6Sžk/34/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: 1/ Poľovnícka spoločnosť Agrolov Inovec, so sídlom Kukučínova č. 27, Hlohovec, IČO: 42156602, 2/ L. F. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom G., 3/ O.. F. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom H., všetci právne zastúpení JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom, so sídlom Slnečná č. 592/2, Galanta, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Vajanského č. 22, Trnava, v konaní o preskúmanie opatrenia žalovaného č. OU-TT-PLO-2019/013816 zo dňa 03.07.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/148/2019-100 zo dňa 20. mája 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Žalovanému náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

2. Preskúmavaným rozhodnutím, označeným ako „Evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru Žaludnica Hlohovec - rozhodnutie“, žalovaný nevyhovel návrhu žalobcu 1/, ktorý dňa 25.03.2019 predložil žalovanému Zmluvu o užívaní poľovného revíru Žaludnica Hlohovec (ďalej tiež ako „zmluva“, resp. nájomná zmluva“) spolu s notárskou zápisnicou osvedčujúcou priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a s návrhom na vymenovanie poľovníckeho hospodára a členov poľovníckej stráže, za účelom ich evidencie podľa § 16 ods. 1 zákona 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o poľovníctve“).

Z listiny prítomných na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Žaludnica Hlohovec žalovaný zistil, že z celkovej výmery 1096,2960 ha uznaného predmetného poľovného revíru bolo prítomných 69,3623 % vlastníkov poľovných pozemkov, resp. ich zástupcov vlastniacich spolu 760,4233 ha poľovných pozemkov. Žalovaný uviedol, že šetrením predložených podkladov, podľa ktorých subjekty mali disponovať v rámci poľovného revíru právom rozhodovať o spôsobe a podmienkach výkonu práva poľovníctva, zistil, že Združenie urbarialistov Hlohovec, pozemkové spoločenstvo o výmere 457,9788 ha (41,78 % aktuálnej výmery poľovného revíru) a Urbárska spoločnosť Tepličky, pozemkové spoločenstvo o výmere 49,0966 ha (4,48 % aktuálnej výmery poľovného revíru), aj napriek tomu, že sa na prezentáciu predchádzajúcu zhromaždeniu vlastníkov poľovných revírov dostavili štatutárni zástupcovia, t. j. v zmysle výpisov z registra pozemkových spoločenstiev osoby oprávnené konať za pozemkové spoločenstvá, neboli zaprezentované, a naopak, Slovenskému pozemkovému

Slovenský pozemkový fond. Zároveň žalovaný konštatoval, že niektorí vlastníci poľovných pozemkov, ktorých zastupovala obchodná spoločnosť Agrovia, a. s., majú zastúpenie len na výmere 98,3191 ha, a nie na výmere 102,1604 ha, ako to bolo prezentované v notárskej zápisnici a v listine prítomných. Žalovaný ďalej v preskúmavanom opatrení poukázal na skutočnosť, že zvolávateľ predložil správnemu orgánu údaje o výmerách poľovných pozemkov v zozname drobných vlastníkov v poľovnom revíri Žaludnica, ktorí boli zastúpení na základe nájomných zmlúv na užívanie poľnohospodárskych pozemkov spoločnosťou FOOD FARM, s.r.o. a Agrovia, a. s., ktoré sú v prevažnej väčšine rozdielne u jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov uvedených v listine prítomných. V nadväznosti na uvedené zistenia žalovaný uviedol, že zredukovaním hlasovacích práv Slovenského pozemkového fondu Bratislava a spoločnosti Agrovia, a. s., ktorá zastupovala drobných vlastníkov poľovných pozemkov vo vyššie uvedenom rozsahu, dospel k záveru, že na zhromaždení vlastníkov

4. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu a dospel k záveru o nedôvodnosti

Je preto povinnosťou príslušného okresného úradu, aby v rámci administratívneho konania o evidencii zmluvy preveril splnenie tejto zákonnej podmienky, a to dôslednou kontrolou podpisu predmetnej zmluvy priamo vlastníkmi alebo osobami riadne a v súlade so zákonom splnomocnenými na podpis zmluvy o užívaní poľovného revíru.

