6Sžk/15/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD. LL.M. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Nám. SNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36038351, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Mlynské nivy 41, 821 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 7513/2014-1.10.2 (23/2014-rozkl.) zo dňa 28. októbra 2014, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/277/2014-144 zo dňa 16. januára 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

smrekových porastov proti podkôrnemu hmyzu chemickým postrekom najviac atakovaných porastových stien a uložených zvyškov po ťažbe za použitia ručného a mechanického postrekovača v lesných porastoch, a to v rozsahu vymedzenom v prílohe žiadosti. Žiadateľ v žiadosti ďalej uviedol predpokladaný agrotechnický termín začatia prác 1. mája a termín ukončenia prác 30. septembra počas trvania troch rokov (do r. 2017).

3. Ministerstvo listom zo dňa 10.02.2014 oboznámilo účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia, t. j. so žiadosťou žiadateľa a stanoviskom ŠOP SR č. ŠOPSR/127/2014 zo dňa 14.01.2014. 4. Žiadateľ dňa 03.03.2014 doručil na ministerstvo vyjadrenie k oboznámeniu sa s podkladmi rozhodnutia v konaní č. 3469/2014-2.3 a navrhol vyčleniť časť žiadosti - súhlas a výnimku na ošetrovanie porastových zvyškov po ťažbe na území OZ Liptovský Hrádok, LC Malužiná a LC Javorinka na samostatné rozhodnutie a časť žiadosti týkajúcej sa aplikácie chemických látok na porastové steny vzal späť.

6. Následne si ministerstvo k žiadosti žiadateľa vyčlenenej na konanie č. 4851/2014-2.3, vyžiadalo listom zo dňa 06.03.2014 odborné stanovisko od ŠOP SR. ŠOP SR zaslala na ministerstvo stanovisko č. ŠOP SR/1112/2014 zo dňa 20.03.2014, doručené dňa 26.03.2014, v zmysle ktorého neodporúčala vydať žiadateľovi súhlas z ustanovenia § 13 ods. 2 písm. h) zákona o ochrane prírody na aplikáciu chemických látok (chemické ošetrenie zvyškov po ťažbe) a povoliť žiadateľovi výnimku z ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody, t. j. zraňovať, usmrcovať a rušiť chránené živočíchy v súvislosti s uvedenou pozemnou aplikáciou chemických látok.

8. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že aplikáciou chemickej látky Vaztak 10 EC na ťažbové zvyšky by bolo nadmerne zaťažené územie národného parku a došlo by k ohrozeniu zabezpečenia priaznivého stavu chránených druhov.

haluziny. Vzhľadom na skutočnosť, že časť porastov, ktorých sa žiadosť dotýka, je územím NATURA 2000, ŠOP SR vypracovalo formuláre pre zisťovacie konanie, z ktorých vyplynulo, že pri chemickom postreku v tomto území je predpoklad, že by došlo k zníženiu populácie necieľových druhov hmyzu, vrátane tých, ktoré sú predmetom ochrany v tomto území. Účinky jednorazovej aplikácie na populácie hmyzu pritom pretrvávajú niekoľko rokov.

uplynutím termínu plánovanej činnosti podľa ustanovenia § 85 ods. 3 zákona o ochrane prírody bolo podľa ustanovenia § 85 ods. 4 tohto zákona vydané pozitívne fiktívne rozhodnutie. 10. Minister životného prostredia SR ako druhostupňový orgán sa v rozhodnutí č.: 7513/ 2014-1.10.2 (23/2014-rozkl.) zo dňa 28.10.2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) nestotožnil s vyššie uvedeným názorom žiadateľa. Uviedol, že inštitút fikcie rozhodnutia sa v našom právnom poriadku využíva ako nástroj na eliminovanie negatívnych dôsledkov nečinnosti správnych orgánov a poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/3/2010 z 27.10.2011. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že po podaní žiadosti žiadateľa ministerstvo ako prvostupňový orgán nebolo nečinné, o čom boli prostredníctvom úkonov správneho orgánu oboznamovaní aj účastníci konania a to napr. aj vyrozumením ministerstva listom zo dňa 26.03.2014 o možnosti oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia. Ministerstvo vykonávalo správne úkony a zhromažďovalo podklady rozhodnutia tak v

Druhostupňový orgán tak konštatoval, že rozkladom napadnuté prvostupňové rozhodnutie je zákonné.

