6Sžk/16/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobkyne: U.. L.. L. I., nar. XX.XX.XXXX, V. Y. Č.. X, B., právne zastúpená: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova č. 83, Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, so sídlom Kuzmányho č. 8, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: KRPZ-KE-VO-321-018/2019 zo dňa 17.12.2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 8S/14/2020-50 zo dňa 17.12.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Žalovanému náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Preskúmavaným rozhodnutím č. KRPZ-KE-VO-321-018/2019 zo dňa 17.12.2019 žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil služobné hodnotenie príslušníka Policajného zboru č. ORPZ-MI-OKP2-688-046/2019 schválené riaditeľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach zo dňa 30.09.2019, vykonané podľa § 27 ods. 6 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru“), ktoré sa vykonáva najmenej raz za päť rokov, a ktorým bola žalobkyňa hodnotená podľa § 27 ods. 4 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z. z. ako nespôsobilá vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilá vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu.

Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobkyňou v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, preto argumentácia žalobkyne nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jej odvolanie a napadnuté služobné hodnotenie, ktorým bola žalobkyňa hodnotená ako nespôsobilá vykonávať zastávanú funkciu vyšetrovateľky a spôsobilá vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, potvrdil.

uviedla, že k hodnoteniu má pripomienky. Písomne predložené námietky žalobkyne jej bezprostredne nariadený preskúmal, nevyhovel im v celom rozsahu, a preto ich so svojim stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia predložil nadriadenému, ktorý policajta ustanovuje do funkcie (postupom podľa § 28 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.), a to riaditeľovi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach. Riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach (ďalej aj ako „riaditeľ OR PZ v MI“) námietky žalobkyne vyhodnotil ako neopodstatnené a bezprostredne nadriadenému žalobkyne uložil, aby do služobného hodnotenia zapracoval okrem disciplinárnych opatrení aj prípadné výčitky, ktoré mali byť žalobkyni uložené v hodnotenom období a tiež zapracoval aj disciplinárne odmeny, ak jej boli udelené (v súlade s ustanovením § 30 zákona č. 73/1998 Z. z.).

Po vrátení veci bol vyhotovený nový návrh služobného hodnotenia žalobkyne, a to totožnou komisiou so záverom, že žalobkyňa je nespôsobilá vykonávať zastávanú funkciu vyšetrovateľky, ale spôsobilá vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu. V ten istý deň bol návrh služobného hodnotenia vzatý na vedomie Výborom základnej organizácie Odborového zväzu Polície č. 10-27 pri OR PZ v MI. Proti návrhu služobného hodnotenia žalobkyne, s ktorým bola oboznámená dňa 18.09.2019, tá podala pripomienky, ktoré prevzal jej bezprostredne nadriadený dňa 23.09.2019, ktorý im po preskúmaní nevyhovel, a preto ich so svojim stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia predložil nadriadenému, ktorý policajta ustanovuje do funkcie (postupom podľa § 28 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.), a to riaditeľovi OR PZ v MI. Riaditeľ OR PZ v MI zistil, že návrh služobného hodnotenia žalobkyne je nutné prepracovať. Uviedol tiež, že v čase vydávania nového služobného hodnotenia, bezprostredne nadriadený žalobkyne už poznal žalobkyňu z jej činnosti viac ako šesť mesiacov, preto odpadol

podať odvolania (rozkladu) u riaditeľa OR PZ v MI, teda nadriadeného, ktorý služobné hodnotenie schválil, do 15 dní odo dňa oboznámenia sa s jeho obsahom. Následne žalobkyňa písomným podaním zo dňa 11.10.2019 svoje právo využila a podala proti služobnému hodnoteniu odvolanie. Vzhľadom na to, že riaditeľ OR PZ v MI odvolaniu žalobkyne v celom rozsahu nevyhovel predložil ho spolu so služobným hodnotením a na vec vzťahujúcim sa spisovým materiálom odvolaciemu orgánu. Po prerokovaní odvolania žalobkyne senátom Poradnej komisie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach na svojom zasadnutí dňa 26.11.2019, riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach ako odvolací orgán (§ 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.) odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté služobné hodnotenie - preskúmavané rozhodnutie v prejednávanej veci - potvrdil.

6. Krajský súd poznamenal, že je zrejmé, že žalobkyňa disponovala kompletným spisovým materiálom, z ktorého prvostupňový správny orgán pri vykonaní jej služobného hodnotenia vychádzal. Nie je mu preto možné vytknúť, že ďalším žiadostiam žalobkyne o sprístupnenie kópie spisového materiálu nevyhovel.

