6Sžk/23/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:6018200702.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 23S/126/2018
- IČS
- 6018200702
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): B.. D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. T. XX, XXX XX M., právne zastúpený: BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom J. Kozáčeka 13, Zvolen, IČO: 36859842, proti žalovanému: Okresný úrad Lučenec, pozemkový a lesný odbor, Námestie republiky 26, 984 36 Lučenec, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Poľovnícka spoločnosť Ábelová - Madačka, Laurínska 111, 976 32 Badín, IČO: 42312329, 2/ B.. G. L., Z. V. XXXX/XX, XXX XX M., 3/ D. G., J. XX, XXX XX J., všetci právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., Heydukova 12, 811 08 Bratislava, IČO: 47234318, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-LC-PLO-2018/008287 zo dňa 6. septembra 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/126/ 2018-200 zo dňa 14. augusta 2019, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred krajským súdom
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 23S/126/2018-200 zo dňa 14. augusta 2019 žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Ďalším účastníkom konania 1/-3/ nepriznal právo na náhradu trov konania v zmysle § 169 SSP, pretože im nevznikli trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktoré im uložil správny súd.
Predloženie vyjadrení v priebehu súdneho konania a účasť na pojednávaní pred správnym súdom je právom účastníka konania a nie povinnosťou uloženou správnym súdom. 2. Žalobca sa domáhal preskúmania opatrenia č. OU-LC-PLO-2018/008287 zo dňa 6. septembra 2018, ktorým žalovaný zaevidoval zmluvu o užívaní spoločného Poľovného revíru Ábelová - Horné Lazy, a to na základe žiadosti o evidenciu zmluvy o postúpení užívania Poľovného revíru Ábelová - Horné Lazy, podanej splnomocnenými zástupcami vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri Ábelová - Horné Lazy. V opatrení žalovaný uviedol,
že podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o poľovníctve“) je prílohou žiadosti notárska zápisnica č. Nz 22118/2018 z 5. júla 2018, ktorá osvedčuje priebeh konania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, na ktorom bolo schválené užívanie poľovného revíru Poľovníckou spoločnosťou Ábelová - Madačka, so sídlom Laurínska 111, Badín, IČO: 42312329 (ďalší účastník konania 1/).
3. Po preskúmaní žiadosti, k nej priložených dokladov, vlastníctva poľovných pozemkov z dostupných podkladov a databáz a po porovnaní zistených skutočností s predloženou analýzou vlastníckych vzťahov v revíri žalovaný konštatoval, že zmluvu uzatvorila právnická osoba podľa § 13 ods. 1 písm. b/ Zákona o poľovníctve, podpísali ju vlastníci spoločného poľovného revíru a spĺňa podmienky podľa § 14 zákona o poľovníctve, pričom žalovaný nezistil žiadny zákonný dôvod, ktorý by mal mať za následok nezaevidovanie zmluvy.
4. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že žalobca v správnej žalobe uviedol žalobné dôvody len všeobecne, pričom ich do konkrétnosti rozvádzal až vo svojich nasledujúcich podaniach. V tejto súvislosti správny súd zdôraznil dispozičnú a koncentračnú zásadu, ktorou je ovládané konanie o všeobecnej správnej žalobe pred správnym súdom. 5. Žalobca namietal, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov nebolo zvolané zákonným spôsobom a ani vlastníkmi, resp. zástupcami 1/3 vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri. Poukázal na to, že ohľadne nezákonnosti uskutočnenia zhromaždenia boli prednesené námietky priamo na zhromaždení C.. G. M., D.., ktorých sa žalobca pridržiava. K čomu správny súd uviedol, že podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP sú náležitosťou všeobecnej správnej žaloby aj žalobné dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné. V zmysle uvedenej požiadavky neobstojí pri žalobnej námietke odkaz
na prednes alebo podanie iného účastníka administratívneho konania, resp. jeho zástupcu v administratívnom konaní. Správny súd uviedol, že podstatou správnej žaloby je uplatňovanie ochrany subjektívnych práv žalobcu, ktorá má nadväzovať na uplatňovanie a obhajobu práv žalobcu v administratívnom konaní. Preto žalobnú námietku konštruovanú odkazom na prednes iného účastníka administratívneho konania, resp. jeho zástupcu, považuje správny súd za nekonkrétnu a za nedostatočne formulovanú.
