6Sžk/17/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudkýň Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): A. V., R. Š.U. F. XX, U., zast. JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti ďalšieho účastníka konania: MH INVEST, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36724530, zast. JUDr. Allan Böhm, advokátska kancelária Böhm & Partners, so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava a osoby zúčastnenej na konaní: Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., so sídlom Horné lúky 4540/1, 949 01 Nitra, IČO: 48302392, zast. advokátskou kanceláriou MS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., so sídlom Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, za ktorú koná CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 51034166, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OCDPK-2017/020612 zo dňa 15. mája 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/105/2017-267 zo dňa 18. septembra 2019, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. IV. Osobe zúčastnenej na konaní nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

II. Priebeh konania pred správnym súdom

3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou žiadal, aby Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 4. Žalobca namietal nezákonnosť celého procesu z dôvodu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie. Územný plán mesta Nitra podľa neho pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby (prípustnú podlažnosť, podiel zastavanosti atď.) a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z tohto dôvodu stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však vypracovaná nebola. Tvrdil, že nie je naplnená hypotéza § 32 ods. 2 stavebného zákona, a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania zóny a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny. 5. Poukázal i na nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Podľa jeho názoru tým, že stavba je súčasťou stavby „Príprava strategického parku Nitra“ a ide o súbor stavieb, stavebník mal predložiť zastavovací plán celého súboru stavieb.

EIA. 7. Naďalej trval na tom, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o EIA. Pojem „strategický prak“ je podľa neho širším pojmom a ide o väčšiu časť územia ako je zámer „Automotive Nitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Poukázal na to, že uvedenú argumentáciu uvádzal už v odvolaní, ale žalovaný sa ňou nezaoberal z dôvodu koncentračnej zásady. Toto považoval za nezákonný postup, pretože namietané skutočnosti sú výsostne právnej povahy a je podľa neho irelevantné, či na ne ako účastník konania poukazoval. Na tieto skutočnosti musí správny orgán prihliadať ex offo v každom štádiu konania bez ohľadu na ich namietanie. 8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

9. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. podaním zo dňa 10. októbra 2017 požiadala správny súd o pribratie do konania a vyjadrila sa k žalobe. Uznesením č. k. 11S/105/2017-86 zo dňa 30. januára 2018 správny súd pribral do súdneho konania spoločnosť MH Invest, s.r.o. (ako účastníka administratívneho konania). Vo vyjadrení k žalobe poukázala na koncentračnú zásadu a na to, že žalobca niektoré námietky uviedol až v žalobe. Poukázala na to, že podaná žaloba a namietané skutočnosti majú šikanózny charakter a ide o zneužitie práva, v dôsledku čoho je daný postup na aplikáciu § 28 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 5 ods. 2 SSP. Doplnila, že nad rámec § 32 ods. 2 stavebného zákona je potrebné aplikovať § 39a ods. 3 písm. d) stavebného zákona, podľa ktorého sa rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje na stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z osvedčenia

III. Rozhodnutie správneho súdu

13. V súvislosti s námietkou žalobcu, že došlo k porušeniu § 32 ods. 2 stavebného zákona a stavebnému konaniu malo predchádzať územné konanie, poukázal na územný plán mesta Nitra, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 (ďalej len „Územný plán“) a odkázal na rozsudok správneho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/236/2016 zo dňa 12. septembra 2018.

je uvedený. Poukázal na to, že na postup podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že ide o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického

14. Poukázal na to, že sám žalobca tvrdil, že v územnom pláne mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku sever, ale nie je vymedzená hranica strategického parku, nie je definované územie pre strategický park a strategický park ako taký v územnom pláne nie

rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní (žalobca to ani nežiadal, i keď na tieto rozhodnutia poukazoval), ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, keďže táto otázka bola už právoplatne vyriešená v zisťovacom správnom konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia zo dňa 8. októbra 2015, ktoré bolo potvrdené v odvolacom konaní.

Miesto vybudovania týchto ciest (spevnených plôch) bolo nepochybne dané miestom vybudovania trafostaníc a žalobca v podanej žalobe žiadnym spôsobom nešpecifikoval, v čom podľa neho spočíva nesúlad ich vybudovania s požiadavkami na ochranu ochrany prírody a krajiny, resp., či a aké sú negatívne účinky tejto stavby (prístupových ciest, resp. spevnených plôch) majú na okolie z hľadiska

17. Za nedôvodnú považoval i námietku týkajúcu sa dopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu I/64 a napojenia na rýchlostnú komunikáciu R1A, keďže podľa § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona sa požiadavky napojenia na pozemné komunikácie určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby.

