6Sžk/15/2021

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj len „krajský súd“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 502440/2019 zo dňa 12. septembra 2019 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) a rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Banská Bystrica (ďalej aj len ,,prvostupňový orgán“) č. 328269/2019 z 1. júla 2019 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán vo veci ustanovenia ozbrojeného príslušníka finančnej správy do funkcie prvou výrokovou vetou rozhodol podľa § 322 ods. 2, prvá veta zákona č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 35/019 Z.z.“) a § 322 ods. 3, prvá veta zákona č.

Bystrica. Druhou výrokovou vetou určil žalobcovi dĺžku základného času služby v týždni 40 hodín a treťou výrokovou vetou podľa § 323 ods. 8 v spojení s § 159 zákona č. 35/2019 Z.z. k 1. júla 2019 žalobcovi určil služobný plat, pričom uviedol výšku jednotlivých zložiek služobného platu a služobný plat spolu.

3. K námietke, že zaradenie príslušníka finančnej správy do konkrétnej platovej triedy musí byť v súlade s charakteristikou platových tried krajský súd uviedol, že z § 74 zákona č. 35/ 2019 Z.z. je zrejmé, že počet miest na jednotlivých orgánoch finančnej správy zaradených do platových tried určuje prezident finančnej správy vnútorným predpisom, ktorý vydáva na základe systemizácie, pričom vychádza zo systemizácie v štátnej službe schválenej na daný rozpočtový rok a ministrom určeného počtu miest príslušníkov finančnej správy zaradených do platových tried a na obdobie od 1. júla 2019 do 31. decembra 2019 bol oprávnený robiť úpravy v systemizácii minister a to na základe § 317 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z.z.

4. Krajský súd s poukazom na § 322 zákona č. 35/2019 Z.z. a obsah administratívneho spisu konštatoval, že žalovaný vec správne právne posúdil, keď žalobcu ustanovil do funkcie s náplňou služobných činností, ktoré zodpovedajú činnostiam vykonávaným do 30. júna 2019 v platovej triede, ktorej charakteristike uvedenej v prílohe č. 3 cit. zákona zodpovedá náplni činností danej funkcie.

6. Krajský súd uviedol, že z § 322 ods. 2 a 3 zákona č. 35/2019 Z.z. žalobcovi vzniklo právo na to, aby bol zaradený do takej funkcie, ktorá bude na tom istom orgáne štátnej správy a na tom istom mieste výkonu štátnej služby, čo bolo naplnené a zároveň, že bude ustanovený do takej funkcie, ktorej opis činností sa buď bude úplne zhodovať alebo bude podobný opisu činnosti funkcie, do ktorej bol ustanovený podľa predpisov účinných do 30. júna 2019. Krajský súd sa stotožnil so žalovaným, že zaradiť bolo možné príslušníkov finančnej správy len do takých funkcií, ktoré boli vytvorené a voľné, pričom zaradenie do platových tried je súčasťou predpisu, ktorým sú určené funkčné miesta s platovými triedami a preto ani poukaz na zaradenie kolegov do iných funkcií nemá právny význam. Krajský súd ďalej uviedol, že podstatné pre posúdenie, či žalobca bol ustanovený do funkcie v súlade s § 322 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z.z., bolo posúdenie troch rozhodných skutočností a to, či žalobca bol zaradený do takej funkcie na tom istom orgáne, na akom pracoval ako colník do 30.júna 2019 a v tom istom mieste, ktoré obidve skutočnosti naplnené boli a treťou rozhodnou skutočnosťou bolo,

7. Krajský súd poukázal na to, že zákon č. 35/2019 Z.z. upravuje len 7 platových tried, na rozdiel od zrušeného predchádzajúceho zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej aj len „zákon č. 200/1998 Z.z.“), ktorý upravoval 9 platových tried, a podľa ktorého § 80 ods. 1 a 4 bol žalobca zaradený do funkcie v 4. platovej triede.