6. Správny súd uviedol, že z administratívneho spisu je zrejmé, že oprávnenie pre pozemkové spoločenstvá zvolať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov vyplýva zo Zápisnice z valného zhromaždenia PS-Urbariát Madačka a PS Urbariát Madačka I. z 25. júna 2017.
Zo zápisnice je zrejmé, že C.. A. L. a G. G. boli schválení na zastupovanie vlastníkov vo veci zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a vo veci hlasovania na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri za účelom uzavretia zmluvy o prenájme pozemkov pre účel výkonu práva poľovníctva v zmysle príslušných právnych predpisov. Ďalej súd poznamenal, že uvedené pozemkové spoločenstvá sú zaregistrované, čo vyplýva z doložených výpisov z registra pozemkových spoločenstiev, nachádzajúcich sa v
administratívnom spise. Zároveň z týchto výpisov vyplýva, že osoby oprávnené konať za jedno a aj za druhé pozemkové spoločenstvo, a to C.. A. L. (predseda) a G. G. (podpredseda), boli zároveň členmi výboru. 7. Správny súd mal za to, že z ustanovenia § 5 ods. 2 Zákona o poľovníctve nemožno vyvodiť záver, že štatutárny orgán pozemkového spoločenstva by na základe preukázaného splnomocnenia členmi pozemkového spoločenstva nemohol zvolať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov. V zmysle § 3 Zákona o pozemkových spoločenstvách je spoločenstvo právnickou osobou, pričom ale vlastníkmi pozemkov nie sú pozemkové spoločenstvá, ale jednotlivý členovia. Členovia spoločenstva uplatňujú svoje práva na zasadnutí zhromaždenia, pričom zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločenstva.
V konaní pred správnym súdom nebolo preukázané, že by platnosť uznesení zhromaždení (na ktorých bolo schválené zastupovanie pri zvolaní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a hlasovanie na tomto zhromaždení) bola spochybnená príslušnou žalobou na civilnom súde (§15 ods. 2 Zákona o pozemkových spoločenstvách).
8. Pokiaľ žalobca namietal samotné zmluvy o zriadení pozemkových spoločenstiev, preskúmavanie procesu založenia a vzniku spoločenstiev presahovalo rámec podmienok, ktoré mal žalovaný skúmať pri rozhodovaní o návrhu na evidenciu zmluvy, keď mal preukázaný vznik pozemkových spoločenstiev výpismi z príslušného registra.
Zo zápisnice zo zhromaždenia vyplývalo oprávnenie pre C.. A. L. a G. G. zastupovať členov pozemkových spoločenstiev pri zvolaní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ako aj pri hlasovaní na tomto zhromaždení. 9. Vo výpisoch z registra pozemkových spoločenstiev, ako aj v samotných zmluvách, ktorými boli spoločenstvá založené, sú identifikované listy vlastníctva, na ktorých sa nachádza spoločná nehnuteľnosť. Prenesením týchto údajov do databázy nachádzajúcej sa na CD-nosiči, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, tak bola zistiteľná zákonom požadovaná väčšina potrebná pre zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ako aj pre jeho uznášaniaschopnosť a pre hlasovanie o návrhu na uzavretie zmluvy.
10. Námietka o tom, že verejná vyhláška nebola zverejnená na úradnej tabuli obce Ábelová v zmysle zákonom stanovených podmienok, taktiež nie je dôvodná. Žalobca sa sám na zhromaždení zúčastnil a preto v tomto smere (týkajúcom sa jeho osobnej účasti na zhromaždení) nebol ukrátený na svojich právach. Z verejnej vyhlášky pripojenej k notárskej zápisnici sú zrejmé potvrdenia obcí, resp. obecných úradov dotknutých obcí, o vyvesení verejnej vyhlášky s pozvánkou na úradné tabule. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenej nezákonnosti zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov neobstojí ani neskoršie rozvedenie tejto žalobnej námietky (až v ďalšom podaní žalobcu) o tom, že potvrdenie nie je podpísané starostom obce Ábelová ale zamestnanom obecného úradu. Je akceptovateľné, že plnenie úloh obce, resp. obecného úradu nezabezpečuje len starosta obce, ale aj jednotliví zamestnanci podľa pracovného zaradenia a tomu zodpovedajúcim kompetenciám. Z predloženého čestného vyhlásenia F. H. nevyplýva, že by verejná vyhláška vôbec nebola na úradnej tabuli obce.
