6Sžk/33/2020

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom zo 04. júna 2020, č.k. 1S/ 160/2018-123 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 22. augusta 2018, číslo MK-4513/2018-110/10888, ktorým minister kultúry ako orgán príslušný na rozhodnutie o rozklade postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 13. marca 2018, číslo

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách ustanovení § 4 ods. 1,4, § 10 ods. 1, § 15, § 16 ods. 1,2, § 21 zákona č. 308/1991 Zb., § 3 ods. 1-5, § 32 ods. 1,2, § 34 ods. 1-6, § 36, § 46 Správneho poriadku a v režime právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

C.. T. T., G.. (kontrolný znalecký posudok z 15. júna 2015), stanovisko predsedu Ekumenickej spoločnosti pre štúdium siekt G.. P.. I. Š. G.. z 20. marca 2013, stanovisko Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví z 03. septembra 2009 (č. MK-3492/2009-12/11006), stanovisko rady banskobystrickej oblasti Apoštolskej cirkvi na Slovensku zo 17. septembra 2009 (číslo MK-3492/2009-12/11913), stanovisko rady banskobystrickej oblasti Apoštolskej cirkvi na Slovensku z 08. januára 2013 (číslo MK-2910/ 2013-12/260), odbornú štúdiu Neocharizmatické hnutie na Slovensku, Analýza základných aspektov teológie a praxe Kresťanských spoločenstiev z 22. decembra 2010 (číslo MK-120/ 2010-12/18034), ďalej svedectvá z doručených dotazníkov - C.. I. T.O_, farára Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku v Banskej Bystrici - Radvaň - list zo 16. októbra 2009, číslo MK-3492/ 2009-12/12879, W.. I. T., otca aktívneho člena CKSS - list zo 04. septembra 2009, číslo MK- 3492/2009-12/11048, C.. X. N., bývalou členkou CKSS - list z 18. novembra 2011, číslo

vyhodnotil. Orgán verejnej správy v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, a to jednak s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb., ktoré zahŕňa pojmové znaky cirkvi - t.j. členstvo v spoločenstve, združenie osôb rovnakej náboženskej viery, organizácia utvorená podľa príslušnosti k náboženskej viere a vnútorné predpisy príslušnej cirkvi, v zmysle ktorého žalobca - CKSS nespĺňa zákonné podmienky cirkvi v tom zmysle, ako je definovaná v citovanom ustanovení zákona, pretože takto definované členstvo v nej nespĺňa atribúty organizovanosti, príslušnosti a jednoznačnej štruktúry. Správny orgán vychádzal pri tomto závere aj z dôkazov, ktoré predložil samotný žalobca - znalecký posudok z 13. januára 2013, č. 3/1347/2013 vypracovaný znalcom C.. V. V., str. 38). Žalovaný v rozhodnutí poukazoval aj na ustanovenie § 12 písm. e/ zákona č. 308/1991 Zb., v zmysle ktorého žiadateľ o registráciu cirkvi vyhlasuje, že cirkev alebo náboženská spoločnosť bude plne rešpektovať zákony a

so zásadami ľudskosti a znášanlivosti. Znalecké zisťovanie preukázalo, že CKSS jednoznačne vykazuje znaky a praktiky deštruktívnych náboženských skupín a je charakteristické náboženským radikalizmom, obsahujúcim prvky podnecovania náboženskej neznášanlivosti.

Krajský súd zároveň dodal, že vypracované znalecké posudky, ktoré boli súčasťou registračného konania, boli vyhotovené v súlade so zákonom č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

sú oprávnené. 5. Krajský súd ako nedôvodnú vyhodnotil i ďalšiu námietku žalobcu, ktorou žalobca spochybňoval nezaujatosť I.. I. I., riaditeľa cirkevného odboru žalovaného z prejednávania a rozhodovania veci v zmysle ustanovenia § 9 Správneho poriadku, ktorý sa mal v rozhovore vysielaného dňa 17. augusta 2013 v relácii Zaostrené pre Rádio Lumen dopustiť neprípustných hodnotiacich úsudkov týkajúcich sa okolností registračného procesu CKSS a jeho verejnom vyhlásení, že CKSS nespĺňa podmienky pre registráciu, z ktorého dôvodu bola na mieste dôvodná pochybnosť o jeho nepredpojatosti so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom.

I.. I. I. z prejednávania a rozhodovania vo veci registrácie CKSS, zamietol. Potom v tomto smere aj návrh žalobcu, aby súd posúdil na základe ustanovenia § 27 ods. 1 SSP aj zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia žalovaného z 11. októbra 2013, č. MK-3147/2013-110/17704 o zamietnutí návrhu žalobcu na vylúčenie zamestnanca žalovaného I.. I. I. z prejednávania a rozhodovania vo veci registrácie CKSS, vyhodnotil ako neopodstatnený.

(zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 2012, sp. zn. 6Sž/16/2011), nebolo mu odňaté právo namietať správnosť novo zaujatého právneho názoru v správnom konaní a svoje argumenty uviesť v rozklade voči prvostupňovému správnemu

pokrstiť, vidieť na ňom ovocie pokánia a snaží sa žiť podľa Biblie.” Z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. zákona č. 308/1991 Zb., vyplýva, že cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou sa podľa tohto zákona rozumie dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej viery v organizácii utvorenej podľa príslušnosti k náboženskej viere na základe vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. V nadväznosti na uvedené, súd poznamenal, že z citovaného ustanovenia vyplýva, aké atribúty má CKSS spĺňať, a preto bolo vecou žalobcu, aby v Stanovách CKSS (základnom dokumente), splnil všetky tieto požadované podmienky dobrovoľného združenia osôb rovnakej náboženskej viery v organizácii utvorenej podľa príslušnosti k náboženskej viere na základe vnútorných predpisov, a teda, aby ich premietol do týchto stanov. Nie je povinnosťou orgánu verejnej správy dávať návod na postup, akým spôsobom má fungovať organizácia cirkvi. Ak žalobca tvrdil, že CKSS je združením mnohých zborov rovnakej náboženskej viery, ktoré si zachovávajú určitý stupeň individuálnej

. .) teda nikdy netvrdil, že by sa v prípade CKSS nejednalo o združenie osôb rovnakej náboženskej viery, ako sa to snaží navodiť žalovaný v oboch svojich rozhodnutiach, práve naopak”, mal to v správnom konaní o registráciu cirkvi aj preukázať relevantnými dôkazmi v súlade s citovaným ustanovením zákona.

znaleckú metodiku a analyzoval výhradne kázne pastorov CKSS z dostupných vlastných internetových stránok CKSS. Jeho zistenia o netolerancii a znevažovaní iných historických cirkví účastníkom konania sú uvedené v jeho znaleckých posudkoch. Vo vzťahu k uvedenej

Pokiaľ samotný žalobca zámerne neposkytol znalcovi potrebnú súčinnosť, nemôže sa potom úspešne dovolávať jej vynútenia registrujúcim orgánom prostredníctvom poriadkových opatrení v zmysle Správneho poriadku. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa neobjektívnosti znaleckého posudku ustanoveného znalca Ľ. C. M., C..K.., P..C.. č. 1/2010 zo dňa 29. augusta 2010 z dôvodu, že ustanovený znalec pri vyhotovení znaleckého posudku vychádzal aj zo svedeckej výpovede C.. P. Y., ktorá mu pomáhala ako výskumná asistentka vypracovať odbornú štúdiu zadanú dňa 24. mája 2010 Ústavom pre vzťahy štátu a cirkví a ktorú štúdiu odovzdal znalec zadávateľovi dňa 30. novembra 2010, krajský súd uviedol aj s prihliadnutím na písomné stanovisko C.. P. Y. k veci, že tento jeho postup nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a ani ho nijakým spôsobom nespochybňuje, a to vzhľadom na vyhodnotenie všetkých podkladov k znaleckému posudku.

písomným vyjadrením, avšak tento jeho postup podľa názoru súdu nespôsoboval nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a ani ho nijakým spôsobom nespochybnil. Prvostupňový správny orgán výsluch svedka W. P. vykonal dňa 14. mája 2014 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu s tým, že jeho výsluch potvrdil jeho názory a svedectvo, ktoré bolo uvedené v prvom znaleckom posudku č. 1/2010 z 29. augusta 2010, č. MK-120/2010-12/12009 znalca Ľ.O_

bol zamietnutý. Krajský súd mal z prvostupňového správneho rozhodnutia zistené, že prvostupňový správny orgán sa s týmto záverom riadne vysporiadal a rozhodnutie v plnej miere presvedčivo a náležite odôvodnil s poukazom na konkrétne dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise a uviedol, že CKSS nie je cirkvou v tom zmysle, ako je definovaná v citovanom ustanovení zákona, pretože takto definované členstvo v nej nespĺňa atribúty organizovanosti, príslušnosti a jednoznačnej štruktúry. Ďalej najvyšší súd konštatoval, že s poukazom na tú skutočnosť, že zo strany CKSS nebola znalcovi Ľ. C. M., C..K.., P..C.. poskytnutá pri vypracovaní znaleckého posudku súčinnosť, a preto sú závery znaleckého posudku neúplné a pre rozhodnutie vo veci nepostačujúce a že je povinnosťou CKSS, aby v rámci správneho konania za účelom objektívneho zistenia skutočného stavu veci, poskytol požadovanú súčinnosť orgánu verejnej správy, ako aj znalcovi, inak v opačnom prípade je v dispozícii orgánu verejnej správy aplikovať poriadkové opatrenia v zmysle Správneho

registruje. Orgán verejnej správy v registračnom konaní chráni verejný záujem a v prípade, ak má pochybnosti o dôkazoch predložených účastníkom konania, je v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Správneho poriadku oprávnený za účelom zistenia a objasnenia skutočného stavu veci využiť ako dôkaz znalecký posudok, a preto súčinnosť účastníka konania so znalcom by mala byť predovšetkým v jeho záujme.

bol nezákonne vyhotovený aj z dôvodu, že znalec postupoval pri zabezpečovaní podkladov pre znalecký posudok v rozpore so zákonom a neumožnil mu zúčastniť sa zabezpečovania jednotlivých dôkazov, a preto sa nemal možnosť vyjadrovať k získavaným podkladom pre znalecký posudok, nakoľko z administratívneho spisu mal súd preukázané, že právny zástupca niekoľkokrát nahliadal do administratívneho spisu v danej veci, a teda mohol sa aj oboznámiť so znaleckým posudkom a podkladmi k nemu. Žalobca mal možnosť oboznámiť sa s administratívnym spisom, čo aj učinil, vzhľadom na to, že dňa 06. marca 2013, dňa 15. júla 2013, dňa 03. januára 2014, dňa 29. mája 2014, dňa 19. augusta 2014, dňa 16. júna 2015, dňa 24. júla 2015, dňa 16. septembra 2015, dňa 01. októbra 2016, dňa 14. augusta 2017 a dňa 19. decembra 2017 nahliadal do administratívneho spisu a prvostupňový správny orgán mu následne na základe jeho žiadosti zabezpečil kópie aktuálneho obsahu spisu.

