6Sžk/24/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:1016202739.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/333/2016
- IČS
- 1016202739
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a zo sudkýň Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): H. N., nar.: XX. O. XXXX, V. XX, G. Z., právne zastúpená advokátom: JUDr. Slávom Uhrinom, Švabinského 19, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor opravných prostriedkov, Tomášiková 46, Bratislava, za účasti: EMEL BRATISLAVA, s.r.o., Švabinského 21, Bratislava, IČO: 31390633; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2016/088213/ HAN zo dňa 13. októbra 2016, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 333/2016 - 55 zo dňa 4. júna 2020, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 6S 333/2016 - 55 zo dňa 4. júna 2020 (ďalej len „napádaný rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) zamietol správnu žalobu žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-BA-OOP3-2016/ 088213/HAN zo dňa 13. októbra 2016 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Okresným úradom Bratislava, Odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) č. OU-BA-OSZP3-2016/6501/SOJ/V-5440 zo dňa 29. júna 2016, ktorý dodatočne povolil vodnú stavbu „Čerpacia a vsakovacia studňa pre tepelné čerpadlo, Š.
XX“ (ďalej len „stavba“) a povolil jej užívanie. 2. V odôvodnení napádaného rozsudku správny súd uviedol, že stavebný úrad, v súlade s požiadavkami žalobkyne, v podmienkach užívania stavby určil, že stavbu je možné užívať len na určený účel, stavebníka zaviazal dodržať podmienky žalobkyne uvedené vo vyjadrení zo dňa 6. júna 2016, užívanie povolil na dobu určitú do 30. júna 2017 v zmysle zmluvy o nájme zo dňa 26. júna 2007 (ďalej len ako „zmluva o nájme“) uzatvorenej medzi žalobkyňou a stavebníkom, a tiež stavebníkovi uložil povinnosť po uplynutí uvedenej doby požiadať príslušný správny orgán o odstránenie stavby.
3. Podľa názoru správneho súdu ani jedna z podmienok žalobkyne vyjadrených v stanovisku zo dňa 6. júna 2016 nemala charakter odkladacej podmienky, ktorej splnenie by bolo potrebné skúmať pred vydaním rozhodnutia prvostupňového orgánu. Správny orgán bol preto povinný skúmať, či vzniklo právo na umiestnenie stavby, či umiestnenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými zákonom a v tomto prípade aj vzťah k pozemku, na ktorom je stavba zriadená. Následné zmluvné záväzky (v tomto prípade vyplývajúce zo zmluvy o nájme) a ich plnenie, ktoré nemajú charakter odkladacích podmienok, však správny orgán v konaní o dodatočnom povolení stavby nebol povinný skúmať.
4. Správny súd sa stotožnil s názorom, že žalobkyňa s umiestnením a užívaním stavby na svojom pozemku preukázateľne súhlasila. Dobrovoľným uzatvorením zmluvy o nájme prejavila súhlas so zriadením stavby na jej pozemku. Podľa čl. II. zmluvy o nájme bolo účelom nájmu výlučne zriadenie sacej a vsakovacej šachty (studne) a ich prepojenie so strojovňou chladu na účely zabezpečenia tepelnej výmeny nebytových priestorov nájomcu (stavebníka) v dome na Š. N.. XX Y. L. tepelným čerpadlom a ich prevádzkovanie za uvedeným účelom po dobu trvania nájmu, ktorý bol dohodnutý do 30. júna 2017 (čl. III. zmluvy o nájme).
Správny súd v tejto súvislosti konštatoval, že ak by aj nájomca (stavebník) nesplnil všetky povinnosti vyplývajúce preňho z predmetnej zmluvy o nájme, nemožno za ich nedodržanie prenášať zodpovednosť na správne orgány konajúce o dodatočnom povolení stavby, ktorých povinnosti, čo sa týka rozsahu skúmania podmienok na dodatočné povolenie stavby, sú striktne vymedzené
zákonom. Následky porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich zo súkromnoprávnych zmlúv (v tomto prípade zmluvy o nájme) zmluvné strany riešia prostredníctvom ďalších zmluvných ustanovení sankčného charakteru (napríklad vo forme zmluvnej pokuty), alebo prostredníctvom inštitútu odstúpenia od zmluvy a nemožno sa podľa správneho súdu týchto následkov domáhať rozširovaním právomocí správnych orgánov konajúcich vo veci dodatočného povolenia stavby.