18. V súvislosti s námietkou, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o EIA, správny súd dal do pozornosti, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku.

Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra

Ministerstva životného prostredia SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie pod č. 4783/2016-1.7/pl. zo dňa 04. novembra 2016 k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom ministerstvo vyjadrilo súhlas s touto navrhovanou činnosťou, existovalo rozhodnutie ministra životného prostredia SR pod č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. januára 2017, ktorým toto záverečné stanovisko potvrdil.

19. K námietkam žalobcu, ktorými poukazoval na čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru správny súd uviedol, že žalobca bol účastníkom stavebného konania ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva, podával námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia a správny orgán sa týmito námietkami i zaberal, posudzoval ich a rozhodol tak, že ich zamietol. Účel Aarhuského dohovoru považoval správny súd za naplnený. 20. Správny súd opätovne poukázal na to, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré predchádzali stavebnému konaniu alebo ktoré budú na stavebné konanie nadväzovať.

IV. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

22. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti najmä namietal, že v posudzovanom prípade nešlo o prípad predpokladaný hypotézou § 32 ods. 2 stavebného zákona. Poukázal na to že územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby (prípustnú podlažnosť, podiel zastavanosti), a z toho dôvodu stanovuje podmienku spracovania územného plánu zóny. Poukázal na výkresovú časť územného plánu, kde v grafickej časti legenda pri vyznačení priemyselného parku sa uvádza „Priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny).

23. Opakovane poukázal na nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., keď stavba je súčasťou stavby „Príprava strategického parku Nitra“, teda je evidentné, že ide o súbor stavieb, pričom žiadny zastavovací plán celého súboru stavieb v rámci posudzovanej stavby nebol doložený.

25. Sťažovateľ naďalej trval na tom, že v zisťovacom konaní podľa zákona o EIA nebol posúdený samotný strategický park. Zopakoval, že pojem strategický park je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia ako je zámer „Automotive Nitra project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Namietal konanie správnych orgánov, keď túto námietku uvádzal už v podanom odvolaní a správne orgány sa ňou z dôvodu koncentračnej zásady nezaoberali.

27. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj pribratý účastník konania, ktorý namietal, že kasačná sťažnosť nespĺňa zákonné náležitosti, keď sťažovateľ síce formálne uvádza dôvody jej podania, avšak z kasačnej sťažnosti nie je zrejmé, aké skutkové okolnosti a aký postup zo strany správneho súdu napĺňa označený kasačný dôvod. Sťažovateľ, podľa názoru pribratého účastníka, len zopakoval svoje argumenty uvedené v správnej žalobe. Pribratý účastník argumentoval, že na predmetný prípad je potrebné aplikovať § 39 ods. 3 písm. d) stavebného zákona.

28. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila aj osoba zúčastnená na konaní, ktorá uviedla, že nedošlo k porušeniu § 32 ods. 2 stavebného zákona, keďže otázka územného plánu bola doriešená v rámci schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a vydaných stavebných povolení, pričom uvedené ustanovenie nestanovuje vymedzenie hranice strategického parku ako jednu z podmienok pre jeho aplikáciu. K zastavovacieho plánu uviedla, že ten bol predložený pre prvý stavebný objekt areálu. K námietke týkajúcej sa dopravného napojenia stavieb uviedla, že túto považuje za irelevantnú, keďže dopravné napojenie sa neriešilo v tomto stavebnom konaní. Z hľadiska posudzovania strategického parku na životné prostredie uviedla, že predmetná stavba nebola predmetom posudzovaného zámeru, nie je potrebné posúdiť jej súlad s podmienkami v rozhodnutí a navyše táto námietka nebola uplatnená riadne a včas. Na záver poukázala na rozhodovaciu činnosť súdnych autorít k nastoleným právnym otázkam. Kasačnú sťažnosť žiadala ako nedôvodnú zamietnuť.

29. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“ alebo „NSS SR“) kasačnú agendu správneho kolégia NS SR v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou. 30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 31. Kasačný súd na úvod uvádza, hoci uvedené nebolo predmetom kasačnej sťažnosti, že rovnako ako správny súd, posúdil postavenie sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti v zmysle § 178 ods. 3 SSP v spojení s § 442 ods. 1 SSP. Iné závery nevyplývajú ani z predloženého administratívneho spisu či už z obsahu správnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti. 32. Kasačný súd tiež skúmal naplnenie podmienky uvedenej v § 440 ods. 2 SSP, podľa ktorého dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie správneho súdu, čo sťažovateľ výslovne neurobil. Vzhľadom na to, že kasačnou sťažnosťou ale vecne reagoval na dôvody uvedené v rozhodnutí správneho súdu, kasačný súd kasačnú sťažnosť neodmietol podľa § 439 ods. 3 SSP, ale ju vecne preskúmal. V súvislosti s uvedeným však kasačný súd konštatuje, že uvedený postup vzhľadom na poučenie v tomto rozhodnutí, už kasačný súd nemusí zopakovať v ďalších kasačných konaniach. 33. V rámci posúdenia predmetnej veci sa kasačný súd zaoberal štyrmi okruhmi otázok, konkrétne (i) aplikáciou § 32 ods. 2 stavebného zákona na daný prípad a (ii) aplikáciou § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z. na posudzovanú vec, (iii) porušením § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona a (iv) povinnosťou, aby k strategickému parku prebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o EIA. K týmto otázkam kasačný súd uvádza:

34. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

36. Z právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného zákona podľa kasačného súdu vyplýva, že na umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie ak (splnenie podmienok) priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore s ich umiestnením a (kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z územného plánu zóny. 37.

. .Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené.

súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.“

Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, str. 379). 39. Zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa v nich riešené otázky nemohli prelínať alebo že by v nich platili iné zásady.

40. Kasačný súd preto v tejto časti námietok sťažovateľa nezistil, že by správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietky sťažovateľa v tomto smere považoval za nedôvodné. 41. Na doplnenie kasačný súd odkazuje aj na argumentáciu Najvyššieho správneho súdu

42. V zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska. 43. Sťažovateľ namietal, že v posudzovanej veci nebol predložený zastavovací plán v rozpore s § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z. Aj uvedenú námietku vyhodnotil kasačný súd za nedôvodnú v súlade s argumentáciou správnych orgánov a správneho súdu. Kasačný súd považoval za skutkovo ustálené, že posudzovaná stavba nebola prvou stavbou v rámci celého súboru stavieb a z toho dôvodu nebolo povinnosťou stavebníka v predmetnej veci prekladať zastavovací plán. Ten bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu, pričom vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie územia.

V. C K porušeniu § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona

Správní procesy v právu životního prostředí. Brno: Masarykova univerzita, 2010, s. 89). V rámci vybudovania strategického parku „Automotive Nitra Project“ bolo vydaných viacero rozhodnutí, či stanovísk, ktoré boli, resp. mohli byť vzájomne prepojené, resp. vzájomne

správnych žalôb a následne kasačných sťažností smerujúcich voči rozhodnutiam, ktoré sú na sebe vzájomne závislé. 47. Sťažovateľ namieta, že síce došlo k vykonaniu zisťovacieho konania na zámer „Automotive Nitra Project“ a následne k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie pre zámer „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, ale nebolo realizované zisťovacie konanie pre samotný strategický park.

posudzoval zámer podľa prílohy č. 8 zákona o EIA okrem iného aj v kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, keďže v danom prípade sa zisťovacie konalo bez limitu.

Na základe rozkladu proti záverečnému stanovisku rozhodol minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. januára 2017 tak, že rozklad zamietol a záverečné stanovisko zo dňa 4. novembra 2016 potvrdil.

50. Z vyššie uvedeného rozsahu zisťovacieho konania ako aj následného posudzovania vplyvov na životné prostredie vyplýva, že v oboch týchto konaniach bolo súčasťou zámeru aj posudzovanie kapitoly - Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov. Ako už bolo uvedené v rozhodnutí správneho súdu, zákon o EIA nepozná pojem „strategický park“, preto posudzovanie týchto činností je zaraďované práve pod činnosť uvedenú v prílohe č. 8 zákona o EIA, kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov. Vzhľadom na uvedené, priemyselný/ strategický park Nitra prešiel zisťovacím konaním a aj ako súčasť posudzovania vplyvov na životné prostredie jednotlivých činností plánovaných v parku. Argumenty sťažovateľa, keď tvrdil, že strategický park neprešiel zisťovacím konaním, sa preto nezakladajú na pravde a kasačný súd ich vyhodnotil ako nedôvodné.

VI. Záver

52. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené konštatuje, že správny súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami sťažovateľa, svoje závery formuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol také relevantné skutočnosti, ktorými spochybnil vecnú správnosť rozsudku správneho súdu. Dospel preto k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. 53. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnému sťažovateľovi ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Pribratému účastníkovi konania a zúčastnenej osobe na konaní kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, keďže im v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť. 54. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. novembra 2022