11. K námietke žalobcu, že i napriek tomu, že žalovaný požiadal Ekumenickú radu cirkví v Slovenskej republike, odbor cirkví Ministerstva kultúry Českej republiky a Radu banskobystrickej oblasti Apoštolskej cirkvi na Slovensku o aktualizované stanoviská k registrácii CKSS, z napadnutého rozhodnutia, ako ani z prvostupňového správneho rozhodnutia nebolo zrejmé, či takýto dôkaz bol aj v skutočnosti zabezpečený a či je súčasťou administratívneho spisu žalovaného aj aktualizované stanovisko k registrácii CKSS od Ministerstva kultúry Českej republiky, krajský súd uviedol, že tieto dôkazy sú založené v administratívnom spise, a to aktualizované stanovisko Rady banskobystrickej oblasti Apoštolskej cirkvi z 08. januára 2013 a stanovisko predsedu Ekumenickej spoločnosti pre štúdium siekt G.. P.. I. Š. G.. z 20. marca 2013; tieto stanoviská boli zabezpečené a

Frans Timmermans (prvý podpredseda EK), Dmitris Avramopulos (eurokomisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo), Antonio Tajani (prvý podpredseda Európskeho parlamentu), nakoľko prvostupňový správny orgán považoval žiadosť o vyjadrenie znalca z odboru „Európske právo“, ako aj predstaviteľov európskych inštitúcií za neopodstatnenú s tým, že Status cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike je určený výhradne vo vnútroštátnej legislatíve a neexistuje v rámci Európskej únie žiaden vzor, ktorý by bol záväzným štandardom. Deklarácia č. 11 o postavení cirkví a náboženských spoločností a nenáboženských organizácií, tvoriacej prílohu Záverečného aktu Amsterdamskej zmluvy, zaručujú členským štátom EÚ zachovanie subsidiarity pri tvorbe a schvaľovaní predpisov upravujúcich postavenie cirkví a náboženských spoločností.

vykonanie prvostupňový správny orgán neakceptoval, bol podľa názoru súdu vyhodnotený orgánom verejnej správy správne, a to z hľadiska hospodárnosti konania a efektívnosti konania a mal za to, že predložené znalecké posudky a listinné dôkazy založené v administratívnom spise prvostupňového správneho orgánu dostatočne objasnili skutočný stav veci.

Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení orgány verejnej správy uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami žalobcu a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V konaní boli vykonané potrebné dôkazy pre ustálenie skutkového stavu danej veci a jeho zistenie na posúdenie veci považoval súd za dostačujúce a za nesporné tak, ako ho v podrobnostiach opísali orgány verejnej správy v oboch inštanciách v ich rozhodnutiach. Žalovaný sa s námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde a vyhodnotil ich ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a považoval ich vydané v súlade so zákonom a v celom rozsahu sa stotožnil s ich odôvodnením. Orgány verejnej správy s náležitou zodpovednosťou interpretovali a aplikovali príslušné zákony za súčasného dodržiavania základných práv a slobôd, napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím bolo vydané na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. 14. Vzhľadom na takto konštatované závery krajský súd správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 15. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli a ani si ich neuplatnil.

19. Ďalej namietal neaktuálnosť podkladov rozhodnutia, v ktorej súvislosti primárne uviedol, že v správnej žalobe namietal, že žalovaný na jednej strane dospel k záveru o dynamike vývoja CKSS a na strane druhej dospel k záveru o konštantnosti negatívnych prejavov s odkazom na bližšie nešpecifikované znalecké posudky (počas administratívneho konania boli vyhotovené celkovo štyri znalecké posudky), z ktorých by tento záver vyplýval a k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí registrácie došlo zo strany žalovaného viac ako sedem rokov od vypracovania prvého znaleckého posudku a takmer tri roky po vyhotovení posledného znaleckého posudku. Krajský súd na tento argument žalobcu neodpovedal, ani po vydaní rozsudku nie je zrejmé, z ktorého znaleckého posudku má vyplývať správnym orgánom tvrdená konštantnosť negatívnych prejavov CKSS, odkaz krajského súdu na dôkazy špecifikované na strane 40-46 prvostupňového správneho rozhodnutia nemôže nahradiť skutočnosť, že v ním preskúmavanom správnom rozhodnutí absentuje jasné označenie dôkazov, z ktorých mala vyplývať konštantnosť negatívnych prejavov CKSS. Rovnako sa nestotožnil s tvrdením krajského súdu o časovej neobmedzenosti platnosti znaleckých posudkov, keďže pre

zabezpečiť aktuálny znalecký posudok preniesol na žalobcu za účelom vypracovania vlastného znaleckého posudku. 20. Žalobca ďalej namietal, že v správnej žalobe poukazoval na neobjektívny postup správneho orgánu počas administratívneho konania, ktorý vyplýval z činnosti a z konania jeho zamestnanca I.. I. I. predovšetkým poskytnutím rozhovoru pre Rádio Lumen.

Rovnako krajský súd bez toho, aby preskúmal tvrdenie žalobcu o tom, že prepis rozhovoru sa nenachádza v administratívnom spise žalovaného, sa uspokojil len s tvrdením samotného žalovaného, že tento prepis rozhovoru je súčasťou administratívneho spisu žalovaného.

podľa § 27 ods. 1 SSP. Dodal, že prvostupňové správne rozhodnutie z 13. marca 2018 vydala práve osoba, voči ktorej žalobca namietal zaujatosť. O objektivite postupu správneho orgánu rovnako nesvedčí ani žalobcom namietaná absencia zápisu rozhodnutia žalovaného v spise o poskytnutí informácie požadovanej podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, na ktorú námietku krajský súd nereagoval a túto vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na skutočnosť, že postup I.. I. nie je predmetom súdneho prieskumu a jeho konanie už bolo vyhodnotené v rozhodnutí z 11. októbra 2013.

21. Krajský súd tiež nevenoval dostatočnú pozornosť skutočnosti, že žalovaný v rámci predchádzajúcich rozhodnutí z 22. júna 2007 a z 13. mája 2011 považoval za nezmeneného stavu CKSS za cirkev podľa § 4 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb., a teda pokiaľ ďalším rozhodnutím z 13. marca 2018 bola odmietnutá registrácia CKSS z dôvodu, že CKSS nie je cirkvou, bolo takéto rozhodnutie pre žalobcu prekvapivé. Rovnako bez povšimnutia zo strany súdu zostala aj skutočnosť, že žalovaný rozhodnutím z 13. marca 2018 odmietol registráciu CKSS aj z dôvodu rozporu s § 15 zákona č. 308/1991 Zb., podľa ktorého registrujúci orgán preskúma, či založenie a činnosť cirkvi alebo náboženskej spoločnosti nie je v rozpore s týmto zákonom a ostatnými zákonmi, ochranou bezpečnosti občanov a verejného poriadku, zdravia a mravnosti, zásadami ľudskosti a znášanlivosti, alebo či nie sú ohrozené práva iných právnických osôb a občanov. Z uvedeného je zrejmé, že k preskúmaniu zákonnej podmienky plynúcej z § 15 môže registrujúci orgán pristúpiť len za predpokladu, ak má

že CKSS spĺňa atribút cirkvi podľa § 4, teda CKSS je dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej viery v organizácii utvorenej podľa príslušnosti k náboženskej viere na základe vnútorných predpisov CKSS. Ako nejednoznačný považoval žalobca tiež záver krajského súdu, že cit.: „(.

. .), keď nie je z neho možné určiť, či krajský súd dospel k záveru o tom, že CKSS nespĺňa definíciu cirkvi podľa § 4 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb., z ktorého dôvodu považoval rozsudok súdu za

V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo/41/2013. 22. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti žalobca namietal ustanovenie Ľ.O_ C. M., C..K.., P..C.. za znalca a jeho neobjektívny a zaujatý postup v rámci vykonaného znaleckého dokazovania z dôvodu jeho pracovnoprávneho vzťahu so žalovaným ako zadávateľom znaleckej úlohy, ktorý neumožnil žalobcovi zúčastniť sa zabezpečovania jednotlivých dôkazov.

dôkazov. 23. Žalobca ďalej namietal, že krajský súd sa v rozsudku nevysporiadal s námietkou žalobcu, že kontrolný znalecký posudok vyhotovený znalcom K.. T. T., G.. iba kopíroval závery znaleckého posudku č. 1/2013 vyhotoveného znalcom Ľ. C. M., C..K.., P..C.., s ktorým sa znalec v rámci kontrolného znaleckého posudku úplne stotožnil bez vlastného skúmania znaleckým posudkom riešených zásadných úloh, ako aj bez preverenia záverov druhého znaleckého posudku č. 3/1347/2013 vyhotoveného C.. V. V. napriek tomu, že v rámci kontrolného znaleckého posudku mal znalec K..

C.. T. T., G.., ktoré by odôvodňovali jeho ustanovenie za znalca v správnom konaní, absencii súhlasu K.. C.. T. T., G.. s ustanovením za znalca ešte pred samotným vydaním rozhodnutia o jeho ustanovení do funkcie a nezákonnosť zloženia sľubu a absencii zákonom predpísaných náležitostí kontrolného znaleckého posudku

2014. Preto v tejto časti považoval žalobca rozsudok krajského súdu za nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 24. Z rozhodnutia krajského súdu ďalej nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel súd k záveru o neposkytnutí súčinnosti znalcovi zo strany žalobcu, keď podľa samotných tvrdení ustanoveného znalca Ľ.O_ C. M., C..K.., P..C.. mu nemala byť poskytnutá súčinnosť zo strany občianskych združení a nie zo strany žalobcu, ako aj, na základe akých skutočností sa malo jednať o zámerné neposkytnutie súčinnosti zo strany žalobcu. Krajským súdom tvrdená povinnosť žalobcu preukázať v konaní o registráciu splnenie zákonných podmienok registrácie nemôže vylúčiť ním tvrdené neposkytnutie súčinnosti, z ktorého dôvodu by správny orgán rozhodujúci o registrácii nemusel využiť poriadkové opatrenia v zmysle Správneho poriadku, a to aj za situácie, ak by malo dôjsť k zámernému neposkytnutiu súčinnosti v

Najvyšší súd rovnako v danej veci uviedol, že ak si žalobca nesplní povinnosť poskytnúť súčinnosť, je k dispozícii správneho orgánu aplikovať poriadkové opatrenia v zmysle Správneho poriadku. 25. Žalobca ďalej uviedol, že v správnej žalobe namietal, že znalec Ľ. C. M., C..K.., P..C.. pri vyhotovení znaleckého posudku vychádzal aj zo svedeckej výpovede C.. P. Y., ktorá ako výskumná asistentka pomáhala uvedenému znalcovi vypracovať odbornú štúdiu zadanú Ústavom pre vzťahy štátu a cirkví, k čomu sa krajský súd vyjadril tým spôsobom, že takýto postup správneho orgánu nespôsobil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ani ho nijakým spôsobom nespochybnil. Tento záver krajského súdu považoval žalobca za rozporný so záväzným právnym názorom najvyššieho súdu sp. zn. 6Sž/16/2011, podľa ktorého bolo potrebné za účelom objektívneho zistenia skutočného stavu veci C.. P. Y. ako svedka vypočuť v

26. Rovnako namietal, že znalec Ľ. C. M., C..K.., P..C.. pri vypracovaní znaleckého posudku neumožnil žalobcovi zúčastniť sa zabezpečovania jednotlivých dôkazov, a preto nemal možnosť sa k nim vyjadriť. V tomto smere namietal, že krajský súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, poukaz žalobcu na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1012/07 odignoroval, pričom z tohto rozhodnutia vyplýval záver, že ak bolo sťažovateľom znemožnené zúčastniť sa miestneho šetrenia znaleckého ústavu, nemali potom možnosť vyjadrovať sa k získavaniu podkladov pre tento posudok na mieste samom.

27. Nakoniec žalobca namietal tú skutočnosť, že i napriek tomu, že žalovaný stanovisko Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví z 24. júla 2009 a z 03. septembra 2009 sám vylúčil z podkladov rozhodovania, opätovne v napadnutom rozhodnutí na toto stanovisko odkazuje. Nestotožnil sa s názorom krajského súdu, ktorý vo vzťahu k uvedenej námietke skonštatoval, že tento postup žalovaného nespôsobuje nezákonnosť jeho rozhodnutia a ani ho nijakým spôsobom nespochybňuje, nakoľko platnosť vykonaných dôkazov počas správneho konania nie je časovo obmedzená.

28. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, respektíve, aby zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím zruší.

29. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 21. septembra 2020. 30. Dôvody žalobcom uplatnené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné; plne sa stotožnil so záverom, ku ktorému dospel krajský súd.

Prvým bolo zistenie správneho orgánu, že žalobca nespĺňa zákonom stanovenú definíciu cirkvi v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb., pretože takto definované členstvo nespĺňa atribúty organizovanosti, príslušnosti a jednoznačnej štruktúry. Podklad pre toto konštatovanie tvorili dôkazy a citácie uvádzané v prvostupňovom správnom rozhodnutí na strane 37 až 40 vrátane dôkazov a citácií zo znaleckého posudku C.. V. V., ktorý predložila samotná CKSS.

Dôkazy svedčiace o pretrvávajúcej náboženskej neznášanlivosti CKSS vymedzuje prvostupňový správny orgán na strane 41 až 46. Znalecké zisťovanie preukázalo, že CKSS jednoznačne vykazuje znaky a praktiky deštruktívnych náboženských skupín a je charakteristické náboženským radikalizmom, obsahujúcim prvky podnecovania náboženskej neznášanlivosti.

V priebehu registračného konania trvajúceho viac ako desať rokov boli zdokumentované, vyhodnotené a spracované kontinuálne prejavy rozporu s príslušnými ustanoveniami zákona č. 308/1991 Zb. v činnosti a konaní CKSS. Rozhodnutie sa opiera o štyri znalecké posudky, pričom závery znaleckých posudkov preukázali, že negatívne prejavy CKSS nemajú len okrajový charakter, ale prenikajú celú jej činnosť, učenie a praktické postoje.

Registrujúci orgán v záujme zabezpečenia dostatočnosti odôvodnenia svojho rozhodnutia v ďalšom konaní navyše opätovne preskúmal všetky známe podklady a skutočnosti a zároveň vykonal nové dokazovania, ktoré mali prispieť k úplnému posúdeniu splnenia podmienok návrhu na registráciu podľa zákona č. 308/1991 Zb.

Rozhodnutie obsahuje náležité odôvodnenie právnych záverov, ku ktorým registrujúci orgán dospel pri posudzovaní veci, na základe vykonaného dokazovania, CKSS nespĺňa pojmové znaky plynúce z § 4 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb.

Registrujúci orgán dospel k tomuto záveru na základe dôkazov, ktoré sú presne v rozhodnutí definované. Správny orgán navyše vychádzal aj z dôkazov predložených samotným žalobcom, konkrétne zo znaleckého posudku C.. V. V.. Pre zdôraznenie správnosti svojho záveru odkázal žalovaný na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž/11/2007.

poriadku. Rovnako žalovaný odmietol konštatovanie žalobcu, že krajský súd nereagoval na argumentáciu žalobcu, že znalec K.. C.. T. T., G.. iba kopíroval závery znaleckého posudku vyhotoveného znalcom Ľ. C. M., C..K.., P..C.., s ktorým sa v rámci kontrolného znaleckého posudku úplne stotožnil bez vlastného skúmania znaleckým posudkom riešených zásadných úloh, ako aj bez preverovania druhého znaleckého posudku C.. V. V..

Osobne sa zúčastnil na bohoslužbách a stretnutiach CKSS, po jeho identifikovaní mu CKSS zamedzila prístup na zhromaždenia a zároveň písomne odmietla súčinnosť. Pastori zhodne písomne tvrdili, že oni sú štatutári miestnych Kresťanských spoločenstiev, občianskych združení a predmet znaleckého posudku je iný subjekt (CKSS), ktorý patrí pod rezort kultúry. Pri druhom znaleckom posudku zmenil znalec metodiku a analyzoval výhradne kázne pastorov CKSS z dostupných internetových stránok CKSS. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že pokiaľ účastník konania neposkytne znalcovi pri vypracovaní znaleckého posudku súčinnosť, závery znaleckého posudku sú neúplné a pre rozhodnutie vo veci nepostačujúce, nakoľko konanie podľa zákona č. 308/ 1991 Zb. je konaním návrhovým, v ktorom navrhovateľ musí preukázať splnenie zákonných podmienok registrácie, a až ak sú splnené podmienky plynúce z § 15, registrujúci orgán rozhodne o tom, že sa cirkev alebo náboženská spoločnosť registruje. Správny orgán v registračnom konaní chráni verejný záujem a v prípade, ak má pochybnosti o dôkazoch predložených účastníkom konania, je v súlade s § 34 ods. 4 Správneho poriadku oprávnený

36. K žalobcom namietanej svedeckej výpovede C.. P. Y. žalovaný uviedol, že mal v zmysle rozsudku najvyššieho súdu zabezpečiť vypočutie menovanej svedkyne, ktorá bola opakovane písomne vyzvaná na vypočutie za prítomnosti zástupcu CKSS, svoju účasť písomne ospravedlnila a zaslala písomné stanovisko, v ktorom opätovne potvrdila svoje stanovisko k činnosti CKSS. Správny orgán nemá možnosť predvolania osoby, ktorá je príslušníkom cudzieho štátu s trvalým pobytom v Českej republike, bez jeho vôle.

W. P.. 37. K stanovisku Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví z 24. júla 2009 a z 03. septembra 2009 žalovaný uviedol, že prvostupňové správne rozhodnutie uvádza, že sa registrujúci orgán stotožnil s niektorými pripomienkami žalobcu v jeho vyjadrení k odbornému stanovisku P..

Presné citácie a fotokópie sú súčasťou registračného spisu, je teda úplne zrejmé, že nešlo o podklady z odborného stanoviska P.. X., G.. K ďalším stanoviskám, ktoré podľa žalobcu neboli aktualizované, žalovaný uviedol, že aktualizáciu stanovísk Ekumenickej rady cirkví v Slovenskej republike, odbor cirkví Ministerstva kultúry Českej republiky a Rady banskobystrickej oblasti Apoštolskej cirkvi na Slovensku podľa pokynu plynúceho z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 6Sž/16/2011 realizoval a predmetné stanoviská zabezpečil.

IV.

39. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 09. októbra 2020 na vedomie.

V.

40. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedeným v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1,2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 41. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 42. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 43. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí. 44. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 50.

51. Podľa článku 9 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, náboženskými úkonmi a zachovávaním obradov.

53. Podľa článku 11 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na slobodu pokojného zhromažďovania a na slobodu združovať sa s inými, vrátane práva zakladať na obranu svojich záujmov odbory, alebo vstupovať do nich. 54. Podľa článku 11 ods. 2 Dohovoru, výkon týchto práv môže podliehať len takým obmedzeniam, ktoré stanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky alebo ochranu práv a slobôd iných.

56. Podľa článku 24 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.

Podľa článku 24 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. 59.

60. Podľa článku 29 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach. 61. Podľa článku 29 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, výkon práv podľa odsekov 1 a 2 možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnuté pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.

63. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 308/1991 Zb., štát uznáva len tie cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú registrované. 64. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb., cirkvi a náboženské spoločnosti registruje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „registrujúci orgán“). 65.

66. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb., k návrhu na registráciu sa prikladá základný dokument zakladanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (štatút, poriadok, stanovy a pod.), z ktorého musí byť zrejmé: a/ názov a sídlo ústredia cirkvi alebo náboženskej spoločnosti b/ orgány a útvary, spôsob ich ustanovenia a oprávnenia; c/ spôsob ustanovovania osôb vykonávajúcich duchovenskú činnosť a ich odvolávanie; d/ základné články viery; e/ zásady hospodárenia, včítane spôsobu určenia likvidátora pre prípad majetkového vyporiadania pri zániku cirkvi alebo náboženskej spoločnosti; f/ spôsob schvaľovania základného dokumentu a jeho zmien; g/ útvary, ktoré majú právnu subjektivitu a v akom rozsahu a kto je oprávnený v ich mene

68. Podľa § 15 zákona č. 308/1991 Zb., registrujúci orgán preskúma, či založenie a činnosť cirkvi alebo náboženskej spoločnosti nie je v rozpore s týmto zákonom a ostatnými zákonmi, ochranou bezpečnosti občanov a verejného poriadku, zdravia a mravnosti, zásadami ľudskosti a znášanlivosti, alebo či nie sú ohrozené práva iných právnických osôb a občanov.

Podľa § 21 zákona č. 308/1991 Zb., pre konanie podľa tohto zákona platia všeobecné predpisy o správnom konaní,8) pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. 72. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

75. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

78. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. 79. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 86. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z., znalec, tlmočník alebo prekladateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, ktorá je a/ zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov alebo b/ nezapísaná v tomto zozname, ak je ustanovená za znalca, prekladateľa alebo tlmočníka podľa § 15. 87. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z., v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci možno ustanoviť za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak s ustanovením súhlasí a a/ v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo b/ osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi. 88.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z., znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie.

91. Podľa § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z., titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. „Úvod“ obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov.

92. Podľa § 17 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z., na požiadanie zadávateľa znalec potvrdí a doplní písomný znalecký posudok alebo jeho obsah bližšie vysvetlí. 93. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, pripojených administratívnych spisov žalovaného, ako aj pripojených súdnych spisov najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž/86/2007 a sp. zn. 6Sž/16/2011 mal preukázané, že - žalobca návrhom z 13. februára 2007, doručeným žalovanému dňa 19. februára 2007, požiadal o registráciu Cirkvi kresťanské spoločenstvá Slovenska [v súlade s § 12 zákona č. 308/1991 Zb. žalobca označil a/ názov a sídlo cirkvi, b/ mená, priezviská, rodné čísla, adresy členov prípravného orgánu, c/ základnú charakteristiku zakladanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, jej učenie, poslanie a územie, na ktorom hodlá pôsobiť, d/ podpisy plnoletých osôb hlásiacich sa k cirkvi v počte 27.557 platných podpisov nachádzajúcich sa na 966 hárkoch očíslovaných poradovými číslami, e/ vyhlásenie, že cirkev bude plne rešpektovať zákony a všeobecne záväzné právne predpisy a bude tolerantná

2007, Číslo: MK 1487/2007-12/10307 postupom podľa § 16 ods. 2 zákona č. 308/1991 Zb. odmietlo registráciu CKSS [ministerstvo kultúry odmietlo registráciu CKSS primárne s odkazom na odborné stanovisko občianskeho združenia Integra - Centrum prevencie v oblasti siekt a stanovisko Ústavu pre vzťahy štátu a cirkvi s akcentom na skutočnosť, že CKSS nespĺňa podmienky plynúce z § 15 zákona č. 308/1991 Zb., teda nebolo preukázané, že založenie a činnosť cirkvi alebo náboženskej spoločnosti nie je v rozpore s týmto zákonom a ostatnými zákonmi, ochranou bezpečnosti občanov a verejného poriadku, zdravia a mravnosti, zásadami ľudskosti a znášanlivosti, alebo či nie sú ohrozené práva iných právnických osôb a občanov], - na základe podaného návrhu na preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia z 22. júna 2007 najvyšší súd rozsudkom z 24. marca 2009, sp. zn. 5Sž/86/2007 postupom podľa toho času platného a účinného § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil napadnuté

z § 15 zákona č. 308/1991 Zb. CKSS nesplnilo, navyše tieto podklady neobsahovali žiaden jednoznačný záver, ani skutočnosti potrebné pre prijatie záveru vo veci samej], - nadväzne na rozsudok najvyššieho súdu z 24. marca 2009, sp. zn. 5Sž/86/2007 ministerstvo kultúry listom 05. júna 2009 oznámilo žalobcovi začatie ďalšieho konania vo veci registrácie