5. Správny súd v napádanom rozsudku tiež zdôraznil, že konanie o odstránení stavby podľa § 88 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj ako „stavebný zákon“) je samostatným konaním a pokiaľ stavebník v žiadosti o dodatočné povolenie stavby zároveň nepožiada o jej odstránenie tak, ako to bolo v prejednávanom prípade, správny orgán príslušný na konanie o dodatočnom povolení stavby podmienky odstránenia stavby v čase rozhodovania o dodatočnom povolení stavby neskúma.
6. Rovnako správny súd odmietol aj námietky žalobkyne týkajúce sa ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním. Na tomto sa totiž v mene žalobkyne zúčastnil jej právny zástupca, ktorý dostal priestor sa do záznamu o ústnom pojednávaní vyjadriť, čo aj učinil, pričom z obsahu záznamu nevyplývajú žiadne žalobkyňou tvrdené okolnosti ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia
7. Proti napádanému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa, v postavení kasačnej sťažovateľky (ďalej len „sťažovateľka“), kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm.
f), g), h) a j) SSP). Navrhla rozsudok správneho súdu zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného bude zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie, prípadne rozhodnutie správneho súdu žiadala zmeniť tak, že kasačný súd zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie, vrátane prvostupňového rozhodnutia.
8. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti namietala, že: · účel stavby, ktorý bol prvostupňovým orgánom povolený ako Čerpacia a vsakovacia studňa pre tepelné čerpadlo, Š. XX - účel studne pre tepelné čerpadlo, bol iný ako účel odsúhlasený žalobkyňou - pre účely prevádzky strojovne chladu. Podľa jej názoru je rozdiel medzi účelom pre tepelné čerpadlo a účelom prevádzky strojovne chladu. Tepelné čerpadlo podľa nej dokáže vyrábať chlad aj teplo a účelom prenájmu pozemku bola len prevádzka strojovne chladu. Nerešpektovanie tohto základného vymedzenia účelu nájmu pozemku a účelu stavby sa stalo podstatné pri ukončení zmluvy a pri odpojení sa stavebníka od centrálnej dodávky tepla v
objekte. Nerešpektovanie tejto základnej podmienky prenájmu pozemku dalo podnet k ďalším súdnym sporom a s tým spojeným problémom, ktorým sa dalo vyhnúť, ak by správny orgán rešpektoval rovné postavenie účastníkov konania a dbal na záujmy vlastníka pozemku, ktoré boli vymedzené v nájomnej zmluve a písomnom súhlase k dodatočnému povoleniu. · vznik oprávnenia na stavbu formulovaný v písomnom súhlase k dodatočnému povoleniu zo dňa 6. júna 2016 bol daný spôsobom, z ktorého vyplýva, že bol viazaný na viac odkladacích podmienok. Či už to ale boli odkladacie podmienky alebo nie, bolo povinnosťou vodoprávneho orgánu dbať na ochranu záujmov a postavenia žalovanej a maximum požiadaviek preniesť do podmienok dodatočného povolenia. Uvedené podľa jej názoru prvostupňový orgán nedodržal. Požiadavka na účel prevádzky stavieb len na účely prevádzky strojovne chladu mala byť jasne a nepochybne vyjadrená v účele stavby. Za správne by považovala právne posúdenie veci, ktoré bude vychádzať z toho, že konkrétne požiadavky uvedené v súhlase žalobkyne majú pre vodoprávny orgán záväznosť a ak niektoré mali povahu odkladacích podmienok a neboli splnené, nemalo byť povolenie vydané.
