6Sžk/22/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s.r.o., so sídlom Trenčianska 705/55, 821 09 Bratislava, IČO: 47545674, právne zastúpený JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, za účasti ďalšieho účastníka konania: 1) W.. D. K., trvale bytom G. Q. XX, XXX XX J. J., 2) S. Y., trvale bytom O. G. XX, XXX XX X., 3) I. T., trvale bytom X. XX, XXX XX X., 4) M. Y., trvale bytom E. XX, XXX XX X. L. Y., v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/79/ 2018-71, zo dňa 18. septembra 2019, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

Rozhodnutím o predĺžení povolenia stavebný úrad predĺžil povolenie umiestnenia dočasnej existujúcej reklamnej stavby špecifikovanej v rozhodnutí, umiestnenej v katastrálnom území O. G., na pozemku parcela CKN č. XXX, pri ceste III/2519. 3. Rozhodnutie o predĺžení povolenia bolo v rámci mimoodvolacieho konania zrušené rozhodnutím Okresného úradu v Banskej Bystrici (ďalej len „okresný úrad“), č. OU-BB- OVBP2-2018/006677/06-BX, zo dňa 11. januára 2018 (ďalej len „rozhodnutie okresného úradu“), a to z dôvodu porušenia § 10 ods. 4 v súčinnosti s § 24f ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia o predĺžení povolenia (ďalej len „Cestný zákon“). 4. Proti rozhodnutiu okresného úradu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 12601/2018/SV/27617, zo dňa 10. apríla 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie okresného úradu potvrdil. Žalovaný sa s okresným úradom stotožnil, že rozhodnutie o predĺžení povolenia bolo potrebné zrušiť, najmä vzhľadom na rozpor s § 24f ods. 1 Cestného zákona, ktorý predpokladá odstránenie všetkých právoplatne povolených reklamných stavieb umiestnených v rozpore s § 10 ods. 4 Cestného zákona do 1. januára 2017. Podľa žalovaného okresný úrad správne uviedol, že počas trvania dočasnej reklamnej stavby sa zmenili právne predpisy týkajúce sa oblasti vonkajšej reklamy, keď od 2. januára 2015 nadobudla účinnosť novela stavebného zákona č. 293/2014 Z. z. a boli novelizované a nadobudli účinnosť aj ustanovenia § 10 ods. 4 a § 24f Cestného zákona.

5. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie okresného úradu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca argumentoval nepreskúmateľnosťou uvedených rozhodnutí v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), nedostatočným zistením skutkového stavu v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP a porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu o zaslanie kópie administratívneho spisu, čím boli podľa názoru žalobcu porušené jeho procesné práva a odňatá možnosť náležite argumentovať, nakoľko nemal k dispozícii všetky podklady pre rozhodnutie. Žalovaný tiež podľa žalobcu postupoval v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Zákon o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „SP“), pretože v odôvodnení rozhodnutia absentuje, akými úvahami bol vedený, ako použil správnu úvahu a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami. Uvedeným malo byť zasiahnuté do žalobcovho práva na spravodlivé konanie. Nedostatočne zistený skutkový stav videl žalobca v absencii odmerania skutočnú vzdialenosť od priľahlého jazdného pásu cesty R1 k reklamnej stavbe a konštatovanie žalovaného, že zo všetkých dokladov má vyplývať, že reklamná stavba sa nachádza v jej ochrannom pásme je nepreskúmateľné. 6. Správny súd rozhodol rozsudkom, č.k.: 23S/79/2018-71, zo dňa 18. septembra 2019 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) tak, že správnu žalobu zamietol. Postup žalovaného ako aj okresného úradu považoval za zákonný a žalobcovými námietkami nespochybnený. Rozhodnutie o predĺžení povolenia nebolo podľa správneho súdu možné ponechať v platnosti, keďže nezodpovedalo ustanoveniam § 10 ods. 4 a § 24f ods. 1 Cestného zákona. Pritom najmä znenie ustanovenia § 24f Cestného zákona vyhodnotil ako prekážku pre povolené predĺženie umiestnenia existujúcej stavby. Správny súd tiež konštatoval, že námietku o nedoručení kópie spisu nevyhodnotil ako dôvodnú, keďže žalobca nepreukázal, že by tým došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv. Správny súd totiž nezistil, že by žalobcovi nebola niektorá z listín doručená alebo že by nebol oboznámený s úkonmi okresného úradu. Ako dôvodnú nevyhodnotil správny súd ani námietku o nedostatočnom zistení skutkového stavu s ohľadom na vzdialenosť reklamnej stavby od rýchlostnej cesty R1. To, že reklamná stavba stojí v ochrannom pásme podľa správneho súdu skutočne vyplývalo z viacerých listín - právoplatných rozhodnutí týkajúcich sa umiestnenia dočasnej reklamnej stavby, ako aj podporným zmeraním z katastrálnej mapy.

7. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť zo dňa 16. decembra 2019 z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, nakoľko mal za to, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces.

SSP; · odôvodnenie rozsudku je nedostatočné, považuje ho za paušálne odkazovanie na obsah administratívneho spisu, bez konkrétnych odpovedí na základné otázky nastolené v konaní, prípadne paušálne prebratie argumentácie žalovaného bez špecifikácie úvah, ktorými sa správny súd riadil. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je pritom súčasťou práva na spravodlivý proces.

podľa žalobcu nezaoberal spoľahlivým zistením skutočného skutkového stavu (vzdialenosťou reklamnej stavby od rýchlostnej cesty); · správny súd sa v bode 25. rozsudku zaoberá ochranným pásmom cesty III/2519, pričom žalovanému nie je zrejmé, prečo tak správny súd robí, keďže umiestnenie reklamnej stavby v ochrannom pásme cesty III/2519 nie je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia o predĺžení

V tejto súvislosti žalobca napadol najmä záver správneho súdu, že vytvorenie kópie spisu je viazané na nazretie originálu spisu za prítomnosti zamestnanca správneho orgánu, s ktorým sa nestotožňuje a považuje ho za nesprávny. Nesúhlasí tiež so záverom správneho súdu, že nesprístupnením kópie spisu nedošlo k porušeniu subjektívneho práva žalobcu. Žalobca vyjadril obavu, že dôvodom nesprístupnenia administratívneho spisu mohla byť skutočnosť, že spis neexistoval v zákonom predpísanej podobe alebo snaha predísť prípadným žalobcovým námietkam, aby sa s nimi správny orgán nemusel vysporiadať; · aplikácie ustanovení § 10 ods. 4 a § 24f Cestného zákona, ktoré mohli byť podľa žalobcu aplikované nesprávne, pretože neboli splnené podmienky hypotézy právnych noriem. Posledným sťažnostným bodom uvedeným v kasačnej sťažnosti je odklon od ustálenej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP, v otázkach: · zisťovania skutkového stavu, nakoľko v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžo/3/2011 je špecifikované, čo správny súd posudzuje v prípade námietky nesprávne

Správny súd sa tak svojím právnym záverom o preskúmateľnosti odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a rozhodnutí sp. zn. 5Sži/1/2009, sp. zn. 1Sžo/23/2010 a sp. zn. 1Sžd/18/2011. Žalobcovi, ako priemernému adresátovi a sťažovateľovi totiž z rozhodnutia okresného úradu ani z napadnutého rozhodnutia stále nie je zrejmé, prečo by sa reklamná stavba mala nachádzať v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1.

Opravné uznesenie správny súd následne doručil žalobcovi, žalovanému aj uvedeným ďalším účastníkom konania. 9. Najvyšší súd Slovenskej republiky podaním zo dňa 12. januára 2021 vrátil spis správnemu súdu ako predčasne predložený a vyzval ho na odstránenie nedostatkov: a) neuvedenie ďalších účastníkov konania v zápisnici z verejného vyhlásenia rozsudku, b) nedoručenie rozsudku správneho súdu ďalším účastníkom konania, c) neuvedenie dôvodu zmeny zloženia senátu rozsudku správneho súdu a opravného uznesenia, d) absencia podpisov členov senátu na opravnom uznesení, e) v opravnom uznesení uvedenie ďalšieho účastníka konania, ktorý sa účastníctva vzdal, f) nezrozumiteľnosť potvrdení o doručení kasačnej sťažnosti.

Procesné práva menovaných účastníkov konania však nemajú podľa žalovaného vplyv na nezákonnosť rozhodnutia stavebného úradu, pre ktoré bolo toto rozhodnutie zrušené a keby aj krajský súd v Banskej Bystrici konal s uvedenými osobami ako účastníkmi konania, výsledok by bol rovnaký.