Katedre filozofie a religionistiky Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave) vrátane dodatočne doložených podkladov z 02. septembra 2009, zabezpečilo si tiež vyjadrenia zborového farára cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, Poprad, z 05. septembra 2009, predsedajúceho zborového farára cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, Banská Bystrica, z 21. septembra 2009, Rady banskobystrickej oblasti Apoštolskej cirkvi na Slovensku zo 17. septembra 2009, evanjelického farára Banská Bystrica - Radvaň z 09. októbra 2009, evanjelického farára - konseniora, Poprad, z 20. októbra 2009, stanovisko vydavateľstva Dobré slovo z 10. októbra 2009, stanovisko Ľ. C. M., C..K.., P..C.. z 02. novembra 2009, stanovisko občianskeho združenia INTEGRA - Centrum prevencie v oblasti siekt z 01. novembra 2009, vyjadrenie občianskeho združenia ROMANI ARCHA-Kamienka z 10. decembra 2009; rovnako v období júl 2009 - december 2009 a tiež následne v ďalších štádiách registračného konania boli ministerstvu kultúry doručené viaceré vyjadrenia členov, bývalých členov,

2011, Číslo: MK-175/2011-12/6511 postupom podľa § 16 ods. 2 zákona č. 308/1991 Zb. odmietlo registráciu CKSS [ministerstvo kultúry odmietlo registráciu CKSS primárne s odkazom na závery plynúce zo znaleckého posudku evidovaného pod číslom 1/2010 ustanoveného znalca a tiež s odkazom na ďalšie podklady zabezpečené po vydaní rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž/86/2007; po preskúmaní veci dospelo ministerstvo kultúry k záveru, že založenie a činnosť CKSS podľa § 15 zákona č. 308/1991 Zb. nie je /1/ v súlade s týmto zákonom a ostatnými zákonmi, predovšetkým s § 1 ods. 3 písm. c/ zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, keď aj s odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03.

práva občanov], - na základe podaného návrhu na preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia z 13. mája 2011 najvyšší súd rozsudkom z 26. septembra 2012, sp. zn. 6Sž/16/2011 postupom podľa toho času platného a účinného § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil

nie je v tomto zmysle nevyhnutnou podmienkou (conditio sine qua non) výkonu slobody alebo práva podľa článku 24 ústavy a článku 9 dohovoru, týka sa iba podmienok ich vzniku ako štátom uznaných cirkví a náboženských spoločností a má právnu relevanciu najmä z hľadiska ekonomických aspektov ich fungovania.

O. a p. Š. (INTEGRA - Centrum prevencie v oblasti siekt). V závere najvyšší súd vyjadril požiadavku dôkladného zistenia skutkového stavu veci primárne doplnením znaleckého dokazovania, prípadne kontrolným znaleckým posudkom, vypočutím svedkov a tiež zadováženia si aktualizovaných stanovísk k registrácii CKSS od Ekumenickej spoločnosti pre štúdium siekt, Ministerstva kultúry Českej republiky a Apoštolskej cirkvi na

C.. V. V. v znaleckom posudku z 13. januára 2013, evidovaným pod číslom 3/1347/2013, ktorý bol ministerstvu kultúry zaslaný dňa 17. februára 2014, - dňa 29. apríla 2014 ministerstvo kultúry predvolalo na vypočutie svedkov p. W. P., p. C.. O., p.

2014, Číslo: MK-2959/2014-110/19669 rozklad zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie o ustanovení znalca z 19. augusta 2014, - ustanovený znalec dňa 15. júna 2015 vyhotovil kontrolný znalecký posudok, - žalobca podaním z 03. septembra 2015 navrhol vypočuť znalca C.. V. V. a K.. C.. T. T., G..

94. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu recentného súdneho spisu, pripojených súdnych spisov najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž/86/2007 a sp. zn. 6Sž/ 16/2011, ako aj pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.

96. Na začiatok najvyšší správny súd za účelom bližšieho objasnenia konfesnej problematiky uvádza, že Slovenská republika je založená na demokratických hodnotách, pričom sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Navyše je právnym štátom, a teda je zrejmé, že rešpektuje, respektíve akceptuje náboženský pluralizmus, čo vo svojej podstate znamená, že nesmie zvýhodňovať, alebo naopak znevýhodňovať bez akéhokoľvek právneho základu niektorý z náboženských smerov. Vzťah štátu k cirkvám potom treba vždy vnímať v mnohých dimenziách, avšak jeho základom je striktný zákaz pre štát komukoľvek akékoľvek náboženstvo predpisovať, ale aj určité náboženstvo zakazovať. Štát je povinný vytvárať rovnaké podmienky pre fungovanie všetkých náboženských komunít pri zachovaní svojho neutrálneho postoja. Je oprávnený určiť podmienky na ich pôsobenie a pri dodržaní princípov legitimity, legality a proporcionality, je oprávnený prejav náboženského vyznania aj obmedziť. Nemôže však vyjadrovať svoj postoj formou, z ktorej možno vyvodiť odlišné, nerovné

Podľa odseku 2 menovaného článku každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.

97. Slobodu náboženského vyznania a viery možno vo svojej prirodzenej podstate zásadne vymedziť ako forum internum, t.j. ako slobodu každého vyznávať určité náboženstvo a vieru, do ktorej nemožno zasahovať zo strany tretích osôb, predovšetkým zo strany verejnej moci (status negativus, respektíve libertatis). Jedná sa o absolútnu nedotknuteľnosť vnútorného presvedčenia jednotlivca, jeho vnútornú názorovú a duchovnú autonómiu.

. .).“ a tiež z článku 9 ods.

Predmetom zákonnej úpravy (a teda aj zákonného obmedzenia) môžu byť iba vonkajšie, t.j. navonok identifikovateľné prejavy (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. mája 1995, sp. zn. PL. ÚS 18/95).

. . .“), ale aj vo vzťahu k prejednávanej veci je potrebné vziať zreteľ na kolektívny aspekt tejto slobody („Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými . . .“) v spojení s článkom 24 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vyjadrujúcim kolektívnu náboženskú slobodu. Kolektívne hľadisko vonkajšieho prejavu náboženskej slobody a viery má zvlášť podstatný význam, nakoľko väčšina úkonov majúcich náboženský charakter sa uskutočňuje práve spoločne, spolu s ďalšími osobami, medzi ktorými existuje určité, od iných cirkví a náboženských spoločností, odlíšiteľné špecifické duchovné puto. Zároveň je potrebné dodať, že nejedná sa o výkon základného práva, ktoré by bolo nevyhnutne naviazané na akt registrácie. V tejto súvislosti možno odkázať aj na závery plynúce z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. februára 2010, sp. zn. PL. ÚS 10/08, podľa ktorého podmienky na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti ustanovené zákonom č. 308/1991 Zb. nijako neobmedzujú (neovplyvňujú) výkon práva slobodne prejavovať svoje

99. V kontexte na kolektívny aspekt vonkajšieho prejavu náboženskej slobody a viery najvyšší správny súd len dopĺňa, že náboženské komunity tradične a univerzálne existujú vo forme organizovaných štruktúr. Ak sa vec týka organizácie náboženskej komunity, potom článok 9 Dohovoru (článok 24 Ústavy Slovenskej republiky) treba vykladať v spojení s článkom 11 Dohovoru (článok 29 Ústavy Slovenskej republiky), ktorý garantuje združovacie právo, ktoré chráni pred neodôvodnenými zásahmi štátu. Z tohto hľadiska právo veriacich na slobodu náboženstva zahŕňa očakávanie, že náboženskej komunite bude dovolené, aby fungovala pokojne, bez arbitrárnych zásahov štátu. Autonómna existencia náboženských komunít je nevyhnutná pre pluralizmus v demokratickej spoločnosti, a je teda v jadre ochrany poskytovanej článkom 9 Dohovoru. Týka sa priamo nielen organizácie komunity ako takej, ale aj efektívneho užívania práva na slobodu náboženstva všetkými jej aktívnymi členmi. Ak by organizačný život komunity nepodliehal ochrane článkom 9, všetky ostatné aspekty individuálnej slobody náboženstva by boli zraniteľné (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské

V tejto súvislosti najvyšší správny súd len dopĺňa, že tak ako slobodu výkonu náboženstva alebo viery možno obmedziť zákonom, rovnako aj právo združovať sa slobodne možno obmedziť zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo ochranu práv a slobôd iných (článok 29 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky; porovnaj článok 11 ods. 2 Dohovoru).

právnymi subjektmi s uznaným právnym statusom cirkvi a náboženskej spoločnosti (získajú de iure postavenie nového samostatného právneho subjektu). Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti sa následne ako právnické osoby (§ 4 ods. 3 zákona č. 308/1991 Zb.) podľa slovenského právneho poriadku (získajú právnu subjektivitu v rámci občianskeho práva), predovšetkým môžu vo svojom mene vstupovať do právnych vzťahov, vykonávať svoje subjektívne práva, či plniť svoje povinnosti, uzatvárať zmluvy so štátom, získať finančnú podporu zo strany štátu (zákon č. 370/2019 Z.z. o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností), právo pôsobiť pri uzatváraní manželstiev (§ 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov), vyučovať náboženskú výchovu a náboženstvo (§ 15 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov), zriadiť cirkevnú školu alebo cirkevné školské zariadenie (§ 19 ods. 2 písm. d/ v spojení s § 19 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a

Druhý dôvod, pre ktorý registrujúci orgán nevyhovel príslušnému návrhu na registráciu CKSS bol založený na zistení, že založenie a činnosť CKSS je v rozpore so zásadami ľudskosti a znášanlivosti, čím CKSS nesplnila jednu zo základných materiálnych podmienok plynúcich z § 15 zákona č. 308/1991 Zb.

Praha: Univerzita Karlova, vyd. Karolinum, 1996, s. 146), prípadne ako cit. „náboženskú organizáciu združujúcu veriacich toho istého vierovyznania, následne kultu, riadenú hierarchicky usporiadaným kňazským aparátom“ (Geremešová, G.: Dejiny náboženstva a cirkví (terminologické penzum).

Z uvedených definícií možno odvodiť základné znaky, ktoré by mala spĺňať každá cirkev (náboženská spoločnosť), aby ju bolo možné odlíšiť od iných spoločenských entít. Medzi tieto znaky je nevyhnutné zaradiť - dobrovoľné členstvo spôsob nadobudnutia a straty členstva v každej cirkvi je spravidla obsiahnutý v jej vnútorných liturgických a právnych predpisoch. Napríklad v predmetnej veci CKSS vymedzuje členstvo jednak pozitívne (článok 6 ods. 1 Stanov, cit.: „Príslušníkom CKS sa môže stať každý občan bývajúci na Slovensku (aj prechodne), ktorý uveril v Nazaretského Ježiša Krista, na základe svojej viery sa dal pokrstiť, vidieť na ňom ovocie pokánia a snaží sa žiť podľa Biblie.“) a jednak negatívne (článok 6 ods. 2 Stanov, cit.: „Za príslušníka CKS nemožno považovať toho, kto sa odkláňa od základných článkov viery týchto Stanov, ale aj kto sa niekoľko mesiacov bez vysvetlenia nezúčastňuje zborového života.“). Základnou požiadavkou však je, aby členstvo bolo založené na dobrovoľnosti, a teda zakazuje sa nútené a nedobrovoľné ovplyvňovanie k

podobne - vnútorná organizácia súvisí predovšetkým s postavením cirkvi z hľadiska jej organizácie, respektíve jej inštitucionálneho rámca. Štát považuje cirkvi za verejnoprávne spoločnosti (korporácie) osobitnej povahy, ktoré na základe realizácie združovacieho práva, vytvárajú jednotlivci, ktorých spája vyznávanie spoločnej náboženskej viery, a ktoré majú vieroučný, duchovný základ. Spoločnosť, ktorá nemá vieroučný základ (navyše jednotný) a duchovné poslanie, nemôže byť zaregistrovaná ako cirkev podľa zákona č. 308/1991 Zb. (Nemec, M.:

104. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia (v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím) v takto nastavenom rámci, teda vymedzenom aplikáciou § 4 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. najvyšší správny súd dospel k záveru, že správne orgány správne a dostatočne ustálili, že CKSS nespĺňa definíciu cirkvi, tak ako to predpokladá § 4 ods. 1 zákona č.

