6Sžfk/76/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): BEST MEAT s.r.o., so sídlom Jenisejská 45A, Košice - mestská časť Nad jazerom, IČO: 46645217, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 32, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51003848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101833516/2019 z 30. júla 2019, č. 101833688/2019 z 30. júla 2019, č. 101832803/2019 z 30. júla 2019, č. 101833267/2019 z 30. júla 2019, č. 101833790/ 2019 z 30. júla 2019, č. 101833379/2019 z 30. júla 2019, č. 101833055/2019 z 30. júla 2019 a č. 101832650/2019 z 30. júla 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/197/2019-101 z 30. júna 2020, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania

2. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 100837755/2019 z 09.04.2019, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel v sume 238499,07 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016, rozhodnutie č. 100839581/2019 z 09.04.2019, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel v sume 280819,67 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2017, rozhodnutie č. 100839383/2019 z 09.04.2019, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel v sume 156827,41 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017, rozhodnutie č. 100838761/2019 z 09.04.2019, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel v sume 156987,92 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016, rozhodnutie č. 100839239/2019 z 09.04.2019, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel v sume 83260,95 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016, rozhodnutie č. 100839094/2019 z 09.04.2019, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel v sume 241013,71 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016, rozhodnutie č. 100837535/2019 z 09.04.2019, ktorým žalobcovi

3. V odôvodnení prvostupňových rozhodnutí správca dane uviedol, že žalobca si v uvedených zdaňovacích obdobiach uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa Borus Energy, s.r.o., pričom sa jednalo o dodávky krmív pre brojlerovú hydinu na farmy spoločnosti žalobcu a v prípadoch zdaňovacích období júl 2016, august 2016, september 2016, november 2016, december 2016 išlo aj o fakturované poskytnutie služieb - servisné a údržbárske práce. Ďalej správca dane uviedol, že boli identifikované vzájomné obchodné vzťahy a prepojenia a boli začaté daňové kontroly na dani z pridanej hodnoty aj u daňových subjektov Cofeed, s.r.o. a Borus Energy, s.r.o.

4. Z medzinárodnej výmeny informácií, o ktorú správca dane požiadal mu vyplynulo, že faktúry za dodanie krmív boli spoločnosťou De Heus vystavené na Cofeed, s.r.o. za celkovo preverované zdaňovacie obdobia v sume 6428564,17 €. Prepravu vykonávala spoločnosť De Heus, a.s. vlastnými vozidlami alebo prepravnými spoločnosťami LK Logistik s.r.o. alebo VAPAS, a.s. Krmivo bolo objednávané zástupcami jednotlivých fariem žalobcu telefonicky, prípadne e-mailom priamo cez zákaznícky servis De Heus, a.s. v súlade s podmienkami rámcovej zmluvy, pričom všetky dodávky boli riadne uhradené z účtu Cofeed, s.r.o. na účet De Heus, a.s. 5.

Za rovnaké obdobie vykázala dodanie týchto krmív v tuzemsku jedinému odberateľovi Borus Energy, s.r.o., ktorý deklaroval predaj celého objemu krmív nakúpených v predmetných zdaňovacích obdobiach jedinému odberateľovi - žalobcovi v množstve 21435,58 ton krmív za priemernú cenu cca 253,- € za tonu.

6. Vznik tejto situácie mohol byť umožnený tým, že Cofeed, s.r.o. nadobudol tovar v tuzemsku z iného členského štátu a cenu za nákup použil ako protihodnotu, t.j. základ dane a daň a pri predaji tovaru Borus Energy, s.r.o. fakturoval v sume stanoveného základu dane zvýšeného o svoju obchodnú prirážku. Cofeed, s.r.o. v zmysle § 69 ods. 1 zákona č. 222/ 2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je povinný platiť daň z týchto dodaní. Pre zníženie dane, ktorú mal zaplatiť si Cofeed, s.r.o. uplatnil odpočítanie 20% DPH z fiktívnych faktúr od Bordeaux Tech Slovakia, s.r.o.

