6Sžk/24/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:1020200938.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/157/2020
- IČS
- 1020200938
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Veolia Energia Slovensko, a. s., so sídlom Einsteinova č. 25, Bratislava, IČO: 35702257, právne zastúpený: Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Digital Park III, Einsteinova č. 19, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Petržalka, so sídlom Kutlíkova č. 17, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: PATRIOT real, s.r.o., so sídlom Klincová č. 9, Bratislava, IČO: 43963684, právne zastúpený: CEE Attorneys Lišiak Martinák s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Štefánikova č. 41, Bratislava, o žalobe opomenutého účastníka, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/ 157/2020-119 zo dňa 25.2.2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/157/2020-119 zo dňa 25.2.2021 a vec vracia správnemu súdu na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Napadnutým uznesením č.k. 6S/157/2020-119 zo dňa 25.2.2021 správny súd odmietol žalobu žalobcu, žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania a ďalšiemu účastníkovi toto právo priznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou opomenutého účastníka žiadal doručiť rozhodnutia žalovaného č. 6327/2017/10 UKSP-La-59 zo dňa 14.7.2017, ktorým bolo vydané pre stavebníka PATRIOT real, s.r.o. stavebné povolenie na stavbu „Revitalizácia a rekonštrukcia objektu“ Bratislava, Petržalka súp. č. 3236, Žehrianska 6 a rozhodnutie č. 4837/2018/10 UKSP-La-13 zo dňa 10.5.2018, ktorým bolo vydané pre stavebníka PATRIOT real, s.r.o. rozhodnutie o povolení zmeny stavby „Revitalizácia a rekonštrukcia objektu“ Bratislava, Petržalka, súp. č. 3236, Žehrianska 6, ako opomenutému účastníkovi konania. Správny súd mal za to, že žalobca v uvedených konaniach nemal postavenie účastníka konania. Toto postavenie mu nevyplývalo z § 59 stavebného zákona, a to ani v zmysle ods. 1 písm. c/ tohto ustanovenia. Toto ustanovenie odkazuje na §§ 24 -27
zákona č. 24/2006 Z.z., ktoré s danou vecou nesúvisia. Na námietku žalobcu, že napadnutými rozhodnutiami sa zasiahlo do sústavy tepelných zariadení žalobcu, kedy má tento podľa neho v zmysle § 12 ods. 4 v spojení s § 9 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisoch (ďalej zákon o tepelnej energetike) postavenie účastníka konania a zároveň je dotknutým orgánom v územnom konaní, uviedol, že vychádzajúc z § 126 ods. 1 stavebného zákona žalobca nemá postavenie dotknutého orgánu, pretože toto odvodzuje od zmluvy zo dňa 12.9.2011 o dodávke tepla a odbere tepla a teplej úžitkovej vody v danom objekte, čím potvrdzuje súkromnoprávny vzťah popierajúci verejný záujem. V súvislosti s tým dodal, že napadnuté rozhodnutia sa netýkajú sústavy tepelných zariadení, pre ktoré sa požaduje povolenie podľa osobitného predpisu, resp. žalovaný nepovolil stavebné úpravy, ktorými by stavebník zasiahol do sústavy tepelných zariadení žalobcu. Preto dospel k záveru, že žalobu opomenutého účastníka podala zjavne neoprávnená osoba a preto ju odmietol podľa § 98 odds. 1 písm. e/ SSP. 2.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca. Odôvodnil ju § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP. V prvom rade namietal nesprávne posúdenie veci, keď správny súd nesprávne interpretoval § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, kde za osobitný predpis považoval výlučne zákon č. 24/2006 Z.z. a nezohľadnil skutočnosť, že zákon o tepelnej energetike, konkrétne § 12 ods. 10, obsahuje odkaz na predmetné ustanovenie stavebného zákona.
Mal za to, že realizáciou predmetnej stavby došlo k odpojeniu od centrálneho zdroja vykurovania, pretože ďalší účastník realizoval výstavbu sústavy tepelných zariadení (nového tepelného zdroja) - elektrické vykurovacie rohože na vymedzenom území sťažovateľa.