V tejto súvislosti možno poukázať na závery plynúce zo znaleckého posudku z 29. augusta 2010, číslo 1/2010 vyhotoveného znalcom Ľ. C. M., C..K.., P..C.., ktorý vo vzťahu k členstvu uviedol cit.: „ (. . .) členstvo nie je nijako vedené. Človek sa buď stotožní s kázňami a chválami a pravidelne chodí a jeho srdce planie láskou k Pánovi, alebo sa nestotožní. Či niekto do zboru patrí alebo nie, sa určuje podľa toho, ako často je ho v zhromaždení vidieť a aké tam má priateľské

. .) Avšak z „členstva“ nevyplývali žiadne práva, skôr len množstvo povinností.“ Túto skutočnosť potvrdzuje aj znalecký posudok z 13. januára 2013, číslo 3/1347/2013 vyhotovený znalcom C.. V. V. a doložený samotným žalobcom, ktorý vo vzťahu k členstvu v bode 2.1.7 posudku uviedol, že cit.: „CKSS nemá formalizované členství. (Neformální) Členství se nevztahuje k CKSS jakožto celku, ale vztahuje se pouze k členství k místnímu sboru.“ V tomto smere menovaný znalec odkázal na vyjadrenie p. G. C. (člena prípravného orgánu pre registráciu CKSS), podľa ktorého cit.: „ (.

. .).“ Takto koncipované (neformálne) členstvo („Členství se nevztahuje k CKSS jakožto celku, ale vztahuje se pouze k členství k místnímu sboru.“) je zároveň odrazom aj samotnej inštitucionálnej, respektíve organizačnej stránky CKSS, ktorá skôr evokuje slovami žalovaného nesúrodý konglomerát miestnych náboženských zborov bez štrukturálnych mechanizmov a organizačného členenia, kde absentuje spoločná príslušnosť a vedomie jej členov pod jednotiacim názvom CKSS.

Na omezený čas může být sbor vedený kolektivně. „. . .Zbor vedie pastor, prípadne na obmedzený čas je zbor vedený kolektívnym vedením s tým, že jeden z členov kolektívneho vedenia je dočasne poverený ako štatutárny zástupca zboru.

. .). Případnou registrací a s tím související vejití v platnost Základního dokumentu CKSS dojde po formální stránce paradoxně k zúžení prostoru pro participaci jiných osob na vedení sboru. Stávající stav je totiž takový, že formální stránka vedení sborů není určena žádným dokumentem a vedení sborů se odehrává na základě neformálního nepsaného konsenzu. Ten je u jednotlivých sborů odlišný případ od případu. Stále platí, že pastor je nejvyšší autoritou sboru, nicméně v praxi se o tuto svou autoritu pastoři (ze svého rozhodnutí nebo na základě zvykového práva) dělí s jinými osobami (presbyteři, vedoucí, nejbližší spolupracovníci)“. Ďalej menovaný znalec vo vzťahu k CKSS konštatoval cit.: „ (.

. .Fungování /vedení CKSS - poznámka znalce/ je neformálně formální. .funguje to více na principu vztahů, než na principu nějaké organizační struktury. . .“ (K. E.). Pravomoc kolegia není formálně ukotvena, všechna rozhodnutí se dějí na půdorysu vzájemné dohody. Pastoři jednotlivých sborů hlásících se k registračnímu procesu (k registračnímu procesu se hlásí nejen sbory začleněné pod občanské sdružení Kresťanská spoločenstvá Slovenska, ale i sbory působící na právní platformě jiného občanského sdružení - například sbor ve Zvolenu - nebo nemají žádnou právní formu) se pravidelně setkávají (přibližně 1x za 2-3 týdny) v počtu cca 15-20. (.

. .) Na úrovni jednotlivých sborů je organizační struktura různorodá. Každý sbor o své struktuře rozhoduje zcela autonomně, proto můžeme zaznamenat i poměrně významné rozdíly v tom, nakolik se pravomoce ve sborech sdílejí nebo naopak koncentrují. Co je všem sborům CKSS společné je, že v čele sboru stojí pastor jakožto nejvyšší autorita, která má konečné slovo ve všech rozhodnutích.“ Takto ustálené zistenia potvrdil menovaný znalec aj počas vykonaného výsluchu uskutočneného dňa 18. októbra 2016 pred registrujúcim orgánom a za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, keď uviedol, že za problematický moment CKSS považuje prílišnú koncentráciu moci v rukách pastorov, ktorá sa týka aj organizačno-technických záležitostí. V podstate je to autokratický systém, kde sa pastor delí o zodpovednosť (napríklad ohľadne použitia finančných prostriedkov) vtedy, ak to uzná za vhodné.

vlastnej správe. Uvedenú skutočnosť následne podporujú aj zistenia ustanoveného znalca Ľ. C. M.R_, C..K.., P..C.. v znaleckom posudku evidovanom pod číslom 1/2010, v ktorom znalec v snahe o súčinnosť na účely objektívneho skúmania a zodpovedania otázok stanovených v rozhodnutí o jeho ustanovení oslovil pastorov CKSS, na čo, niektorí z oslovených pastorov uviedli, že predmetom znaleckého skúmania nie sú občianske združenia, konkrétne Kresťanské spoločenstvo Poprad, Kresťanské spoločenstvo Milosť so sídlom v Martine, Kresťanské spoločenstvo Milosť so sídlom v Bratislave, ale iný subjekt, a to CKSS. Znalec mal však za bezpečne preukázané, že počas znaleckého úkonu posudzoval správny subjekt, t.j. o registráciu usilujúcu sa CKSS, ktorá v Slovenskej republike pôsobí skrze zbory a misijné skupiny uvedené na oficiálnej webovej stránke CKSS (príloha č. 14 znaleckého posudku). Zoznam zborov, ako i miesto a čas bohoslužobných zhromaždení korešpondovali s informáciami o zboroch Kresťanských spoločenstiev, ktoré v Slovenskej republike vykonávajú svoju činnosť pod hlavičkou občianskeho združenia a sú uvedené napríklad v mesačníku Logos. Ďalej, činnosť

. .) CKSS nie je homogénnym prvkom, ale združením mnohých zborov, ktoré síce kráčajú rovnakým smerom, ale zachovávajú si stále svoju individuálnu odlišnosť, preto je nutné sa zaoberať, či negatívne zistenia v zmysle prekážky pre registráciu možno vztiahnuť na CKSS ako celok.“ Len pre úplnosť najvyšší správny súd dodáva, že ustanovený znalec K.. C.. T. T., G.. vo svojom kontrolnom znaleckom posudku z 15. júna 2015 vo vzťahu k CKSS rovnako konštatoval jeho nejednotnosť a roztrieštenosť.

znaky. Vo svojej podstate sa jedná o ďalšie podmienky, splnenie ktorých je nevyhnutné na účely registrácie. Ide o podmienku definičnú, podľa ktorej subjekt žiadajúci o registráciu, musí napĺňať legálnu definíciu cirkvi, musí ísť o cirkev, ako ju chápe a charakterizuje § 4 ods. 1 menovaného zákona. Registrujúci orgán musí splnenie uvedenej podmienky preskúmať a pri rozhodovacej činnosti na jej splnenie alebo nesplnenie povinne prihliadať.

V tomto smere najvyšší správny súd zastáva názor, že primárne organizačný, inštitucionálny rámec tej-ktorej náboženskej organizácie domáhajúcej sa registrácie je kľúčovým definičným znakom vyjadrujúcim určitý a na účely registrácie potrebný vyšší stupeň jednoty, vnútornej súdržnosti a navonok vo vzťahu k spoločnosti prejavovanej vo forme jedného celistvého subjektu s jasne nastavenými pravidlami a inštitucionálnym systémom. Pokiaľ náboženská organizácia v čase prebiehajúceho registračného konania nemá dostatočne zabezpečenú organizačnú štruktúru, prípadne faktická organizačná štruktúra nezodpovedá organizačnej štruktúre, tak ako je obsiahnutá a deklarovaná v príslušných aktoch danej organizácie (stanovy, štatút a pod.) tvoriacimi navyše jeden z obligatórnych podkladov návrhu na registráciu, potom nemožno hovoriť o organizácii, tak ako to má na mysli práve vyššie zmieňované ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb.

Možno teda uzavrieť, že aj vzhľadom na závery plynúce z príslušných znaleckých posudkov, ako aj vyjadrení založených v administratívnom spise a priblížených v predchádzajúcich bodoch, CKSS nie je cirkvou v tom zmysle, ako je definovaná v uvedenom ustanovení zákona; v kontexte na organizačný aspekt daného subjektu sa jedná o nesúrodý konglomerát miestnych náboženských zborov bez štrukturálnych mechanizmov a organizačného členenia, v ktorom absentuje spoločná príslušnosť a vedomie jej členov pod jednotiacim názvom CKSS. 106. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že v novom správnom konaní (t.j. po vydaní rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 6Sž/16/2011) správne orgány založili svoje závery na ďalšom dôvode pre odmietnutie registrácie spočívajúcom v absencii definičného znaku cirkvi podľa § 4 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb., pričom v predchádzajúcich rozhodnutiach táto skutočnosť zo strany správnych orgánov nebola ako dôvod odmietnutia registrácie uvedená. Namietal, že správne orgány vydali prekvapivé rozhodnutie. Najvyšší správny súd vyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú. Pod pojmom „prekvapivé rozhodnutie“ (v tomto prípade vydané v správnom

Je to teda rozhodnutie založené na iných právnych záveroch, než tých, ktoré boli jednak predmetom posudzovania zo strany prvostupňového správneho orgánu a jednak tých, ku ktorým sa účastník konania v priebehu správneho konania vyjadroval a ku ktorým argumentačne smeroval uplatnenie svojho práva, respektíve svoju obranu. Inak povedané, je to rozhodnutie, ktoré je z pohľadu výsledkov konania na prvostupňovom správnom orgáne „nečakane / prekvapivo“ založené na iných „nových“ dôvodoch, než na ktorých založil svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán, pričom negatívne dotknutý účastník konania už nemal žiadnu možnosť reagovať na tieto „nové“ dôvody prijaté až v odvolacom konaní.

Vydanie prekvapivého rozhodnutia v sebe preto odráža procesný aspekt a súvisí s právom na spravodlivý proces. V predmetnej veci po zrušení rozhodnutia z 13. mája 2011, číslo MK-175/2011-12/6511 rozsudkom najvyššieho súdu z 26. septembra 2012, sp. zn. 6Sž/16/2011, prvostupňový správny orgán „v novom konaní“ vzhliadol nový / ďalší dôvod pre odmietnutie registrácie, k čomu čiastočne prispel aj samotný žalobca jednak doložením do konania znaleckého posudku C.. V. V. z 13. januára 2013 a tiež znalec K.. C.. T. T., G.. v znaleckom posudku z 15. júna 2015.

Za tohto stavu potom nemožno si osvojiť záver žalobcu, že došlo k vydaniu prekvapivého rozhodnutia, nakoľko jeho procesné práva boli zachované a z jeho strany aj využité.

