6Sžk/17/2021

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ DEVÍNSKA CESTA, o.z., so sídlom v Bratislave, Devínska cesta č. 4147/92, IČO: 42352967, 2/ Aliancia proti povodniam, so sídlom v Bratislave, Devínska cesta č. 104/B, IČO: 42360161, 3/ Mgr. G. B., narodený XX. H. XXXX, bytom v U., D. O. Č.. XXX/B, 4/ Ing. J. D., narodený XX. H. XXXX, bytom v U., U. Č.. XX, všetci právne zast.: Mgr. Katarínou Duchoňovou, advokátkou a konateľkou SMA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská č. 7, Bratislava, IČO: 36867837, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, so sídlom v Bratislave, Tomášikova č. 46, za účasti: 1/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom v Bratislave, Primaciálne nám. č. 1, Bratislava, 2/ Mestská časť Bratislava-Devín, so sídlom v Bratislave, Kremeľská č. 39, 3/ Mestská časť Bratislava-Karlova Ves, so sídlom v Bratislave, Nám. sv. Františka č. 8, 4/ Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom v Bratislave, Tomášikova č. 46, 5/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š.p., Odštepný závod Bratislava, so sídlom v Bratislave, Karloveská č. 2, 6/ Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom v Bratislave, Prešovská č. 48, IČO: 35850370, 7/ Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Radlinského č. 6, 8/ Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom v Bratislave, Špitálska č. 14, 9/ Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom v Bratislave, Olejkárska č. 1, IČO: 00492736, 10/ ZSE Energia, a.s., so sídlom v Bratislave, Čulenova č. 6, Bratislava, IČO: 36677281, 11/ Okresný úrad Bratislava, odbor krízového riadenia, so sídlom v Bratislave, Tomášikova č. 46, 12/ Metrostav Slovakia a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 68, IČO: 47144190, právne zast.: JUDr. Jurajom Tomášekom, advokátom a konateľom Tomášek & partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Rožňavská č. 2, IČO: 36858811, o preskúmanie zákonnosti Vyhlášky Okresného úradu Bratislava z 23. júna 2014, ktorou sa určuje rozsah inundačného územia v lokalite „K. Y. G. D. O. R. T. W. D. T. N. XXXX,XXX - XXXX,XXX", o kasačnej sťažnosti žalobcov 1/ až 4/ a ďalšieho účastníka 12/ Metrostav Slovakia a.s. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. decembra 2020, č.k. 6S/232/2020-291, takto

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 11. decembra 2020, č.k. 6S/ 232/2020-291 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. c/ zákona č. 162/

2. Krajský súd aj s odkazom na vyššie zmienené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedol, že vyhláška žalovaného je normatívnym aktom vydaným žalovaným ako kompetentným orgánom verejnej správy vo veciach štátnej vodnej správy na vydávanie vyhlášok, ktorou sa určuje inundačné územie pri vodohospodársky významných vodných

všeobecnosti, bez ohľadu na určitého, individuálne určeného adresáta. Zákony, iné podzákonné normy upravujú práva a povinnosti subjektov, ktoré nie sú vymedzené adresne, ale všeobecne, úprava sa vzťahuje na určitý okruh subjektov, reguluje určitú oblasť a pod., tak ako posudzovaná vyhláška, ktorá vymedzuje určením rozsahu inundačného územia, aj okruh subjektov, na ktoré sa táto úprava bude aplikovať. Preto nie je možné odvodiť charakter individuálnosti - posudzovanej vyhlášky (pri akceptácii vyhlášky ako zmiešaného správneho aktu), od určenia okruhu dotknutých subjektov, ktorými sú vlastníci, nájomcovia alebo iné osoby určené zákonom ako vlastníci, nájomcovia pozemkov, osôb oprávnených z iných vecných alebo obligatórnych práv, respektíve iné osoby, ktoré budú priamo dotknuté zákazmi, povinnosťami a obmedzeniami, na určenom rozsahu inundačného územia, bez individuálne určeného adresáta.

