6Sžk/38/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): NUBIUM, s.r.o., Trenčianska 705/55, Bratislava, IČO: 47545674, právne zastúpený: JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát, Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti ďalšieho účastníka konania: Mesto Nitra, Štefánikova trieda 60, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/014744-2 z 25. marca 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 11S/39/2019-96 z 10. júna 2020, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

stavby. 2. Žalobca podal dňa 29. decembra 2017 na prvostupňový orgán žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 2 ks - obojstranná reklamná stavba typu billboard, najväčšia plocha reklamnej stavby - 5,1 x 2,4 m, p. č. XXXX/X reg. „C“, k.ú. N., popri F. ul., a to po dobu platnosti nájomnej zmluvy (ďalej aj len „žiadosť“). 3. Žalobca na základe výzvy stavebného úradu č. 125/2018-003-Re z 15. januára 2018 svoju žiadosť dňa 6. februára 2018 doplnil o informatívnu kópiu listu vlastníctva, písomné splnomocnenie, doklad o úhrade správneho poplatku a Nájomnú zmluvu č. 517/2002/SMM z 27. júna 2002 uzavretú s prenajímateľom - ďalším účastníkom (ďalej aj len „nájomná zmluva“) na dobu neurčitú a Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve uzavretého 9. marca 2015 (ďalej aj len „dodatok č. 1“), z ktorého čl. 2 bodu 3 vyplývalo, že pôvodné znenie článku II.

Prvostupňový orgán následne vydal rozhodnutie č. 125/2018-007-Re z 21. marca 2018, ktorým podľa § 60 ods. 2 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj len „stavebný zákon“) zastavil konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby.

č. 113/2018-013-Re z 23. novembra 2018, ktorým podľa § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona zastavil konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby z dôvodu, že žalobca ako stavebník doložil nájomnú zmluvu a dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, pričom z dodatku vyplýva, že nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to odo dňa účinnosti zmluvy do 31.

ukončená. 6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Konštatoval, že nájomný vzťah medzi žalobcom a prenajímateľom sa neobnovil, tak ako tvrdil žalobca, pretože prenajímateľ podal v lehote žalobu na vypratanie nehnuteľnosti.

7. Krajský súd konštatoval, že konanie o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení predstavuje rozhodovací procesný postup, výsledkom ktorého je rozhodnutie o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení alebo rozhodnutie o zastavení konania podľa § 60 stavebného zákona, ak žiadateľ nepredložil požadované a zákonom deklarované doklady na posúdenie jeho žiadosti o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení.

8. Krajský súd poukázal na to, že žalobca k žiadosti predložil stavebné povolenie č. 13318/ 2015-004-La zo dňa 21. septembra 2015, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že ide o dočasnú stavbu na obdobie do 31. decembra 2017 a uviedol, že stavebný zákon pozná pojem „zmena doby trvania reklamnej stavby“ (§ 67 ods. 4) a ak stavebník reklamné stavby, ako jestvujúce reklamné zariadenia, ktoré už komplexne povolené boli, mieni naďalej užívať, má možnosť požiadať príslušný stavebný úrad o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím doby jej trvania, čo žalobca urobil, avšak na výzvu stavebného úradu nedoplnil svoju žiadosť o doklad preukazujúci iné právo k pozemku (nová nájomná zmluva alebo listom vlastníctva k pozemku). V tejto súvislosti konštatoval, že možnosť postupu podľa § 137 stavebného zákona (existencia občianskoprávnych a iných námietok), na ktorú žalobca poukazoval, považuje za neopodstatnenú, pretože vlastnícky vzťah k pozemku bol preukázaný výpisom z listu vlastníctva a vyjadrením prenajímateľa pozemku, na ktorom je umiestnené reklamné zariadenie, o skončení nájomného vzťahu so žalobcom, pričom stavebný úrad

V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že žalobca podal neúplnú žiadosť, ktorú na výzvu správneho orgánu nedoplnil doklad preukazujúci právo k pozemku, na ktorom sú predmetné reklamné stavby a preto stavebný úrad bol, ešte pred posúdením samotnej žiadosti povinný zastaviť konanie v zmysle § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona. Ďalej konštatoval, že podanie občianskoprávnej žaloby je dôsledok jeho správania a nerešpektovania dvojstranných právnych úkonov, účastníkom ktorých bol sám a samotného zákona v oblasti súkromnoprávnej sfére (upozornenie, že predložená nájomná zmluva v znení dodatku č. 2 ho oprávňovala užívať pozemok, na ktorom sú predmetné reklamné stavby iba do 31. decembra 2017).