Je potom podľa žalovaného zrejmé, že stavebný úrad mesta Žarnovica nepostupoval správne, keď vydal rozhodnutie o predĺžení povolenia a že toto rozhodnutie bolo potrebné zrušiť tak, ako to urobil okresný úrad. Námietku žalobcu o neposkytnutí fotokópie spisu považuje žalovaný za neopodstatnenú, pričom odkázal najmä na vyhodnotenie tejto námietky v rozsudku správneho súdu. Žalovaný tiež dodal, že okresný úrad riadne oznámil začatie konania, a to listom č. OU.BB-OVBP2-2017/003612/ 04-BX zo dňa 14. decembra 2017, na ktorý žalobca reagoval požiadavkou na vyhotovenie a zaslanie kópie celého administratívneho spisu bez akejkoľvek selekcie dokladov. Žalovaný považuje rozsudok za vecne správny a navrhol preto zamietnuť kasačnú sťažnosť ako

IV. Právne posúdenie kasačným súdom

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP a § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení. 12. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 13. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas a súdny poplatok bol uhradený. 14. Kasačný súd následne preskúmal rozsudok správneho súdu, kasačnú sťažnosť žalobcu a vyjadrenie žalovaného. Uvedené posúdil a prišiel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.

IV. I Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

Podľa § 10 ods. 4 Cestného zákona mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce je v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, okrem odpočívadiel, zakázané umiestňovať reklamné stavby; to sa nevzťahuje na označenia stavby a označenia súvisiace s výstavbou alebo prevádzkou diaľnice, rýchlostnej cesty alebo cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom. Podľa § 24f ods. 1 Cestného zákona reklamné, informačné a propagačné zariadenia umiestnené pred 2. januárom 2015, ktoré nie sú v súlade s § 10 ods. 4, sú vlastníci týchto zariadení povinní odstrániť do 1. januára 2017.

15. Ako prvou sa kasačný súd zaoberal námietkou nekonania s ďalšími účastníkmi konania. Zo spisového materiálu je zrejmé, že správny súd ďalším účastníkom konania doručil správnu žalobu, vyjadrenie žalobcu aj výzvu na vyjadrenie.

zrušenie. Práve naopak, tak ako bolo uvedené už vo viacerých rozhodnutiach, napríklad v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Asan/11/2021 zo dňa 28. novembra 2022, procesné vady majú negatívny vplyv na zákonnosť rozhodnutia najmä v prípade, že v ich dôsledku je nesprávny aj výsledok rozhodovacej činnosti s ohľadom na hmotnoprávnu stránku rozhodnutia. Túto procesnú vadu správny súd konvalidoval opravným uznesením, sp. zn. 23S/79/2018-103, zo dňa 29. januára 2020, ktorým ďalších účastníkov konania doplnil do záhlavia rozsudku správneho súdu a ktoré im následne riadne doručil. Kasačný súd preto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

Uvedené vyplýva z § 2 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého sa môže ochrany na správnom súde domáhať každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené. Obdobne čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., v ktorom má správne súdnictvo základ, vychádza z premisy, že obrátiť sa na súd môže ten, kto tvrdí, že bol rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach. V neposlednom rade kasačný súd upozorňuje tiež na § 442 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého by boli subjektmi oprávnenými na podanie kasačnej sťažnosti z dôvodu, že s nimi krajský súd nekonal ako s účastníkmi konania práve opomenutí ďalší účastníci konania, nie žalobca. V prejednávanom prípade však správny súd s ďalšími účastníkmi riadne konal a napriek pochybeniu v podobe neuvedenia ich v záhlaví a nedoručenia rozsudku správneho súdu, títo mali možnosť domáhať sa ochrany svojich práv. Z toho, že boli ďalší účastníci konania pasívni tak v administratívnom konaní, po doručení správnej žaloby ako aj po tom, ako im bolo správnym súdom doručené opravné uznesenie,

17. Za dôvodnú nepovažoval kasačný súd ani námietku nedostatočného odôvodnenia a nepreskúmateľnosti rozsudku správneho súdu. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia je nepochybne súčasťou žalobcovho práva na spravodlivý súdny proces, v prejednávanom prípade však nedošlo k jeho porušeniu. Riadne odôvodnenie rozhodnutia neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď.

žalobca neosvedčil, že by tým bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv, · bod. 26 rozsudku, kde sa správny súd vysporiadal s aplikáciou ustanovenia § 24f Cestného zákona, ktoré podľa záverov správneho súdu skutočne bránilo tomu, aby bolo rozhodnuté o predĺžení povolenia umiestnenia existujúcej reklamnej stavby. Uvedeným sa správny súd vysporiadal so základnými otázkami, ktoré mohli mať vplyv na prejednávaný prípad. Takéto odôvodnenie rozsudku považuje kasačný súd za dostatočné pre naplnenie žalobcovho práva na spravodlivý súdny proces. Rovnaký názor zastáva aj Ústavný

Na uvedený záver by rozsiahlejšie odôvodnenie rozsudku správneho súdu nemalo nijaký vplyv. S prihliadnutím na uvedené vyššie, kasačný súd vyhodnotil námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozsudku za nedôvodnú.