Podľa neho pokiaľ došlo k odpojeniu od centrálneho zdroja vykurovania, má sťažovateľ ako dodávateľ tepla postavenie účastníka konania a súčasne aj dotknutého orgánu, čo potvrdil NS SR v rozhodnutí sp.zn. 6Sžo/2/2016 zo dňa 13.12.2017. Zároveň konštatoval neodôvodnenie tej časti uznesenia krajského súdu, v ktorej konštatoval, že napadnuté rozhodnutia sa netýkajú výstavby sústavy tepelných zariadení, pre ktoré sa vyžaduje povolenie podľa osobitného
predpisu. Podľa neho došlo k vybudovaniu nového tepelného zdroja, ktorý spadá pod definíciu sústavy tepelných zariadení (§ 2 písm. l/ zákona o tepelnej energetike), pretože došlo k odpojeniu od centrálneho zdroja vykurovania, ako priamy dôsledok realizácie nového tepelného zdroja. Ďalej namietal záver správneho súdu, že nie je orgánom, ktorý má právo predkladať záväzné stanovisko v zmysle zákona o tepelnej energetike. Nakoniec namietal, že správny súd založil svoje právne posúdenie okrem iného aj na argumentácii ďalšieho účastníka, ktorú citoval aj v napadnutom uznesení, ktoré však žalobcovi nebolo doručené na vyjadrenie. Uvedené je v rozpore s princípom kontradiktórnosti a rovnosti strán. Navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
3. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 15.5.2021. Podľa neho prípadné vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania nemohlo ani potenciálne ovplyvniť výsledok rozhodnutia správneho súdu vychádzajúceho len z administratívneho spisu
žalovaného. Správny súd riadne odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým odmietol žalobu z dôvodu nepreukázania postavenia sťažovateľa ako účastníka stavebného konania. Za nenáležité považuje spochybňované vykurovanie revitalizovanej časti budovy podlahovými elektrickými roštami. K namietanému odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu uviedol, že odklon musí byť voči rozhodnutiu, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk kasačného súdu. Navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. 4. Ďalší účastník sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 19.5.2021.
Podľa neho správny súd správne vyhodnotil, že žalobcovi v konaní o stavebné povolenie neprináleží postavenie účastníka konania, keďže mu nesvedčí postavenie účastníka podľa § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, keďže ako dodávateľ tepla nemá legitímny titul pre účasť v konaní podľa tohto ustanovenia stavebného zákona. Čo sa týka namietaného nesprávneho procesného postupu, aj keby sa mal žalobca možnosť vyjadriť k vyjadreniu ďalšieho účastníka, tak by jeho argumenty neboli iné ako prezentované vo vyjadreniach a podanej správnej žalobe, a teda by nemali vplyv na výsledok konania. Navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.
5. Sťažovateľovi boli vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti doručené na vedomie v zmysle § 450 ods. 4 SSP. Tento sa k nim vyjadril podaniami zo dňa 20.7.2021. Tieto podania neboli doručované ostatným účastníkom na vedomie. Kasačný súd v zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy na ne neprihliadol.
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba, včas a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) po oboznámení sa s napadnutým uznesením, súdnym a administratívnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná z nasledovných dôvodov:
7. Predmetom súdneho konania bola žaloba žalobcu (sťažovateľa), ktorou žiadal, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť doručiť mu rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.7.2017 - stavebné povolenie na stavbu „Revitalizácia a rekonštrukcia objektu“ Bratislava, Petržalka, súp. č. 3236, Žehrianska 6, ktorá stavba obsahovala revitalizáciu objektu materskej školy a detských jaslí so zmenou využitia časti priestorov na telocvičňu, tanečnú školu, ambulantné
zariadenie. Stavba bola uskutočnená podľa projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorú vypracoval R.. F.. B. N. v marci 2017 a ktorá bola prílohou tohto rozhodnutia. Ďalej žiadal doručiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 10.5.2018, ktorým bola povolená zmena vyššie uvedenej stavby s popisom zmeny: zmena tvaru strechy a osadenie oceľovej haly pre pohybové aktivity s jej vybavenosťou na prízemí. Zmena stavby bola uskutočnená podľa projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorú vypracoval R..