11. Včas podanou žalobou na Krajský súd v Bratislave dňa 22.12.2014 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia s návrhom na ich zrušenie.

podmienku a to zabezpečenie povinnosti podľa ustanovenia § 28 zákona o lesoch, - že pôvodná a komplexná žiadosť bola podaná prvostupňovému orgánu už dňa 17.12.2013, čo je vyše päť mesiacov pred plánovanou realizáciou činnosti a poukázal na to, že prvostupňový orgán začal konať až po tom, ako mu zaslal oznámenie o plánovanom započatí prác dňa 10.06.2015 (správne má byť 2014), - že hlavným zámerom zákonodarcu pri tvorbe § 85 ods. 3 a 4 zákona o ochrane prírody bolo urýchliť správne konanie do maximálne možnej miery tak, aby bolo možné predísť ďalším škodám na biotopoch a majetku, a to okamžitým efektívnym vykonaním sanačných opatrení podľa ustanovenia § 28 zákona o lesoch, a tým zabezpečiť splnenie zákonných povinností žalobcu vyplývajúcich z tohto zákona, - že márnym uplynutím lehoty na vydanie rozhodnutia prvostupňovým orgánom, nastala ku dňu 01.05.2014 podľa ustanovenia § 85 ods. 4 zákona o ochrane prírody fikcia vydania rozhodnutia (ex lege vydané rozhodnutie), ktorým sa vyhovelo jeho žiadosti, a preto mal prvostupňový orgán konanie zastaviť, nakoľko vo veci žiadosti už bolo právoplatne

14. Krajský súd napadnutým rozsudkom vo veci rozhodol opätovne potom, ako Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Sžo/29/2016 zo dňa 27.10.2017 predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/277/2014-69 zo dňa 26.04.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou odvolania, z dôvodu, že prvostupňový súd v danej veci nepostupoval v intenciách zákonného ustanovenia § 250f ods. 2 O.s.p., keď vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Teda nie je možné konštatovať, že by bol v konaní činný, čo je v rozpore s tvrdením žalovaného uvedenom v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozpore s jeho vyjadrením uvedeným v liste č. 4851/ 2014-2.3 zo dňa 26.03.2014, kedy žalobcovi oznámil, že v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj „správny poriadok“) oboznamuje účastníkov konania, že v konaní č. 4851/2014-2.3. bolo ukončené zisťovanie stavu veci a obstarávanie podkladov, - žalovaný nespochybnil komplexnosť predmetnej žiadosti žalobcu žiadnym dožiadaním o predloženie ďalších dokladov,

žiadosti žalobcom ako žiadateľom, krajský súd uviedol, že tieto dôvody neboli uvedené v napadnutom rozhodnutí a ani v prvostupňovom rozhodnutí a neboli predmetom posudzovania ani Osobitnej komisie ministra, a preto sa nimi súd nezaoberal. Podotkol však, že argumentácia žalovaného nezodpovedá obsahu spisu prvostupňového orgánu a je toho názoru, že žalobca podal predmetnú žiadosť v súlade s ustanovením § 85 ods. 3 zákona o ochrane prírody, ktorá obsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti.