8. K tvrdeniu, že postup žalovaného resp. nadriadeného sa odlišoval od postupu v prípade porovnateľných príslušníkov finančnej správy, krajský súd uviedol, že všetci colníci boli zaradení do funkcie príslušníka finančnej správy rozhodnutiami nadriadeného o ustanovení do funkcie podľa prechodných ustanovení zákona č. 35/2019 Z.z., a teda v rovnakom čase a preto odvolávanie sa na legitímne očakávania na základe predchádzajúcej rozhodovacej praxe žalovaného, neboli na mieste. V nadväznosti na uvedené krajský súd ďalej konštatoval, že žalobca vychádza z toho, že na jednom organizačnom útvare vykonávajú všetci príslušníci finančnej správy druhovo určené činnosti identické zložitosťou a napriek tomu sú zaradení do rozdielnych platových tried, čo však podľa krajského súdu nie je otázkou správnosti zaradenia do príslušnej funkcie, ale otázkou správnosti prideľovania služobných úloh, a to aj za predpokladu, že by išlo o tvrdenie, ktoré by bolo tak konkrétne, že by bolo možné overiť jeho pravdivosť navrhnutým dokazovaním. Krajský súd poukázal na to, že žalobca v žalobe ani netvrdil, že by existoval prípad konkrétneho príslušníka finančnej správy, ktorý s

Okrem toho ide, i keď pomenovaním, o obdobnú funkciu, avšak na inom orgáne finančnej správy s inou pôsobnosťou. 9. Krajský súd poukázal na to, že k funkcii je priradená platová trieda na základe interného predpisu, ktorý je vydaný na základe systemizácie. Rozhodnými skutočnosťami pre

Krajský súd konštatoval, že tieto skutočnosti boli v konaní zisťované ako vyplýva z obsahu správneho spisu. 10. K námietke, že žalovaný napadnutým rozhodnutím nerešpektoval § 75 zákona č. 35/2019 Z.z. pri zaraďovaní príslušníkov finančnej správy do jednotlivých platových tried v rámci systemizácie na PCÚ Banská Bystrica a tiež v súvislosti so zaraďovaním porovnateľných príslušníkov ku dňu 1. júla 2019 na daňových úradoch ako organizačných zložkách žalovaného a pri výberových konaniach od 1. júla 2019 krajský súd uviedol, že tieto námietky vychádzajú z ďalších všeobecných tvrdení, podľa ktorých sa so žalobcom zaobchádzalo menej priaznivo ako s porovnateľnými príslušníkmi finančnej správy na pobočkách colných a daňových úradov v oblasti odmeňovania a pri príležitostiach na funkčný postup, pričom sa tak stalo vykonanou systemizáciou a platovou diferenciáciou. Krajský súd sa v stotožnil s argumentáciou žalovaného ohľadom diskriminácie, že v prípade, ak sa žalobca domnieva, že je na pracovisku pri výkone štátnej služby zo strany nadriadených diskriminovaný, musí sa pre svoju ochranu

Podľa prvej vety § 75 sa práva ustanovené príslušníkom finančnej správy zákonom č. 35/2019 Z.z. zaručujú rovnako. Žalobca v žalobe podľa krajského súdu neuviedol, ktoré konkrétne právo vyplývajúce príslušníkovi finančnej správy bolo žalobcovi odopreté, pričom zákon č. 35/2019 Z.z. neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť právo na zaradenie do funkcie spojenej s 3. platovou triedou pri prechode colníka na príslušníka finančnej správy podľa § 322 a nasl. tohto predpisu.

12. Ako nedôvodnú krajský súd vyhodnotil aj námietku, že napadnuté rozhodnutie trpí nezákonnosťou z dôvodu podstatného porušenia konania pred žalovaným, keď odvolanie žalobcu bolo prerokované v poradnej komisii, ktorá ale nebola zložená v súlade s § 276 zákona č. 35/2019 Z.z., pretože odborom nebola daná možnosť, aby do tejto komisie delegovali svojho zástupcu, pretože táto námietka podľa krajského súdu nemá oporu v aplikovanom právnom predpise ani v internom riadiacom akte č. 177/2019 z 30. júla 2019, ktorý predstavuje smernicu o zriadení a rokovaní osobitnej komisie prezidenta finančnej správy, poradnej komisie prezidenta finančnej správy a poradnej komisie generálneho riaditeľa sekcie, sekcia colná a generálneho riaditeľa sekcie, sekcia daňová, ktorý v oddiely 2 stanovil, že poradná komisia sa zriadila za účelom prerokovania odvolaní účastníkov konania podaného proti rozhodnutiu nadriadeného s personálnou a disciplinárnou právomocou na Finančnom riaditeľstve SR a riaditeľa kriminálneho úradu finančnej správy vydanému v prvom stupni podľa § 294 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z.z. K argumentácii žalobcu poukazom na znenie § 276 ods. 1 písm.