F.. B. N. v apríli 2018 a ktorá bola prílohou tohto rozhodnutia. Z administratívneho spisu bolo preukázané, že žalobca nebol účastníkom týchto administratívnych konaní. Z projektovej dokumentácii k stavebnému povoleniu z roku 2017 bolo ďalej preukázané (časť elektrické kúrenie a silová elektroinštalácia), že projekt riešil elektroinštaláciu pre podlahové vykurovacie rohože v priestoroch materskej školy a schému ich prístrojovej rozvodnice. Z projektu zmeny stavby pred jej dokončením z apríla 2018 vyplýva, že predmetom projektu bolo výlučne vybudovanie objektu pohybových aktivít na poschodí uličného krídla existujúcej stavby. Ďalej medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca prevádzkuje systém centrálneho zásobovania teplom, ktorým sa v zmysle § 2 písm. y/ zákona o tepelnej energetike zabezpečuje rozvod tepla odberateľom v meste Bratislava a že dňa 12.9.2011 uzavrel právny predchodca žalobcu ako dodávateľ so spoločnosťou BPY, s.r.o. Dargovksá č. 65, Bratislava ako odberateľom zmluvu o dodávke tepla a odbere tepla a odbere teplej úžitkovej vody č. 23/2011/S, na základe ktorej mal
dodávateľ dodávať teplo do odberného miesta Žehrianska č. 6, Bratislava, teda stavby, ktorá bola následne predmetom oboch vydaných stavebných povolení. 8. Podľa § 179 ods. 1 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. Podľa § 106 ods. 1 SSP ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenia alebo nerozhodne vo veci bez nariadenia pojednávania, zašle bezodkladne žalobcovi vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov k žalobe. Žalobca sa k nim môže vyjadriť v lehote určenej správnym súdom. Podľa § 2 písm. l/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení účinnom ku dňu
14.7.2017 (právoplatnosť rozhodnutia č. 6327/2017/10 UKSP-La-59 zo dňa 14.7.2017) na účely tohto zákona sa rozumie sústavou tepelných zariadení zariadenia na výrobu, rozvod alebo spotrebu tepla. Podľa § 2 písm. x/ cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie zdrojom tepla v centralizovanom zásobovaní teplom zariadenie na výrobu tepla, ktoré slúži pre centralizované zásobovanie teplom Podľa § 2 písm. y/ cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie centralizovaným zásobovaním teplom dodávka tepla prostredníctvom verejného rozvodu tepla z jedného alebo viacerých zariadení na výrobu tepla Podľa § 12 ods. 10 cit. zákona pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území je dodávateľ v konaní podľa osobitného predpisu 13) dotknutým orgánom, 13a) ktorého stanovisko je záväzné. 12b) Dodávateľ tepla má súčasne postavenie účastníka konania podľa osobitného predpisu, 13b) ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom.
13b) § 59 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 59 ods. 1 písm. c) z.č_ 50/1976 Zb. v znení ku dňu 14.7.2017 účastníkmi stavebného konania sú ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. 1g) 1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov.
9. Konanie o správnej žalobe opomenutého účastníka je čiastočne odlišné od bežného konania o všeobecnej správnej žalobe. Správny súd pri takejto žalobe preskúmava nové skutočnosti a to, či žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka a či od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky.
Druhá spomínaná podmienka v oboch daných prípadoch bola splnená, keďže od vydania oboch napadnutých rozhodnutí v čase podania žaloby neuplynuli tri roky. Čo sa týka prvej podmienky, správne zisťoval správny súd, či žalobcovi patrilo postavenie účastníka v administratívnom konaní o vydanie stavebného povolenia v roku 2017 a povolenia o zmene stavby pred jej dokončením z roku 2018. Opodstatnenosť vydávania sa žalobcu za opomenutého účastníka zisťuje správny súd preskúmaním príslušného administratívneho spisu, prípadne z vyjadrenia žalovaného. Predmetom posudzovania je tu len procesné postavenie žalobcu a nie samotné preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Tým je daný aj okruh účastníkov tohto konania, ktorý pozostáva len zo žalobcu a žalovaného.
Nebolo teda výslovne potrebné priberať do konania ďalšieho účastníka (stavebníka), pretože otázka samotného posúdenia, či žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka, sama o sebe nemôže mať vplyv na jeho práva a právom chránené záujmy.
Ak však správny súd účastníka administratívneho konania do správneho konania pribral, nemá to vplyv na (ne)zákonnosť napadnutého uznesenia, pretože sa mu tým priznalo viac procesných práv, čo je jeho benefit. 10. Zo súdneho spisu vyplýva, že pribratý ďalší účastník sa k doručenej žalobe vyjadril podaním zo dňa 9.2.2021. Správny súd z obsahu tohto vyjadrenia pri rozhodovaní o správnej žalobe vychádzal, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia.