III. Konanie na kasačnom súde

podľa § 85 ods. 3 zákona o ochrane prírody. Podľa žalovaného však musia byť splnené aj ďalšie podmienky na to, aby podľa zákona o ochrane prírody nastala fikcia pozitívneho rozhodnutia, a to že ide o konanie, ktorého predmetom je zabezpečenie povinností podľa osobitného zákona (§ 28 zákona o lesoch v znení zákona č. 360/2007 Z. z.), a zo žiadosti o vydanie rozhodnutia musí byť zrejmé, kto ju podáva, akej činnosti sa týka a čo sa navrhuje, - splnením týchto podmienok sa krajský súd nezaoberal z dôvodu, že idú nad rámec odôvodňovania napadnutých rozhodnutí, podľa názoru žalovaného sa však krajský súd splnením týchto podmienok mal zaoberať bez ohľadu na to, či na ich splnenie resp. nesplnenie žalovaný upozornil, čím na základe vlastného nesprávneho právneho posúdenia potvrdil existenciu fiktívneho rozhodnutia, - posúdenie svojej nečinnosti zo strany krajského súdu, ktorý za činnosť posudzoval iba faktické úkony vykonané a zadokumentované v administratívnom spise. Žalovaný sa však po doručení vyjadrenia žalobcu k podkladom prvostupňového rozhodnutia dňa 10.04.2014

ochrane prírody, - nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu, nakoľko krajský súd v rozhodnutí nereflektoval na námietky sťažovateľa uvedené v odvolaní voči rozsudku 5S/277/ 2014-69 zo dňa 26.4.2016, hoci Najvyšší súd SR v uznesení Sžo/29/2016 uložil správnemu súdu „svoje rozhodnutie v spojitosti s odvolacími námietkami aj riadne a presvedčivo odôvodniť“,

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 6Sžk/15/ 2020. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

23. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.08.2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 24.

25. Podľa § 1 ods. 1 zákona o ochrane prírody, tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability.

27. Podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody, chráneného živočícha je zakázané chytať, zraňovať alebo usmrtiť v jeho prirodzenom prostredí. 28. Podľa § 40 ods. 4 písm. a) až g) zákona o ochrane prírody, rozhodnutie o povolení výnimky podľa odseku 2 obsahuje: a) určenie dotknutého druhu a množstva alebo počtu, pre ktorý platí, b) metódy, prostriedky a zariadenia povolené na odber, odchyt alebo usmrcovanie dotknutých druhov, c) určenie miesta a času, kedy možno vykonávať činnosť povolenú výnimkou, d) čas, na ktorý sa výnimka povoľuje, e) spôsob výkonu činnosti povolenej výnimkou, f) spôsob kontroly plnenia podmienok výnimky, g) ďalšie podmienky o spôsobe výkonu činnosti povolenej výnimkou určené v súlade s § 82 ods. 12.

31. Podľa § 82 ods. 1 zákona o ochrane prírody, zo žiadosti o vydanie rozhodnutia musí byť najmä zrejmé, kto ju podáva, akej činnosti sa týka a čo sa navrhuje. Každá žiadosť a s ňou súvisiace doklady musia byť vyhotovené písomne a v štátnom jazyku.

33. Podľa § 85 ods. 3 zákona o ochrane prírody, ak ide o konanie, ktorého predmetom je zabezpečenie povinností podľa osobitného zákona, orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie do termínu plánovanej činnosti, ak bola žiadosť podaná podľa § 82 ods. 1 najmenej 30 dní pred plánovanou činnosťou.

36. Podstata námietok kasačnej sťažnosti žalovaného spočívala v tom, že v predmetnom prípade nenastala fikcia pozitívneho rozhodnutia v zmysle § 85 ods. 4 zákona o ochrane prírody z dôvodu, že neboli splnené predpoklady podľa § 85 ods. 3 zákona o ochrane prírody.

38. S predmetným posúdením krajského súdu sa kasačný súd plne stotožňuje. Kasačný súd má aj z administratívneho spisu vedeného v konaní č. 4851.2014-2.3 za plne preukázané, že od 10.04.2014 do 22.07.2014 žalovaný nevykonal v konaní žiaden úkon. Žalobcu listom z 26.03.2014 oboznámil z podkladmi pre rozhodnutie a v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku umožnil účastníkom konania pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladom. Kasačný súd považuje za preukázané, že k tomuto dňu bolo ukončené obstarávanie podkladov pre rozhodnutie. Tvrdenie žalovaného, že čakal na vyjadrenie Národného referenčného laboratória, o ktoré požiadal dňa 04.03.2014 a ktoré mu bolo doručené až dňa 07.05.2014, je odporujúce jeho tvrdeniu uvedenom v kasačnej sťažnosti, že dňa 26.03.2014 oboznámil žalobcu s podkladmi pre rozhodnutie. Keby vedel, že čaká na stanovisko laboratória, o ktoré požiadal, a ktoré malo byť podkladom pre vydanie rozhodnutia v konaní č. 4851.2014-2.3, neprizval by účastníkov na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie.