Potom je potrebné poskytnúť súčinnosť odborom a umožniť im nominovať do týchto orgánov svojich zástupcov. K tomu krajský súd uviedol, že nie je najmenšou pochybnosťou, že poradná komisia podľa § 294 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z.z. má účel a predmet odlišný, vyplývajúci priamo z textu zákona, a to prerokovať odvolania proti prvostupňovým rozhodnutiam a teda nie sú jej predmetom návrhy personálnych opatrení a ani žiadne opatrenia v oblastiach sociálneho zabezpečenia, atď. 13. Žalobca ako sťažovateľ zastúpený advokátkou, podal voči napadnutému rozsudku krajského súdu včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 f/, g/ a h/ SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nesprávne právne posúdenie veci sťažovateľ odôvodňoval poukazom na § 74 a § 317 zákona č. 35/2019 Z.z. a ich vplyvom na zákonnosť napadnutého rozsudku.

Sťažovateľ sa domnieva, že zmysel a účel konania vo veciach služobného pomeru podľa cit. zákona má prísne formálny charakter a sleduje výlučne jediný cieľ, ktorým je zaistenie právnej aplikácie hmotného práva a predovšetkým skutočnosť, aby samotné rozhodnutie vo veci, ktorým sa zakladajú menia alebo zrušujú konkrétne práva a povinnosti príslušníka finančnej správy, bolo v súlade s hmotným právom. Namietal, že krajský súd nevykonal dokazovanie v tom smere, aby bol zistený skutočný stav veci, ale na základe nesprávneho právneho posúdenia § 74 zákona č. 35/2019 Z.z. si bez ďalšieho osvojil tvrdenia žalovaného. Ďalej namietal, že podľa § 317 ods. 2 cit. zákona systemizáciu na obdobie od 1. júla 2019 do 31. decembra 2019 síce určil minister, avšak na návrh žalovaného, ktorý bol žalovaným zaslaný vo forme listu označeného ako ,,Návrh systemizácie počtu príslušníkov finančnej správy k 1. júlu 2019“ č. 358128/2019 z 25. júna 2019. K tomu uviedol, že aj pri extenzívnom výklade cit. ustanovenie si len ťažko možno predstaviť, že minister zo svojej úradnej činnosti zisťuje personálne potreby a zložitosť

14. Sťažovateľ namietal, že krajský súd nesprávne právne posúdil a nesprávne prezentoval výklad § 74 ods. 5 zákon č. 35/2019 Z.z., keďže podľa názoru sťažovateľa cit. ustanovenie zaväzuje prezidenta finančnej správy vydať vnútorný predpis, ktorý ustanoví počet funkčných miest príslušníkov finančnej správy zaradených do platových tried podľa charakteristík uvedených v prílohe č. 3 zákona č. 35/2019 Z.z. a to práve v nadväznosti na pôsobnosť a organizačnú štruktúru žalovaného. Podľa sťažovateľa by sa vydaním takého vnútorného predpisu predišlo predmetu sporu, pretože taký predpis by musel jasne zadefinovať konkrétne činnosti podľa organizačných poriadkov jednotlivých organizačných útvarov s odkazom na konkrétnu platovú triedu podľa charakteristík uvedených v prílohe č. 3 zákona č. 35/2019 Z.z., čím by sa jednoznačne predišlo rôznym výkladom dotknutých ustanovení zákona č. 35/2019 Z.z. a prípadným špekulatívnym praktikám pri obsadzovaní jednotlivých funkčných miest u

Keďže podľa sťažovateľa vykonáva obsahovo rovnaké služobné činnosti, ktoré predtým spĺňali kritériá pre 4. platovú triedu podľa pôvodného zákona č. 200/1998 Z.z., dôvodne očakával, že bude zaradený do 3. platovej triedy podľa zákona č. 35/2019 Z.z., ktorá svojou charakteristikou a obsahovou náplňou spĺňa kritériá pôvodnej 4. platovej triedy podľa pôvodného zákona č. 200/1998