Z uvedeného dôvodu nie je možné sa stotožniť s námietkou žalobkyne o subjektívnom charaktere služobného hodnotenia. Aj keď v služobnom posudku boli načrtnuté personálno-kolegiálne vzťahy na pracovisku, záver služobného hodnotenia žalobkyne o jej nespôsobilosti vykonávať funkciu vyšetrovateľky má základ v závažných pochybeniach pri vyšetrovacích úkonoch, ktoré mali negatívny vplyv na priebeh trestného konania, pričom zlepšenie výkonu jej funkcie nebolo možné badať ani po viacerých disciplinárnych opatreniach uložených žalobkyni, ako vyplýva z administratívneho spisového materiálu.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i služobného hodnotenia prvostupňového správneho orgánu z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že obe sú v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú aplikujúc ustanovenie § 190 SSP zamietol.

11. Sťažovateľka sa domnievala, že v správnej žalobe bola diskriminácia opísaná do takej miery, do akej sa zo strany žalobkyne dala preukázať. Sťažovateľka bola do roku 2018 hodnotená každý rok pozitívne. Momentom, kedy došlo k zmene priameho nadriadeného, sa situácia zmenila a zrazu v služobnom hodnotení bolo uvedené, že jej znalosti právnych predpisov sú na veľmi slabej úrovni vzhľadom k zastávanej funkcii a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby je podpriemerné. V služobnom hodnotení zo strany nadriadeného boli uvedené ďalšie nepravdy, ako napríklad, že nemá záujem o svoj ďalší osobný a profesijný

Vzhľadom na tieto tvrdenia bolo potom prenesené dôkazné bremeno na stranu žalovaného, ktorý tieto jej argumenty žiadnym spôsobom hodnoverne nevyvrátil a nepoukázal napríklad na hodnotenia iných vyšetrovateľov, aj pokiaľ ide o mieru chybovosti, poprípade ani nepredložil služobné hodnotenia kolegov z minulosti a po nastúpení nového nadriadeného.

12. Sťažovateľka sa nestotožnila s právnym názorom súdu, pokiaľ sa jedná o to, ktorý orgán má spracovať služobné hodnotenie. Pokiaľ ide o služobné rozhodnutie zo dňa 30.4.2019, tak v uvedenom prípade spracovala návrh služobného hodnotenia a aj samotné služobné hodnotenie komisia a keď ho odvolací orgán vrátil, nerozhodovala už komisia, ale jej priamy nadriadený; je zrejmé, že podľa ustanovenia § 28 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. bola daná príslušnosť vypracovať hodnotenie komisii. 13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 23.2.2021. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že krajský súd v prejednávanej veci postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou kasačného súdu, preto navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť a sťažovateľke náhradu trov konania nepriznať.

15. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.12.2019, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovaného - Okresného riaditeľstva policajného zboru Michalovciach, ktorým je služobné hodnotenie príslušníka policajného zboru podľa § 27 ods. 6 písm. a/ zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v znení ku dňu vydania tohto služobného hodnotenia.

Michalovce. Naposledy bola žalobkyňa služobne hodnotená 24.4.2014. Hodnotiaca časť služobného hodnotenia (§27 ods. 2 cit. zákona) bola koncipovaná podľa jednotlivých rokov od roku 2014 do roku 2019. Roky 2014, 2015 boli vyhodnotené ako plne uspokojivé, pričom zadané úlohy vyplývajúce z rôznych scenárov plnila na vysokej úrovni a s príkladnou

17. V roku 2018 jej boli vytknuté viaceré procesné nedostatky. V tomto roku jej napadlo 19 vyšetrovacích spisov. Bolo jej uložené disciplinárne opatrenie a to písomné pokarhanie, pretože v trestnej veci, ktorá jej bola pridelená 21.8.2017, nedodržala zákonnú lehotu a bez objektívnych príčin nerozhodla o trestnom oznámení do 30 dní od prijatia trestného oznámenia.

V závere písomnej signalizácie prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce konštatoval, že zo strany vyšetrovateľky dochádza vo viacerých prípadoch k neplneniu pokynov a preto žiadal zjednanie nápravy. Ďalej bolo zistené, že v tejto veci štatisticky vykázala ukončenie veci zastavením trestného stíhania, avšak uznesenie ani vyšetrovací spis nepredložila Okresnej prokuratúre Michalovce, čo malo za následok, že daná trestná vec nebola právoplatne skončená a záväzné pokyny prokurátora tak mali byť v určených lehotách plnené. Dňa 15.11.2018 bol s ňou vykonaný pohovor podľa § 49 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru z dôvodu opakovaných nedostatkov, ktoré jej boli vytýkané Okresnou prokuratúrou v Michalovciach. Ďalej bol v tomto roku žalobkyni odňatý vyšetrovací spis na základe písomného rozhodnutia Okresnej prokuratúry v Michalovciach a to z dôvodov, keď prokurátor konštatoval, že jeho záväzné pokyny od 28.8.2017 neboli alebo len sčasti boli plnené a z uvedeného dôvodu vytýkal liknavosť v postupe vyšetrovania prípadu.