Tento záver však je potrebné vykladať v súvislosti s rozsahom preskúmavanej činnosti v správnom súdnictve, ktorý vymedzuje Správny súdny poriadok a do ktorého nie je možné subsumovať normatívne akty orgánov štátnej správy. Keďže právny inštitút „opatrenia všeobecnej povahy“ nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky pozitívne upravený (vrátane úpravy SSP), nie je možné vyhláškou o určení záplavového územia hodnotiť z materiálneho poňatia (určitosť predmetu konania, neurčitosť adresátov, záväznosť), i keď je nepochybné, že vymedzenie záplavového územia má veľký dopad na využitie nehnuteľnosti v príslušnej oblasti, jeho vymedzenie, vrátane vymedzenia jeho aktívnych zón, pôsobí nielen voči vlastníkom, užívateľom nehnuteľností, ale aj osobám oprávnených z iných vecných a obligačných práv. Neexistuje právny inštitút, ktorý by umožňoval správnemu súdu prieskum opatrení všeobecnej

Právomoc preskúmavať zákonnosť opatrení alebo iných zásahov akýchkoľvek orgánov verejnej moci, nie je originálne ústavná, ale vyžaduje si výslovné zákonné ustanovenie, ktoré takúto právomoc súdom zverí. Ustanovenie čl. 46 ods. 2 ústavy výslovne zaručuje len právo na prieskum zákonnosti „rozhodnutí“, čím sa zreteľne odlišuje od čl. 142 ods. 1 ústavy. Preto nie je zrejmé, prečo by malo byť na základe tohto ustanovenia nevyhnutné pripustiť preskúmanie aj aktu typu „opatrenia všeobecnej povahy“, ktorý v právnom poriadku SR nie je pozitívne upravený.“

II.

7. Konkrétne v kasačnej sťažnosti namietali, že právo na súdny prieskum rozhodnutí, opatrení a iných zásahov do orgánov verejnej moci vyplýva priamo z článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pričom z právomoci súdu nikdy nie je vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

dodržané. Právomoc správneho súdu je priamo daná článkom 46 ods. 2 a článkom 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, premietnutím základného práva na súdny prieskum rozhodnutí správnych aktov je § 2 ods. 2 SSP. Len ústavne konformný výklad možnosti preskúmania vyhlášky správnym súdnictvom zaručí aplikovateľnosť práv v zmysle článku 46 ods. 2 v spojení s článkom 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedli, že výklad, že vyhláška je správnym aktom, ktorý nepodlieha súdnemu prieskumu nie je v súlade s ústavou, ani rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Podľa aktuálnej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 432/2020, II. ÚS 455/2020, III. ÚS 397/2020, IV. ÚS 461/2020) správne akty, ktoré majú hybridný charakter, sú preskúmateľné v správnom súdnictve.

V prípade hybridného správneho aktu je prítomný jednak normatívny (abstraktný) prvok spočívajúci v abstraktne určenom okruhu adresátov aktu, a jednak individuálny (konkrétny) prvok, ktorý je určený konkrétnosťou predmetu regulácie. Možnosť preskúmania vyhlášky vyplýva aj z § 3 ods. 1 SSP v spojení s § 177 ods. 1 SSP, podľa ktorých možno správnou žalobou napadnúť nielen správny akt správneho orgánu, ktorý je vyslovene zákonom označený ako rozhodnutie, ale aj opatrenie orgánu verejnej správy, t.j. správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú, alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, čo je jednoznačne aj prípad

8. V ďalšej časti namietali, že nazeranie na obsah vyhlášky z toho pohľadu, že neobsahuje konkrétne vymedzeného adresáta nezohľadňuje tú skutočnosť, že určením konkrétneho územia ako inundačného územia dochádza k mimoriadne významným obmedzeniam vlastníckeho práva, a to vlastníkov konkrétne určených nehnuteľností v inundačnom území, čím je daná individuálnosť (konkrétnosť) tejto vyhlášky. Zaradením určitého územia do inundačného územia dochádza zo strany správneho orgánu k aplikácii hmotnoprávnej normy na konkrétny individuálny prípad (konkrétne vymedzené pozemky vo vlastníctve konkrétnych fyzických alebo právnických osôb), čo je typickým znakom individuálnych správnych aktov.