1 písm. a/ a c/ zákona č. 35/2019 Z.z. zakladá legitímne právo účasti zástupcov odborových organizácií v poradných orgánoch prezidenta finančnej správy a iných tam uvedených nadriadených. 17. Sťažovateľ s poukazom na § 75 zákona č. 35/2019 Z.z. namietal, že pokiaľ ho krajský súd v súvislosti s namietanou diskrimináciou odkazoval na civilný súd, išlo by o duplicitnú žalobu. K tomu ďalej uviedol, že považuje zaradenie príslušníkov finančnej správy, ktorí spĺňajú rovnako kvalifikačné predpoklady všeobecného aj profesijného vzdelania na obsadzovanú funkciu a plnia pridelené služobného úlohy takmer identického charakteru do rôznych platových tried za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Uviedol, že pokiaľ na príslušnom organizačnom útvare vykonávajú všetci porovnateľní príslušníci finančnej správy služobné činnosti rovnakej zložitosti, závažnosti, psychickej a fyzickej záťaže, tak žalovaný nemôže bez porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, zaobchádzať menej priaznivo so sťažovateľom ako s ostatnými príslušníkmi finančnej správy vykonávajúcimi porovnateľné

byť rovnaká. Podľa sťažovateľa žalovaný pri zaraďovaní príslušníkov finančnej správy do platových tried v rámci systémových zmien a novej systemizácie platnej od 1. júla 2019 zaobchádzal so sťažovateľom menej priaznivo ako s porovnateľnými príslušníkmi finančnej správy na pobočkách colných a daňových úradov resp. príslušníkmi finančnej správy v prípravnej službe, prijatými po 1. júli 2019. Podľa sťažovateľa žalovaný v priebehu roka prerozdeľuje platové triedy medzi jednotlivými organizačnými útvarmi podľa vlastnej úvahy a potrieb a teda nič mu nebránilo voľnú 3. platovú triedu, na ktorej obsadenie vyhlásil výberové konanie presunúť na organizačný útvar, kde je zaradený sťažovateľ, ktorý spĺňa všetky zákonné požiadavky. Podľa názoru sťažovateľa popísaním skutkových okolností dostatočne preukázal, že došlo k diskriminácii, pričom súčasne poukázal taktiež na prenesené dôkazné bremeno vyplývajúce zo zákona č. 365/2004 Z.z., ktorý podľa jeho názoru krajský súd vôbec neaplikoval.

vydanie tejto systemizácie minister zabezpečil a teda, či tak urobil na návrh žalovaného nemá pre prejednávanú vec význam. Ďalej poukázal na to, že pri zaradení každého príslušníka finančnej správy do funkcie postupuje výlučne tak, že podľa opisu činností konkrétneho príslušníka ho zaradí do príslušnej platovej triedy podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 35/2019 Z.z., pričom podmienkou pre zaradenie je skutočnosť, že v rámci aktuálne určenej systemizácie miest je takáto funkcia vytvorená a voľná. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou, že použil jednoduchú matematickú metódu a jednoduchým spôsobom zaradil ozbrojených príslušníkov finančnej správy k 1. júlu 2019 o dve platové triedy nižšie. K tomu uviedol, že nadriadený mal podľa novej právnej úpravy - zákona č. 35/2019 Z.z. k dispozícii o dve platové triedy menej, ako podľa predchádzajúcej právnej úpravy a preto v rámci informácií poskytovaných žalovaným vo vzťahu k jeho zamestnancom bolo uvádzané, že pravidlo zaradenia o dve platové triedy nižšie bude spravidla uplatnené, ak je to v súlade s charakteristikami platových

2019. Keďže podľa opisu služobných činností sťažovateľa je najnáročnejšia činnosť ním vykonávanej služobnej činnosti v rámci charakteristiky služobných činností k 1. júlu 2019 zhodná s najnáročnejšou činnosťou, ktorú sťažovateľ vykonával do 30. júna 2019, je jeho požiadavka na podrobný rozbor jeho služobných činností a ich hierarchické usporiadanie podľa ich zložitosti bezpredmetná. K rozsudkom, na ktoré sťažovateľ poukazoval žalovaný uviedol, že tieto sa netýkali zaraďovania do platovej triedy.