6. Krajský súd uviedol, že v prejednávanom prípade nájomnú zmluvu podpísali dňa 21.03.2019 vlastníci poľovných revírov zastúpení splnomocnenými zástupcami, zvolenými na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa konalo dňa 19.03.2019 a jeho priebeh bol osvedčený notárkou JUDr. Máriou Zimanovou v zápisnici č. N74/2019, NZ8963/2019, registrovanou v Notárskom centrálnom registri pod č. NCR1s9182/2019 (ďalej len „notárska zápisnica“). Z obsahu uvedenej notárskej zápisnice vyplýva, že na predmetnom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov bolo prijaté uznesenie č. 5, ktorým zhromaždenie rozhodlo o tom, že užívanie poľovného revíru postúpi Poľovníckej spoločnosti Agrolov Inovec (žalobca 1/) ako právnickej osobe podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve, s ktorou bude uzatvorená zmluva o užívaní poľovného revíru podľa § 13 citovaného zákona. Z čl. VI. bodu 4. notárskej zápisnice vyplýva, že v listine prítomných vlastníkov poľovných pozemkov, overenej zvolávateľmi, sa okrem iných zúčastnil Slovenský pozemkový fond, zastúpený na základe

pozemkov. 7. Základnou spornou otázkou bolo podľa správneho súdu posúdenie platnosti udelenia súhlasu na uzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru Žaludnica Hlohovec Slovenským pozemkovým fondom za všetkých nezistených vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich predmetný poľovný revír, zahrnutých do spoločných nehnuteľností užívaných pozemkovými spoločenstvami (urbariátmi).

úkony pri nakladaní so spoločnými nehnuteľnosťami bez osobitného splnomocnenia a len v mene nezistených vlastníkov realizovať Slovenský pozemkový fond z titulu nakladania s podielmi spoločnej nehnuteľnosti podľa § 10 ods. 2 písm. a) a b) zákona o pozemkových

9. Správny súd konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu a z podkladov k žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nevyplýva, že by sa Slovenský pozemkový fond na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 19.03.2019 prezentoval ako osoba oprávnená konať za pozemkové spoločenstvá Združenie urbarialistov Hlohovec- pozemkové spoločenstvo a Urbárska spoločnosť Tepličky - pozemkové spoločenstvo na základe splnomocnenia udeleného príslušnými orgánmi pozemkových spoločenstiev v zmysle zákona o pozemkových spoločenstvách. Pokiaľ ide o nezistených vlastníkov poľovných pozemkov, títo sa prostredníctvom výkonu práv člena pozemkového spoločenstva Slovenským pozemkovým fondom na rozhodovaní o prenájme spoločných nehnuteľností a na podpise zmluvy o prenájme spoločných nehnuteľností (ktorou zmluva o užívaní poľovného revíru nepochybne je) nepodieľajú (§ 14 ods. 7 písm. f) v spojení s § 15 ods. 2 veta prvá za bodkočiarkou zákona o pozemkových spoločenstvách v spojení s § 10 ods. 4 citovaného zákona a contrario).

Správny súd sa nestotožnil s právnym názorom obsiahnutým v posledných dvoch odsekoch stanoviska ohľadom samostatného konania spoluvlastníka spoločných nehnuteľností napriek absencii úpravy takejto možnosti v zmluve o spoločenstve. Zákon o pozemkových spoločenstvách pre

Táto právna úprava nejde nad rámec všeobecnej právnej úpravy akceptácie návrhu na uzavretie zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (§ 44 ods. 1 veta druhá OZ), podľa ktorého mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

11. Krajský súd vyhodnotil, že postupom zvolávateľa zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, kedy akceptoval výkon hlasovacieho práva fondom za nezistených vlastníkov pozemkov, bol obchádzaný zákon o pozemkových spoločenstvách, ktorý striktne upravuje spôsob rozhodovania členmi spoločenstva o spôsobe nakladania a užívania spoločných nehnuteľností, ako aj explicitne upravuje obmedzenia v účasti fondu pri hlasovaní a rozhodovaní o spoločných nehnuteľnostiach.