rovnosti je neprípustné, aby vyhlášku, ktorá rovnakým spôsobom obmedzuje vlastnícke právo ku konkrétnym pozemkom nebolo možné preskúmať v rámci správneho súdnictva len z dôvodu, že je v zákone formálne označená ako vyhláška, a nie ako rozhodnutie.

9. Ďalej aj s odkazom na ústavný článok 20 ods. 4 uviedli, že obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. V predmetnej veci však obmedzenie vlastníckeho práva vlastníkov pozemkov v dotknutom území nebolo nevyhnutné na dosiahnutie verejného záujmu, ktorým je ochrana pred povodňami. Na dosiahnutie skutočnej ochrany je totiž možné použiť prostriedky, ktoré neobmedzujú vlastnícke právo, napríklad vybudovanie protipovodňovej hrádze. 10. Navrhli tiež, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky postupom podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 20 ods. 2 zákona č. 7/2010 Z.z. (predtým v relevantnom čase § 61 písm. i/ bod 2 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) s článkom 1 ods. 1, článkom 20 a článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Svoj návrh odôvodnili primárne tým, že podmienky, za ktorých je možné určiť inundačné územie, sú presne dané v § 20 zákona č. 7/2010 Z.z., rozhodnutím o určení inundačného územia preto ide o aplikáciu všeobecnej hmotnoprávnej normy na konkrétny prípad (konkrétne určené pozemky), teda ide o individuálny akt aplikácie práva, ktorý v zmysle požiadavky generality právnej normy nemôže byť prijatý vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu; inak ide o porušenie článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vylúčenie, respektíve obmedzenie súdneho prieskumu správneho aktu (s dominantnou prevahou individuálnych prvkov), ktorým dochádza k obmedzeniu vlastníctva, bráni tomu, aby bolo možné v správnom konaní a potom v rámci správneho súdnictva posúdiť a preskúmať, či sú vôbec splnené podmienky na určenie inundačného územia uvedené v § 20 zákona č. 7/2010 Z.z., a či sú splnené podmienky pre obmedzenie vlastníckeho práva uvedené v článku 20 Ústavy Slovenskej republiky (legalita, vhodnosť, nevyhnutnosť, proporcionalita). Rovnako tak by nebolo možné preskúmať ani nedostatky návrhu, respektíve jeho rozpor s právnymi predpismi. Uvedené má za následok porušenie článku 46 ods. 1,2 Ústavy Slovenskej republiky a rovnako tiež článku 20 Ústavy Slovenskej republiky, keďže zároveň ide aj o obmedzenie vlastníckeho práva. 11. V závere navrhli, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby postupom podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačných sťažnostiach (§ 453 ods. 1,2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po ich preskúmaní dospel k záveru, že kasačné sťažnosti nie sú dôvodné. 15. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 16. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 17. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí. 18. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 19. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 20. Podľa článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 21. Podľa článku 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. 22. Podľa článku 123 Ústavy Slovenskej republiky, ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 23. Podľa článku 125 ods. 1 písm. d/ Ústavy Slovenskej republiky, ústavný súd rozhoduje o súlade všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd. 24. Podľa článku 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. 25. Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP).

27. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

dotýka, c/ opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, d/ nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie, e/ iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby

30. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 31. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených

33. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 7/2010 Z.z., správca vodohospodársky významných vodných tokov vypracuje pre lokalitu ležiacu pri neohrádzovanom vodnom toku návrh na určenie rozsahu inundačného územia a predloží ho okresnému úradu. Rozsah inundačného územia určí okresný úrad vyhláškou.46)

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 180/2013 Z.z. vyhláška sa vyhlasuje uverejnením vo Vestníku vlády Slovenskej republiky. 36. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z.z., vyhláška nadobúda platnosť dňom jej vyhlásenia podľa odseku 2; účinnosť nadobúda pätnásty deň po jej vyhlásení, ak nie je v nej ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Ak to odôvodňuje naliehavý všeobecný záujem, možno vo vyhláške ustanoviť skorší začiatok jej účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia. 37.