39. Zároveň s obsahom žiadosti bol žalovaný oboznámený už v pôvodnom konaní č. 3469/ 2014-2.3, ktorá bola doručená žalovanému dňa 17.12.2013, v ktorej je účel pozemnej aplikácie chemických látok (predmet konania č. 4851.2014-2.3.) špecifikovaný pod písmenom e).

Kasačný súd má za preukázané, že žalovaný rozhodnutie podľa § 85 ods. 3 zákona o ochrane prírody nevydal do termínu plánovanej činnosti z dôvodu vlastnej nečinnosti, čím bola splnená podmienka márneho uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia pre vznik fikcie pozitívneho rozhodnutia v zmysle § 85 ods. 4 zákona o ochrane prírody.

41. Neobstojí ani argumentácia žalovaného, že žiadosť zo 17.12.2013 neobsahovala predpísané náležitosti v zmysle § 82 ods. 1 zákona o ochrane prírody. V zmysle predmetného ustanovenia musí byť zo žiadosti o vydanie rozhodnutia zrejmé, kto ju podáva, akej činnosti sa týka a čo sa navrhuje. Podľa kasačného súdu tieto požiadavky žiadosť spĺňa.

Nie je legitímne, aby štátny orgán prenášal následky vlastných pochybení na ťarchu žiadateľa a popieral vznik fikcie pozitívneho rozhodnutia, ktoré zákon v takejto situácii jednoznačne predpokladá, s poukazom na absenciu niektorých obsahových náležitostí žiadosti, ktoré by inak za predpokladu riadneho konania ministerstva jeho rozhodnutie o poskytnutí súhlasu a povolení výnimky obsahovalo. S poukazom na vyššie uvedené považuje kasačný súd aj túto argumentáciu žalovaného za nedôvodnú.

. .o čom bol prostredníctvom úkonov správneho orgánu uzrozumený žiadateľ a všetci účastníci konania, napr. výzvou adresovanou žiadateľovi na odstránenie vád žiadosti doplnením podstatných náležitostí jej petitu, doručením rozhodnutia o prerušení konania, zabezpečením stanoviska Štátnej ochrany prírody SR k predmetu konania, doručenie podkladov k rozhodnutiu vypracovaných na základe doplňujúceho stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky so zapracovaním pripomienok zainteresovaných subjektov z verejného pripomienkového konania k predmetu konania, ako i prostredníctvom oznámenia o predĺžení lehoty na rozhodnutie vo veci riaditeľkou odboru ochrany prírody MŽP SR do 30.06.2008 z dôvodu zložitosti problematiky a potreby ďalšej analýzy žiadosti“.

Pri zachovaní zásady voľného hodnotenia dôkazov, kedy správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, s možnosťou využitia inštitútu predĺženia lehoty na rozhodnutie v prípade náročného zabezpečovania podkladov pre rozhodnutie, prípadne obtiažneho hodnotenia dôkazov, nemožno konajúci správny orgán stavať pod tlak plynutia lehoty na prezumpciu fiktívneho rozhodnutia. To by bolo v rozpore s účelom ochrany prírody a krajiny ako i v rozpore so zásadami správneho konania.“.