Vodoprávny orgán mal podľa jej názoru vychádzať z toho že ak bola v súhlase prenajímateľky pozemku uvedená nejaká odkladacia podmienka (§ 36 Občianskeho zákonníka), potom v čase vydania povolenia musela byť už táto podmienka splnená. · projekt skutočného realizovania diela jej mal byť odovzdaný pred vydaním dodatočného povolenia, inak žalobkyňa nemohla získať vedomosť o tom, aká stavba bola zrealizovaná a či nie je rozdiel medzi povolením a stavbou, prípadne, stavbou a nájomnou zmluvou. · povolenie malo určovať podmienky zbúrania stavieb najneskôr do 30. augusta 2017. · stavba studní bola prepojená s tepelným čerpadlom ako čiernou stavbou, užívanie bolo zakázané a stavebníkovi bolo nariadené ju odstrániť (rozhodnutie stavebného úradu Bratislava - Petržalka č. 817/2019/10-UKSP/Br zo dňa 8. januára 2019). · dom Š. XX Y. L. neexistuje. Dom s vchodmi Š. N.. XX, XX, XX C. XX Y. L. J. je označený ako polyfunkčný objekt ANDALEX s.č. 3682 vedený na LV č. XXXX.
Dom je v projektovej dokumentácii stavby spracovanej A.. O., nesprávne a zavádzajúco označený ako Administratívna budova EMEL. Žalovaný sa podľa nej neoboznámil s listom vlastníctva domu, inak by nemohol dať súhlas na prepojenie studní so strojovňou chladu - čiernou stavbou v polyfunkčnom objekte ANDALEX bez súhlasu schôdze vlastníkov domu.
Stavba studní prepojením s tepelným čerpadlom podľa sťažovateľky jednoznačne zasahuje do polyfunkčného domu s.č. XXXX a účastníkom tohto konania mali byť taktiež vlastníci bytov a nebytových priestorov v tomto dome. V dome je stavebník len jedným z vlastníkov a na zásah do spoločných častí a zariadení domu ako aj na zmenu vykurovacieho systému, potrebuje súhlas schôdze vlastníkov, ku ktorej nikdy nedošlo.
9. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky sa vyjadril žalovaný, ktorý akcentoval správnosť a zákonnosť napádaného rozsudku správneho súdu. Poukázal na to, že nájomný vzťah stavebníka k pozemku zanikol a rovnako zaniklo aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o dodatočnom povolení stavby, ktoré pre uplynutie času platnosti stratilo účinnosť. Navrhol preto, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľov zamietol.
10. V replike k vyjadreniu žalovaného sťažovateľka poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 14/01-34 zo 7. marca 2002, v ktorom sa vyjadril k vylúčeniu vlastníka, ktorý nie je stavebníkom, z kolaudačného konania. Zopakovala kasačné dôvody a poukázala na to, že tým, že vlastník pozemku uzavrel so stavebníkom nájomnú zmluvu na konkrétny účel stavby a dal súhlas k prevádzke stavby s určenými podmienkami, nedal stavebnému úradu súhlas k tomu, aby svojvoľne menil dohodnutý účel stavby, aby ho zbavil reálnej možnosti v spojenom stavebnom a kolaudačnom konaní o dodatočné povolenie stavby overiť či a aká stavba bola na jeho pozemku zrealizovaná a či jej vyhotovenie zodpovedá
dohodnutým podmienkam.
III. Konanie na kasačnom súde
11. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021, nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S v zložení zo
sudkýň JUDr. Kataríny Benczovej (predsedníčka senátu), Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., pričom v kasačnom konaní je vec vedená pod pôvodnou spisovou značkou.
12. Z dôvodu dlhodobo plánovanej neprítomnosti predsedníčky senátu v čase vyhlásenia predmetného rozsudku rozhodoval senát 3S v súlade s Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2022 v znení opatrení č. 1 až 8 rozhodoval senát 3S v zložení zo sudkýň JUDr. Monika Valašiková, PhD. (predsedníčka zastupujúceho senátu 4S), Mgr.
Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. 13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľkou (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
14. Z obsahu administratívneho spisu zistil kasačný súd nasledujúci skutkový stav: 15. Spoločnosť EMEL BRATISLAVA, s.r.o. (ďalej aj ako „stavebník“) požiadala prvostupňový orgán dňa 14. októbra 2015 o vydanie dodatočného stavebného povolenia, povolenia na osobitné užívanie vôd a kolaudačného rozhodnutia vo vzťahu k stavbe „Čerpacia a vsakovacia studňa pre tepelné čerpadlo, Š. XX, L.“ na pozemku C KN parc. č. 3336/22 v k. ú. L. - J.. Na ústnom pojednávaní dňa 26. novembra 2015 právny zástupca žalobkyne nesúhlasil s dodatočným povolením stavby, nakoľko neboli splnené podmienky nájmu.