39. Podľa § 4 ods. 1 písm. e/ zákona č. 153/2001 Z.z., pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. 40. Podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z., právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú protest prokurátora.

43. Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ bod 5 zákona č. 153/2001 Z.z., prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy preskúmavaním zákonnosti správnych aktov orgánov verejnej správy, a to: všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy.

45. Základná úloha najvyššieho správneho súdu spočívala v posúdení zásadnej otázky, či vyhláška vydaná príslušným orgánom verejnej správy, konkrétne miestnym orgánom štátnej správy, podlieha súdnemu prieskumu na základe správnej žaloby. V predmetnej veci sa konkrétne jednalo o vyhlášku vydanú okresným úradom z 23. júna 2014, ktorou sa určil rozsah inundačného územia v lokalite „K. Y. G. D. O. R. T. W. D. T. N. XXXX,XXX - XXXX,XXX“ priliehajúcej ku katastrálnemu územiu D. a X. T..

Vo všetkých prípadoch sa však jedná o formu činnosti verejnej správy, teda vonkajší prejav činnosti orgánov verejnej správy. Vo všeobecnosti možno správny akt definovať ako formalizovaný jednostranný a na základe zákona vydaný nástroj realizácie verejnej správy a zároveň jeden z možných výsledkov jej činnosti (Průcha, P. Správní právo - obecná část, 2012, s. 255 a 266). Spoločným znakom každého správneho aktu je v prvom rade jeho verejno-mocenský charakter, je prejavom vôle orgánu verejnej správy, vydáva sa v rámci výkonu verejnej správy, je výrazom nariaďovacej činnosti verejnej správy, vydáva sa na základe zákona, t.j. je odvodeným (derivátnym) právne záväzným aktom, má autoritatívny charakter, je jednostranným prejavom vôle, je aktom finálnym, završujúcim určitý druh činnosti verejnej správy a má predpísané obsahové a formálne náležitosti.

To platí v predmetnej veci, keď vyhlášku vydal okresný úrad a táto je záväzná len v konkrétnom správnom celku, v ktorom má príslušný orgán verejnej správy svoju pôsobnosť. Vo vzťahu k jej adresátom najvyšší správny súd uvádza, že nie všetky osoby v rámci územnej pôsobnosti musia byť týmto aktom viazané, to znamená, že tieto akty môžu smerovať aj ku konkrétnym skupinám osôb, ktoré je možné vymedziť podľa istých charakteristických čŕt.

Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 140 a 141). Normatívne správne akty sú výsledkom normotvorného (právotvorného) procesu, ktorý je sám regulovaný inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Majú svoju právnu silu, ktorá určuje ich postavenie v hierarchii právnych predpisov. Normotvorné oprávnenie orgánov štátnej správy vyplýva z článku 123 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého tieto orgány na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené

právnej pozície. V závere možno teda zdôrazniť, že normatívne správne akty majú všeobecne vymedzený okruh adresátov, nenadobúda právoplatnosť ani vykonateľnosť, ale platnosť a účinnosť, na základe samotného normatívneho správneho aktu nie je možné uskutočniť exekučné konanie, ako podmienka platnosti a účinnosti sa vyžaduje publikácia v zákonom predpísanej forme [vyhláška sa vyhlasuje uverejnením vo Vestníku vlády Slovenskej republiky s tým, že nadobúda platnosť dňom jej vyhlásenia, t.j. dňom jej uverejnenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky a účinnosť nadobúda pätnásty deň po jej vyhlásení, ak nie je v nej ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Ak to odôvodňuje naliehavý všeobecný záujem, možno vo vyhláške ustanoviť skorší začiatok jej účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia (§ 5 zákona č. 180/2013 Z.z.)]. Právna ochrana sa proti normatívnym správnym aktom v Slovenskej republike realizuje len prostredníctvom prokuratúry (previerky, protesty a pod.) a v najväčšom rozsahu prostredníctvom ústavného súdnictva (článok 125 ods. 1 písm. b/ až d/ Ústavy Slovenskej republike). V žiadnom z prípadov súdneho prieskumu normatívnych