F.. uviedol, že bola umiestnená tak, že jej obsah mal byť ťažko čitateľný. Úvaha o tom, že v dôsledku vyššie uvedeného zverejnenia pozvánky by sa na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov mohlo zúčastniť viac vlastníkov poľovných pozemkov, čo by mohlo ovplyvniť výsledok hlasovania, je vo vzťahu k možnému zásahu do subjektívnych práv žalobcu len hypotetická a ničím neosvedčená, pričom žalobca takýto dôsledok v správnej žalobe ani netvrdil. Napokon nebolo ani poukazované na to, že by sa aj iní vlastníci poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri domáhali ochrany svojich práv argumentujúc, že im bola znemožnená účasť na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov.
11. Správny súd mal za to, že neobstoja ani námietky ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu vo vzťahu ku uznášaniaschopnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a ku schváleniu zmluvy o užívaní poľovného revíru. Žalovaný sa po predložení návrhu na evidenciu zmluvy zaoberal preverovaním toho, či zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov bolo uznášaniaschopné a či za návrh hlasovala potrebná zákonom stanovená väčšina.
Z listiny prítomných, ktorá je prílohou notárskej zápisnice, je zrejmé, kto bol prítomný na zhromaždení, ako aj skutočnosť, či bol osobne prítomný alebo ho zastupoval zástupca. Aj keď sú v tejto listine zaznamenaní len prítomní vlastníci, resp. ich zástupcovia a nie všetci vlastníci poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri, len na základe tejto skutočnosti nemožno prijať záver, že pri konaní zhromaždenia a preverovaní prítomnosti vlastníkov poľovných pozemkov došlo k nezákonnosti, ktorá by mohla mať za dôsledok ujmu na právach žalobcu.
12. Z CD-nosiča, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, je zrejmé, že žalovaný mal k dispozícii príslušné listy vlastníctva v elektronickej podobe, ako aj zoznam vlastníkov poľovných pozemkov v uznanom spoločnom poľovnom revíri a po vyznačení príslušných vlastníkov poľovných pozemkov dokázal preskúmateľným spôsobom overiť zákonom požadovanú väčšinu pre zvolanie zhromaždenia vlastníkov, pre preverenie uznášaniaschopnosti zhromaždenia a pre preverenie výsledku hlasovania vlastníkov na zhromaždení. Žalobca ani nepoukázal ani na prípadné konkrétne zmeny vo vlastníckej štruktúre, ku ktorým by malo dôjsť v čase od konania zhromaždenia do času, kedy žalovaný preskúmaval podmienky pre evidenciu zmluvy.
13. K žalobnej námietke, že žalobcovi bol priznaný nesprávny výpočet podielu na spoločnom poľovnom revíri, ktorú v správnej žalobe odôvodnil iba tým, že je to možné preukázať jednoduchým spočítaním výmery poľovných pozemkov podľa listov vlastníctva, ktoré predložil na zhromaždení, nepovažoval správny súd za dostatočne skutkovo a právne odôvodnenú. Žalobná námietka bola podľa jeho názoru všeobecne formulovaná a nekonkrétna, pričom úlohou správneho súdu nie je dohľadávať za žalobcu konkrétne skutkové okolnosti ním tvrdenej nezákonnosti. V replike žalobca k tejto žalobnej námietke odkázal na porovnanie údajov vyplývajúcich z ním predložených listov vlastníctva na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov s údajmi na CD-nosiči a s údajmi uvedenými na listine prítomných s tým, že tieto sú odlišné. Ani po takomto rozvedení všeobecne formulovanej žalobnej námietky (žalobného dôvodu) nepovažuje správny súd túto žalobnú námietku za dostatočne skutkovo odôvodnenú a preukázanú konkrétnymi skutkovými okolnosťami s dostatočnou právnou argumentáciou dopadu na žalobcove subjektívne práva.