Tento istý postup žalobkyňa zopakovala aj v inej trestnej veci, kde taktiež rozhodla o odmietnutí veci, pričom uznesenie oznamovateľovi ani prokuratúre nedoručovala, nevyznačila na uznesení právoplatnosť, spis neodovzdala na výstupnú kontrolu a ponechala si ho vo svojej kancelári v skrini a po viac ako roku a pol uznesenie doručila a to až na základe intervencie bezprostredne nadriadeného. Tento istý nezákonný postup zopakovala aj v ďalšej trestnej veci, kde taktiež 15.8.2016 vydala uznesenie o odmietnutí veci, ktoré nedoručovala oznamovateľovi ani prokuratúre, spis nepredložila na výstupnú kontrolu, ponechala si ho v skrini vo svojej kancelárii a uznesenie doručovala až po viac ako dvoch rokoch na základe intervencie bezprostredne nadriadeného. Ďalej v roku 2019 na základe vykonaných kontrol vo vyšetrovaní bezprostredne nadriadeným boli v ďalšej trestnej veci zistené viaceré pochybenia a nedostatky a to nevypočutie svedkyne od roku 2018 napriek tomu, že bola riadne označená. V tejto trestnej veci tiež v uznesení o prerušení trestného stíhania uviedla výšku škody, ktorá bola v rozpore s vykonaným dokazovaním. Na základe týchto nedostatkov jej spis

zodpovednú funkciu, kde sa vykonávajú samostatné rutinné odborné činnosti s premenlivými informáciami zvládnuteľné v rámci existujúcich štandardov alebo zaužívaného postupu so stanovenými postupmi. 19. Žalobkyňa vo vzťahu k služobnému hodnoteniu v kasačnej sťažnosti najmä namietala, že bola diskriminovaná, že služobné hodnotenie spracoval orgán, ktorý nebol zo zákona oprávnený spracovať služobné hodnotenie a že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, najmä vo vzťahu k častiam opisujúcim úroveň kolegiálnych vzťahov medzi žalobkyňou a ostatnými kolegami na pracovisku. Samotný skutkový základ spočívajúci v konkrétnych pochybeniach v jej rozhodovacej činnosti a procesných úkonoch ako vyšetrovateľky nerozporovala.

oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery. 21. Podľa § 27 ods. 2 cit. zákona v hodnotiacej časti sa posudzujú a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, b) znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený, c) výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, d) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, f) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3, g) spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.

24. Podľa § 28 ods. 2 cit. zákona ak bezprostredne nadriadený nepozná policajta z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, spracuje návrh služobného hodnotenia komisia zriadená nadriadeným, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. 25. Podľa § 31 ods. 2 cit. zákona policajt je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky, a ak má služobné hodnotenie pre policajta negatívne dôsledky, môže si vyžiadať jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí policajta o možnosti podať odvolanie proti schválenému služobnému hodnoteniu.

obdobie boli v ňom uvádzané ako pozitívne, tak aj negatívne stránky žalobkyne, ktoré dali celkový obraz o jej pracovných výsledkoch. V súlade s názorom správneho súdu uvádza, že jeho záver o jej nespôsobilosti vykonávať funkciu vyšetrovateľky má základ v závažných pochybeniach pri jej rozhodovacej činnosti a vyšetrovacích úkonoch, ktoré mali negatívny vplyv na priebeh trestného konania vo viacerých prípadoch a to od roku 2017, pričom zlepšenie výkonu jej funkcie nebolo možné badať ani po viacerých uložených disciplinárnych

Pre prácu vyšetrovateľa je nepochybne najdôležitejším kritériom tá skutočnosť, aby jemu pridelené spisy vybavoval zákonným spôsobom v súlade s Trestným poriadkom a Trestným zákonom a bez zbytočných prieťahov. Toto základné kritérium však žalobkyňa v sledovanom období

sledovanom období. Pokiaľ však prvostupňový správny orgán a žalovaný mali vedomosť o pochybeniach žalobkyne a o ich rozsahu, nepochybne mali povinnosť rozhodnúť tak, ako im to ukladá zákon. Uvedené vyplýva priamo z článku 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalovaný preto nepochybil, keď potvrdil prvostupňové služobné hodnotenie žalobkyne, ktoré vychádzalo z nesporných skutkových zistení spočívajúcich vo viacnásobnom neodbornom a nesústredenom prístupe žalobkyne k rozhodovacej činnosti vyplývajúcej z jej náplne práce.

31. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe a v kasačnej sťažnosti argumentovala tým, že je možné, že jej bol pridelený taký počet spisov, že stíhanie jednotlivých lehôt sa nedalo zvládať a spisy jej priamy nadriadený prideľoval také, z ktorých bolo zrejmé, že v nich už je zmeškaná lehota, aj táto námietka je nedôvodná. Takúto námietku k návrhu služobného hodnotenia žalobkyňa v administratívnom konaní nepodala a táto argumentácia (aj to je hypotetická) bola prvý krát vznesená až v súdnom konaní. Ani v priebehu služobného pomeru nie je preukázané, že by nadriadenému avizovala neprimeraný počet pridelených spisov či problematické spisy. Preto sa táto námietka súdu javí ako účelová. 32. Ďalej je v súvislosti s tou námietkou potrebné poukázať na charakter jednotlivých pochybení. Z nich vyplýva, že sa väčšinou jedná o pochybenia, ktoré súvisia už so spismi, ktoré boli v štádiu rozpracovanosti. Napríklad nereagovala na viacnásobné výzvy prokurátora na plnenie pokynov a na predloženie vyšetrovacieho spisu k previerke a to napriek tomu, že vyšetrovací spis bol žiadaný pokynmi od februára 2018 až do septembra 2018, pričom aj

Aj ďalšie zistené pochybenia sú charakteru, ktorý je potrebné pričítať nesústredenému postupu žalobkyni pri vedení vyšetrovania, keď napríklad viacnásobne v uznesení uviedla výšku škody, ktorá bola v rozpore s vykonaným dokazovaním, alebo keď začala trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, avšak po jeho vykonaní nevyhotovila ihneď uznesenie o začatí trestného stíhania a teda o ňom ani neupovedomila oznamovateľa a poškodeného.

hoci tak urobiť mohla. Pred krajským súdom namietala orgán, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým orgánom nepochybne je Okresné riaditeľstvo policajného zboru Michalovce, čo žalobkyňa už v kasačnej sťažnosti nenamietala. Keďže v kasačnej sťažnosti namietala iný dôvod nezákonnosti a to orgán, ktorý služobné hodnotenie spracoval, jedná sa o neuplatnenú námietku v konaní pred správnym súdom, ktorá je v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia neprípustná, a preto ju kasačný súd nemohol vyhodnotiť. Len na margo kasačný súd uvádza, že ustanovenie § 28 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru je jednoznačné v tom, ktorý orgán má spracovať návrh služobného hodnotenia v prípade, ak bezprostredne nadriadený policajta osobne pozná z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov.

34. K poslednej sťažnostnej námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného sťažovateľka uviedla, že nepreskúmateľnosť vidí v časti hodnotenia ohľadne úrovne kolegiálnych vzťahov na pracovisku sťažovateľky. Zároveň tvrdila, že pokiaľ tieto vzťahy boli pre merito rozhodnutia irelevantné, tak nie je zrejmé, z akého dôvodu sa takéto konštatovanie vôbec v služobnom hodnotení nachádza. Podľa názoru kasačného súdu je prvostupňové rozhodnutie dostatočne výstižné, riadne odôvodnené a jednoznačné v tom, z akých dôvodov bola žalobkyňa vyhodnotená ako nespôsobilá vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilá vykonávať menej zodpovednú funkciu. Že išlo o nedostatky zistené pri samotnej rozhodovacej činnosti vyplývajúce z jej funkcie vyšetrovateľky, je nepochybné a zrejmé. To je ten určujúci nedostatok, pretože ide o ukazovateľ, bez ktorého nemožno predpokladať, že žalobkyňa na požadovanej úrovni môže vykonávať doterajšiu funkciu. Ostatné časti hodnotenia, týkajúce sa bezúhonnosti a spoľahlivosti žalobkyne či dodržiavania služobnej disciplíny (do ktorej

Samotné tvrdenie žalobkyne, že bola hodnotená nie z objektívneho hľadiska, ale z dôvodu averzie jej nadriadeného voči nej, je v kasačnej sťažnosti prezentované ako subjektívny pocit žalobkyne, ktorý však nemá žiadnu objektívnu výpovednú hodnotu. Naopak, hodnotenie vychádza z nesporných skutkových zistení spočívajúcich v rozsiahlych pochybeniach žalobkyne pri výkone jej štátnej služby. Preto aj túto sťažnostnú námietku kasačný súd vyhodnotil ako plne nedôvodnú.

36. O náhrade trov kasačného konania bolo vo vzťahu k žalovanému rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný a má právo na náhradu trov kasačného konania, avšak tieto mu kasačný súd nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Žalobkyňa ako neúspešná účastníčka kasačného konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP ). 37.

V Bratislave dňa 21. septembra 2022