6Sžk/10/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Q. O., bytom Q. XXX/XX, XXX XX . F., právne zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik, s.r.o., so sídlom Rudnayovo námestie 1, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Tomášiková 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2017/104236/KVJ zo dňa 15.11.2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/94/2020-182 zo dňa 15. októbra 2020, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. Správny súd mal z obsahu pripojeného administratívneho spisu za preukázané, že Stavebný úrad Obec Limbach po tom, čo mu bolo doručené podanie žalobcu - Oznámenie o jeho účastníctve v spojenom stavebnom konaní a po márnom uplynutí lehoty uvedenej vo výzve stavebného úradu (zo dňa 29.06.2017) na predloženie dôkazu - svetlo-technického posudku - začal konanie o nepriznanie postavenia účastníka konania voči žalobcovi (dňa 25.08.2017). Po vydaní prvostupňového rozhodnutia žalobca podal voči nemu odvolanie.

3. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci z hľadiska toho, či žalobca spĺňa predpoklady na to, aby ho bolo možné pokladať za účastníka predmetného spojeného stavebného konania, správny súd uviedol, že jej nie je možné vyhovieť. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí pri posudzovaní postavenia žalobcu ako účastníka spojeného stavebného konania správne aplikoval na vec sa vzťahujúce právne predpisy (§ 14 ods. 1, 2 Správneho poriadku a § 34 ods. 1, 2, § 59 ods. 1 v spojení s § 139 ods. 2 stavebného zákona), z ktorých vyvodil správny právny záver, že žalobca nie je účastníkom tohto spojeného stavebného konania, nakoľko mu nesvedčí žiadny dôvod vyplývajúci z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Z na vec sa vzťahujúcich ustanovení stavebného zákona vyplýva, že účastníkom stavebného konania môže byť len taká fyzická osoba, ktorej vlastnícke alebo iné práva k pozemkom, resp. stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám by mohlo byť rozhodnutím vydaným v stavebnom konaní priamo dotknuté.

Zároveň žalobca namietal zvýšenú prašnosť v spojení s pretrvávajúcim vetrom zo severu na juh, mal výhrady k hluku z hľadiska časov stavebných prác, najmä v dňoch pracovného pokoja, upozornil na to, že stavebné mechanizmy, ktoré budú prichádzať na dotknutý pozemok musia naň vchádzať cez vchod, ktorý je oproti hlavného vchodu na jeho pozemok, pričom viaceré infraštruktúrne časti sú umiestnené priamo v komunikácii, ktoré môžu byť parkovaním stavebných mechanizmov poškodené, resp. zablokované v prípade havárie, jeho nehnuteľnosť a povoľovaná stavba sú napojené na jednu prečerpávaciu stanicu, ktorá je napojená na obecnú kanalizáciu a z dôvodu viacerých pretrvávajúcich problémov sa chcel uistiť ešte počas stavebného konania, že nedôjde k prekročeniu kapacity tejto prečerpávacej stanice, napr. navýšením množstva bytových jednotiek, resp. nedodržaním záväzných územných regulatívov platného územného plánu Obce Limbach a v poslednom rade poukázal na to, že pri zakúpení pozemku v lokalite Račí potok musel akceptovať minimálnu veľkosť stavebnej parcely 1500 m 2, ako je to stále platné v územnom pláne Obce Limbach

V prípade rodinného domu žalobcu je však situácia iná, a to aj v prípade, ak takýto rodinný dom stojí na pozemku, ktorý nemá spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom má prebiehať spojené stavebné konanie, tak ako to je aj v danom prípade. V takejto situácii je aj vlastníkovi takéhoto rodinného domu (žalobcovi) možné priznať postavenie účastníka stavebného konania, avšak len v prípade, ak užívanie jeho stavby (rodinný dom) môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