Jedná sa o spojené nádoby. Teda k základným znakom každej cirkvi treba priradiť aj členstvo v cirkvi. S akcentom na kolektívny výkon náboženskej slobody je člen základným stavebným prvkom každej zakladajúcej a jestvujúcej cirkvi (aj registrovanej), a teda zadefinovanie člena je viac než žiadúce, nakoľko tak ako náboženská organizácia v rámci registračného konania definuje svojho člena, tým zároveň definuje aj svoju vlastnú identitu, povahu a smerovanie, čo súčasne dáva základný a prvotný obraz o danej náboženskej organizácii žiadajúcej o registráciu a umožňuje registračnému orgánu zistiť nielen jej autentickosť, ale aj vážnosť, súdržnosť, dôležitosť (podporne pozri rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo 06. novembra 2008, vo veci Leela Föderkreis E.V_ a iní proti Nemecku, číslo sťažnosti 58911/00). Za tohto stavu potom do úvahy neprichádza ani výzva na odstránenie prípadných nedostatkov vo vymedzení členstva, nakoľko je to práve náboženská organizácia, ktorá sama musí vedieť zadefinovať svojho člena, pričom ingerencia štátu v tomto smere je vychádzajúc z princípu neutrality absolútne vylúčená.

Ako už bolo vyššie uvedené, príslušný registrujúci orgán v rámci registračného konania je povinný prihliadať okrem zákonných podmienok registrácie uvedených v § 10 a nasl. zákona č. 308/1991 Zb. aj na to, či cirkev žiadajúca o registráciu, prípadne už registrovaná cirkev, spĺňa uvedené definičné znaky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2007, sp. zn. 5 Sž 11/2007). Pokiaľ má registrujúci orgán preukázané obe skutočnosti, teda nesplnenie definičného znaku podľa § 4 ods. 1 zákona, ako aj materiálne podmienky podľa § 15 zákona, nič mu nebráni vydať rozhodnutie o odmietnutí registrácie z oboch týchto dôvodov. Navyše, podľa dikcie § 15 zákona možno absenciu definičného znaku plynúceho z § 4 ods. 1 zákona podriadiť pod § 15 v časti cit.: „Registrujúci orgán preskúma, či založenie a činnosť cirkvi alebo náboženskej spoločnosti nie je v rozpore s týmto zákonom (.

110. Pojem „ľudskosť“ možno vo všeobecnom význame definovať ako vlastnosť správania sa voči druhému človeku, ktorej nosným pilierom je primárne porozumenie, láskavosť, úctivosť, rešpektovanie individuálnych osobitostí, nepovýšenecký postoj, nenásilnosť v dosahovaní cieľov, nezaujatosť, cit pre mieru, ohľaduplnosť. Môže znamenať aj cit pre ľudí, teda humánnosť (KAČALA, J. a kolektív.:

Banská Bystrica: Metodické centrum, 1997. ISBN 80-8041-159-X.). 112. V tejto súvislosti najvyšší správny súd uvádza, že príslušný registrujúci orgán v rámci registračného konania po preskúmaní splnenia procesných podmienok (ich nesplnenie má za následok zastavenie registračného konania podľa § 14 ods. 3 zákona č. 308/1991 Zb. za splnenia podmienok plynúcich z § 14 ods. 1 menovaného zákona) pristupuje k materiálnemu (prípadne meritórnemu) prieskumu podmienok, splnenie ktorých je nevyhnutné, aby registrujúci orgán príslušnému návrhu vyhovel a podľa § 16 ods. 1 zákona cirkev, o ktorú v konkrétnom konaní sa jedná, zaregistroval. Medzi tieto základné podmienky odhliadnuc už od spomínanej definičnej podmienky podľa § 4 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. možno zaradiť podmienky plynúce z § 15 menovaného zákona; konkrétne registrujúci orgán je povinný preskúmať, či založenie a činnosť cirkvi alebo náboženskej spoločnosti nie je v rozpore s týmto zákonom a ostatnými zákonmi, ochranou bezpečnosti občanov a verejného poriadku, zdravia a mravnosti, zásadami ľudskosti a znášanlivosti, alebo či nie sú ohrozené práva

Rovnako podľa rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lajda a ostatní proti Českej republike z 03. marca 2009, číslo sťažnosti 20984/05, predloženie dokumentu obsahujúceho hlavné zásady náboženstva je potrebné na to, aby štát mohol posúdiť autentickosť organizácie usilujúcej sa o získanie statusu cirkvi a overiť si, že toto náboženstvo nepredstavuje nebezpečenstvo pre demokratickú spoločnosť. Takúto požiadavku teda nemožno považovať za neprimeranú.

Z predložených dôkazov mali preukázané, že v CKSS jednoznačne prevládajú tendencie autoritárskeho vodcovstva, uzavretosti, fanatizmu, neznášanlivosti a selektovania informácií. Tieto tendencie nemajú len okrajový charakter, ale prenikajú celú činnosť, učenie a praktické postoje CKSS a majú dlhodobý a kontinuálny charakter.

č. 1/2010 príslušný znalec vychádzal zo zistení získaných jednak z obsahu v danom čase aktuálneho registračného spisu a primárne z vlastných zistení (nakoľko CKSS znalcovi pri znaleckom úkone neposkytla žiadnu súčinnosť) zakladajúcich sa na vlastných poznatkoch získaných niekoľkoročnou participáciou a mnohoročným pozorovaním pentekostálneho (letnično-charizmatického) hnutia, za súčasť ktorého sa CKSS považuje; znalec mal tiež k dispozícii početnú vedeckú a odbornú literatúru pojednávajúcu relevantnú problematiku, tiež internetové stránky CKSS, respektíve jej jednotlivých zborov, mesačník Logos, týždenník Listy milosti a Réma vydávané Kresťanským spoločenstvom Milosť v Banskej Bystrici a distribuované do všetkých zborov CKSS, kázne / vyučovania senior pastora CKSS p.

115. Dospel k záveru, že vzťah CKSS k spoločnosti a jej inštitúciám je charakteristický v prevažnej miere nedôverou, konfrontačným prístupom a vyvolávaním dojmu, že ich veriaci sú objektom prenasledovania. Vonkajšia činnosť CKSS je zameraná najmä na intenzívnu evanjelizáciu, pričom spôsob jej prevedenia býva častokrát vnímaný ako nepríjemný a obťažujúci.

krajín. Postoje voči iným cirkvám a náboženským spoločnostiam sa pohybujú od poukazovania na ich nedostatky, cez pohŕdanie, až po rôzne prejavy náboženskej neznášanlivosti a snahami pritiahnuť ich členov do vlastných radov. Činnosť a pôsobenie CKSS voči osobám bez vyznania je založené na epistemologickej istote autenticity svojej náboženskej skúsenosti, o ktorej sa viac či menej intenzívne snažia presvedčiť všetkých, s ktorými prichádzajú do styku, s cieľom zachránenia ich od večného zatratenia a získania do vlastných radov.

dávať. V opačnom prípade môžu očakávať trest od Boha v rôznych formách, pričom vážnou je už len absencia požehnaní a prosperity. Ďalej cit.: „ (. . .) Problémom samozrejme nie je to, ak sa veriaci človek informovane a slobodne rozhodne, že bude dávať 10% a niekedy aj vyššiu čiastku zo svojho príjmu na chod a potreby svojej cirkvi a prípadne iné charitatívne účely - problémom však je, ak sú veriaci k tomu motivovaní podobným spôsobom, s akým sa stretávame v CKSS. Z pohľadu kresťanskej teológie a etiky, ku ktorej sa CKSS hlási, je myšlienka, že človek prináša Bohu obete a dary preto, aby za to niečo od Boha získal späť, vážne problematická.

moci duchovnej autority. 116. Takto prijaté závery príslušný znalec potvrdil aj v doplňujúcom znaleckom posudku, ktorý vyhotovil na žiadosť ministerstva kultúry a nadväzujúcom na závery plynúce z rozsudku najvyššieho súdu z 26. septembra 2012, sp. zn. 6Sž/16/2011. Znalec v doplnenom znaleckom posudku evidovanom pod číslom 1/2013 vychádzajúc z informácií a materiálov poskytnutých CKSS (zvukové nahrávky p. I. T.Ř., p. G. C., zvukové nahrávky z konferencií, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2011 až 2013, profesijné životopisy pastorov a duchovných pracovníkov, prostredníctvom ktorých CKSS pôsobí a vykonáva svoju činnosť, zoznam a kontaktné informácie na registrované cirkvi a registrované náboženské spoločnosti, s ktorými CKSS spolupracuje, zoznam a kontaktné informácie na ďalšie osoby a inštitúcie, s ktorými CKSS spolupracuje a týždenník Réma za obdobie 3/2010 - 5/2011) a z informácií a materiálov získaných samotným znalcom (najmä vlastné poznatky, vedecká a odborná literatúra, internetové stránky, kázne a vyučovania senior pastora CKSS p. I. T.Ž_, konferencie

Znalec v úvode posudku v súvislosti s metodologickým prístupom čo do vypracovania doplnenia znaleckého posudku uviedol, že sa sústredil predovšetkým na analýzu množstva kázňového a vyučovacieho materiálu - senior pastora CKSS p. I. T., pastorov CKSS a vybraných hosťujúcich kazateľov a prednášajúcich. Materiál sa medzičasom stal verejne dostupným na internetovej Kresťanskej televízii Milosť TV, prevádzkovanej CKSS (www.milost.tv). Ďalší dôležitý zdroj tvorili živé internetové prenosy bohoslužobných zhromaždení Kresťanského spoločenstva Milosť v Banskej Bystrici a centrálnych bohoslužobných zhromaždení, tzv. konferencií CKSS. Podklady z tohto zdroja neboli vôbec alebo boli len vo veľmi obmedzenej miere dostupné verejnosti a znalcovi v čase vypracovávania pôvodného znaleckého posudku

V porovnaní s inými možnými metodológiami poskytuje zvolená metodológia všeobecne viac autentický a celistvý obraz o činnosti a pôsobení CKSS, nakoľko sa opiera o vyjadrenia samotných duchovných predstaviteľov CKSS. Takéto vyjadrenia môžu buď potvrdiť, vyvrátiť, alebo rozšíriť rôzne stanoviská, posúdenia a hodnotenia, ktoré sú súčasťou registračného spisu a ktoré doteraz nemohli byť - z rôznych dôvodov - založené na rovnako rozsiahlom a dôkladnom skúmaní.

prevládajúca. Militantná ekleziológia a z nej vyplývajúce militantné postoje nie sú pre CKSS okrajovými, ale majú naopak fundamentálnu dôležitosť, keďže sa odvíjajú od samotného porozumenia Božej podstaty („Boh je militantný“, „Boh nie je pacifista“) a ako také sú - napriek kritike - nemeniteľné a považované za správne. Činnosť a pôsobenie CKSS voči iným cirkvám zhodnotil ako tzv. radikálny exkluzivizmus, vychádzajúci z presvedčenia, že ich Boh povolal, pripravil a poslal, aby priniesli bezprecedentné náboženské prebudenie na Slovensko

Príznačnou charakteristikou je bifurkácia „my“ verzus „oni“ a silný pocit nadradenosti voči tým, ktorí nie sú súčasťou spoločenstiev CKSS. Voči kresťanskému ekumenickému hnutiu a medzináboženskému dialógu sa CKSS stavia odmietavo. Pokračujúci pozitívny a učenícky

radov. Značný stupeň náboženskej intolerancie je prechovávaný voči Rímskokatolíckej cirkvi a jej veriacim - pričom antikatolícke postoje a prejavy nie sú pre činnosť a pôsobenie CKSS marginálnymi, ale tvoria integrálnu súčasť ich identity. V pôsobení a činnosti CKSS sa nachádzajú prvky charakteristické vysokým stupňom manipulatívneho správania zo strany duchovnej autority s prítomnosťou fenoménu, ktorý niektorí sociológovia (Ronald M. Enroth) nazývajú „nesprávne orientovaná lojalita“, prítomným v problematických spoločenstvách, ktoré sú charakteristické duchovným zneužívaním.