14. Správny súd opakovane uviedol, že súdne konanie o všeobecnej správnej žalobe je ovládané koncentračnou zásadou a po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby už nie je možné rozširovať žalobné dôvody (§ 183 SSP). Správna žaloba a žalobné dôvody v nej uvedené musia byť skutkovo a aj právne dostatočne odôvodnené.
Táto požiadavka vyplýva z ustanovenia § 182 ods. 1 písm. e/ SSP. 15. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že správny súd už raz zrušil opatrenie žalovaného, týkajúce sa tohto istého poľovného revíru, a vo svojom rozhodnutí uviedol ako má žalovaný postupovať v procese evidencie zmluvy, správny súd uviedol, že v medziach podanej správnej žaloby a žalobných námietok v nej obsiahnutých, považuje v tomto prípade postup žalovaného a správnou žalobou napadnuté opatrenie za zákonné. V predošlom konaní správny súd rozhodoval na základe správnej žaloby prokurátora, ktorá je postavená na inom princípe, a to ochrany verejného práva za účelom dodržania zákonnosti. Správna žaloba žalobcu je všeobecnou správnou žalobou fyzickej osoby, pri ktorej v zmysle zákonných požiadaviek nestačí len tvrdenie nezákonnosti, ale toto musí byť náležitým spôsobom skutkovo a aj právne odôvodnené s tým, že musí byť žalobcom tvrdené a konkretizované aj ukrátenie na jeho subjektívnych právach a právom chránených záujmoch v dôsledku tvrdenej nezákonnosti.
16. Správny súd nevzhliadol potrebu vykonania žalobcom navrhovaných dôkazov - výsluchov svedkov. Žalobca predložil čestné vyhlásenie F. H., týkajúce sa zverejnenia verejnej vyhlášky na úradnej tabuli obce Ábelová. S námietkou voči zverejneniu pozvánky na úradnej tabuli obce Ábelová sa správny súd vysporiadal v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia a nepovažoval za potrebné bližšie ozrejmovať prípadné skutkové okolnosti zverejnenia pozvánky. Výsluch JUDr. Miloša Levrinca, PhD. by podľa správneho súdu ani neprichádzal do úvahy, keďže táto osoba je v prejednávanej veci právnym zástupcom žalobcu.
17. Predkladané čestné vyhlásenia D. L., ako jedného z vlastníkov pozemkov v spoločnom poľovnom revíri, nepovažoval správny súd za taký dôkaz, ktorý by svedčil o nezákonnosti postupu žalovaného a ním vydaného opatrenia. Pokiaľ sa táto osoba ako vlastník poľovných pozemkov cítila ukrátená postupom žalovaného a ním vydaným opatrením na svojich právach, bolo jej oprávnením domáhať sa ochrany jej práv zodpovedajúcimi spôsobom. Žalobca nijako neosvedčil, že by v prípade účasti tohto vlastníka poľovných pozemkov, alebo jeho zastupovaním iným zástupcom na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, došlo k inému výsledku hlasovania, t.j, že by mohol byť zvrátený výsledok väčšinového hlasovania, s ktorým žalobca vyjadruje nesúhlas. Preto správny súd nepovažoval za potrebnú ani realizáciu výsluchu tohto svedka.