16. Rozhodnutím č. OU-BA-OSZP3-2015/90456/SOJ/V-pr zo dňa 10. decembra 2015 prvostupňový orgán vyzval stavebníka, aby doplnil súhlasné stanovisko vlastníka pozemku (žalobkyne) s vybudovaním a užívaním studní. Dňa 13. júna 2016 stavebník doručil prvostupňovému orgánu súhlasné stanovisko vlastníka predmetného pozemku (žalobkyne) zo dňa 6. júna 2016. Z tohto stanoviska žalobkyne vyplýva, že pozemok parc. č. 3336/12 (pozn. zjavná chyba v písaní žalobkyne, správne je parc. č. 3336/22) v k. ú. L. - J. bol prenajatý na zriadenie sacej a vsakovacej šachty a ich prepojenie so strojovňou chladu za účelom zabezpečenia tepelnej výmeny nebytových priestorov v dome na Š. XX Y. L. od 1. júla 2007 do 30. júna 2017. O predlžení nájmu žalobkyňa neuvažovala a stavebníka požiadala, aby k 1. júlu 2017 ukončil prevádzku sacej a vsakovacej šachty a najneskôr do 30. augusta 2017 saciu a vsakovaciu šachtu vybúral, odstránil z pozemku a pozemok uviedol do pôvodného stavu. Pre účely dodatočného povolenia stavby žalobkyňa v uvedenom stanovisku oznámila, že s
prevádzkou zriadenej sacej a vsakovacej šachty súhlasí do 30. júna 2017, a to za dodržania nasledovných podmienok: · stavba studní je vybudovaná na základe schváleného projektu stavby oprávneného projektanta, · realizovaná stavba bude ukončená projektom skutočne vykonaného diela, ktorého jeden rovnopis s pečiatkou a potvrdením dodávateľa stavby stavebník doručí prenajímateľovi (žalobkyni) do 30 dní od prevzatia tohto súhlasu, · stavebník zabezpečí prevádzku sacej a vsakovacej šachty po celú dobu trvania nájmu len pre účely prevádzky strojovne chladu, · prevádzka sacej a vsakovacej šachty bude ukončená najneskôr do 01.07.2017 a najneskôr do 30.08.2017 stavbu sacej a vsakovacej šachty stavebník vybúra, odstráni z pozemku a pozemok parc. č. 3336/12 v k. ú. (pozn. zjavná chyba v písaní žalobkyne, správne je parc. č. 3336/22) L. - J. uvedie do pôvodného stavu, · stavebník umožní žalobkyni ako prenajímateľke ohliadku stavieb pred ich odstránením z pozemku a uvedením pozemku do pôvodného stavu, · stavebník zabezpečí splnenie ostatných dohodnutých podmienok zmluvy o nájme.
17. Následne prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-BA-OSZP3-2016/6501/SOJ/V-5440 zo dňa 29. júna 2016 vydal:
I. dodatočné povolenie podľa § 26 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách (ďalej aj ako „vodný zákon“) a § 88a stavebného zákona na zriadenie stavby „Čerpacia a vsakovacia studňa pre tepelné čerpadlo, Š. XX“ stavebníkovi EMEL Bratislava, s.r.o. na parcele č. 3336/22 k. ú. J., s účelom stavby: studne pre tepelné čerpadlo a v rozsahu: studne a areálový vodovod. Na čerpanie podzemnej vody sa vybudovala vŕtaná studňa DN 200, hĺ. 12,0 m s ponorným čerpadlom GRUNDFOS SP 7500. V záhlaví studne je vybudovaná šachta z betónových skruží DN 1000 s poklopom. V strojovni tepelného čerpadla je na výtlačnom potrubí zo studne osadený vodomer. Na vsakovanie použitej podzemnej vody sa vybudovala studňa DN 200, hĺ. 15,0 m so šachtou z betónových skruží DN 1000 s poklopom. Na rozvod podzemnej vody slúži prívodné potrubie DN 50, dĺ. 11,6 m a odtokové potrubie DN 50, dĺ. 4,3 m. Ponorné čerpadlo je zásobované elektrickou energiou a prípojkou z rozvádzača objektu. Technológia tepelného čerpadla Clivet zaručuje, že používaná podzemná voda nepríde do styku so žiadnym iným médiom.