K namietanej nezákonnosti odôvodnenia z dôvodu, že neobsahovalo stanovisko poradnej komisie, žalovaný s poukazom na § 291 ods. 2 a 4 zákona č. 35/2019 Z.z. uviedol, že uvedené nie je nevyhnutnou náležitosťou a nie je potrebné, aby v odôvodnení boli výslovne uvedené údaje a závery zo zasadnutia poradnej komisie, pričom tieto sú v podobe zápisnice z jej zasadnutia súčasťou administratívneho spisu.

Civilný sporový poriadok, pričom v konaní o správnej žalobe nemožno posudzovať otázky spadajúce do právomoci civilných súdov. Napriek tomu, žalovaný uviedol, že sťažovateľ v rámci svojej argumentácie poukázal na príslušníkov finančnej správy, títo boli zaradení na iných organizačných útvaroch (na daňových úradoch) ako sťažovateľ a výkon ich služobných činností je aj s prihliadnutím na rozdielnosť charakteru jednotlivých daní odlišný. Ďalej poukázal na to, že zo zverejnených podmienok na voľné funkčné miesta, na ktoré aj sťažovateľ poukazoval, je zrejmé, že nešlo o uvedenie najzložitejšej činnosti, ale o hlavnú činnosť, t.j. činnosť vykonávanú najčastejšie, pričom táto činnosť nemusí byť súčasne najzložitejšou. Žalovaný poukázal na to, že sťažovateľom namietané porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. sa týka oblasti prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania,

22. V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 757/2004 Z.z.“) odo dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na konanie vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu SR 14. apríla 2021 a bola zaregistrovaná pod sp.zn. 6Sžk/15/2021.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky <http://www.nssud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.

Súčasťou systemizácie je objem finančných prostriedkov na ich služobné príjmy v členení na služobné príjmy ozbrojených príslušníkov finančnej správy a neozbrojených príslušníkov finančnej správy. (4) Minister na návrh prezidenta určí na základe systemizácie počet miest príslušníkov finančnej správy zaradených do platových tried. (5) Počet miest príslušníkov finančnej správy zaradených do platových tried na orgánoch finančnej správy v nadväznosti na ich pôsobnosť a organizačnú štruktúru ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident. (6) Obsadzovanie funkcií príslušníkov finančnej správy vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť len za predpokladu, že funkcia je a) vytvorená podľa § 71 ods. 4 a b) voľná; to neplatí, ak ide o dočasné obsadenie funkcie, do ktorej je ustanovená príslušníčka finančnej správy, ktorá je na materskej dovolenke podľa § 226 ods. 1 alebo do ktorej je ustanovený príslušník finančnej správy, ktorý je na rodičovskej dovolenke podľa § 226 ods. 1.

28. Podľa § 105 ods. 7 zák. č. 35/2019 Z.z. po ustanovení príslušníka finančnej správy do funkcie mu bezprostredne nadriadený písomne určí opis jeho služobnej činnosti. 29. Podľa § 161 ods. 1 zák. č. 35/2019 Z.z. príslušníkovi finančnej správy patrí funkčný plat určený pre platovú triedu, do ktorej je zaradená funkcia, ktorú vykonáva.

30. Podľa § 276 ods. 1 písm. c/ zák. č. 35/2019 Z.z. súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že nadriadení umožnia príslušným odborovým orgánom navrhovať svojich členov do poradných orgánov zriaďovaných na prerokúvanie návrhov niektorých personálnych opatrení a na zásadné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, liečebnej, kúpeľnej, rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia príslušníkov

Rozhodnutím podľa odseku 2 môže byť príslušník finančnej správy zaradený aj na orgáne finančnej správy, ktorý vykonáva podľa tohto zákona úlohy, ktoré podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 vykonával iný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, ak príslušník finančnej správy ako colník do 30. júna 2019 vykonával činnosti pri plnení týchto úloh; ustanovenie prvej vety o mieste výkonu štátnej služby, na ktorom má byť príslušník finančnej správy zaradený a o funkcii, do ktorej má byť ustanovený, tým nie je dotknuté.