43. Je pravdou, že okrem márneho uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia sa pre naplnenie fikcie pozitívneho rozhodnutia v zmysle § 85 ods. 3 zákona o ochrane prírody vyžaduje aj podanie žiadosti, predmetom ktorej je zabezpečenie realizácie povinností pri ochrane lesa podľa § 28 zákona o lesoch. Sťažovateľ vo vyjadrení k žalobe namietal, že o takú žiadosť v danom prípade nešlo, lebo navrhované chemické látky sa v konaní ukázali ako škodlivé, a teda žiadateľ nemohol podaním žiadosti plniť svoje povinnosti pri ochrane lesa (viď bod 8 tohto rozsudku). Krajský súd naopak uzavrel, že žiadosť považuje za podanú podľa § 85 ods. 3 zákona o ochrane prírody. Kasačný súd sa s týmto názorom stotožňuje. Otázka, či žiadateľom navrhované konkrétne prostriedky ochrany lesa pred škodcami a spôsob ich použitia sú vhodné a primerané a či zamýšľané pozitívne ciele prevažujú nad prípadnými negatívnymi dôsledkami na iné rastliny a živočíchy v lese má byť práve predmetnom konania o podanej žiadosti vo

Uvedené vyplýva jednak z explicitného znenia žiadosti (v ktorej sa uvádza, že je podaná podľa § 85 ods. 3 zákona o ochrane prírody), najmä však z jej obsahu a účelu (žiadosť spočívala vo vykonaní preventívnych opatrení na zabránenie nadmerného rozšírenia biotických škodlivých

lehote. Ad absurdum, ak by negatívne rozhodnutie ministerstva vždy znamenalo, že žiadateľ podanou žiadosťou nezabezpečoval plnenie povinností podľa zákona o lesoch, viedlo by to k výkladu, že v prípade negatívnych rozhodnutí môže ministerstvo ignorovať zákonnú lehotu, čo zaiste nebolo cieľom tohto ustanovenia. Bez ohľadu na uvedené však prvostupňový orgán a ani žalovaný nikdy žalobcovi nevytkol, že žiadosť nepovažuje za podanú podľa § 85 ods. 3 zákona o ochrane prírody. S týmto názorom žalovaný prišiel až vo vyjadrení k žalobe a preto aj túto argumentáciu kasačný súd vyhodnotil ako účelovú. Súvisiaca námietka sťažovateľa, že krajský súd sa touto otázkou nezaoberal, čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným, nie je podľa kasačného súdu dôvodom odôvodňujúcim zrušenie rozsudku, pretože krajský súd napriek strohému odôvodneniu tejto otázky dospel k správnemu právnemu záveru o splnení

Prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie tak boli nadbytočné, zmätočné a nezákonné a zasiahli do legitímnych očakávaní a právnej istoty žiadateľa v tom, že môže legálne v súlade s § 85 ods. 3 a 4 zákona o ochrane prírody začať s plánovanou činnosťou, keďže ministerstvo v stanovenej lehote rozhodnutie nevydalo.

Rozsudok

krajského súdu je presvedčivo odôvodnený, reaguje na všetky podstatné námietky tak žalobcu ako aj žalovaného. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Kasačný súd má za to, že krajský súd sa vysporiadal s podstatnými námietkami uplatnenými v konaní pred súdom a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o potrebe

súdu. Krajský súd vyhodnotil rozhodnutia žalovaného ako nadbytočné z dôvodu, že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté fikciou pozitívneho rozhodnutia. Kasačný súd dodáva, že po ich zrušení a vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie je úlohou žalovaného zohľadniť skutočnosť, že konanie vo veci žiadosti bolo ukončené vydaním fiktívneho pozitívneho rozhodnutia, na čo mal v medziach jeho procesných možností reflektovať príslušným administratívno-evidenčným úkonom (napr. vykonaním záznamu v spise, zaslaním oznámenia žiadateľovi, že konanie bolo ukončené vydaním fiktívneho pozitívneho rozhodnutia).

48. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako sťažovateľovi vzhľadom na jeho neúspech právo na náhradu trov nepriznal. Žalobcovi ani ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov kasačného konania kasačný súd nepriznal z dôvodu, že žalobcovi v kasačnom konaní preukázateľne nevznikli žiadne trovy konania, a ďalšiemu účastníkovi takisto nevznikli žiadne trovy konania ani mu nebola uložená povinnosť v súvislosti s ktorou trovy mohli vzniknúť.

V Bratislave dňa 26. augusta 2022