8. Uviedol, že žalobca si nepočínal s náležitou opatrnosťou v obchodnej činnosti a neprijal také opatrenia, ktoré by vylúčili alebo minimalizovali účasť na obchodných transakciách, ktoré mohli byť poznačené podvodným konaním. Borus Energy, s.r.o., ktorá predtým s krmivom neobchodovala a vznikla v roku 2016 poskytla výrazne nižšie ceny krmiva voči cenám, ktoré mal žalobca od výrobcu De Heus, a.s. Zástupca Borus Energy, s.r.o. nepoznal výrobcu krmív, ktoré predával. Žalobca po prerušení dodávok krmív od Borus Energy, s.r.o. v decembri 2016 nakupoval následne za ceny výrobcu. 9. Čo sa týka uplatnenia práva na odpočítanie dane z faktúr za poskytnuté služby v rámci zdaňovacích období, ktorých sa to týka, správca dane zistil, že k daňovej kontrole boli predložené faktúry, ktoré neobsahovali prílohy, konateľ žalobcu sa k nim vyjadril, že ich nevidel, podpisy na zúčtovacích dokladoch k nim nie sú jeho a nevedel k akým plneniam sa vzťahujú (čo nevedela ani účtovníčka žalobcu) ani nikoho z dodávateľskej spoločnosti

11. O odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam rozhodol žalovaný rozhodnutiami č. 101833516/2019 zo dňa 30. júla 2019, č. 101833688/2019 zo dňa 30. júla 2019, č. 101832803/ 2019 zo dňa 30. júla 2019, č. 101833267/2019 zo dňa 30. júla 2019, č. 101833790/2019 zo dňa 30. júla 2019, č. 101833379/2019 zo dňa 30. júla 2019, č. 101833055/2019 zo dňa 30. júla 2019, č. 101832650/2019 zo dňa 30. júla 2019 tak, že prvostupňové rozhodnutia potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“). 12. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach v celom rozsahu stotožnil s prvostupňovými rozhodnutiami považujúc právne posúdenie veci správcom dane za správne.

13. Proti napadnutým rozhodnutiam žalobca podal správne žaloby, majúc za to, že ak daňová kontrola bola vykonaná v rozpore so zákonom, sú všetky právne akty vydané v rámci tejto daňovej kontroly, ako aj všetky úkony nezákonné. Žalobca ďalej namietal porušenie povinností správcu dane podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, namietal porušenie povinností správcu dane v protokole vyhodnotiť dôkazy podľa § 47 písm. h/ Daňového poriadku, ako aj porušenie svojho práva vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo práva navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku. Podľa žalobcu nie sú správne závery správcu dane, že v procese daňovej kontroly bolo viacerými priamymi aj nepriamymi dôkazmi preukázané, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt mohol vedieť, že sa zúčastnil zneužitia práva formou daňového zvýhodnenia.

vykonal kontrolu spoločnosti Cofeed, s.r.o., pričom poukázal na to, že spoločnosť Cofeed, s.r.o. si uplatnila odpočítanie 20% DPH z fiktívnych faktúr od spoločnosti Bordeaux Tech Slovakia, s.r.o., k čomu uviedol, že mu neprináleží hodnotiť výkon daňovej kontroly ani fungovanie tretích subjektov, avšak tieto závery správcu dane sú podľa jeho názoru absolútne nesúvisiace s obchodným vzťahom žalobcu a jeho dodávateľa Borus Energy, s.r.o., dokonca nesúvisia ani s obchodným vzťahom medzi spoločnosťami Borus Energy, s.r.o. a Cofeed, s.r.o. a ani medzi De Heus, a.s. a Cofeed, s.r.o.

X. A.. Spôsob akým táto spoločnosť dosahovala nižšiu predajnú cenu nemal žalobca možnosť reálne zistiť ani v prípade, že táto spoločnosť za týmto účelom využila podvodné konanie a následné uplatnenie tvrdených fiktívnych faktúr od žalobcu neznámeho subjektu.

18. Poukázal aj na judikatúru SD EÚ vo veciach C-43904, C-440/04 konštatujúc, že v danom prípade nebolo preukázané to, či došlo k podvodu DPH a vôbec nie jeho vedomosť o takomto konaní. Záverom žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie.

20. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí v rozsahu a z dôvodov uplatnených žalobných bodov dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby. Preto ju postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) zamietol.

žalovaného. Zdôraznil, že správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný.

24. K namietanému nesúladu s judikatúrou SD EÚ správny súd uviedol, že v žalobných bodoch absentovala konkretizácia dopadov záverov rozsudkov SD EÚ na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 25. K namietanému porušeniu zásady dvojinštančnosti daňového konania správny súd uviedol, že postupom a rozhodnutím bola voči žalobcovi zachovaná, pretože mu nebolo upreté sa proti prvostupňovému rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolať (čo využil podaním odvolania), pričom o ním podanom odvolaní v súlade so zákonom rozhodol žalovaný.