Jednak citoval jeho podstatné časti a v právnom posúdení veci odkázal aj na jeho právny názor, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Pokiaľ však správny súd ako jeden z podkladov pre svoje rozhodnutie využil toto vyjadrenie, mal ho v súlade s § 106 ods. 1 SSP doručiť na vyjadrenie žalobcovi, a tento mal právo sa k nemu vyjadriť, ak to pokladal za potrebné. Správny súd však túto povinnosť nesplnil a rozhodol bez toho, aby bol žalobca oboznámený s argumentáciou ďalšieho účastníka a prípadne sa k nej vyjadril. Rozhodol pritom bez nariadenia pojednávania, čo je v súlade so zákonom, avšak žalobca tým stratil eventuálnu možnosť sa k prednesenému vyjadreniu ďalšieho účastníka na pojednávaní vyjadriť. Túto vadu, ktorú namietal žalobca v kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, považuje kasačný súd za tak závažnú, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces v zmysle cit. ustanovenia, čo je dôvodom pre zrušenie napadnutého uznesenia. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje napr. na rozhodnutie
NSS ČR sp. zn. 2Afs/91/2007, podľa ktorého je krajský súd povinný doručiť účastníkovi vyjadrenie iného účastníka, a to najmä pokiaľ z neho bude pri rozhodovaní vychádzať a pokiaľ vo veci samej bude rozhodnuté bez nariadenia pojednávania.
11. V tejto súvislosti sú nedôvodné vyjadrenia žalovaného a ďalšieho účastníka, že ani prípadné vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu ďalšieho účastníka nemohlo ani potenciálne ovplyvniť výsledok rozhodnutia správneho súdu. Účastníkom konania v tomto štádiu nemôže byť zrejmé, aké konkrétne argumenty by žalobca k vyjadreniu ďalšieho účastníka v konaní pred súdom produkoval. 12. Žalobca ďalej argumentoval nedostatočným odôvodnením napadnutého uznesenia vo vzťahu ku konštatovaniu správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutia sa netýkajú výstavby sústavy tepelných zariadení, pre ktoré sa vyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu (bod 50, druhý odsek napadnutého uznesenia). Uvedená námietka je dôvodná a taktiež predstavuje vadu v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. K tejto vade kasačný súd uvádza nasledovné:
13. Aby bolo zrejmé, z akého dôvodu bolo vôbec potrebné, aby správny súd posudzoval, či sa preskúmavané rozhodnutia týkajú výstavby sústavy tepelných zariadení, kasačný súd poukazuje na základnú právnu úpravu účastníctva dodávateľa tepla podľa zákona o tepelnej energetike a stavebného zákona. V zmysle § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.
V poznámke 1g je uvedené § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ako správne poznamenal žalobca v kasačnej sťažnosti, znenie tejto poznámky nie je legislatívne záväzné a nevyplýva z nej, že by týmto osobitným predpisom mal byť len zákon č. 24/2006 Z.z.
V zmysle § 12 ods. 10, druhá veta zákona o tepelnej energetike v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutých rozhodnutí dodávateľ tepla má postavenie účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona v prípade, ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom. Aby teda žalobca, ktorý je nepochybne dodávateľom tepla na vymedzenom území, mal status účastníka stavebného konania, bolo potrebné zistiť, či sa v danom prípade jednalo o konanie o povolení výstavby sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom.
Len v takomto prípade má žalobca postavenie účastníka konania, lebo len vtedy môžu byť priamo dotknuté práva a právom chránené záujmy dodávateľa tepla. 14. V tejto súvislosti kasačnému súdu neuniklo, že žalobca v správnej žalobe na podporu svojho tvrdenia o tom, že je účastníkom vyššie uvedených administratívnych konaní, citoval ustanovenie § 12 ods. 4 v spojení s § 9 zákona o tepelnej energetike. Nesprávne uviedol § 9 tohto zákona, ktorý s účastníctvom nemá žiaden súvis, avšak z kontextu § 12 je zrejmé, že sa jednalo o zrejmú nesprávnosť a žalobca mal na mysli odsek 9 tohto ustanovenia.