48. Na druhej strane, individuálny správny akt je charakterizovaný tým, že je adresovaný konkrétnemu subjektu práva a vzťahuje sa na konkrétne určený skutkový stav. Vyznačuje sa teda riešením relatívne konkrétnej administratívnej veci. Orgán verejnej moci, ktorý je v rámci svojej ústavou alebo zákonom zverenej právomoci oprávnený vydávať individuálne správne akty, rozhoduje o individuálnych právach a povinnostiach konkrétne určených fyzických osôb alebo právnických osôb. Tieto musia byť priamo v tomto akte identifikované (konkretizované) v takom rozsahu, aby neboli zameniteľné s inými osobami, ktorých právne postavenie nie je týmto individuálnym správnym aktom dotknuté. Individuálne správne akty nie sú výsledkom právotvorného procesu, ale výsledkom procesu aplikácie práva (všeobecnej právnej normy) na konkrétnu osobu a konkrétny skutkový stav. Nemajú teda právotvorný charakter.

Individuálne správne akty čo do svojej podstaty právna teória (podobne ako normatívne správne akty) rozdeľuje do dvoch skupín, a to individuálne správne akty externé (smerujúce navonok k adresátom verejnej správy) a individuálne správne akty interné (smerujúce dovnútra orgánu verejnej správy - individuálne služobné akty, prípadne služobné pokyny).

Základnou vlastnosťou individuálnych správnych aktov je platnosť, právoplatnosť a vykonateľnosť. Na rozdiel od normatívnych správnych aktov, nie je pre tento typ správneho aktu príznačný všeobecný charakter; vzťahujú sa na konkrétnu osobu, konkrétnu vec, konkrétny prípad.

49. Osobitnú formu správnych aktov tvoria zmiešané (hybridné) správne akty, ktoré ako názov napovedá, majú tak znaky normatívnych, ako aj individuálnych správnych aktov. Zmiešaný (hybridný) správny akt z hľadiska normatívneho buď upravuje všeobecné otázky, alebo sa vzťahuje na neurčitý, alebo neurčiteľný počet adresátov, voči ktorým je tento správny akt aplikovaný. Oproti tomu, z hľadiska individuálneho možno sledovať určité konkrétne zameranie obsahu tohto aktu, alebo vopred určený okruh adresátov, voči ktorým tento akt pôsobí.

51. Po preskúmaní veci dospel najvyšší správny súd k záveru, že vyhláška, ktorej posúdenie je predmetom tohto konania, je normatívnym správnym aktom, ktorý nepodlieha súdnemu prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku. Okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa § 61 zákona č. 364/2004 Z.z. a ako príslušný orgán ochrany pred povodňami podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 7/2010 Z.z. vydal vyhlášku, predmet ktorej tvorilo určenie rozsahu inundačného územia vymedzeného záplavovou čiarou pri úseku neohrádzovaného vodohospodársky významného hraničného vodného toku Dunaj v obci Bratislava, v katastrálnom území D. a X. T.. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná vyhláška síce nie je záväzná pre celé územie Slovenskej republiky, je záväzná len v konkrétnom správnom celku, v rámci ktorého príslušný orgán verejnej správy vykonáva svoju pôsobnosť. Vo vzťahu k jej adresátom najvyšší správny súd uvádza, že nie všetky osoby v rámci územnej pôsobnosti (katastrálne územie D. a X. T.) musia byť touto vyhláškou