V odôvodnení správny súd uviedol, že správcu dane tak zaťažovalo preukázať bezprostrednú účasť žalobu na podvode, tzn. že vedel, resp. vedieť mohol, že transakcia (zdaniteľný obchod), ktorého sa zúčastnil, je zaťažená podvodom. Správca dane a žalovaný sa podľa správneho súdu s touto otázkou vyrovnali vo svojich rozhodnutiach, z obsahu ktorých najmä zrozumiteľne plynie, že žalobca vedel o pohybe tovaru, jeho výrobcovi a dodávateľoch v reťazci, pretože: a. pred predmetnými zdaniteľnými obchodmi v rámci kontrolovaného zdaniteľného obdobia ako aj po ich uskutočnení žalobca nakupoval rovnaký tovar priamo od výrobcu DeHeus, a.s., ktorého poznal od r. 2009 (čo žalobca nespochybnil), b. spoločnosti Cofeed, s.r.o. a Borus Energy, s.r.o. vznikli začiatkom roka 2016 a ich jediným odberateľom bol žalobca (žiadnu inú činnosť v súvislosti s dodávkami krmiva nevykonávali), ktorý od nich začal nakupovať tovar v objemoch, aké predtým nakupoval od výrobcu (čo nebolo žalobcom relevantne vyvrátené ani spochybnené), c. spoločnosť žalobcu reálne riadil F.. X. A., pričom konatelia žalobcu vystupovali len

X.. F., X.., ktorý registráciu sprostredkoval, e. samotné objednávanie tovaru priamo u výrobcu vykonávali pracovníci na farmách žalobcu, ktorí ho tiež naskladňovali, potvrdili jeho prijatie na dodacích listoch, viedli evidenciu krmiva a odoberanie vzoriek, pričom spoločnosti Cofeed, s.r.o. a Borus Energy, s.r.o. nemali v obchodných transakciách iné opodstatnenie ako zníženie ceny.

je v prípade pochybností oprávnený preverovať celý obchodný reťazec, bolo predmetom jeho preverovania v rámci daňovej kontroly aj pôsobenie nekontaktnej spoločnosti BORDEAUX TECH SLOVAKIA, s.r.o., z fiktívnych faktúr ktorej si spoločnosť Cofeed, s.r.o. (ako súčasť reťazca spolu so spoločnosťou Borus Energy, s.r.o. a žalobcom) uplatnila odpočítanie dane, pričom v dôsledku nadobudnutia tovaru z iného členského štátu (od výrobcu DeHeus, a.s.) mala zaplatiť daň v obdobnej výške.

dostatočne zaoberali zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci, napadnuté rozhodnutia nevykazujú také vady a nedostatky, pre ktoré by bolo potrebné ich zrušiť. Rozhodujúce je, že žalovaný sa splne stotožnil so skutkovým vyhodnotením a právnym posúdením veci správcom dane, pričom z odôvodnení prvostupňových ako aj napadnutých rozhodnutí jednoznačne plynie tiež záver (bez ohľadu na kvalifikáciu), že žalobca neprijal všetky opatrenia (tam popísané), ktoré sa od daňového subjektu dajú rozumne očakávať, aby sa nestal účastníkom obchodných transakcií zaťažených podvodným konaním (naopak rozhodnutia konštatujú, že sa stal súčasťou, resp. sa podieľal na vytvorení dôkladne popísaného a vyhodnoteného obchodného reťazca, resp. schémy), výsledkom ktorých bolo získanie výhod v podobe nižšej nadobúdacej ceny výrobných vstupov a odpočítania DPH.

administratívnom spise.

29. Žalobca ako sťažovateľ podal v zastúpení advokátom, včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP a navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

Daňový poriadok má byť realizácia medzinárodnej výmeny informácií v trvaní dlhšom ako ustanovuje kapitola II, oddiel 2, článok 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty.