Na rozklad žalobcu minister ako príslušný správny orgán rozhodnutím z 21. novembra 2014, Číslo: MK-2959/2014-110/19669 rozklad zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie o ustanovení znalca z 19. augusta 2014. Ustanovený znalec vo svetle kultúrnych a spoločenských aspektov činnosti a pôsobenia CKSS vrátane jeho vzťahov k už registrovaným a etablovaným cirkvám / spoločenstvám a možného ekumenického dialógu dospel k záveru, že CKSS preukazuje charakteristické črty sektárskej skupiny (aj keď nejednotnej a roztrieštenej), ktorá sa odštiepila od väčšej etablovanej cirkvi; je sociálnou skupinou, ktorá sa vo vysokej miere izoluje od okolia a majoritnej spoločnosti, čo vyplýva z ich opozičného postoja voči doterajším „normálnym“ svetovým náboženstvám.

„(. . .) cirkev, ktorú obsadili náboženskí démoni, odvary kresťanské, náboženské, tradičné - hlúposti, taľafatky, modly (. . .).“ Tieto prejavy sú nielen agresívnou a neopodstatnenou kritikou registrovanej tradičnej cirkvi, ale je to zámerné spochybňovanie, zosmiešňovanie a urážanie učenia katolíckej cirkvi a porušovanie princípov náboženskej slobody v demokratickej

. .).“ Misionárska horlivosť, ktorá často sprevádza tradičné cirkvi, sa v hnutí CKSS prejavuje radikálnym a fundamentalistickým spôsobom, nejde o svedectvo, ako v prípade kresťanov, ale o vnucovanie a manipulovanie, čo vyplýva z presvedčenia, že jedine CKSS má výlučnú pravdu o Bohu, že jedine v nej človek môže nájsť šťastie, spásu, pomazanie a znovuzrodenie, naplnenie Duchom Svätým a toto poslanie musí preniknúť, dôjsť ku všetkým ľudom prostredníctvom členov jednotlivých zborov a pastorov. Znalec tiež na základe analýzy kázní, bohoslužieb, konferencií, článkov uverejnených v časopise Logos, výpovedí bývalých členov a odborných stanovísk vzhliadol ďalšiu problematickú črtu CKSS spočívajúcu v autokratickom a totalitnom vodcovstve, ktoré v danom spoločenstve už presahuje každé rozumné hranice; vodca CKSS je pomazaný, vďaka tomu má „zjavenie“, odovzdáva ostatným jeho pravý obsah a takto vedie veriacich k plnému poznaniu. Znalec tiež vo vzťahu k CKSS konštatoval prejavy biblického a náboženského fundamentalizmu, pastori svojvoľne interpretujú texty sv. písma, prekladajú a prispôsobujú jednotlivé texty a pasáže z kníh svojím

Centrom života sa stáva zbor a všetko je podriadené pôsobeniu a činnosti skupiny. Nie je tam miesto pre individuálny názor alebo nezávislé myslenie, celý edukačný, formačný proces je sústredený na potláčanie individuality. Vstup do hnutia je sprevádzaný nevyhnutnosťou zanechať starý, zlý spôsob života, doterajšie záujmy, rodinu, priateľov, voľnočasové aktivity, sociálne vzťahy. Uzavrel, že CKSS vykazuje nebezpečné črty pre spolunažívanie s majoritnou spoločnosťou a registrovanými cirkvami, výrazne sa izoluje od vonkajšieho prostredia, pôsobí autonómne a nekonformisticky, vo vzťahu k základným hodnotám a princípom demokratickej spoločnosti, ktorej ústredným princípom je rešpektovanie a realizácia základných ľudských práv, pôsobenie CKSS preukazuje črty deštrukčnej sociálnej skupiny.

marca 2013, dňa 15. júla 2013, dňa 03. januára 2014, dňa 29. mája 2014, dňa 19. augusta 2014, dňa 16. júna 2015, dňa 24. júla 2015, dňa 16. septembra 2015, dňa 01. októbra 2016, dňa 14.

120. Vo vzťahu k procesným okolnostiam týkajúcich sa znalca Ľ. C. M., C..K.., P..C.. najvyšší správny súd uvádza, že už najvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn. 6Sž/16/2011 uzavrel, že ustanovenie znalca zo strany správneho orgánu bolo v súlade s § 39 Správneho poriadku (po správnosti „§ 36 Správneho poriadku“; pozn. súdu), v zmysle ktorého, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Menovaný znalec bol ustanovený za znalca ad hoc ako osoba, ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov, a to po tom, ako si správny orgán overil jeho odborné a osobné predpoklady a vyžiadal si jeho súhlas. Najvyšší súd prisvedčil žalobcovi v tom, že došlo k procesnému pochybeniu zo strany správneho orgánu v tom, že znalec zložil sľub predtým, ako bol za znalca právoplatne ustanovený, t.j. pred právoplatnosťou rozkladom napadnutého prvostupňového rozhodnutia.

Podľa organizačného poriadku ministerstva kultúry registráciu cirkví a náboženských spoločností vykonáva cirkevný odbor, a preto jeho riaditeľ mal plnú právomoc vymenovať znalca ad hoc a prijať jeho znalecký sľub. K námietke, že krajský súd postupoval nezákonne, keď návrh žalobcu na preskúmanie rozhodnutia o ustanovení menovaného znalca z 29. júna 2010 neposudzoval v zmysle § 27 ods. 1 SSP, najvyšší správny súd uvádza, že rozhodnutie z 22. marca 2010, Číslo:

121. Rovnako ako neopodstatnenú vyhodnotil súd námietku, ktorou žalobca namietal, že žalovaný (a tiež nepriamo krajský súd) nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 6Sž/16/2011, podľa ktorého, ak nebola znalcovi Ľ. C. M., C..K.., P..C.. poskytnutá zo strany žalobcu pri vypracovaní znaleckého posudku súčinnosť, závery znaleckého posudku možno považovať za neúplné a pre rozhodnutie veci nepostačujúce s tým, že ak si žalobca nesplnil povinnosť poskytnúť súčinnosť, do úvahy prichádzalo zo strany správneho orgánu aplikovať poriadkové opatrenia v zmysle Správneho poriadku. V tejto súvislosti najvyšší správny súd uvádza, že vo vzťahu k prejednávanej veci a zvlášť k jej špecifikám, keď znalecké skúmanie si vyžadovalo dlhodobý proces, počas ktorého bolo primárne úlohou príslušného znalca zaobstarávať si a následne vyhodnocovať jednotlivé podklady a vzhľadom na charakter znaleckého úkonu spočívajúceho v posúdení činnosti a pôsobenia CKSS s prihliadnutím na § 15 zákona č. 308/1991 Zb. bolo nevyhnutným zachytiť

Podľa názoru súdu preto znalec správne postupoval, keď pri jeho stotožnení zo strany CKSS a na to nadväzujúcom zákaze zúčastňovať sa jednotlivých zhromaždení zmenil znaleckú metodiku a postupy (bližšie pozri bod 114 tohto rozsudku).

V súvislosti s vyhodnotením námietky, že kontrolný znalecký posudok v súlade s § 17 ods. 6 veta piata zákona č. 382/2004 Z.z. neobsahuje prílohy, ktoré by zabezpečili preskúmateľnosť kontrolného znaleckého posudku, najvyšší správny súd vychádzal v prvom rade zo samotnej povahy znaleckej činnosti, ktorá nespočívala len v hodnotení a analyzovaní listinných podkladov, ale aj v hodnotení a analýze prejavov jednotlivých popredných členov CKSS naprieč istým časovým obdobím. Znalec v záverečnej časti nazvanej „ZOZNAM POUŽITÝCH ZDROJOV“ uviedol okrem iného odkazy na internetové stránky CKSS, respektíve jej jednotlivých zborov, tiež mesačník Logos, kázne a vyučovania senior pastora p. T. a ďalších pastorov a vybraných hosťujúcich kazateľov a prednášajúcich s tým, že znalec v kontrolnom znaleckom posudku tieto odkazy v časti „POSUDOK“, tvoriacej jadro a nosnú časť kontrolného znaleckého posudku, bližšie špecifikoval a konkretizoval formou citácií ich relevantných častí.

K.. T. T., G.. bol ustanovený za znalca ad hoc ako osoba, ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov, a to po tom, ako si správny orgán overil jeho odborné predpoklady na základe ním predloženého životopisu. Z obsahu spisu je zrejmé, že znalec zložil sľub predtým, ako bol za znalca právoplatne ustanovený, t.j. pred právoplatnosťou rozkladom napadnutého prvostupňového správneho rozhodnutia, avšak táto skutočnosť sama o sebe nemôže mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.

spoluprácu s Ústavom pre vzťahy štátu a cirkví a s INTEGRA - Centrum prevencie v oblasti siekt, nemožno bez ďalšieho a ďalších indícií, ktoré by kvalifikovane objektivizovali jeho možnú zaujatosť vykonať kontrolné znalecké dokazovanie v tejto konkrétnej veci vyhodnotil najvyšší správny súd ako neopodstatnenú.

rovnakého základu. Len pre úplnosť najvyšší správny súd uvádza, že rozhodnutie o ustanovení znalca z 21. novembra 2014 nemožno preskúmať v zmysle § 27 ods. 1 SSP, podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Z povahy predmetného rozhodnutia je zrejmé, že toto nepredstavovalo záväzný podklad pre tu vydávané rozhodnutie. 125. Žalobca vo vzťahu k osobe znalca K.. T. T., G.. tiež namietal, že ním vyhotovený kontrolný (revízny) znalecký posudok iba kopíroval závery znaleckého posudku č. 1/2013 vyhotoveného znalcom Ľ. C. M., C..K.., P..C.., s ktorým sa znalec v rámci kontrolného znaleckého posudku úplne stotožnil bez vlastného skúmania znaleckým posudkom riešených

V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že kontrolný znalecký posudok a účel, ktorý plní, je potrebné odlišovať od prvotného znaleckého posudku, ktorý má skôr povahu tzv. „nachádzacieho“ znaleckého posudku, v rámci ktorého znalec zbiera a vyhodnocuje množstvo podkladov a speje k určitému skutkovému záveru, samozrejme vo svetle nastavených mantinelov a otázok mu položených zo strany príslušného orgánu, ktorý ho za znalca ustanovil. Znalec v procese kontrolného znaleckého skúmania preveruje skutočnosti už zistené do konania skôr ustanoveného znalca, respektíve znalcov. Jeho primárnou úlohou je potvrdenie, vyvrátenie, doplnenie, alebo upresnenie jednotlivých záverov, ku ktorým dospel iný znalec / znalci vo svojich znaleckých posudkoch; kontrolný znalecký posudok je teda kontrola záverov iného znalca / znalcov. S akcentom na prejednávanú vec a jej špecifiká vzťahujúce sa okrem iného aj na osobitosť znaleckého skúmania spočívajúceho nielen v hodnotení množstva printových, elektronických médií, ale aj vo výpovediach, vyjadreniach a tiež (aj v osobnom) pozorovaní a vnímaní prejavov jednotlivých členov CKSS počas zhromaždení / konferencií