o užívaní poľovného revíru Žaludnica Hlohovec zo dňa 21.03.2019 nebola splnená základná podmienka podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, správny súd považoval za bezpredmetné zaoberať sa otázkou podpisu predmetnej zmluvy oprávnenou, resp. neoprávnenou osobou za žalobcu v 1/ rade ako aj zaoberať sa skutočnosťou, že žalovaný v preskúmavanom opatrení poukázal na prebiehajúce súdne konanie o neplatnosť uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Žaludnica Hlohovec, konaného dňa 19.03.2019 a o neplatnosť predmetnej zmluvy o užívaní poľovného revíru Žaludnica Hlohovec zo dňa

13. Proti uvedenému rozsudku podali žalobcovia (ďalej aj ako „sťažovatelia“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a žiadali, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Zákon o pozemkových spoločenstvách v ust. § 16 ods. 2 písm. b) zakotvuje oprávnenie výboru pozemkového spoločenstva konať za svojich členov aj vo veciach týkajúcich sa rozhodovania o užívaní poľovného revíru, ktorého súčasťou je spoločná nehnuteľnosť.

na spoločnej nehnuteľnosti. Sťažovatelia poukázali na to, že právo poľovníctva je právom patriacim vlastníkovi (spoluvlastníkovi) poľovného pozemku a nemožno mu ho upierať. 15. Vo vzťahu k správnym súdom vytýkanej nepreskúmateľnosti toho, ktoré pozemky ktorých nezistených vlastníkov a ktoré podiely pozemkov vo vlastníctve štátu v správe SPF reprezentoval, poukázali sťažovatelia na ust. § 5 ods. 6 zákona o poľovníctve a konštatovali, že na hlasovaní na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov je nevyhnutné vychádzať z výmery podľa katastra nehnuteľností.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenými osobami v zákonom stanovenej lehote a je prípustná, viazaný sťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť nie je nedôvodná. 18.

Podstatným dôvodom pre nezaevidovanie zmluvy bolo, že spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti v pozemkových spoločenstvách Združeniach urbarialistov Hlohovec a Urbárska spoločnosť Tepličky, ktorých podiely spravuje fond, zastupoval na zhromaždení fond, ktorý hlasoval aj v rozsahu podielov na spoločných nehnuteľnostiach v jeho správe, a to vo výmere v Združení urbarialistov Hlohovec p.s. 28,79% aktuálnej výmery poľovného revíru a v Urbárskej spoločnosti Tepličky p.s. vo výmere 1,94% aktuálnej výmery poľovného revíru.

20. Správny súd v napadnutom rozsudku upriamil pozornosť na podľa neho zásadnú vadu v hlasovaní vlastníkov, respektíve zástupcov vlastníkov na zhromaždení a to, že SPF hlasoval za nezistených vlastníkov pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť. Podľa jeho názoru vo vzťahu k užívaniu spoločných pozemkov a k výkonu práv člena spoločenstva Slovenským pozemkovým fondom sú jeho oprávnenia v zmysle zákona o pozemkových spoločenstvách obmedzené a pokiaľ ide o výkon práva zhromaždenia pozemkového spoločenstva rozhodovať vo veciach podľa § 14 ods. 7 písm. f/ zákona o pozemkových spoločenstvách/, teda o prenájme spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, je výkon práv člena spoločenstva Slovenským pozemkovým fondom explicitne vylúčený. Pokiaľ SPF bez osobitného splnomocnenia pozemkového spoločenstva rozhodoval o užívaní spoločnej nehnuteľnosti za nezistených vlastníkov, konal tak v rozpore so zákonom. Preto žalovaný postupoval správne, keď neuznal hlasovanie SPF, čím nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve.

Spornou sa tak medzi účastníkmi konania stala právna otázka, či môže Slovenský pozemkový fond hlasovať za nezistených vlastníkov, ktorých správu ich spoluvlastníckych podielov vykonáva, ak tieto spoluvlastnícke podiely sa nachádzajú v spoločnej nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.

24. Podľa § 5 ods. 2 cit. zákona na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov. 6) 6) Napríklad § 34 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, § 16 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, § 63 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 479/2005 Z.z., § 7 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov. 25.

26. Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5.

29. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.

31. Podľa § 1 písm. b/ zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom ku dňu 03.07.2019 tento zákon upravuje práva, povinnosti a vzájomné vzťahy členov spoločenstva a Slovenského pozemkového fondu1) (ďalej len "fond") a správcu,1a) 1) § 34 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. 1a) § 50 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

33. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona fond spravuje podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu. 34. Podľa § 10 ods. 2 citovaného zákona fond nakladá s podielmi spoločnej nehnuteľnosti a) nezistených vlastníkov alebo ktorých vlastnícke právo nie je evidované v katastri nehnuteľností,18) b) ku ktorým nebolo vlastnícke právo preukázané. 19) 18) § 34 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov § 16 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. 19) § 16 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

36. Podľa § 14 ods. 7 písm. f/ citovaného zákona do pôsobnosti zhromaždenia patrí: rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní s majetkom spoločenstva.

38. Zaevidovanie poľovného revíru je individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami, pretože na jeho základe dochádza k zavŕšeniu postúpenia užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, respektíve vlastníkmi pozemkov, ktoré do tohto revíru patria, na poľovnícku organizáciu podľa § 32 zákona o poľovníctve, čo znamená, že sa priamo dotýka výkonu vlastníckych práv k týmto pozemkom. Skutočnosť, že tento správny akt - opatrenie podlieha súdnemu prieskumu, vyplýva z ustálenej rozhodovacej činnosti správnych súdov i kasačného súdu. Podmienky, ktoré musia byť splnené pri postúpení užívania poľovného revíru, stanovuje zákon o poľovníctve. Prvou a základnou podmienkou je, že zmluvu musia podpísať vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov poľovného revíru. Táto podmienka musí byť splnená už v čase uzatvorenia zmluvy podľa § 13 ods. 1 a to doložením dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka zaradeného do poľovného revíru v čase jej uzatvorenia. Splnenie tejto podmienky je následne preverené

Za pozemkové spoločenstvo koná štatutárny zástupca pozemkového spoločenstva (predseda spoločenstva). 39. Pri rozhodovaní o užívaní spoločnej nehnuteľnosti nie je umožnené vystupovať samostatne len jednému či viacerým spoluvlastníkom (členom spoločenstva).

Takouto situáciou je v zmysle § 16 ods. 2 písm. b/ aj uzatváranie nájomných alebo iných obdobných zmlúv, najmä zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13 zákona o poľovníctve. Jedná sa o špeciálne ustanovenie k všeobecnému ustanoveniu § 14 ods. 7 písm. f/ o rozhodovaní o užívaní spoločnej nehnuteľnosti. Výbor má oprávnenie členov pozemkového spoločenstva zastupovať zo zákona, ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné. Z uvedeného výkladu je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve je dané oprávnenie spoločenstva konajúceho prostredníctvom výboru, a nie oprávnenie samostatných podielnikov.

V doteraz platnom zákone chýbalo ustanovenie, ktoré by priamo oprávňovalo výbor spoločenstva vykonávať kroky súvisiace s uzatvorením nájomnej zmluvy, hoci toto oprávnenie členovia spoločenstva mohli výboru kedykoľvek zveriť“. To znamená, že cieľom zákonodarcu je možnosť spoločenstva konajúceho prostredníctvom výboru, aj bez osobitného rozhodnutia členov na zhromaždení, uzavrieť nájomnú alebo inú obdobnú zmluvu za tých členov, ktorým svedčí vlastnícke právo k spoločnej nehnuteľnosti. 41. Členovia však môžu prostredníctvom uznesenia zhromaždenia rozhodnúť inak, a to napríklad tak, že nesúhlasia s uzavretím nájomnej zmluvy s určitým nájomcom a pod. (to však ešte pred uzavretím predmetnej nájomnej zmluvy). Oprávnenie zvrátiť rozhodnutie výboru vyplýva priamo z § 16 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na všeobecné oprávnenie členov spoločenstva rozhodovať o užívaní spoločnej nehnuteľnosti podľa § 14 ods. 7 písm. f/ zákona o pozemkových spoločenstvách.