II. povolenie na užívanie stavby podľa § 26 vodného zákona a § 82 stavebného zákona s určením podmienok užívania:
1. Vodné stavby je možné užívať len na určený účel v zmysle § 82 ods. 1 stavebného zákona. 2. Stavebník je povinný dodržať podmienky vlastníčky pozemku p. H. N. uvedené vo vyjadrení zo dňa 6. júna 2016. 3. Stavebník je povinný dodržať podmienky vyjadrenia SVP, š.p., OZ Bratislava z ústneho pojednávania zo dňa 26. novembra 2015 (konkretizované vo výroku rozhodnutia). 4. Zmeny v spôsobe užívania stavby a jej prevádzkovom zariadení sú prípustné len po predchádzajúcom ohlásení príslušnému stavebnému úradu, ktorý o nich rozhodne alebo nariadi nové kolaudačné konanie v zmysle § 85 stavebného zákona. 5. Povolenie sa vydáva na dobu určitú do 30. júna 2017 v zmysle nájomnej zmluvy na pozemok. 6. Po tomto termíne je stavebník povinný v zmysle § 26 vodného zákona a § 88 ods. 1 písm. c) stavebného zákona požiadať príslušný orgán štátnej vodnej správy o odstránenie vodných stavieb povolených týmto rozhodnutím.
III. povolenie na odber podzemnej vody a vsakovanie podzemnej vody podľa § 21 ods. 1 písm. i) vodného zákona pre uzavretý cyklus technológie tepelného čerpadla na parc. č. 3336/22 k. ú. J. s maximálnym odoberaným množstvom podzemných vôd zo studne 2,5 l/s a podmienkami povolenia:
1. Odber podzemných vôd sa povoľuje na úžitkové účely pre technológiu tepelného čerpadla. 2. V súlade so zákonom o vodách a nariadením vlády č. 755/2007 je odberateľ povinný nahlasovať odobraté množstvo podzemných vôd raz ročne SVP, OZ Bratislava a na SHMÚ Bratislava. 3. Povolenie sa vydáva na dobu určitú, maximálne do termínu 30. júna 2017. 18. Po odvolaní žalobkyne vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že názov a účel stavby „Čerpacia a vsakovacia studňa pre tepelné čerpadlo“ je v súlade s projektovou dokumentáciou. Podľa technickej správy projektovej dokumentácie voda zo studne bude využívaná len pre technologické účely na prípravu tepelnej výmeny. Zo zmluvy o nájme pozemku zo dňa 26. jún 2007 je zrejmé, že účelom nájmu je výlučne zriadenie čerpacej a vsakovacej šachty (studne) a ich prepojenie so strojovňou chladu na účely tepelnej výmeny nebytových priestorov nájomcu v dome na Š. N.. XX Y. L. na časti parcely č. 3336/22 v k. ú. L. - J.Ž. (LV č. XXXX). Žalovaný poukázal na to, že z predmetnej nájomnej zmluvy vyplýva dočasnosť nájmu, pričom dočasný charakter stavby potvrdil aj prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí. V tejto súvislosti žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že podmienky na odstránenie stavby sa uvádzajú v búracom povolení, ktoré presne stanoví postup a časový harmonogram odstránenia stavby v súlade s § 88 ods. 1 písm. d) stavebného zákona a nie sú predmetom povoľovania stavieb, ak o to stavebník nepožiada. Ďalej žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že podmienky, na ktoré žalobkyňa poukazuje, neboli predmetom povolenia na užívanie stavby a boli uvedené v zmluve o nájme pozemku.
IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
19. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom, domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).
20. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).
21. K námietkam sťažovateľky, že sa správny súd mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a podanie malo byť nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. g), h) a j) SSP), kasačný súd uvádza, že týmito sa bližšie nezaoberal, keďže tieto neboli v kasačnej sťažnosti žiadnym spôsobom odôvodnené. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti neodkazovala na žiadne rozhodnutia kasačného súdu a v prejednávanej veci nedošlo k odmietnutiu žiadneho podania, preto tieto dôvody kasačnej sťažnosti považoval kasačný súd za nedôvodné.