8. Zároveň správny súd uviedol, že z písomného vyjadrenia Z. E. vyplýva, že nehnuteľnosti žalobcu sa nachádzajú južne od navrhovanej stavby a preto nemôže dôjsť ani k tieneniu. Z písomného vyjadrenia Y. K. je zrejmé, že prístupová komunikácia medzi pozemkami je plne prejazdná vozidlami v oboch smeroch a po jej oboch stranách je štrkom vyložený chodník a potom šírka tohto priestoru je cca 10 m, čo samo osebe postačuje na dostatočný rozostup medzi rodinnými domami. V danej lokalite boli priestorové pomery navrhovanej stavby a nehnuteľností žalobcu stavebnému úradu známe, čo vyjadril v svojom prvostupňovom rozhodnutí, kde všetky vzdialenosti pre posúdenie danej námietky možného tienenia stavby

vysporiadať. V prípade námietky tienenia správny súd nesúhlasil s názorom žalobcu, že ho stavebný úrad neprimerane zaťažil dôkazným bremenom - predloženia posudku - nakoľko túto skutočnosť tvrdil žalobca bez akýchkoľvek dôkazov a stavebný úrad nemal povinnosť takéto dôkazy obstarávať. Povinnosť zistiť skutočný stav veci nie je možné zamieňať s dôkaznou povinnosťou, ktorá svedčí v takomto prípade tomu účastníkovi konania, ktorý nejakú skutočnosť tvrdí a konajúci orgán verejnej správy nemá povinnosť zabezpečovať dôkazy potvrdzujúce, resp. vyvracajúce takéto tvrdenia účastníka najmä, ak sa s takouto námietkou vo svojom rozhodnutí riadne vysporiada. 9. Žalobcove námietky ohľadom hluku, prašnosti, obmedzenia vstupu na pozemok, poškodenia infraštruktúry umiestnenej v prístupovej komunikácii, ako aj to, či bude navrhovaná stavba v súlade s územným plánom Obce Limbach vysvetlil v napadnutom rozhodnutí žalovaný. Správny súd k týmto námietkam uviedol, že v prípade stavebného konania výstavby rodinného domu sa javia ako účelové. Krajský súd mal za preukázané, že

komunikácii. Taktiež vydané stavebné povolenie musí byť v súlade s územným plánom obce. Všetky tieto skutočnosti stavebný úrad v stavebnom konaní posudzuje a vyhodnocuje nezávisle od vôle účastníkov stavebného konania (staviteľa a ostatných) a musí dbať na dodržiavanie všetkých vzťahujúcich na posúdenie veci potrebných právnych predpisov, a to bez ohľadu na to, či bude alebo nebude žalobca účastníkom stavebného konania. Stavebný úrad musí

V tomto prípade podľa názoru krajského súdu stavebný úrad dostatočne odôvodnil možnosť prístupu stavebných mechanizmov (motorové a nemotorové vozidlá do 45t) potrebných k realizácii stavby cez prístupový pozemok, ktorý je vo vlastníctve tretej osoby

Táto úloha mu však neprináleží, ale patrí prokurátorovi, ktorý hájac verejný záujem má možnosť v prípade zistenia nezákonného postupu stavebného úradu zakročiť formou inštitútu protestu prokurátora. 11. Podľa názoru správneho súdu dokazovanie v stavebnom konaní (právna úprava Správneho poriadku vyplývajúca z § 3 ods. 5, § 32 ods. 1), a to zistenie skutočného stavu veci neznamená, že konajúci stavebný orgán musí obstarávať dôkazy, ktoré by potvrdili tvrdenia účastníkov

žalovaného). 12. Ohľadom námietky zásahu do vlastníckeho práva žalobcu bol správny súd presvedčený, že preskúmavanými rozhodnutiami nebol nijako poškodený na svojom vlastníckom práve k jeho nehnuteľnostiam. Správny súd nezistil žiadny zásah do jeho vlastníckeho práva tým, že bol vylúčený z účasti na spojenom stavebnom konaní.

musia byť upravené všetky skutočnosti vznikajúce pri realizácii stavby, a to aj vo vzťahu k schválenému územnému plánu obce, času výkonu stavebných prác, čo možno najväčšieho obmedzenia prašnosti, hlučnosti a iných negatívnych vplyvov na životné prostredie.

14. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ SSP, ktorou žiadal, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zruší.