18. Záverom správny súd uviedol, že nezistil ani žalobcom vytýkané nedostatky plnomocenstiev udelených D. G., ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Vo vzťahu k neuvedeniu M. Q. do listiny prítomných, ani po rozvedení tejto žalobnej námietky na pojednávaní pre správnym súdom, taktiež nie je zrejmé, prečo mala byť v listine prítomných uvedená a aký dopad by mohla mať táto skutočnosť na práva a právom chránené záujmy
žalobcu. Ani z ďalších poukazov žalobcu na prípadné nedostatky pri konaní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nie je zrejmé, aký konkrétny dopad by mali mať na žalobcu a jeho práva ako minoritného vlastníka poľovných pozemkov.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
19. Proti výroku č. 3 rozsudku správneho súdu podali ďalší účastníci riadne a včas kasačnú sťažnosť a navrhli, aby v tejto časti podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Napriek výzve súdu na zaplatenie súdneho poplatku z 11. novembra 2019 č.l. 319, ďalší účastníci konania poplatok za kasačnú sťažnosť nezaplatili a preto bolo konanie o kasačnej sťažnosti uznesením správneho súdu č.k. 23S/126/2018-384 z 23. júna
2022 zastavené. 20. Kasačnú sťažnosť proti právoplatnému rozsudku správneho súdu podal následne aj žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“), a to v celom rozsahu riadne a včas z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ a h/ SSP a navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania, alternatívne, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov
konania. 21. Sťažovateľ uviedol, že rozhodnutie považuje za nepresvedčivé, nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Nestotožňuje s nesprávnym právny názorom správneho súdu, že uviedol žalobné dôvody len všeobecne, nedostatočne ich skutkovo a právne odôvodnil a nekonkretizoval ukrátenie na jeho subjektívnych právach a právom chránených záujmoch. Napriek vymedzeniu sťažnostných bodov sa sťažovateľ v prevažnej miere priklonil k takmer doslovnému prepísaniu žaloba a repliky, a teda kasačná sťažnosť obsahuje zhodné námietky, s ktorými sa správny súd už v konaní o žalobe vysporiadal.
22. Sťažovateľ opätovne namietal oprávnenie pozemkových spoločenstiev zvolať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, jeho uznášaniaschopnosť, rovnako nezverejnenie vyhlášky zákonným spôsobom. Ďalej nesprávny výpočet jeho podielu v poľovnom revíri, nedostatky v žalobe namietaných plnomocenstiev, ako aj úlohy a kompetencie notára pri uzatváraní zmluvy o užívaní poľovného revíru.
23. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrili ďalší účastníci konania, ktorí k námietke týkajúcej sa oprávnenia pozemkových spoločenstiev zvolať zhromaždenie uviedli, že toto vyplýva z § 5 ods. 2 zákona o poľovníctve, čo má potvrdzovať aj komentár k zákonu o poľovníctve, keďže spoločenstvá vykonávajú svoje činnosti priamo podľa vôle konkrétnych členov spoločenstva.
24. K námietke nezverejnenia verejnej vyhlášky zákonným spôsobom uviedli, že sám sťažovateľ potvrdil, že vyhláška na úradnej tabuli bola a nikto iný jej nedostatočnú viditeľnosť nenamietal. K absencii podpisu starostu obce Ábelová na verejnej vyhláške uviedli, že sa plne stotožňujú s argumentáciou správneho súdu, a to že starosta môže na vykonávanie svojich kompetencií poveriť iné osoby.
25. Namietaná uznášaniaschopnosť zhromaždenia bola priamo na mieste preverovaná notárom C.. C., ktorý mal k dispozícii aktuálne listy vlastníctva preukazujúce vlastnícku štruktúru pozemkov v poľovnom revíri. Zároveň bola listina prítomných overovaná C.. G., obe skutočnosti sú podľa ďalších účastníkov zaevidované v notárskej zápisnici o priebehu
zhromaždenia. Následne bola kontrola vykonaná žalovaným. Obdobné preverovanie prebehlo aj pokiaľ sa to týka sťažovateľom namietaného nesprávneho výpočtu podielu. 26. Formálne vadu plnomocenstiev, ktoré sťažovateľ namietal nemajú podľa ďalších účastníkov oporu v platnom práve a všetky plnomocenstvá boli udelené v súlade s požiadavkami na tento typ právneho úkonu. Je z nich zrejmé, že sú udelené na za účelom rozhodovania o užívaní s poľovnom revíri, pričom o tejto skutočnosti mali splnomocnitelia vedomosť aj z verejnej vyhlášky, či zo samotnej pozvánky.
27. Pokiaľ sa namietaných kompetencií notára týka, uviedli, že notár bol prítomný pri prezencii a osobne overoval tak totožnosť účastníkov zhromaždenia, ako aj mieru ich podielov na poľovnom revíri a notárska zápisnica ako taká predstavuje dôležitý podklad, ktorý potvrdzuje nie len samotný priebeh zhromaždenia, ale verifikuje aj prítomnosť zákonom požadovanej väčšiny vlastníkov poľovných revírov.
28. Sťažovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu uviedol, že popiera skutočnosti v ňom uvedené a jednotlivé tvrdenia ďalších účastníkov sú zavádzajúce a nepravdivé. Pri podrobnom skúmaní § 5 ods. 2 zákona o poľovníctve a pri aplikácii zákona č. 97/2013 o pozemkových spoločenstvách je zrejmý záver, že pozemkové spoločenstvá nie sú bez hodnoverného preukázania oprávnenia udeleného konkrétnymi vlastníkmi sami oprávnené zvolať zhromaždenie vlastníkov poľovných revírov. Zároveň je sťažovateľ presvedčený, že v posudzovanom prípade na zvolanie zhromaždenia je zo strany pozemkového spoločenstva potrebné preukázať osobitne oprávnenie zastupovať pri zvolaní zhromaždenia vo vzťahu ku každému jednotlivému členovi pozemkového spoločenstva, nestačí iba preukázané hlasovanie nadpolovičnej väčšiny členov pozemkového spoločenstva, nakoľko by to bolo v rozpore s „lex specialis“ - ust. § 5 ods. 2 zákona o poľovníctve.
29. Podaním z 11. marca 2019 sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nakoľko jej predmet nie je v priamej súvislosti s konaním žalovaného vo veci vydania opatrenia č. OU-LC-PLO-2018/008287 zo 6. septembra 2018, ktorým bola zmluva o užívaní poľovného revíru Ábelová - Horné lazy zaevidovaná, nebude sa k nej vyjadrovať.
III. Konanie na kasačnom súde
30. Prejednávaná vec bola 29. júla 2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 6S pod sp. zn. 6Sžk/23/2020. S účinnosťou ku 1. augustu 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety - 1. augusta 2021, náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou. 31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 32. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/ 126/2018-200 zo dňa 14. augusta 2019, ktorým správny súd postupom podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-LC-PLO-2018/008287 zo dňa 6. septembra 2018, ktorým zaevidoval zmluvu o užívaní spoločného Poľovného revíru Ábelová - Horné Lazy.
IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu
33. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
35. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
36. Podľa § 178 ods. 1 SSP ja žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch. 37. Podľa § 134 ods. 1 SSP; Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 38. Podľa § 134 ods. 2 SSP; Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c/, ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d/, f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
39. Podľa § 2 písm. p/ zákona o poľovníctve; poľovným revírom je poľovný pozemok alebo súbor súvislých poľovných pozemkov jedného alebo viacerých vlastníkov vymedzených v rozhodnutí orgánu štátnej správy poľovníctva, v ktorom možno vykonávať právo poľovníctva; za poľovný revír sa považuje aj samostatná zvernica a samostatná bažantnica.
40. Podľa § 2 písm. s/ zákona o poľovníctve; spoločným poľovným revírom je poľovný revír uznaný z poľovných pozemkov vo vlastníctve viacerých vlastníkov. 41. Podľa § 2 písm. u/ zákona o poľovníctve; vlastníkmi spoločného poľovného revíru sú všetci majitelia poľovných pozemkov, z ktorých je uznaný spoločný poľovný revír.
42. Podľa § 2 písm. x/ zákona o poľovníctve; užívateľom poľovného revíru je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva právo poľovníctva v poľovnom revíri. 43. Podľa § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve; o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5.
44. Podľa § 11 ods. 2 zákona o poľovníctve; vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.
45. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve; užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.
46. Podľa § 5 ods. 3 Zákona o poľovníctve; zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia.
47. Podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve; zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.
48. Podľa § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve; prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných.
49. Podľa § 5 ods. 6 zákona o poľovníctve; na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. 50. Podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve; zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.
51. Podľa § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve; zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. 52. Podľa § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve; zmluva sa uzatvára na desať rokov v oblastiach s chovom malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej zveri odo dňa jej evidencie podľa § 16 ods. 1; zmluva o užívaní samostatnej zvernice a bažantnice sa uzatvára najmenej na dobu 10 rokov.
53. Podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve; zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.
54. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve; evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.
55. Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve; okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.
56. Podľa § 16 ods. 3 zákona o poľovníctve; užívateľ poľovného revíru je povinný nahlásiť písomne zmenu alebo doplnok zmluvy okresnému úradu do piatich pracovných dní odo dňa podpisu zmeny alebo doplnku zmluvy.
57. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 58. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v zásade argumentačne zotrval na zhodných námietkach, ako tých, ktoré uviedol v správnej žalobe a kasačný súd má za to, že sa s nimi správny súd dostatočne presvedčivo vysporiadal v napadnutom rozsudku.
59. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel pritom k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku správneho súdu. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.
60. K namietanému oprávneniu pozemkových spoločenstiev zvolať zhromaždenie vlastníkov kasačný súd uvádza, že zhodne ako to posúdil aj správny súd, zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by štatutár spoločenstva nemohol na základe splnomocnenia zvolať zhromaždenie vlastníkov pozemkov, ktorí sú členmi spoločenstva. Kasačný súd sa plne prikláňa aj k vyčerpávajúcemu odôvodneniu týkajúcemu sa údajného nezverejnenia vyhlášky zákonným spôsobom tak, ako to posúdil správny súd.
61. Podľa názoru kasačného súdu, nie je možné sa stotožniť ani s námietkou týkajúcou sa uznášaniaschopnosti zhromaždenia. Z administratívneho spisu, nielen z listiny, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť notárskej zápisnice, ale aj z ďalších príloh je zrejmé, kto bol na zhromaždení prítomný osobne, prípadne kto bol zastúpený a kým.
Je nespochybniteľné, že k preverovaniu dochádzalo, ako na zhromaždení, tak aj žalovaným po predložení návrhu a v procese jeho posudzovania. V tomto smere žalovaný v konaní pred správnym súdom detailne popísal akým technickým a logickým spôsobom z databázy vytriedil a zosumarizoval potrebné údaje (lustrácia vlastníctva s následným vyčlenením vlastníkov poľovných pozemkov prítomných na zhromaždení a hlasujúcich za prijaté uznesenie). Žalovaný teda preskúmateľným spôsobom overil zákonom požadovanú väčšinu pre zvolanie, uznášaniaschopnosť, ako aj výsledok hlasovania vlastníkov pozemkov na zhromaždení.
62. Sťažovateľ namietal nedostatky plnomocenstiev, avšak kasačný súd, obdobne ako správny súd vytýkané formálne nedostatky nepovažuje za relevantné. Je dostatočne zrejmé za akým účelom a pre aké potreby boli plnomocenstvá udelené. Prítomnosť zvolávateľa C.. G. na zhromaždení nie je zákonnou povinnosťou, a to najmä, pokiaľ je po preštudovaní administratívneho spisu zrejmé, že C.. G. bol riadne zastúpený. 63.
Tak ako v žalobe, tak aj v kasačnej sťažnosti, sťažovateľ opakovane poukázal na judikatúru najvyššieho súdu týkajúcu sa postavenia notára, ktorý v zmysle ustálenej judikatúry osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov, avšak neosvedčuje splnenie zákonnej podmienky stanovenej pre evidenciu zmluvy podľa § 16 ods. 1, 2 zákona o pozemkových spoločenstvách a § 5 ods. 3, 4 a 5 a 13 zákona o poľovníctve. K tejto námietke kasačný súd uvádza, že z doterajších vyjadrení žalovaného na č.l. 53-54, ako aj č.l. 141 je zrejmé, že postup žalovaného nebol notárom nijako suplovaný, naopak, vyplýva z nich detailný popis spôsobov zvolených k lustrácii vlastníctiev a až na základe takto vykonaného skúmania splnenia podmienok, pristúpil žalovaný k evidencii zmluvy. S touto námietkou sa kasačný súd rovnako nestotožnil. Prítomnosť notára a notárska zápisnica potvrdzuje priebeh zhromaždenia a označuje aj prítomnosť zákonom požadovanej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov. Kasačný súd nemá dôvod spochybniť vecnú správnosť notárskej zápisnice.
64. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.
65. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP). Podanie vyjadrenia ďalšieho účastníka ku kasačnej sťažnosti nemožno podľa ustálenej judikatúry považovať za splnenie povinnosti, ktorá by opodstatňovala priznanie náhrady trov. Ďalším účastníkom kasačný súd nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP.
66. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 21. septembra 2022