6Sžk/26/2021

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): DUO CENTER Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 23, 810 11 Bratislava, IČO: 35832126, právne zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47232765, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice, so sídlom Trojičné námestie 11, 821 06 Bratislava, IČO: 00641383, za účasti: Asociácia vonkajšej reklamy, so sídlom Trenčianska 55, 821 09 Bratislava, IČO: 30809819, právne zastúpená: HUTTA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Bezekova 3225/13, 841 02 Bratislava, IČO: 51284871, o správnej žalobe opomenutého účastníka o doručenie opatrení: č. SU-1715/13810/2016/Svo zo dňa 21.11.2016, č. SU-1715/13812/2016/Svo zo dňa 21.11.2016, č. SU-1715/13775/2016/Svo zo dňa 21.11.2016, č. SU-1123/10969/2017/Svo zo dňa 28.09.2017, č. SU-1030/9417/2017/Mat zo dňa 14.08.2017 a č. SU-1031/12125/2017/Mat zo dňa 14.11.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/259/2019-94 zo dňa 18.03.2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie na krajskom súde

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) uznesením č. k. 1S/ 259/2019-94 zo dňa 18.03.2021 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) odmietol žalobu žalobcu ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) v spojení s § 179 ods. 7 SSP. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 3. Úvodom odôvodnenia napadnutého uznesenia krajský súd uviedol, že predmetom posudzovania bolo len procesné postavenie žalobcu a nie samotné preskúmavanie zákonnosti opatrení žalovaného, ktorými vydal súhlasy s odstránením reklamných stavieb. Krajský súd preto skúmal, či sú v danej veci splnené procesné podmienky podľa § 179 ods. 1 SSP, t. j. či žalobca je opomenutý účastník a či od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky. 4. Krajský súd mal v konaní za preukázané, že od vydania napadnutých opatrení 1 - 3, t. j. od 21.11.2016, do podania žaloby, t. j. do 27.11.2019, uplynula doba dlhšia ako 3 roky. Krajský súd preto dospel k záveru, že táto procesná podmienka pri opatreniach 1 - 3 nebola splnená. 5. Ďalej mal krajský súd za preukázanú skutočnosť, že od vydania opatrenia 4 zo dňa 28.09.2017, opatrenia 5 zo dňa 14.08.2017 a opatrenia 6 zo dňa 14.11.2017 do podania žaloby, t. j. do 27.11.2019, neuplynula doba dlhšia ako 3 roky. Krajský súd preto dospel k záveru, že táto procesná podmienka pri týchto vydaných opatreniach bola splnená. Zároveň zisťoval, či žalobca má postavenie opomenutého účastníka, a teda, či orgán verejnej správy mal so žalobcom konať ako s účastníkom administratívneho konania a či mu mali byť napadnuté opatrenia doručené. Krajský súd nemal v konaní preukázané, či žalobca má vlastnícke alebo iné práva k predmetným reklamným stavbám, či tieto reklamné stavby mali povinné predpísané označenie - identifikátor podľa ust. § 86 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „stavebný zákon“) a či boli postavené na základe právoplatného stavebného povolenia. Podľa krajského súdu uvedené skutočnosti nevyplývajú z obsahu administratívneho spisu, t. j. z vykonaných ohliadok a ani z fotodokumentácie predloženej žalobcom v súdnom konaní. Konštatujúc, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno opomenutého účastníka, krajský súd dospel k záveru, že žalobcovi nesvedčí postavenie opomenutého účastníka, nakoľko neboli splnené procesné podmienky podľa § 179 ods. 1 SSP, a preto mu napadnuté opatrenia žalovaného ani nemohli byť doručované.

A. Kasačná sťažnosť 6. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci) a j) SSP (podanie bolo nezákonne odmietnuté). Žiadal, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Na druhej fotografii sú zničené reklamné zariadenia žalobcu, ktoré žalobca našiel dňa 14.3.2018, kedy zastihol konateľa spoločnosti KALINA-KOV, s. r. o., Hlavná 128C, Rovinka, pri prevoze žalobcových reklamných zariadení na súkromný pozemok v Rovinke. Na miesto prišli aj zástupcovia ďalšieho účastníka konania, ktorí uviedli, že 5 ks billboardov zo siedmich nájdených popílených, totálne zničených sú z Podunajských Biskupíc a 2 ks z Bajkalskej ul. v Ružinove. Fotografia pochádza z miesta nálezu, kde sa nachádzali tri kopy zničených, popílených reklamných zariadení a dokumentuje, že všetky billboardy boli riadne označené obchodným menom žalobcu na samotných konštrukciách, ako aj na tabuľkách umiestnených v hornej časti zariadenia v strede. Preberací protokol zo dňa 14.03.2018 bol prílohou k vyjadreniu žalobcu zo dňa 07.10.2020; - mal za to, že správny súd, keď neprihliadol na tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom, zaťažil ho neprimeraným dôkazným bremenom. Argumentoval tým, že od žalobcu nemožno požadovať, aby si pri každom umiestňovaní billboardu vyhotovoval fotodokumentáciu, jednak

