6Sžk/12/2021

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) uznesením, č. k. 30S/81/2020-73 zo dňa 01. decembra 2020, ECLI:SK:KSZA:2020:5020200195.2, postupom podľa § 98 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP-2020/008268-002, zo dňa 23. marca 2020. Žalovaný týmto rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“), č. OU-ZA-OSZP3-2019/005403-006/ Hnl zo dňa 30. septembra 2019, potvrdil. Správny orgán prvého stupňa predmetným rozhodnutím rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti - „Prístavba kúpeľného domu APHRODITE Rajecké Teplice“ navrhovateľa APHRODITE - Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, s. r. o. vypracovaná spracovateľom ENVI-EKO, s. r. o., nachádzajúca sa na

Súčasne žalobcu poučil, že ak v stanovenej lehote nepreukáže splnenie procesnej podmienky konania podľa § 49 ods. 1 SSP, žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP odmietne. 3. Krajský súd pristúpil k odmietnutiu správnej žaloby po preukázaní nesplnenia procesnej podmienky plynúcej z ustanovenia § 49 ods. 1 SSP. Žalobca totiž žalobu zo dňa 22. mája 2020, podpísanú zamestnancom alebo členom žalobcu s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, ktorý za žalobcu na správnom súde koná alebo ho zastupuje, v danom prípade

Krajský súd pripomenul závery uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžk/24/2019, sp. zn, 4Sžk/26/2019, zo dňa 04. novembra 2019, v zmysle ktorých kasačná sťažnosť podaná žalovaným orgánom verejnej správy, nepodpísaná povereným zamestnancom žalovaného s požadovaným právnickým vzdelaním predstavovala nedostatok kasačnej sťažnosti.

Krajský súd žalobcu opakovane vyzval na odstránenie prekážky postupu súdu v konaní, a to predloženie správnej žaloby zo dňa 22. mája 2020, podpísanej zamestnancom alebo členom žalobcu s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, ktorý za žalobcu na súde koná alebo zastupuje - JUDr. S.. Žalobca však od doručenia výzvy do vydania uznesenia o odmietnutí takto podpísanú žalobu nepredložil.

5. Žalobca (ďalej tiež „kasačný sťažovateľ“) podal proti uzneseniu krajského súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), a podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j) SSP). Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v prvom rade namietal prílišný formalizmus súdu pri posudzovaní splnenia podmienky povinného zastúpenia advokátom podľa § 49 SSP (viď. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, II. ÚS SR 174/2004).). Skutočnosť, že samotná žaloba bola podpísaná a podaná štatutárom žalobcu neznamená, že nebola spísaná členom, JUDr. S., s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, čo bolo v konaní riadne preukázané predloženým dokladom o dosiahnutom vzdelaní (diplomom) ako aj poverením člena na spísanie žaloby a zastupovanie. Sťažovateľ v bode 1 ods. 3 podanej žaloby jasne deklaroval, že člen žalobcu podanú žalobu spísal a je oprávnený na jej spísanie a zastupovanie v konaní pred krajským súdom. Z textu príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku jednoznačne nevyplýva zákonom stanovená náležitosť správnej žaloby, a to podpísanie alebo podanie žaloby členom žalobcu, ktorý má za žalobcu na správnom súde v predmetnej veci konať v zmysle § 49 ods. 1 SSP. Správny súd neprípustne extenzívnym výkladom interpretuje § 49 ods. 1 SSP, podľa ktorého sa povinnosť zastúpenia vzťahuje tiež na „spísanie“ žaloby členom alebo zamestnancom s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa. Žiadne ustanovenie procesnej úpravy nezakotvuje povinnosť člena, resp. zamestnanca žalobcu tiež podpísať a podať správnu žalobu. Sťažovateľ ďalej pripomenul právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sžk/26/ 2019, zo dňa 22. septembra 2020, nasledovne: rovnako, ako musí byť v konaní pred súdom preukázané splnomocnenie udelené advokátovi a žaloba či kasačná sťažnosť musí byť spísaná advokátom, musí byť v prípade absencie zastúpenia advokátom preukázaná skutočnosť, že žalobu, resp. kasačnú sťažnosť v mene sťažovateľa spísal (vypracoval) zamestnanec alebo člen s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, resp. sám sťažovateľ s takýmto vzdelaním. Taktiež z ustanovenia § 57 ods. 1 SSP nevyplýva, že by medzi základné zákonné náležitosti správnej žaloby patril aj podpis člena alebo zamestnanca žalobcu s právnickým vzdelaním, respektíve podania týmto členom; zákon vyžaduje iba podpis samotnej žaloby (v tomto prípade štatutárom) a jej spísanie osobou s požadovaným vzdelaním. 6. Záverom kasačnej sťažnosti navrhol napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. 7. Žalovaný ani ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadrili.

12. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, a teda Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prebral z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí. 13. Úlohou kasačného súdu bolo posúdiť, či krajský súd správne postupoval, ak správnu žalobu žalobcu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP odmietol z dôvodu založenom na tom závere, že kasačný sťažovateľ v konaní nepreukázal obligatórne právne zastúpenie na podanie správnej žaloby. Správna žaloba, doručená krajskému súdu, bola podpísaná štatutárnym orgánom žalobcu bez vysokoškolského právnického vzdelania 2. stupňa, ktorý na opakované výzvy krajského súdu žalobu podpísanú povereným členom s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa žalobca nepredložil.

Kasačný súd preskúmaním súdneho spisu dospel k záveru, že predmetom konania pred týmto súdom už v minulosti boli skutkovo aj právne obdobné veci identického účastníka konania. V tomto smere najvyšší správny súd predovšetkým poukazuje na rozhodnutia vydané v konaniach vedených pod sp. zn. 8Sžk/14/2021, sp. zn. 1Sžk/14/2021 a sp. zn. 4Sžk/10/2021. Súd v predmetných konaniach považoval argumentáciu sťažovateľa za dôvodnú.

žalovaného. Z bodu 1 ods. 3 správnej žaloby sťažovateľa ďalej vyplýva, že povereným členom na konanie a spísanie žaloby je JUDr. S. Uvedenú skutočnosť sťažovateľ substancoval predložením dokladu o ukončení vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa a dekrétom, ktorým svojho člena, okrem iného, poveril aj spisovaním správnych žalôb a zastupovaním v konaniach, v ktorých vystupuje ako účastník konania. Podľa § 49 ods. 1 SSP žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

11. Aj podľa názoru kasačného súdu sťažovateľ predložením dokladu o ukončení vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa a poverovacieho dekrétu pre svojho člena na konanie a spísanie správnej žaloby dostatočným spôsobom preukázal splnenie podmienky obligatórneho právneho zastúpenia v správnom súdnom konaní (§ 49 ods. 1 SSP).

13. Kasačný súd preto považoval výzvu krajského súdu, aby sťažovateľ predložil správnu žalobu, ktorá bude týmto členom aj podpísaná, za príliš formalistický postup pri skúmaní procesných podmienok, ktorý by mohol mať vplyv na jeho právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 2 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

16. Kasačný súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na odbornú spisbu, podľa ktorej ak si žalobca v stanovenej lehote zvolí na zastupovanie advokáta a preukáže správnemu súdu túto skutočnosť písomným splnomocnením, považuje sa nedostatok procesnej podmienky za odstránený. Procesné úkony, ktoré žalobca uskutočnil počas trvania nedostatku povinného zastúpenia, majú riadne právne účinky a považujú sa za úkony v zastúpení.

Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 338) 17. Vzhľadom na konštatované, kasačný súd po vyhodnotení dôvodov uplatnených sťažovateľom v kasačnej sťažnosti žalobcu ako opodstatnených, postupom podľa § 462 ods. 1 SSP v spojení s § 440 ods. 1 písm. f) a písm. g) SSP zrušil uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu vec meritórne prejednať a rozhodnúť (§ 469 SSP).