22. Sťažovateľka ďalej videla nesprávne právne posúdenie zo strany správneho súdu v tom, že odobril rozhodnutia správnych orgánov, ktoré podľa nej v rozpore so zákonom nezohľadnili jej požiadavky ako vlastníčky pozemku, ktorými požadovala (i) stanovenie účelu dodatočne povoľovanej stavby studní pre „strojovňu chladu“, (ii) odovzdanie projektu skutočného realizovania diela pred vydaním dodatočného povolenia a (iii) určenie podmienok zbúrania stavby. 23.
Kasačný súd k požiadavke sťažovateľky na zohľadnenie jej podmienok na dodatočné povolenie vodnej stavby uvádza, že rozhodnutie prvostupňového orgánu obsahuje tri samostatné výroky - dodatočné stavebné povolenie (§ 26 vodného zákona a § 88a stavebného zákona), povolenie na užívanie stavby (§ 26 vodného zákona a § 82 stavebného zákona) a povolenie na odber podzemnej vody (§ 21 ods. 1 písm. i) vodného zákona).
Ako správne prvostupňový orgán uviedol v prvostupňovom rozhodnutí, dodatočné stavebné povolenie a povolenie na užívanie vodnej stavby vydáva príslušný orgán jednak podľa vodného zákona ako aj stavebného zákona, pričom postavenie vlastníka pozemku, na ktorom má byť stavba povolená, upravuje len stavebný zákon.
24. Podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo
veci. 25. V zmysle § 58 ods. 2 stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Podľa § 139 ods. 1 písm. a) stavebného zákona medzi tzv. ,,iné práva k pozemkom a stavbám“ sa zaraďuje aj užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy.
26. Z administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že sťažovateľka ako vlastníčka dotknutého pozemku uzatvorila dňa 26. júna 2007 zmluvu o nájme so stavebníkom na dobu určitú, ktorej predmet bol vymedzený „výlučne na zriadenie sacej a vsakovacej šachty (studne) a ich prepojenie so strojovňou chladu na účely zabezpečenia tepelnej výmeny nebytových priestorov nájomcu (stavebníka) v dome na Š. N.. XX Y. L. tepelným čerpadlom“ (čl. II zmluvy o nájme). Následne počas konania o dodatočnom povolení vodnej stavby dala dňa 6. júna 2016 súhlas s prevádzkou zriadenej sacej a vsakovacej šachty, pričom v súvislosti s účelom využitia stavby stanovila podmienku, že stavebník zabezpečí prevádzku sacej a vsakovacej šachty po celú dobu trvania nájmu len pre účely prevádzky strojovne chladu.
Následne v odvolacom konaní, ako aj v konaní pred súdom, upresnila, že ako vlastníčka pozemku chcela dať súhlas len na využitie už postavených studní za účelom chladenia priestorov stavebníka. Samotný súhlas so stavbou studní ale neodvolala. 27.
V súvislosti s touto námietkou žalobkyne kasačný súd uvádza, že v územnom ako aj v stavebnom konaní platí koncentračná zásada, to znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné; stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok (R 105/2012 (sp. zn. 6 Sžp 1/2011)). Koncentračná zásada v stavebnom konaní je obsiahnutá v § 61 ods. 1 a 3 a § 80 ods. 2 stavebného zákona.
28. Sťažovateľka teda v prvostupňovom správnom konaní ako ani v odvolacom konaní nepopierala svoj súhlas so stavbou studní, dokonca z obsahového hľadiska nepopierala ani účel ako bol stanovený dodatočným staveným povolením „pre tepelné čerpadlo“, ale mala záujem na tom, aby podzemná voda zo studní napojených na tepelné čerpadlo bola využívaná len na chladenie priestorov stavebníka (ako sťažovateľka uvádza „pre strojovňu chladu“).