Stavebný úrad bol povinný si ohlásenie preveriť, vykonať obhliadku, túto zadokumentovať a ďalej pokračovať v konaní v zmysle § 88 ods. 7 stavebného zákona na základe svojich zistení; - namietal, že s poukazom na § 14 ods. 1 Správneho poriadku je účastníkom správneho konania aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

správnym orgánom; - podotkol, že činnosť žalovaného bola predmetom prieskumu na Okresnej prokuratúre Bratislava II. Tvrdil, že aj z upozornenia prokurátorky je jasné, že zo spisov stavebného úradu nevyplývala skutočnosť, že išlo o reklamné zariadenia neznámych vlastníkov; - poukázal na to, že v obdobných veciach Krajský súd v Bratislave žalobcovi vyhovel a uznesením zaviazal žalovaného doručiť opatrenie - súhlas s odstránením reklamnej stavby žalobcovi ako opomenutému účastníkovi v správnom konaní (6S/148/2018, 6S/149/2018, 1S/ 122/2018, 2S/149/2018). B. Vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti

Zároveň ide o notoricky známe fotografie, ktoré sťažovateľ opakovane predkladá ako dôkaz aj do úplne iných súdnych konaní Krajského súdu v Bratislave týkajúcich sa úplne iných reklamných stavieb (napr. pod sp. zn. 1S/204/2019, 5S/151/2018, 6S/148/2018 a 6S/149/2018), čím sa týmto konaním sám priznáva k tomu, že na týchto fotografiách vôbec nie sú zobrazené reklamné stavby, ktoré boli predmetom týchto troch súhlasov žalovaného.

V administratívnych spisoch žalovaného sa však nenachádza ani jeden dôkaz, ktorý by preukazoval, že práve sťažovateľovi by malo svedčiť účastníctvo v administratívnych konaniach o vydanie predmetných súhlasov. Za tohto stavu mal sťažovateľ predložiť dôkazy, ktoré by preukázali jeho vlastníctvo k predmetným reklamným stavbám.

do zeme, čím spĺňali definíciu stavby (§ 43 ods. 1 a 2 stavebného zákona), ktorá podlieha procesu povoľovania podľa stavebného zákona. V evidencii vydaných platných povolení sa žiadne platné povolenia predmetných reklamných stavieb nenachádzali, a preto stavebný úrad postupoval pri vydávaní súhlasov k odstráneniu reklamných stavieb jednoznačne podľa 88 ods. 7 písm. a) v nadväznosti na § 43 ods. 1, 2 a § 86 ods. 4 stavebného zákona. 11. Žalovaný argumentoval aj tým, že stavebný zákon v § 88 ods. 7 písm. a) neurčuje, že stavebný úrad má vyzvať neznámeho vlastníka reklamnej stavby verejnou vyhláškou na preukázanie dokladov podľa 88 ods. 7 písm. b) stavebného zákona. K opatreniu 5 (č. SU-1030/ 9417/2017/Mat) uviedol, že tieto reklamné stavby neboli odstránené a jednoznačne nešlo o reklamné stavby sťažovateľa, ale o drobné reklamné stavby (informačné a smerové), ktoré tam nainštalovali firmy za účelom upútania pozornosti na predmetné firmy (A-Z STAV, Auto Impex a Propaintball). Záverom vyjadrenia uviedol, že v mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice sťažovateľovi nebolo vydané žiadne povolenie na realizáciu akýchkoľvek

III. Právne predpisy a právny názor kasačného súdu

Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 6Sžk/26/2021. V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu SR na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 1S a je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou. 13.

