dôkazné bremeno, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že prijaté zdaniteľné plnenia zakladajúce nárok na odpočet dane sú súčasťou daňového podvodu zo strany subjektov zúčastnených v dodávateľskom reťazci, je na strane orgánov daňovej správy.
48. Ak teda nie je sporné, že tovar uvedený na faktúrach bol žalobcovi dodaný, dodávky sú doložené obvyklými dokladmi a žalobca vystavené faktúry uhradil, nie sú zistenia správcu dane ohľadom pohybu tovaru medzi dodávateľmi a ich subdodávateľmi dostatočným podkladom zakladajúcim objektívne pochybnosti o uskutočnení posudzovaných dodávok tak, ako boli deklarované. Za daných okolností by bolo možné žalobcovi odoprieť právo na odpočítanie dane z takýchto dodávok len za predpokladu preukázania, že došlo v dodávateľskom reťazci u niektorých z jeho účastníkov k nedovolenému daňovému úniku, ktorý bol dôsledkom podvodného alebo iného zneužívajúceho konania, pričom posudzované zdaniteľné obchody boli s týmto konaním spojené a žalobca o tom vedel alebo mohol a mal vedieť, bez ohľadu na to, či mal z takéhoto konania prospech.
49. Kasačný súd dodáva, že ustálená rozhodovacia činnosť kasačného súdu ako aj SD EÚ identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája 2021), nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 06. septembra 2012, bod 49), alebo pochybnosti vo vzťahu k obchodom na jednotlivých subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 64; obdobne vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 50). 50. Aj keď požiadavka primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu je v súlade s právom Európskej únie a daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 59).
Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa a tým na neho fakticky preniesť kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57).
Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).
51. V tejto súvislosti kasačný súd na záver zdôrazňuje, že vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu alebo účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 36). Opakovane pritom platí, že právo na odpočet možno odmietnuť priznať vtedy, ak sa nepreukáže splnenie jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy ak sa preukáže (je nesporné) splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane, a súčasne sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba sa priamo podieľa, resp. vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutým plnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa alebo iného subjektu v reťazci dodaní (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 45 - 49). Jedným zo znakov účasti alebo vedomosti daňového subjektu o účasti na daňovom podvode
pritom môže byť aj vedomé vystavenie faktúry s uvedením fiktívneho dodávateľa (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 53). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 03. septembra 2020, body 37, 43). 52.
Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k presvedčeniu, že právne závery správneho súdu o nesplnení podmienok na odpočet dane z faktúr vystavených dodávateľmi SAMEL TRADE, s.r.o. a SLOVAKIA HOLDING s.r.o. sú predčasné a nekorešpondujú vyššie uvedenou ustálenou judikatúrou SD EÚ. Vzhľadom na skutkové okolnosti danej veci vychádzajúce z rozsiahleho dokazovania správcu dane by v tomto prípade bolo možné zabrániť priznaniu práva na odpočítanie dane žalobcovi len z dôvodu jeho účasti na daňovom podvode zo strany
subjektov zúčastnených v dodávateľskom reťazci. Pokiaľ mal správca dane v úmysle odoprieť žalobcovi právo na odpočítanie dane, musel by preukázať jeho účasť na podvodnom alebo zneužívajúcom konaní, čo však daňové orgány v konaní ani netvrdili.
V. Záver
53. S odkazom na vyššie uvedené závery kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 462 ods. 2 SSP, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia splnenia podmienok odpočítania DPH z faktúr vystavených žalobcovi dodávateľmi SAMEL TRADE, s.r.o. a SLOVAKIA HOLDING s.r.o. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, viazaného právnym názorom kasačného súdu, opätovne posúdiť podmienky odpočtu dane a v prípade konštatovania naplnenia hmotnoprávnych podmienok je možné odpočet DPH nepriznať jedine v prípade, ak by bolo v konaní preukázané, že žalobca sa podieľal na daňovom podvode alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. 54. Vo vzťahu k oboznamovaným záverom daňových orgánov a správneho súdu týkajúcim sa odberateľskej faktúry vystavenej žalobcom spoločnosti AT - INVEST, spol. s r.o. kasačný súd uvádza, že tohto obchodného vzťahu sa netýkal výrok preskúmavaného rozhodnutia založený na vyrubení rozdielu dane v zdaňovacom období máj 2017 na základe neuznaného odpočítania DPH z dodávateľských faktúr. Prípadné závery kasačného súdu v tejto časti by vo vzťahu k výroku preskúmavaného rozhodnutia nemali žiadnu relevanciu, a preto sa predmetným obchodným vzťahom kasačný súd nezaoberal. 55. Čo sa týka namietanej absencie náležitosti výroku rozhodnutia správcu dane podľa § 63 ods. 3 písm. d) v spojení s § 12 daňového poriadku, kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, že ide o nedôvodnú námietku žalobcu. Výrok rozhodnutia správcu dane bez rozhodnutia o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 daňového poriadku je zrozumiteľný a ani absencia takého rozhodnutia v tomto prípade nespôsobuje jeho nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť vo vzťahu k právnemu postaveniu žalobcu, prípadne k jeho procesným právam v daňovom konaní. 56. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a kasačného konania, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 57. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. júna 2023