Všeobecnosť je vyjadrená v tom, že tieto akty sú záväzné pre všetky osoby, ktoré sú v nich určené na základe všeobecných znakov. V tomto prípade je skupina adresátov vyhlášky vymedzená čo do existencie rôznych právnych vzťahov vzťahujúcich sa na územie majúce charakter inundačného územia, čomu zároveň zodpovedajú isté zákonné obmedzenia plynúce z § 20, prípadne z § 37 zákona č. 7/2010 Z.z. Predmetnú vyhlášku vydal príslušný orgán v medziach zákona a na základe zákonného splnomocnenia (§ 61 písm. i/ bod 2. zákona č. 364/2004 Z.z. v znení účinnom do 31. novembra 2016, aktuálne § 20 ods. 2 zákona č. 7/2010 Z.z.).

telekomunikačného trhu za účelom zjednodušenia postupu pri prevádzkovaní verejných telekomunikačných sietí a poskytovaní verejných telekomunikačných služieb. Z uvedeného je zrejmé, že individuálne povolenie bolo nahradené všeobecným povolením, avšak jeho podstata čo do realizácie jednotlivých úhrad, splatnosti, identifikácie účtu a ďalších s tým súvisiacich skutočností sa nezmenila. To však nie je prípad vyhlášky.

54. V kasačných sťažnostiach účastníci konania ďalej poukazovali na tú skutočnosť, že právomoc správneho súdu je priamo daná článkom 46 ods. 2 a článkom 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pričom premietnutím základného práva na súdny prieskum rozhodnutí správnych aktov je § 2 ods. 2 SSP. Len ústavne konformný výklad možnosti preskúmania vyhlášky správnym súdnictvom zaručí aplikovateľnosť práv v zmysle článku 46 ods. 2 v spojení s článkom 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Ak osoba uplatní svoje právo v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami, orgány súdnej moci majú povinnosť umožniť každému, aby sa uplatnením práva zaručeného článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky stal účastníkom konania (bližšie pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001, sp. zn. II. ÚS 14/2001, prípadne z 13. novembra 2002, sp. zn. II. ÚS 132/02).

primeraných lehôt a procesných podmienok na uplatňovanie nárokov môže podporiť správne spravovanie spravodlivosti zaistením právnej istoty a právoplatnosti a ochranou možných odporcov pred starými nárokmi, voči ktorým môže byť zložité brániť sa z dôvodu uplynutého času), v kladení istých formálnych požiadaviek na určité typy podaní adresovaných súdu, spoplatnení súdneho konania (napríklad rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Kreuz proti Poľsku z 19. júna 2001, číslo sťažnosti 28249/95, prípadne rozsudok vo veci Stankov proti Bulharsku z 12. júla 2007, číslo sťažnosti 68490/01), v povinnom právnom zastúpení (Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku Meftah a iní proti Francúzsku z 26. júla 2002, číslo sťažnosti č. 32911/96, 35237/97 a 34595/97 napríklad uviedol, že osobitná povaha konania môže odôvodňovať použitie služieb špecializovaných obhajcov).

55. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu (odhliadnuc od obmedzení uvedených v predchádzajúcom bode) povahu obmedzenia, a teda výnimky zo všeobecnej aplikácie článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, predstavuje aj ustanovenie § 7 SSP vymedzujúce okruh správnych aktov vylúčených spod súdneho prieskumu, pričom konkrétne podľa § 7 písm. c/ SSP správne súdy nepreskúmavajú všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak s tým, že jediný všeobecne záväzný právny predpis podliehajúci súdnemu prieskumu predstavuje všeobecne záväzné nariadenie obce, mesta, mestskej časti a samosprávneho kraja. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu domáhať sa prieskumu zákonnosti predmetného normatívneho správneho aktu (vyhlášky) možno v režime zákona č. 153/2001 Z.z. v súvislosti s výkonom dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy prostredníctvom preskúmavania zákonnosti správnych aktov orgánov verejnej správy, ku ktorým možno zaradiť aj všeobecne záväzné právne predpisy vydané orgánmi verejnej správy, pričom všeobecne