32. Tretím sťažnostným bodom je otázka neodôvodneného prenesenia dôkazného bremena na žalobcu v neprimeranom rozsahu, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. marca 2011, v konaní vedenom pod sp.zn. 3Sžf 1/2011, kedy tento zaujal stanovisko, že „daňový subjekt vyčerpal dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s opisom druhu a ceny dodávaných tovarov a služieb od dodávateľov. Podľa sťažovateľa, ak správne orgány chceli spochybniť jeho nárok, boli povinné vyvrátiť skutočnosti vyplývajúce z predložených dokumentov a skutočností tvrdených sťažovateľom a zároveň uviesť, aké ďalšie iné dôkazy považujú za relevantné pre posúdenie preukázania nároku na odpočet DPH, čo však správne orgány nevykonali. 33. Štvrtým sťažnostným bodom je nevysporiadanie sa s judikatúrou EÚ, pričom sťažovateľ uviedol veľké množstvo rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, s ktorými sa správny súd nemal vysporiadať, vrátane napr. rozsudku C-255/02 vo veci Halifax, rozsudku C-162/07 vo veci

na základe preukázaného skutočného skutkového stavu, avšak jednotlivé rozhodnutia sú postavené na domnienkach, nepreukázaných tvrdeniach a nepodložených argumentoch. 35. Šiestym sťažnostným bodom je prekročenie zákonom dovolenej správnej úvahy hodnotením dôkazov žalovaným a správcom dane. Sťažovateľ mal dostatočne preukázať svoj nárok na odpočet avšak finančné orgány autoritatívne a nad rámec svojej právomoci rozhodovali bez prihliadnutia na sťažovateľom uvádzané skutočnosti.

38. Posledným kasačným bodom je porušenie princípu proporcionality, a to vo vzťahu k námietkam uvedeným v prvom kasačnom bode. 39. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 2. decembra 2020, v ktorom súhlasil s napadnutým rozsudkom.

42. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok správneho súdu, ktorým správny súd zamietol správnu žalobu proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného. Za najdôležitejší sťažnostný bod kasačný súd považuje otázku, či sa sťažovateľ podieľal na daňovom podvode tak, ako ho definuje judikatúra Súdneho dvora EÚ, a teda či následne táto skutočnosť v súdenom prípade mohla byť dôvodom na odopretie odpočítania dane sťažovateľovi. Účasť sťažovateľa na daňovom podvode

44. Daňový podvod je teda judikatúrou definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia (viď. napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 30. januára 2018, č.j. 5 Afs 60/2017-60).

45. Daňový podvod bol predmetom opakovaného posudzovania zo strany Súdneho dvora EÚ a kasačný súd v tejto súvislosti odkazuje i na jeho súvisiacu judikatúru napríklad rozsudky vo veci C-354/03, C-355/03 a C-484/03, Optigen Ltd, Fulcrum Electronics Ltd a Bond House Systems Ltd, vo veci C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling, alebo vo veci C-80/11 a C-142/11, Mahagében Kft a Péter Dávid.

47. Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ tvoria tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu, ktoré boli špecifikované v rozhodnutí C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling.

48. Pokiaľ ide o objektívny test v rámci celého reťazca vyžadujúci preukázanie existencie podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca kasačný súd poukazuje na popis reťazca zisteného správcom dane - spoločnosti Deheus, a.s. (výrobca tovaru) - Cofeed, s.r.o. - Borus Energie, s.r.o. a sťažovateľ a taktiež i na zistenie správcu dane v zmysle ktorého si spoločnosť Cofeed, s.r.o. ako súčasť zisteného reťazca uplatnila odpočítanie dane z fiktívnych faktúr od spoločnosti Bordeaux Tech Slovakia, s.r.o. a tým teda i došlo k ukráteniu štátneho rozpočtu. Týmto zistením, ku ktorému sťažovateľ namietal že mu neprináleží hodnotiť výkon daňovej kontroly ani fungovanie tretích subjektov, správca dane dostatočne zistil existenciu chýbajúcej dane a preto i kasačný súd považuje tento predpoklad objektívneho testu za splnený.