Podľa kasačného súdu prvostupňový orgán, žalovaný ako aj správny súd správne uzavreli, že takto stanovená podmienka vlastníka pozemku nie je podmienkou, ktorej dodržanie musí skúmať stavebný úrad v stavebnom konaní (ani v konaní o dodatočnom povolení stavby), a to bez ohľadu na to, či by išlo o podmienku odkladaciu.
29. Kasačný súd sa v tejto súvislosti stotožnil so závermi správneho súdu, že stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby je povinný a oprávnený skúmať len, či umiestnenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom (§ 88a ods. 1 stavebného zákona) ako aj vzťah k pozemku, na ktorom je stavba zriadená (§ 88a ods.
3 stavebného zákona). Súlad stavby s verejným záujmom nebol medzi účastníkmi konania sporný a ten odobril aj prvostupňový orgán, pričom administratívne orgány mali správne za preukázané zo zmluvy o nájme ako aj následného súhlasu vlastníčky dotknutého pozemku, že so stavbou studní na svojom pozemku súhlasila (už v roku 2007) a vedela, že studne sú napojené na tepelné čerpadlo, tak ako to bolo povolené aj v rozhodnutí o dodatočnom povolení
studní. 30. Podľa kasačného súdu podmienku sťažovateľky na využitie postavených studní len na chladenie priestorov stavebníka totiž nie je možné považovať za podmienku týkajúcu sa účelu samotnej stavby (studne pre tepelné čerpadlo), ale o podmienku spôsobu/účelu/rozsahu využívania podzemných vôd, pri ktorej zohľadňovaní už ale príslušný orgán nepostupuje podľa stavebného zákona. Povolenie na osobitné užívanie vôd (výrok III. prvostupňového rozhodnutia) orgán štátnej vodnej správy vydal v zmysle § 21 ods. 2 písm. a) vodného zákona účinného v rozhodnom čase a podľa tohto ustanovenia v ňom správny orgán určuje účel, rozsah, čas povolenia na osobitné užívanie vôd, povinnosti a podmienky, za ktorých sa vydáva, pričom v povolení na odber podzemných vôd určí aj ich množstvo, prípadne časový interval odberu, a ak odber trvá dlhšie ako jeden rok, môže určiť aj výšku ročného odberu.
Vzhľadom na to, že podzemné vody sú vo vlastníctve štátu (čl. 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), pri stanovení podmienok pre užívanie podzemných vôd príslušný orgán štátnej vodnej správy zohľadňuje len záujmy štátu a verejný záujem. Vlastník pozemku, na ktorom sa podzemné vody nachádzajú, nemá podľa vodného zákona oprávnenie ovplyvňovať spôsob/účel/rozsah využívania podzemných vôd.
31. Z toho dôvodu kasačný súd súhlasí so závermi správneho súdu, že podmienka využitia podzemných vôd na pozemku sťažovateľky len na chladenie priestorov stavebníka, mohla mať povahu jedine zmluvnej podmienky medzi sťažovateľkou a stavebníkom, ktorej dodržanie ale nie je správny orgán a ani súd v správnom súdnictve oprávnený skúmať. V prípade porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o nájme preto mala sťažovateľka možnosť využiť prostriedky ochrany podľa súkromného práva.
32. Námietku sťažovateľky, že dodatočné povolenie bolo vydané nezákonne, ak jej pred dodatočným povolením stavby nebol odovzdaný projekt skutočného realizovania diela, považuje kasačný súd rovnako za nedôvodnú. Sťažovateľka ako účastníčka konania mala v súlade so stavebným zákonom prvostupňovým orgánom zabezpečené všetky práva účastníka konania na nahliadanie do podkladov rozhodnutia a mala možnosť sa s nimi oboznámiť a vyjadriť sa k nim. Ak mala sťažovateľka voči stavebníkovi požiadavku nad rámec stavebného zákona, aj uvedenú požiadavku (podmienku) považuje kasačný súd za podmienku zmluvného charakteru, ktorej dodržanie nebol správny orgán ako ani správny súd oprávnený skúmať.