Taký návrh môže generálny prokurátor podať aj vtedy, ak proti všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy nebol podaný protest prokurátora (ods. 4). Z uvedeného je zrejmé, že prieskum všeobecne záväzných právnych predpisov (v prejednávanej veci má všeobecne záväzný právny predpis charakter vyhlášky podľa § 5 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z.) podlieha jednak prieskumu zo strany prokuratúry a jednak s konečnou platnosťou v medziach tzv. abstraktnej kontroly ústavnosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky konajúcemu podľa článku 125 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 74 a nasl. zákona č. 314/2018 Z.z. o súlade všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy (kam možno zaradiť aj okresný úrad; § 2 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z.) s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd.

56. K námietke, že podmienky, za ktorých je možné určiť inundačné územie sú presne dané v § 20 zákona č. 7/2010 Z.z., rozhodnutím o určení inundačného územia, preto ide o aplikáciu všeobecnej hmotnoprávnej normy na konkrétny prípad (konkrétne určené pozemky), teda ide o individuálny akt aplikácie práva, ktorý v zmysle požiadavky generality právnej normy nemôže byť prijatý vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu, inak ide o porušenie článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, najvyšší správny súd uvádza, že zákon č. 7/2010 Z.z. v znení účinnom v čase prijatia predmetnej vyhlášky v § 20 ods. 1 v rámci definície rozlišuje inundačné územie odlišne s ohľadom na to, či sa jedná o ohrádzovaný vodný tok, alebo neohrádzovaný vodný tok, pričom rozsah inundačného územia pri neohrádzovanom vodnom toku sa vymedzuje záplavovou čiarou povodne v oblastiach súvislej zástavby a pri priemyselných areáloch a poľnohospodárskych areáloch pre povodeň so strednou pravdepodobnosťou výskytu, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 100 rokov, v oblastiach s rozptýlenou bytovou zástavbou a priemyselnou zástavbou a súvislou chatovou

V predmetnej veci správny akt, ktorým sa určil rozsah inundačného územia nemal povahu individuálneho správneho aktu. V tomto prípade príslušný okresný úrad na základe zákona vydal všeobecne záväzný právny predpis a určil / vymedzil konkrétne inundačné územie za podmienok stanovených príslušným zákonom.

Osoby, ktorým sa práva a povinnosti normatívnymi správnymi aktami ukladajú, nesmú byť určené jednotlivo. Všeobecnosť je vyjadrená v tom, že tieto akty sú záväzné pre všetky osoby, ktoré sú v nich určené na základe všeobecných znakov. Tieto podmienky spĺňa v predmetnej veci posudzovaná vyhláška, pričom sú to podmienky príznačné pre normatívny správny akt. Účastníkmi konania požadované preskúmanie splnenia podmienok pri určení rozsahu inundačného územia z hľadiska legality, vhodnosti, nevyhnutnosti, teda z hľadiska proporcionality bol oprávnený posúdiť Ústavný súd Slovenskej republiky v rámci konania o tzv. abstraktnej kontrole ústavnosti (pozri bližšie bod 55 tohto uznesenia).

58. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel preto k záveru, že krajský súd postupoval správne, keď žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP v spojení s § 7 písm. c/ SSP ako neprípustnú odmietol.

60. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcom 1/ až 4/, ktorí v tomto konaní nemali úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania 12/ Metrostav Slovakia a.s. náhradu trov kasačného konania nepriznal, keď v kasačnom konaní rovnako ako žalobcovia 1/ až 4/ úspešný nebol (jeho kasačná sťažnosť bola zamietnutá) a preto mu právo na náhradu trov kasačného konania neprináleží (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP). Ďalším účastníkom konania 1/ až 11/ najvyšší správny súd náhradu trov kasačného konania s poukazom na § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli.

V Bratislave dňa 30. marca 2022