sťažovateľom a. sťažovateľ od roku 2009 nakupoval predmetný tovar priamo od výrobcu DeHeus, a.s. a teda objektívne ho poznal a mal vedomosť o jeho predajných cenách a dodacích podmienkach a následne sťažovateľ tento istý tovar od deklarovaných dodávateľov v reťazci dodávateľa nakúpil za cenu nižšiu, ako keby tento tovar nakúpil za ceny priamo od výrobcu De Heus, a.s. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje hlavne na výpoveď F.. X. A. ktorý uviedol, že jediným ekonomickým dôvodom rozhodnutia sťažovateľa pre nákup kŕmnej zmesi prostredníctvom spoločnosti Borus Energy, s.r.o. bola skutočnosť, že táto spoločnosť ponúkla žalobcovi lepšie cenové podmienky (a to i ako výrobca tohto tovaru spoločnosť De Heus, a.s.), b. sťažovateľ mal vedomosť, že tovar dodávaný mu spoločnosťou Borus Energie, s.r.o. pochádzal od výrobcu De Heus, a.s. a to z dôvodu, že ho u výrobcu objednával a výrobca De Heus, a.s. i zabezpečoval jeho prepravu, c. sťažovateľ bol jediným odberateľom spoločností Cofeed, s.r.o. a Borus Energy, s.r.o. ktoré nemali predchádzajúce skúsenosti s obchodovaním s týmto tovarom,

50. Vyššie uvedené okolnosti a osobné väzby a to najmä okolnosti týkajúce sa nižších nákupných cien a preukázaných osobných väzieb i podľa kasačného súdu dostatočne odôvodňujú splnenie tzv. vedomostného testu u sťažovateľa.

X. A. ktorý uviedol, že spôsob akým dodávateľ sťažovateľa spoločnosť Borus Energy, s.r.o. dosahovala nižšiu predajnú cenu nemal sťažovateľ možnosť reálne zistiť. Sťažovateľ taktiež nepreukazoval, že by relevantné opatrenia na zabránenie svojej účasti na daňovom podvode

53. K prvému sťažnostnému bodu kasačný súd okrem toho, že ide o novotu v kasačnom konaní, poukazuje i na skutočnosť, že Súdny dvor Európskej únie rozsudkom vo veci C-186/ 20 zo dňa 30. septembra 2021 rozhodol že: „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“. Toto rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie dalo záväzný výklad vo vzťahu k prerušeniu daňovej kontroly za účelom medzinárodnej výmeny informácií (MVI) a k posúdeniu zákonnosti tohto prerušenia v prípadoch nedodržania lehoty troch mesiacov v zmysle čl. 10 Nariadenia rady EÚ č. 904/2010 ako i k následnému posúdeniu zákonnosti trvania daňovej kontroly. Tento sťažnostný bod je i preto a z dôvodu že ide o novotu v

55. Pokiaľ sa sťažovateľ odvolával na judikatúru Súdneho dvora EÚ (štvrtý sťažnostný bod) správny súd sa s ňou vysporiadal a správne ju aplikoval posúdením veci ako účasti na daňovom podvode a z uvedeného dôvodu považuje kasačný súd i tento sťažnostný bod za nedôvodný.

57. Ak sťažovateľ poukazoval na jeho kriminalizáciu zo strany daňových orgánov, túto námietku kasačný súd nepovažoval za podloženú, nakoľko je prirodzené, že pokiaľ skutkové zistenia preukazujú podvodné konanie, tak z tohto zistenia daňové orgány vychádzajú a nemusia vyčkať na prípadné trestné konanie. Na tomto mieste je nutné pripomenúť aj to, že pojem účasti na podvodnom konaní v zmysle európskej judikatúry nie je totožný s daňovým podvodom podľa trestného práva Slovenskej republiky.

60. Kasačný súd preto pri rozhodovaní o podanej kasačnej sťažnosti ustálil, že kľúčovými dôvodmi pre jeho rozhodnutie vo veci samej boli tie právne a skutkové okolnosti, ktoré sú hodnotené zo strany kasačného súdu v texte tohto odôvodnenia. Hoci sťažovateľ v obsiahlej kasačnej sťažnosti uvádzal aj iné sťažnostné body, tieto nie sú schopné negovať správnosť napadnutého rozsudku a relevanciu záverov kasačného súdu, ktoré tvoria materiálny základ pre výrokovú časť tohto rozhodnutia, a ktoré sú prezentované vyššie v tomto odôvodnení. Z dôvodu marginálnej povahy zvyšných kasačných bodov pre výrok rozhodnutia kasačného súdu, kasačný súd o nich súhrne uvádza, že tieto samostatne ani kumulovane neboli pre vec podstatné, a preto ich kasačný súd detailnejšie v texte tohto odôvodnenia nehodnotí.

Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. 62. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal, pričom žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona (§ 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 26. októbra 2022