14. Podľa § 5 ods. 9 SSP: „V konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom.“ 15. Podľa § 179 ods. 1 SSP: „Ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.“

17. Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona: „Reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných

18. Podľa § 56 písm. j) stavebného zákona: „Stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje pri reklamných stavbách, na ktorých má najväčšia informačná plocha veľkosť do 1,2 m2, umiestnených na stĺp verejného osvetlenia alebo na stĺp trakčného vedenia, ak nezasahujú do prejazdného profilu pozemnej komunikácie ani do priechodového prierezu dráh.“

vlastníka reklamnej stavby.“ 20. Podľa § 88 ods. 6 stavebného zákona: „Na odstránenie reklamnej stavby sa povolenie stavebného úradu nevyžaduje.“ 21. Podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona: „Povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], a títo nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe alebo záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona.

zákona. Ak vlastník reklamnej stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že stavba je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby.“

23. Primárne považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka podľa § 179 SSP neprináleží súdu skúmať zákonnosť v administratívnom konaní vydaného rozhodnutia resp. opatrenia orgánu verejnej správy. Rozhodovacia právomoc súdu je pri tomto osobitnom type všeobecnej správnej žaloby obmedzená na overenie skutočnosti, či od vydania rozhodnutia resp. opatrenia orgánu verejnej správy neuplynuli viac ako tri roky a na overenie správnosti tvrdenia, či žalobu podal niekto, komu rozhodnutie resp. opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať.

mal urobiť.

26. Pokiaľ správny súd v predmetnej veci skonštatoval, že od vydania opatrení 1 - 3, t. j. odo dňa 21.11.2016, do podania žaloby, t. j. do dňa 27.11.2019, uplynula doba dlhšia ako 3 roky, jeho záver bol bezrozporne správny. V prípade týchto opatrení nebola splnená ani prvá procesná podmienka v zmysle § 179 ods. 1 SSP (tzn. neuplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty), a preto správny súd nemusel preskúmavať aj to, či vo vzťahu k týmto opatreniam malo sťažovateľovi patriť v administratívnom konaní postavenie účastníka konania.

27. Vo vzťahu k opatreniam 4 - 6 správny súd správne skúmal, či žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka, a teda splnenie druhej procesnej podmienky v zmysle § 179 ods. 1 SSP. 28. Z administratívneho spisu týkajúceho sa opatrenia 4 - súhlasu s odstránením reklamnej stavby neznámeho vlastníka vyplýva, že ohlásenie odstránenia reklamnej stavby podalo Hlavné mesto SR Bratislava. Prílohami ohlásenia sú čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX a fotodokumentácia reklamnej stavby. Zápis z vykonanej ohliadky, ktorou by bolo zistené, či sa jedná o reklamnú stavbu bez povinného identifikátora podľa § 86 ods. 4 stavebného zákona, sa pri tomto opatrení žalovaného nenachádza.

30. Z administratívneho spisu týkajúceho sa opatrenia 6 - súhlasu s odstránením reklamnej stavby neznámeho vlastníka vyplýva, že ohlásenie odstránenia reklamnej stavby podala Asociácia vonkajšej reklamy. Prílohami ohlásenia sú výpis z listu vlastníctva č. XXXX, kópia z katastrálnej mapy a fotodokumentácia reklamnej stavby. Pri tomto opatrení žalovaného sa v administratívnom spise nachádza Zápis z vykonanej ohliadky zo dňa 09.11.2017, ktorou bolo zistené, že na pozemku sa nachádza, súbežne s ul. Popradská, pri oplotení pozemku p. č. XXXX/X reklamná stavba - typu billboard na 2 stojkách, pričom táto reklamná stavba je bez povinného identifikátora podľa § 86 ods. 4 stavebného zákona.

32. Krajský súd nemal v konaní za preukázané, či žalobca má vlastnícke alebo iné práva k predmetným reklamným stavbám, či tieto reklamné stavby mali povinné predpísané označenie - identifikátor a či boli postavené na základe právoplatného stavebného povolenia.