veci. Ako je uvedené vyššie, správny súd sa zistením skutkového stavu okresným úradom zaoberal a svoje posúdenie odôvodnil v bode 23. rozsudku. Za dostatočné z hľadiska vzdialenosti považoval správny súd najmä to, že umiestnenie reklamnej stavby vychádzalo z právoplatných rozhodnutí týkajúcich sa umiestnenia dočasnej reklamnej stavby, ako aj zo záväzných stanovísk Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor cestnej dopravy a pozemných

Takéto odôvodnenie považuje kasačný súd za dostatočné a námietku žalobcu preto nevyhodnotil ako dôvodnú. 20. S ohľadom na kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP a preskúmateľnosť rozhodnutia správneho súdu žalobca namietal tiež odôvodnenie obsiahnuté v 25. bode rozsudku správneho súdu. To, že sa správny súd zaoberal umiestnením reklamnej stavby v ochrannom pásme cesty III/2519, kasačný súd považuje za nadbytočné, keďže umiestnenie reklamnej stavby v tomto ochrannom pásme nebolo dôvodom pre zrušenie rozhodnutia o predĺžení povolenia. Nadbytočnosť odôvodnenia však sama o sebe nezakladá nezákonnosť rozsudku správneho súdu ako celku, pokiaľ správny súd zákonným spôsobom rozhodol a vo zvyšku odôvodnenia sa riadne vysporiadal so žalobnými bodmi. Z tohto dôvodu závery

21. Námietku nedostatočného odôvodnenia rozsudku v dôsledku nezobratia do úvahy vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe, kasačný súd považuje za nedôvodnú. Ako kasačný súd uviedol už vyššie, pre zákonnosť rozhodnutia správneho súdu je podstatné, aby sa správny súd vysporiadal so všetkými argumentmi a tvrdeniami žalobcu, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, že žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného najmä zotrval na svojich už prezentovaných tvrdeniach týkajúcich sa námietky zisťovania skutkového stavu s ohľadom na vzdialenosť reklamnej stavby od ochranného pásma rýchlostnej cesty R1. Keďže v žalobcovom vyjadrení neboli uvedené nové argumenty, ktoré by mali vplyv na hmotnoprávne posúdenie veci, ale išlo o námietky prezentované už v správnej žalobe, s ktorými sa správny súd riadne vysporiadal, namietaný postup a odôvodnenie správneho súdu nevyhodnotil kasačný súd ako dôvod pre zrušenie rozsudku správneho súdu. 22. Žalobca ďalej podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP namietal právne posúdenie námietky

23. K nesprávnemu právnemu posúdeniu aplikácie ustanovení § 10 ods. 4 a § 24f Cestného zákona kasačný súd uvádza, že predmetné ustanovenia boli aplikované správne. Kasačný súd má za preukázané, že reklamná stavba sa nachádza v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1. Rozhodnutie o predĺžení povolenia umiestnenia reklamnej stavby bolo vydané dňa 18. januára 2017 a vzťahovalo sa na ochranné pásmo cesty III/2519 podľa § 11 ods. 1 Cestného zákona, avšak nevzalo do úvahy skutočnosť, že súčasne sa reklamná stavba nachádza v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1 podľa § 10 ods. 4 Cestného zákona. Ustanovenie § 10 ods. 4 Cestného zákona pritom takéto umiestnenie reklamnej stavby výslovne zakazovalo a nebolo možné z neho udeliť výnimku. Keďže ustanovenie § 24f ods. 1 Cestného zákona upravovalo povinnosť do 1. januára 2017 odstrániť reklamné stavby, ktoré sú umiestnené v rozpore s § 10 ods. 4 Cestného zákona, rozhodnutie o predĺžení povolenia je v rozpore s ustanoveniami Cestného zákona. Kasačný súd má za to, že § 10 ods. 4 a § 24f ods. 1 Cestného zákona

Túto povinnosť si správny súd splnil v bodoch 23. a 25. svojho rozsudku. Aj keď odôvodnenie rozsudku mohlo byť podrobnejšie a konkrétnejšie, kasačný súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že je pre priemerného účastníka nepochopiteľné a teda nepreskúmateľné. Správny súd sa zaoberal posúdením zistenia skutkového stavu, vzdialenosťou reklamnej stavby od rýchlostnej cesty R1 aj ďalšími pre prípad podstatnými právnymi otázkami. Tie následne vyhodnotil a svoje závery v rozsudku aj riadne, dostatočne zrozumiteľne a preskúmateľne odôvodnil. Kasačný súd tak nevzhliadol ani odklon od svojej ustálenej rozhodovacej činnosti, a preto aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.