Pokiaľ C.. V. za poskytnutia plnej súčinnosti zo strany CKSS tieto prejavy v rámci svojho výskumu a účasťou na zhromaždeniach CKSS nezachytil, tento fakt v žiadnom prípade nevyvracia a neneguje zistenia ďalšieho znalca v rámci jeho znaleckej činnosti, ku ktorým dospel tak účasťou na zhromaždeniach a tiež hodnotením značného množstva printových, ako aj elektronických médií. Zásadnou je skutočnosť, že tieto prejavy boli badateľné, identifikované, neboli ojedinelé a prekračovali rozumný rámec kritického postoja vo vzťahu k iným registrovaným cirkvám, čo napokon viedlo k nevyhnutnému záveru čo do materiálneho splnenia podmienky potrebnej na registráciu v súlade s § 15 zákona č. 308/

zamietol. Najvyšší správny súd po preskúmaní obsahovej stránky tohto spisu vrátane doslovného prepisu rozhovoru poskytnutého I.. I. (vystupujúcim v danom čase v pozícii riaditeľa cirkevného odboru žalovaného) pre Rádio Lumen v relácii „Zaostrené“ na tému „Kulty a sekty - Kresťanské spoločenstvo Milosť“, ktorá sa uskutočnila dňa 17. augusta 2013, a ktorej hosťom, respektíve jedným z oslovených / pozvaných hostí bol práve vyššie zmieňovaný riaditeľ cirkevného odboru žalovaného, mal preukázané, že menovaný riaditeľ svojimi verejne prednesenými komentármi na danú tému neprekročil zákonný rámec daný § 9 Správneho poriadku, a teda jeho vyjadrenia neboli spôsobilé vniesť pochybnosti o jeho nezaujatosti v príslušnom správnom - registračnom konaní navyše na úrovni prvostupňovej. 127. Žalobca dôvod zaujatosti riaditeľa odboru videl predovšetkým vo výrokoch ním prezentovaných v menovanej relácii, konkrétne sa riaditeľ cirkevného odboru otvorene vyjadroval k registračnému konaniu, i napriek tomu, že nebolo v danom čase právoplatne skončené, vopred robil hodnotiace závery, že na registráciu neboli splnené zákonné podmienky,

Aj v zmysle organizačného poriadku je zrejmé, že na čele cirkevného odboru je riaditeľ, teda v rozhodnom čase I.. I. I. a vzhľadom na to, že sa jedná o vedúcu (riadiacu) osobu príslušného odboru, pod ktorý aj tu prejednávaná problematika spadá, ide o osobu, od ktorej sa (okrem iného) očakáva mediálne vystupovanie a vyjadrovanie sa k určitým postupom. Mediálna prezentácia

Zároveň najvyšší správny súd uvádza, že pokiaľ vedúci zamestnanec poskytuje informácie ku konaniu, ktoré ešte v čase ich poskytnutia nie je právoplatne skončené, mal by sa obmedziť výlučne na základné fakty a zdržať sa všetkého, čo by mohlo na jednej strane sťažiť postup orgánu verejnej správy čo do presného a spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci a vedúci až k úspešnému ukončeniu konania v podobe vydania rozhodnutia a tiež viesť k diskvalifikácii tohto vedúceho zamestnanca, čo by malo za následok jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci, na strane druhej. Po dôkladnom preskúmaní a zhodnotení komentárov prednesených I..

V tomto kontexte I.. I. na otázku moderátora cit.: „Čo to prakticky znamená pre cirkevný odbor ministerstva kultúry, že najvyšší súd vlastne rozhodol proti vám? Je to nejaký dôvod k tomu, že Kresťanské spoločenstvo Milosť sa týmto spôsobom posunie, získa výhodu v tomto schvaľovaní svojho štatútu alebo tento proces pôjde akoby odznovu ?“ odpovedal cit.: „Skôr tá druhá možnosť.

registračného konania podmienky na registráciu nespĺňa. Celé vyjadrenie vedúceho zamestnanca pre Rádio Lumen postráda akékoľvek emotívne zafarbenie (či už pozitívne alebo negatívne) a je vedené v neosobnej vecnej rovine; z vyjadrenia vedúceho zamestnanca (navyše prvostupňového správneho orgánu) v príslušnej relácií nevyplýva, že by tento mal akýkoľvek záujem na výsledku konania, pre ktorý by bolo možné pochybovať o jeho nezaujatosti.

MK-3147/2013-110/17704 o zamietnutí návrhu žalobcu na vylúčenie riaditeľa cirkevného odboru z prejednávania a rozhodovania veci nemožno preskúmať v zmysle § 27 ods. 1 SSP, podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2.

alebo opatrenia vo veci samej. Takýto dôvod aj s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti však nebol naplnený. 130. K námietke, že žalovaný sa dôsledne neriadil záväzným právnym názorom vysloveným v rozhodnutí sp. zn. 6Sž/16/2011, podľa ktorého si mal žalovaný zabezpečiť aktualizované stanoviská Ekumenickej rady cirkví v Slovenskej republike, Ministerstva kultúry Českej republiky a Rady banskobystrickej oblasti Apoštolskej cirkvi na Slovensku s tým, že nie je zrejmé, či tak učinil, najvyšší správny súd uvádza, že Rada banskobystrickej oblasti Apoštolskej cirkvi na Slovensku sa vyjadrila listom z 08. januára 2013, Ministerstvo kultúry Českej republiky doručilo podanie na adresu žalovaného dňa 11. januára 2013 a Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike dňa 21. marca 2013 zaslala na adresu žalovaného svoje aktualizované stanovisko. Rovnako v zmysle záverov plynúcich z rozsudku sp. zn. 6Sž/16/ 2011 sa dňa 14. mája 2014 uskutočnili výsluchy svedkov C.. P. O.Á_, C.. W. Š. (INTEGRA - Centrum prevencie v oblasti siekt), p. W. P.; uvedených výsluchov sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. Výsluch C..

2010. 131. K namietanému nevyžiadaniu si stanoviska zo strany Policajného zboru SR a Slovenskej informačnej služby najvyšší správny súd uvádza, že jeden materiálny dôvod odmietnutia registrácie CKSS spočíval v zistení, že založenie a činnosť CKSS je v rozpore so zásadami ľudskosti a znášanlivosti, a nie s ochranou bezpečnosti občanov a verejného poriadku.

Znalec v znaleckom posudku číslo 1/2010 navyše upriamil pozornosť na dôležité rozdiely medzi CKSS a CKČR, ktoré možno vidieť práve vo vzťahu voči iným cirkvám a vzťahu k iným kresťanom. CKČR verejne deklaruje a v praxi sa snaží rozvíjať dobré ekumenické vzťahy s inými cirkvami bez toho, aby kompromitovala svoju vlastnú teologickú

Následne tieto zbory založili v Českej republike novú cirkev s názvom Cirkev víry. 133. Príslušný znalec tieto závery potvrdil aj v znaleckom posudku číslo 1/2013 a navyše za podstatný považoval ozrejmiť aj ďalší (nesporný) fakt týkajúci sa CKSS a jeho činnosti. Uviedol, že dňa 21. februára 2011 bol registrujúcemu orgánu doručený návrh na registráciu

Podľa tejto charakteristiky malo Spoločenstvo viery z pohľadu teologických dôrazov z doposiaľ registrovaných cirkví na Slovensku najbližšie k štátom registrovanej Apoštolskej cirkvi na Slovensku. Základná charakteristika Spoločenstva viery neobsahovala žiadne informácie o historickom vývoji tohto náboženského subjektu a ani zoznam miest, kde by mali jednotlivé útvary predmetného spoločenstva napĺňať svoje náboženské poslanie.

Predložené Stanovy Spoločenstva viery vo významnom rozsahu kopírovali Ústavu Apoštolskej cirkvi na Slovensku - či už doslovným prevzatím textu, alebo jeho miernymi úpravami. Stanovy Spoločenstva viery bližšie nešpecifikovali niektoré dôležité aspekty fungovania Spoločenstva viery (napríklad počet pastorov, ktorí tvoria najvyšší orgán, t.j. Radu cirkvi, funkčné obdobie biskupa a jeho zástupcu, konkretizovanie procesu navrhovania a schvaľovania zmien do základného dokumentu a podobne), všeobecne však možno konštatovať, že Stanovy ako celok boli štandardným dokumentom podobným stanovám iných, v súčasnosti už registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Podľa Stanov cirkvi Spoločenstvo viery bol jej Biskupom G. T. a zástupcom Biskupa C. K. - obe osoby sú predstaviteľmi Kresťanských spoločenstiev (Milosť) v Žiline a v Nitre, ktoré patria k miestnym zborom CKSS, usilujúcej sa o štátnu registráciu. G. T. a C. K. patria medzi najbližších spolupracovníkov I. T., ktorého prijímajú ako svoju duchovnú autoritu (tzv. „služobný dar“) a ktorý ich tiež „vyslal“ založiť a rozvíjať prácu v Žiline a Nitre.

Podľa Prípravného výboru CKSS bolo Lausannské prehlásenie „prijaté v Laussane vo Švajčiarsku v roku 1974 na kongrese evanjelikálov, letničných a charizmatikov z viac ako 150 národov”. Na svojej oficiálnej webovej stránke uvádzajú podobne, že Laussanské prehlásenie je „manifestom evanjelikálnych, letničných a charizmatických kresťanov zo 150 krajín”.

prúdu. Teologická perspektíva a z nej vyplývajúca náboženská prax CKSS nie sú formované významnými osobnosťami evanjelikálneho hnutia, či už tých, ktoré sa podieľali na koncipovaní Lausannského prehlásenia (napríklad Dr. John Stott) alebo ich nasledovníkov, ktorí sa k tomuto prehláseniu hlásia. Naopak, CKSS je dlhodobo a výrazným spôsobom formované kontroverznými osobnosťami reprezentujúcimi alebo sympatizujúcimi s tzv. Hnutím viery (napríklad Kenneth E. Hagin, Benny Hinn, Kenneth Copeland, John Avanzini, Joyce Meyer), ktoré sú všeobecne vnímané ako problematické a ku ktorým má evanjelikalizmus veľmi zdržanlivý alebo otvorene kritický postoj. Od cirkvi, ktorá sa autenticky stotožňuje s Lausannským prehlásením je tiež logicky možné očakávať, že bude budovať a udržiavať intenzívne ekumenické vzťahy s inými, predovšetkým evanjelikálnymi cirkvami, avšak v prípade CKSS tomu tak nie je. Poukázal tiež na pekuliárny vzťah medzi CKSS a Katedrou evanjelikálnej teológie a misie (KETM) na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

registračného konania. Je pravdepodobné, že ak by si boli signatári petície podporujúce registráciu CKSS vedomí, že v prípade tohto spoločenstva sa nejedná o kresťanskú cirkev hlavného prúdu, ale o neocharizmatické spoločenstvo sympatizujúce s Hnutím viery, mnohí z nich by petíciu nepodpísali.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odbor správy registrov, v rámci kontroly vzorky 1.480 osobných údajov na 91 podpisových hárkoch konštatovalo chybovosť údajov 127 preverovaných osôb, čo tvorí 8,5 %. Prvostupňový správny orgán

136. V súvislosti s namietaným nedostatočným odôvodnením rozhodnutia žalovaného najvyšší správny súd uvádza, že problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napríklad v náleze sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Povinnosť súdu, ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť,

štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva - napríklad v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam

Jedným zo základných atribútov zákonnosti rozhodnutia je jeho preskúmateľnosť, pretože len ak je rozhodnutie náležite a v súlade s procesnými normami odôvodnené, možno preskúmať a posúdiť, či bolo vydané v súlade so zákonom. Aj v konaní podľa zákona č. 308/1991 Zb. bolo povinnosťou správnych orgánov dôsledne postupovať podľa Správneho poriadku (§ 21 zákona č. 308/1991 Zb.). Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

rozhodnutia. Preto správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy, lebo odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. V odôvodnení je nevyhnutné opísať podstatu veci, realizovať rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, správny orgán musí reagovať na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a musí sa vysporiadať aj s prípadnými rozpormi jednotlivých dôkazov.

Možno teda uzavrieť, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného (v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím z 13. marca 2018) súčasne odkazujúce na relevantné závery plynúce z dostatočne vykonaného dokazovania možno považovať za týchto okolností za spĺňajúce základné zákonné kritériá kladené na odôvodnenie správneho rozhodnutia.

Krajský súd primerane rozumným a v okolnostiach veci (dajúc zreteľ na charakter súdneho prieskumného konania v rámci správneho súdnictva) postačujúcim spôsobom objasnil prejednávanú vec, správne objasnil predmet sporu, na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, v primeranom rozsahu odôvodnil.

140. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.