2. PLATOVÁ TRIEDA Kvalifikačný predpoklad vzdelania: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie. Kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania: základné profesijné vzdelanie. Samostatné ucelené odborné činnosti vo vymedzenom úseku štátnej služby na úrovni príslušného orgánu finančnej správy. Samostatné ucelené odborné činnosti spojené s požiadavkou voľby správneho postupu z viacerých možných riešení, s novými premenlivými informáciami, ktoré sa vykonávajú podľa metodických predpisov s presne stanovenými výstupmi na úrovni daňového alebo colného

režimu. Príprava podkladov na výkon vnútornej kontrolnej alebo inšpekčnej činnosti vo vymedzenom úseku štátnej služby alebo na prešetrovanie sťažností v príslušnom orgáne finančnej správy. Vykonávanie kontrolných činností vrátane odbornej prípravy štandardných rozhodnutí vo vymedzenom úseku štátnej služby na úrovni príslušného orgánu finančnej správy.

25. Kasačný súd uvádza, že zákon č. 35/2019 Z.z. reagoval na vtedajšiu situáciu, kedy úlohy finančnej správy plnili jednak colníci, ktorých štátna služba však bola upravená v zákone č. 200/1998 Z.z., a štátni zamestnanci, ktorých služobným úradom bolo Finančné riaditeľstvo SR a ktorých úprava bola obsiahnutá v zákone č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 55/2017 Z.z.“). Vzhľadom na zlúčenie colnej a daňovej správy, ku ktorému došlo dňa 01. januára 2012, bolo žiadúce zjednotiť aj personálny substrát finančnej správy a vytvoriť novú kategóriu „príslušník finančnej správy“. Z dovtedajšej štruktúry štátnych zamestnancov podľa zákona č. 55/2017 Z.z. sa preto zákonom č. 35/2019 Z.z. vyčlenila osobitná kategória pracovníkov, ktorí plnia úlohy priamo či nepriamo spojené so zabezpečovaním príjmov do štátneho rozpočtu SR a rozpočtu EÚ, ktorých štátna služba má byť upravená spolu so štátnou službou vtedajších colníkov, následkom čoho došlo k integrácii dvoch dovtedy samostatných skupín pracovníkov finančnej správy.

Opis činností určuje príslušníkovi po jeho ustanovení do funkcie jeho bezprostredne nadriadený. Opisy najnáročnejších činností vykonávaných v jednotlivých platových triedach spolu s týmito platovými triedami sú ustanovené v prílohe č. 3 zákona č. 35/2019 Z.z. V zmysle § 161 zákona č. 35/2019 Z.z. príslušníkovi finančnej správy patrí funkčný plat určený pre platovú triedu, do ktorej je zaradená funkcia, ktorú vykonáva, pričom vykonávanou funkciou sa rozumie funkcia, ktorú príslušník finančnej správy vykonáva na základe rozhodnutia, ktorým bol do funkcie

činností sa v opise služobných činností ďalej uvádzajú služobné činnosti, ktoré z hľadiska ich charakteru zodpovedajú bližšiemu určeniu služobných činností (napr. vykonávanie primárnej správy spotrebných dani u daňových subjektov, ktoré majú sídla v územnom obvode PCÚ BB; odborná príprava rozhodnutí podľa hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov; pripravovanie a kompletizovanie podkladov pre rozhodovanie v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov; vydávanie rozhodnutí o správnych deliktoch; poskytovanie informácií verejnosti o podmienkach zaradenia do evidencie, registrácii, o náležitostiach jednotlivých žiadostí a ich príloh, lehotách súvisiacich s evidenciou a registráciou a ostatných verejne dostupných informácií o všetkých predmetoch spotrebných daní; vykonávanie daňových kontrol zameraných na preverenie nároku na vrátenie spotrebnej dane; kontrola prepravy tovarov podliehajúcich spotrebnej dani v pozastavení dane alebo oslobodených od dane v elektronickom systéme EMCS; vykonávanie miestnych zisťovaní za účelom preverenia dodržiavania zákona č. 289/2008 Z.z. a pod.). Podľa kasačného súdu aj s poukazom na vyššie uvedené a na znenie § 322 ods. 1 písm. a/, ods. 2 prvá veta a ods. 3