43. V tomto ohľade sa kasačný súd stotožnil s právnym názorom správneho súdu, že čo sa týka rozsahu a povinností SPF vo vzťahu k spoločnej nehnuteľnosti podľa zákona o pozemkových spoločenstvách, je potrebné vychádzať zo špeciálnej právnej úpravy uvedenej v tomto zákone. Zákon o pozemkových spoločenstvách upravuje práva, povinnosti a vzájomné vzťahy členov spoločenstva a fondu (§ 1 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona).

V záujme ochrany a výkonu vlastníckych práv a povinností týchto vlastníkov vykonáva SPF práva člena spoločenstva (§ 10 ods. 4). Ide však o taxatívne prípady rozhodovania zhromaždenia, medzi ktorými však nie je prípad rozhodovania o užívaní spoločnej nehnuteľnosti.

Táto právna úprava je čiastočne duplicitná s úpravou § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách. Ďalšie oprávnenia fondu vyplývajú z § 11 Zákona o pozemkových spoločenstvách, a to vo vzťahu k podielu spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu. Iné oprávnenia fondu pri správe a nakladaní podielov spoločnej nehnuteľnosti zo zákona nevyplývajú.

nemá oprávnenie rozhodovať (hlasovať) na zhromaždení o návrhu na uzavretie konkrétnej nájomnej zmluvy a pokiaľ zhromaždenie nerozhodne o užívaní spoločnej nehnuteľnosti, fond nemá oprávnenie sám uzavrieť túto zmluvu vo vzťahu k podielom spoločnej nehnuteľnosti, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá v zmysle § 10 ods. 1, 2 Zákona o pozemkových

V prípade opačného výkladu by zo strany fondu nemuselo dôjsť k zohľadneniu cieľov hospodárenia spoločenstva, ktorý by uzatváraním separátnych zmlúv o užívaní mohol negovať ciele a plány hospodárenia spoločenstva.

47. Preto v danom prípade nebolo možné prihliadnuť na hlasovanie fondu na zhromaždení vlastníkov pozemkov dňa 19.03.2019, kedy fond prostredníctvom povereného zamestnanca fondu, teda sám vo vlastnom mene, hlasoval o užívaní podielov spoločnej nehnuteľnosti pozemkových spoločenstiev Urbárskej spoločnosti p. s. Tepličky a Združenia urbarialistov Hlohovec, ktoré spravuje a s ktorými nakladá, tak, ako to vyplýva z uznesenia č. 5 zapísaného v notárskej zápisnici zo dňa 22.03.2019, teda hlasoval za postúpenie užívania poľovného revíru Poľovníckej spoločnosti AGROLOV Inovec. Podľa listiny prítomných (strany 18, 19) v Združení urbarialistov Hlohovec fond disponoval 27,8893 % plus 0,9041 % a v Urbárskej spoločnosti p. s. Tepličky disponoval 1,9443 % . Z notárskej zápisnice vyplýva, že uznesenie č. 5 bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou, ktorá predstavovala 64,94 % vlastníkov poľovných pozemkov. Po odpočítaní vyššie uvedených percent poľovných pozemkov vo vlastníctve členov pozemkových spoločenstiev nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, ktorá je základnou hmotnoprávnou podmienkou na

spoločenstiev. Správny súd túto skutočnosť taktiež konštatoval. Uvedená skutočnosť neznamená, že by za tejto situácie mohol fond rozhodovať o užívaní podielov na spoločných nehnuteľnostiach, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá sám, pretože takúto kompetenciu mu zákon o pozemkových spoločenstvách nepriznáva. Nie je dôvodná ani námietka o obmedzení vlastníckeho práva spoluvlastníkov poľovných pozemkov, ktorých podiely spravuje fond, keďže namietané porušenie sa netýka žalobcov.

žalovaného. Preto kasačný súd nevyhodnotil námietku, že zmluvu o užívaní poľovného revíru uzavrela na strane nájomcu t.j. poľovníckej organizácie oprávnená osoba. Kasačný súd neprihliadol ani na vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti, ktoré sa týkalo výlučne tejto sťažnostnej námietky.

53. Toto rozhodnutie bol prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.