33. Rovnako námietku sťažovateľky, že prvostupňový orgán, v rozpore s jej požiadavkou, priamo v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby nestanovil aj podmienky zbúrania dočasne povolených stavieb, považoval kasačný súd za nedôvodnú. Stavebný zákon v § 88a v spojení s § 58 až 66 stavebného zákona stanovuje, čo má byť obsahom dodatočného povolenia stavby, pričom povinnosť určiť podmienky odstránenia dočasnej stavby sa v nich nenachádza. Prvostupňový orgán ako aj žalovaný podľa kasačného súdu postupovali správne, keď v súlade s požiadavkami sťažovateľky a zmluvou o nájme stanovili dočasnosť stavby do 30. júna 2017 a stanovili stavebníkovi povinnosť požiadať o povolenie na odstránenie vodnej stavby. Nestanovením podmienok odstránenia stavby nemohlo dôjsť k zásahu do práv sťažovateľky, keďže aj v prípade, že by stavebník o odstránenie stavby nepožiadal, podľa § 88 ods. 1 písm. d) stavebného zákona mohol orgán štátnej vodnej správy ex offo nariadiť vlastníkovi stavby odstránenie dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.
Sťažovateľka nesprávne v tejto súvislosti odkazuje na § 26 ods. 4 vodného zákona, podľa ktorého povolenie orgánu štátnej vodnej správy na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie vodnej stavby je súčasne stavebným povolením, a z toho odvodzuje, že súčasťou stavebného povolenia musí byť aj rozhodnutie o odstránení stavby. Kasačný súd konštatuje, že v tomto prípade ide zo strany sťažovateľky o nesprávny výklad ustanovenia § 26 ods. 4 stavebného zákona, ktorý stanovuje, že povolenie na odstránenie vodnej stavby má povahu stavebného povolenia a nie, že musí byť súčasťou stavebného povolenia.
34. Sťažovateľka ku kasačnej sťažnosti priložila aj rozhodnutie stavebného úradu Bratislava - Petržalka č. 817/2019/10-UKSP/Br zo dňa 8. januára 2019 o nariadení odstránenia stavby - vstavba technickej miestnosti v hromadnej garáži na 1PP, Švabinského 19, Bratislava.
Z tohto vyvodila, že stavba studní bola prepojená s tepelným čerpadlom ako čiernou stavbou. S uvedeným záverom sa kasačný súd nestotožnil. Z rozhodnutia o odstránení stavby je zrejmé, že sa netýka tepelného čerpadla, ale „vstavby technickej miestnosti“ ako priestoru, ktorý bol určený pre umiestnenie techniky. Uvedený argument sťažovateľky preto kasačný súd považoval za irelevantný.
35. K argumentácii sťažovateľky poukazovaním na nekonanie správnych orgánov s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome pri dodatočnom povoľovaní stavby kasačný súd uvádza, že ide o argumentáciu, ktorú sťažovateľka neuviedla pred správnym súdom, hoci tak mohla učiniť (§ 439 ods. 3 písm. b) a § 441 SSP). Podľa názoru kasačného súdu preto ide o neprípustnú námietku, ktorú ani ďalej vecne nemohol preskúmavať.
36. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že ak správny súd uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov o dodatočnom povolení stavby vzhľadom na uplynutie času stratili účinnosť a prípadné zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov v tomto konaní by nemalo vplyv na právne postavenie žalobkyne, toto nemalo žiaden vplyv na to, že by zo strany správneho súdu došlo k nedostatočnému preskúmaniu zákonnosti napádaných rozhodnutí a tým k zásahu do práva sťažovateľky na spravodlivý proces. Kasačný súd považuje rozhodnutie správneho súdu za dostatočne odôvodnené, pričom správny súd sa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami žalobkyne uvedenými v správnej žalobe a nebol jej tak zamedzený prístup k súdu.
V.
37. Po vyhodnotení dôvodnosti kasačných námietok žalobkyne vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 461 SSP konštatuje, že dôvod na to, aby vyhovel kasačnej sťažnosti žalobkyne nezistil, a preto kasačnú sťažnosť zamietol. 38. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že tieto žiadnemu z účastníkov nepriznal. Sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní, a súčasne nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by žalovaný mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). Náhradu trov kasačného konania nepriznal ani ďalšiemu účastníkovi konania, pretože mu žiadne trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu uložil kasačný súd, nevznikli a nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre ich priznanie (§ 467 ods. 1 v spojení s § 169 SSP). 39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR v pomere hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 14. septembra 2022