Správne orgány, ani žiadna tretia osoba v konaní nepreukázali opak, teda to, že by sťažovateľ nemal byť účastníkom spojeného stavebného konania, resp. že by jeho tvrdenia boli nepravdivé. 16. Správne konanie (vrátane konania stavebného) je vedené vyhľadávacou zásadou a zásadou materiálnej pravdy, kedy je na správnom orgáne (tento má zákonom určenú povinnosť), aby si zabezpečil všetky relevantné podklady nevyhnutné na rozhodnutie, a to aj v prípade, ich účastníci nenavrhnú alebo nepredložia a je v možnostiach správneho orgánu takýto dôkaz zabezpečiť. Napriek uvedeným skutočnostiam je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, že správny orgán nevykonal absolútne žiadne kroky a právne úkony k tomu, aby dostatočne zistil skutkový stav veci (teda či sú, resp. nie sú splnené podmienky na to, aby bol žalobca účastníkom spojeného stavebného konania). Stavebný úrad naopak všetku zodpovednosť za zistenie skutkového stavu veci preniesol na účastníka konania, čo je absolútne neprípustné a v rozpore so zákonom.

je irelevantná. 18. Záverom sťažovateľ namietal porušenie práva na spravodlivý proces, pretože rozhodnutie žalovaného aj krajského súdu majú znaky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. 19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu, správnej právnej úvahy, v súlade so zákonom, preto navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.

20. Prejednávaná vec bola dňa 18. marca 2021 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 6S - sp.zn.: 6Sžk/10/2021. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho

22. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/94/ 2020-182 zo dňa 15. októbra 2020, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu.

konania. Následne prvostupňový správny orgán, príslušný podľa § 117 stavebného zákona, rozhodol v súlade s § 46 až § 47 stavebného zákona, že žalobcu vylučuje ako účastníka konania v spojenom územnom a stavebnom konaní na stavbu „Samostatne stojaceho rodinného domu“ stavebníkov A.. Q. Q. a jeho manželky A.. P. Q. (ďalej len „stavebníkov“) na pozemku KNC XXXX/XX. k.ú. F., zapísané na LV č. XXXX o veľkosti 997 m2 a vo vzťahu KNC XXXX/ XX o veľkosti 1203 m2, zapísané na LV č. XXXX k.ú. F., na základe vzťahu stavebníkov k pozemku, na základe zmluvy o nájme k pozemku zo dňa 20.07.2017.

25. Podrobnosti priebehu administratívneho konania detailne popisuje krajský súd v bodoch 4. - 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktoré kasačný súd odkazuje. 26. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že pôvodne Krajský súd v Bratislave pod č.k. 6S/16/ 2018-116 uznesením zo dňa 27. septembra 2018 zastavil konanie postupom podľa § 99 písm. g/ SSP.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

28. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

30. Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú: b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté.

Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 33. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

35. Pojem účastník konania patrí ku kľúčovým pojmom správneho poriadku, pretože prostredníctvom tohto subjektu dochádza v správnom konaní k individualizácii abstraktných vzťahov upravených v hmotnoprávnych predpisoch. Legálna definícia pojmu účastníka konania v správnom poriadku je formulovaná relatívne široko, aby postihla čo najširší okruh subjektov, ktorých sa môže správne konanie dotknúť.

Za takého sa považuje subjekt, ktorého právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné ako pred rozhodnutím, c) účastníkom konania je ďalej aj ten, kto tvrdí, že môže byť vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach dotknutý. Takýto účastník sa považuje za účastníka do času, kým sa na základe právoplatného rozhodnutia nepreukázalo, že účastníkom nie je. 38. Špeciálne kritériá obsahujú osobitné predpisy, ktoré môžu upravovať pojem účastníka konania odchylne. Okruh subjektov, ktorým toto postavenie priznávajú, môže byť oproti správnemu poriadku formulovaný buď širšie, alebo užšie. Postavenie účastníka môžu dokonca priznať aj tomu, na koho sa vymedzenie v § 14 ods. 1 vôbec nevzťahuje.