33. Dňa 02.01.2015 nadobudla účinnosť novela stavebného zákona uskutočnená zákonom č. 293/2014 Z. z., ktorou bol § 88 doplnený odsekom 6, podľa ktorého sa nevyžaduje povolenie stavebného úradu na odstránenie reklamnej stavby , a odsekom 7, ktorý upravuje mechanizmus na odstraňovanie nelegálnej reklamnej stavby. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 293/2014 Z. z.: „Navrhované ustanovenia umožnia zjednodušeným spôsobom odstrániť čierne reklamné stavby známych a neznámych vlastníkov, k umiestneniu ktorých vlastník pozemku alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe podľa § 139 ods. 1 písm. a) až c) nedal právo inej osobe.“

SSP. Právny názor sťažovateľa, že v konaní o žalobe opomenutého účastníka nie je povinný preukazovať svoje vlastníctvo, nie je správny. Povinnosťou toho, kto podáva správnu žalobu opomenutého účastníka je nielen tvrdiť, ale i osvedčiť, že mu rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať. V tejto súvislosti považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že účastníkov administratívneho konania o odstránenie reklamnej stavby určuje § 88 ods. 7 stavebného zákona, v znení účinnom od 01.01.2016 do 31.12.2018 t. j. v čase vydania opatrení žalovaného. V prípade, ak ide o reklamnú stavbu neznámeho vlastníka, účastníkmi konania sú: osoba, ktorá podala ohlásenie odstránenia reklamnej stavby, vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa stavebného zákona.

35. Sťažovateľ teda mal správnemu súdu preukázať vlastníctvo k reklamným stavbám, pričom z administratívnych spisov vlastníctvo sťažovateľa nevyplývalo. Sťažovateľ tak mohol v prvom rade urobiť tým, že by preukázal oprávnenie na uskutočnenie jednotlivých reklamných stavieb na vymedzených pozemkoch, kde boli reklamné stavby umiestnené a že boli zhotovené v súlade s podmienkami stavebného zákona (§ 88 ods. 7 písm. b) veta druhá stavebného zákona). Sťažovateľ mohol preukázať, že mu bolo udelené právo uskutočniť jednotlivé reklamné stavby na pozemku inej osoby v zmysle § 88 ods. 7 veta prvá stavebného zákona (napr. predložením nájomnej zmluvy a pod.). Ak by totiž sťažovateľ bol vlastníkom dotknutých reklamných stavieb, mal by mať k dispozícii nejaký právny titul, na základe ktorého si reklamnú stavbu na cudzom pozemku umiestnil. Rovnako mohol predložiť

konštrukciou v tvare A, kým v administratívnych spisoch boli založené fotografie billboardov na samostatne stojacich nosných stĺpoch), ani špecifikáciou ich polohy či stotožnením okolia billboardov. Na fotografiách predložených sťažovateľom mohlo ísť v podstate o akékoľvek billboardy z akéhokoľvek miesta. Obdobne ani sťažovateľove tvrdenia ohľadne vyzdvihnutia zničených konštrukcií a preberacieho protokolu doloženého v súdnom spise nepreukazujú, že žalobcovi svedčalo práve vlastníctvo reklamných stavieb, ktoré boli predmetom opatrení žalovaného 4 - 6. Deklarované vlastníctvo sťažovateľa k reklamným stavbám tak ostalo len v rovine tvrdenia, bez reálneho preukázania. Správny súd tak nebol schopný overiť, že sťažovateľovi svedčal status opomenutého účastníka v zmysle § 179 ods. 1 SSP na základe ním predložených dôkazov a ani na základe dôkazov založených v administratívnych spisoch, z ktorých naopak vyplývalo, že reklamné stavby sú neznámeho vlastníka.

V uvedenom prípade však takúto dokumentáciu ani len sčasti nepredložil, čo výrazne oslabuje jeho dôkaznú pozíciu, pokiaľ ide o preukázanie vlastníctva reklamných stavieb a teda aj samotného účastníctva v konaní, ale vznáša tieň pochybnosti aj na skutočný zmysel a účel ochrany práv opomenutého účastníka, pokiaľ ide o zákonnosť výsledku samotného administratívneho konania (hoci túto zákonnosť kasačný súd v uvedenom prípade neposudzuje a skúma len status účastníka administratívneho konania).

38. Odkaz sťažovateľa v kasačnej sťažnosti na judikatúru krajských súdov v obdobných veciach sťažovateľa vyhodnotil kasačný súd za právne irelevantnú. Kasačný súd nie je viazaný právnym názorom prezentovaným v odôvodnení súdu nižšieho stupňa.

39. S poukazom na citované ustanovenia právnych predpisov a vzhľadom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu, kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa a rozhodol o zamietnutí kasačnej sťažnosti postupom podľa § 461 SSP.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.