27. Kasačný súd k tomu ďalej uvádza, že hoci podľa predchádzajúcej právnej úpravy zákona č. 200/1998 Z.z. bol sťažovateľ zaradený v platovej triede 4., je potrebné zdôrazniť, že počet platových tried bol odlišný, keďže predchádzajúca právna úprava upravovala 9 platových tried, na rozdiel od novej právnej úpravy zákona č. 35/2019 Z.z., ktorá upravuje už len 7 platových tried. Podstatné pritom nie je samotné číselné označenie konkrétnej platovej triedy, ale konkrétny opis činností funkcie, ktorý je k tej ktorej konkrétnej platovej triede priradený. V tejto súvislosti bolo tak určujúcim faktorom, že vykonávané služobné činnosti sťažovateľa vyplývajúce z opisu jeho služobných činností korešpondujú charakteristike platovej triedy 2. podľa znenia prílohy č. 3 k zákonu č. 35/2019 Z.z. Pokiaľ ide o opis služobných činností, kasačný súd konštatuje, že tento určuje príslušníkovi jeho bezprostredne nadriadený, ktorý disponuje vedomosťou o tom, aké služobné úlohy bude dotknutému príslušníkovi prideľovať, pričom opis činností z hľadiska jeho obsahu bližšie určuje najnáročnejšie činnosti ako aj

Kasačný súd však k tomu uvádza, že zo spisu ani námietok nemá za preukázané, že by sťažovateľ vykonával služobné úlohy, ktoré by opisu jeho služobnej činnosti nezodpovedali. 28. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že krajský súd nesprávne právne posúdil a nesprávne prezentoval výklad § 74 ods. 5 zákon č. 35/2019 Z.z., keďže podľa názoru sťažovateľa cit. ustanovenie zaväzuje prezidenta finančnej správy vydať vnútorný predpis, ktorý ustanoví počet funkčných miest príslušníkov finančnej správy zaradených do platových tried podľa charakteristík uvedených v prílohe č. 3 zákona č. 35/2019 Z.z. a ktorý by musel zadefinovať konkrétne činnosti podľa organizačných poriadkov jednotlivých organizačných útvarov s odkazom na konkrétnu platovú triedu, kasačný súd uvádza, že § 74 zákona č. 35/2019 Z.z. upravuje tzv. systemizáciu, ktorá predstavuje vládou schválené stanovenie počtu miest a objem finančných prostriedkov potrebných na úhradu ich služobných príjmov.

finančnej správy. Pre zaradenie príslušníka do konkrétnej platovej triedy je rozhodujúcim kritériom, či opis služobných činností funkcie, do ktorej bol zaradený, korešponduje uvedeniu činností konkrétnej platovej triedy podľa prílohy č. 3 zákona č. 35/2019 Z.z., čo však nezávisí od charakteristiky činnosti organizačného útvaru, ale od charakteristiky konkrétnej funkcie

30. K namietanému porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle § 75 zákona č. 35/2019 Z.z. kasačný súd poukazuje na odôvodnenie krajského súdu v bodoch 61 až 63, s ktorými sa stotožňuje, pričom dopĺňa, že sťažovateľ v rámci svojej argumentácie poukázal na príslušníkov finančnej správy, ktorí sú zaradení na iných organizačných útvaroch - na daňových úradoch a k tomu je potrebné poukázať na skutočnosť, že hoci zákonom č. 35/ 2019 Z.z. došlo k integrácii dvoch dovtedy samostatných skupín pracovníkov finančnej správy (colníkov a štátnych zamestnancov pôsobiacich na daňových úradoch), je potrebné reflektovať rozdielnosť viacerých relevantných aspektov štátnej služby pri plnení úloh finančnej správy medzi týmito dvoma kategóriami príslušníkov finančnej správy, súvisiacich s výkonom ich služobných činností, ktorý je aj s prihliadnutím na rozdielnosť charakteru jednotlivých daní

rovnako. 31. Kasačný súd sa v ostatnom stotožňuje s posúdením krajského súdu a konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými relevantnými námietkami, prejednal vec v medziach podanej žaloby, preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. S predmetnými námietkami sa krajský súd dostatočne vysporiadal a vyvodil správne právne a skutkové závery, pričom neponechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by bolo relevantné pre posúdenie prejednávanej

33. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.