Okruh účastníkov územného konania podľa § 34 stavebného zákona je vymedzený osobitne v konaní o umiestnení stavby, kde je to navrhovateľ, právnické a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám dotknutým podaným návrhom, vlastníci susedných nehnuteľností, t.j. nielen susedných pozemkov, ale aj susedných stavieb, čím sa docielila zvýšená ochrana ich vlastníckych práv. Pritom však musia byť súčasne splnené dve podmienky, existencia vlastníckeho alebo iného práva (§ 139 SZ) a tiež, že toto právo môže byť návrhom priamo dotknuté. 41.

42. Stavebný zákon osobitne upravuje okruh účastníkov konania v § 59 stavebného zákona, preto sa neuplatňuje § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. 43. Okruh účastníkov je vymedzený tak, že pre postavenie účastníka konania nepostačuje vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj podmienka, že vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti suseda môžu byť stavebným povolením dotknuté. Túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu a na základe toho vymedzí okruh účastníkov konania.

45. Kasačný súd sa rovnako ako krajský súd stotožňuje s názorom žalovaného, že sťažovateľ nesplnil zákonné predpoklady na to, aby ho bolo možné považovať za účastníka spojeného stavebného konania. 46. Sťažovateľ svoje postavenie účastníka konania v predmetnom konaní odôvodňoval tým, že výstavbou rodinného domu bude dotknuté jeho vlastnícke a užívacie právo, a to hlukom, prachom, tienením, ako aj možným poškodením infraštruktúrnych častí, ktoré sú v prístupovej komunikácii. Stavebný úrad ho vyzval o doplnenie dôkazu tienenia, na ktorú výzvu sťažovateľ nereagoval, pričom v kasačnej sťažnosti v podstate tvrdil, že stavebný úrad nesie zodpovednosť za zistený skutkový stav a mal preukazovať, že sťažovateľ nemohol byť dotknutý na jeho vlastníckych a iných právach.

48. Zásadu materiálnej pravdy musí správny orgán aplikovať spolu so zásadami zákonnosti a voľného hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku), ktoré sú v podstate jej základom. 49. Zásada materiálnej pravdy zakotvuje požiadavku, v zmysle ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci, a teda subsumuje aj požiadavku na zistenie úplného a presného stavu veci. Za zistenie skutočného stavu veci treba však považovať zistenie všetkých skutočností nevyhnutných a potrebných pre vydanie spravodlivého a zákonného rozhodnutia vo veci. 50.

Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov. Zákonodarca vyžaduje, aby sa skutočný stav danej veci zo strany správneho orgánu zistil súčasne i presne, čo znamená, že musí čo najviac a čo najobjektívnejšie zodpovedať reálnej skutočnosti.

52. V prípade, že by sa táto právna norma vykladala extenzívne, t.j. tak, že správny orgán má zistiť „absolútnu“ pravdu, mohlo by to viesť napríklad k prieťahom v konaní; súčasne platí, že verifikácia stavu presnej a úplnej pravdy je málo pravdepodobná. Správny orgán v rámci objasňovania skutočností relevantných pre rozhodnutie nie je viazaný návrhmi účastníkov konania, čo znamená, že ich návrhom nie je povinný vyhovieť a súčasne to, že môže vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhnú. (Správny poriadok, komentár, 3. vydanie, 2019, s. 271 - 289, C. H. Beck). 53. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu i žalovaného, že v predmetnom konaní stavebný úrad dostatočne jasne zistil skutkový stav, ktorý sťažovateľ žiadnym dôkazom nevyvrátil. Zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že nedôjde k zásahu do vlastníckeho práva sťažovateľa, čo žalovaný riadne preukázal. Nie je možné odvodzovať právo na účastníctvo v stavebnom konaní tým, že realizáciou jednopodlažnej stavby rodinného domu, ktorá spĺňa odstupové vzdialenosti rodinných domov podľa platných noriem, dôjde k tieneniu, zvýšeniu prašnosti, hluku, pohybu stavebných strojov na spoločnej prístupovej komunikácii. 54. K namietanej nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozsudku krajského súdu kasačný súd konštatuje, že nepreskúmateľnosť rozsudku je daná v prípade, ak chýbajú zásadné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia súdu, čo v danom prípade nebolo splnené. Subjektívnu nespokojnosť sťažovateľa s obsahom odôvodnenia nemožno považovať za vyhovujúcu dôvodu kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. 55. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 56. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.