Avšak ani ustanovenie § 12 ods. 4 v spojení s § 12 ods. 9 citovaného zákona nemá žiaden súvis s preskúmavanými administratívnymi konaniami, v ktorých sa cíti byť účastníkom konania. Toto ustanovenie totiž hovorí o účastníctve v konaní o vydanie záväzného stanoviska obce o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Predmetom napadnutých administratívnych konaní však nebolo vydanie záväzného stanoviska obce, ale stavebné povolenie, resp. zmena stavby pred jej dokončením. Je zjavne právne irelevantná aj jeho argumentácia v správnej žalobe, že v konaní o vydaní záväzného stanoviska obce má postavenie dotknutého orgánu v územnom konaní. Žalobca sa správnou žalobou nedomáhal postavenia dotknutého orgánu, ale postavenia účastníka konania a preto akékoľvek dôvodenie tým, že je dotknutým orgánom, je nenáležité. 15. Žalobca však v správnej žalobe citoval ust. § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike (hoci nie v celom rozsahu), z ktorého vyplýva prípadná možnosť žalobcu ako dodávateľa tepla mať postavenie účastníka stavebného konania za podmienok už uvedených vyššie v bode 13, teda
ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom. Túto svoju argumentáciu žalobca upresnil vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 7.10.2020, kedy už argumentoval celým ustanovením § 12 ods. 10 cit. zákona. Vzhľadom na takto koncipovanú žalobu by bolo podľa názoru kasačného súdu príliš formálne, aby správny súd neakceptoval upresnenie pôvodného žalobného bodu, aj keď k tomuto upresneniu došlo až po uplynutí koncentračnej lehoty na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka vo vzťahu k stavebnému povoleniu zo dňa 14.7.2017. Správny súd teda mal povinnosť vyjadriť sa v možnej aplikácii tejto právnej normy vo vzťahu k tvrdenému účastníctvu žalobcu v povoľovacích konaniach v roku 2017 a 2018. Bolo najmä potrebné, aby správny súd zaujal stanovisko, či sa v stavebných konaniach, ktorých výsledkom bolo stavebné povolenie z roku 2017 a rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením z roku 2018, rozhodovalo o povolení výstavby sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom.
Podľa názoru žalobcu sa tak stalo, čo odôvodnil povolením výstavby elektrických vykurovacích rohoží v roku 2017 a odpojením od centrálneho zdroja vykurovania z tohto dôvodu. 16. Správny súd túto problematiku načrtol práve v bode 50 druhý odsek napadnutého uznesenia, keď uviedol, že napadnuté rozhodnutia sa netýkajú sústavy tepelných zariadení, pre ktoré sa vyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu, resp. žalovaný nepovolil stavebné úpravy, ktorými by stavebník zasiahol do sústavy tepelného zariadenia žalobcu.
Toto konštatovanie je však nedostatočné práve z dôvodu, že správny súd nepoukázal na konkrétnu právnu úpravu a neuviedol svoje úvahy, ktoré ho viedli k tomuto záveru, čím sa stáva táto časť rozhodnutia nepreskúmateľná pre nedostatok dôvodov. Kasačnému súdu teda nezostalo iné, ako vyhodnotiť aj túto námietku sťažovateľa ako oprávnenú.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné zrušiť uznesenie krajského súdu, keďže bolo postihnuté vadami v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Pretože sa jedná o vady procesného charakteru, kasačný súd sa nezaoberal vecnou stránkou preskúmavaného rozhodnutia, teda či žalobca v preskúmavaných administratívnych konaniach mal alebo nemal postavenie účastníka konania. Z uvedeného dôvodu sťažnostné body nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu vyhodnotil ako predčasné.
18. V ďalšom konaní správny súd doručí žalobcovi vyjadrenie ďalšieho účastníka zo dňa 9.2.2021 s výzvou, aby sa k nemu vyjadril, ak to považuje za potrebné (§ 106 ods. 1 SSP). V novom rozhodnutí vyhodnotí základnú žalobnú námietku sťažovateľa a to, že podľa jeho názoru mal byť účastníkom stavebného konania a konania o zmene stavby pred jej dokončením v zmysle § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike. Podľa tohto posúdenia buď žalobu odmietne, v prípade ak zistí, že žalobca nemal byť účastníkom týchto administratívnych konaní (§ 98 ods. 1 písm. e/ SSP) alebo v prípade ak zistí, že účastníkom mal byť, žalobe opomenutého účastníka vyhovie. V konečnom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 19.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. októbra 2022