11. Krajský súd považoval za neopodstatnenú taktiež námietku, v rámci ktorej žalobca žalovanému vytkol, že ešte dňa 11. februára 2019, teda pred vydaním druhostupňového rozhodnutia, previedol vlastnícke právo k reklamným stavbám na právneho nástupcu, ktorým je V. E., Trento TN, Talianska republika. K tomu krajský súd uviedol, že kúpnu zmluvu žalobca priložil ako prílohu k správnej žalobe, avšak nie je možné zistiť, či ide o originál, za akým účelom bola spísaná, či ide o právny úkon medzi podnikateľmi, nakoľko kupujúci je identifikovaný ako fyzická osoba, bez jeho bližšej špecifikácie, bez overenia podpisov účastníkov zmluvy. Krajský súd ďalej uviedol, že pri takto opísanom zmenenom stave žalobca v žalobe neuvádzal a nezdôvodnil, prečo žalovanému nevrátil žalobou napadnuté rozhodnutie, ak sa už necítil účastníkom administratívneho konania a podal správnu žalobu na tunajší súd o preskúmanie tohto rozhodnutia, v dôsledku čoho uvedenú námietku považuje za účelovú.

V dôsledku uvedeného krajský súd konštatoval, že táto námietka nemá oporu v administratívnom spise a je nedôvodná. 13. K námietke týkajúcej sa práva účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, krajský súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 209/04 z 23. júna 2004 a uviedol, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci, pričom napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá a žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a vysvetlil podstatu podmienok § 67 stavebného zákona. 14. Žalobca ako sťažovateľ podal v zastúpení advokátom, včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP a navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

Podľa názoru sťažovateľa žalovaný neaplikáciou § 137 stavebného zákona totiž nahradil činnosť všeobecného súdu svojou činnosťou a tak prejudikoval rozhodnutie civilného súdu občianskoprávnej otázke. Uviedol, že reflektovaním § 137 stavebného zákona by správne orgány mali správne postupovať tak, že by sa pokúsili o dohodu medzi účastníkmi o občianskoprávnej námietke a pri pretrvávaní tohto sporu by mali odkázať príslušného účastníka so žalobou na súd. Ďalej namietal, že správne orgány neposudzovali ani to, že by tu otázka sporu o akejkoľvek občianskoprávnej námietke bola a bez ohľadu na obsah spisu o takej otázke rozhodli, čo je zrejmé aj z ich odôvodnení. V tejto súvislosti poukázal na to, že správne orgány posudzovali aplikáciu § 676 ods. 2

K bodu 47 napadnutého rozsudku namietal, že z odôvodnení správnych orgánov nie je zrejmé, že by mal sťažovateľ podávať žalobu, ak občianskoprávna námietka mala byť riešená ako predbežná otázka. Sťažovateľ namietal, že odôvodnenie krajského súdu v bodoch 45 až 50, nie je pre neho ako pre priemerného adresáta zrozumiteľné, čím je daný kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, keď nesprávnym procesným postupom v podobe nepreskúmateľného odôvodnenia zasiahol krajský súd do práva sťažovateľa na presvedčivé a pre priemerného adresáta pochopiteľné odôvodnenie.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ poukázal na obsah práva na spravodlivý proces, ktoré obsahuje aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatneným nárokom a s obranou proti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Sťažovateľ uviedol, že hoci odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku strany, ktorú nastolila, napadnutý rozsudok krajského súdu tieto predpoklady zákonnosti nespĺňa. Pokiaľ ide o neakceptovanie námietky týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k reklamným stavbám na právneho nástupcu, sťažovateľ namieta, že mu nie je zrejmé, akým spôsobom mal vrátiť napadnuté rozhodnutie žalovanému, čo konštatoval krajský súd. Ďalej namietal, že kúpna zmluva, ktorou previedol vlastnícke právo k reklamným stavbám na talianskeho občana je zo dňa 11. februára 2019 pričom odvolanie je zo dňa 21. decembra 2018 a preto kúpna zmluva bola pripojená až k žalobe.

orgáne. Sťažovateľ v tejto súvislosti namietal, že v prípade zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť stavebného úradu ide o zamestnancov obce, ktorí zabezpečujú činnosti Útvaru hlavného architekta mesta Nitra, pričom táto skutočnosť vyplynula až neskôr v

17. V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 757/2004 Z.z.“) odo dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na konanie vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu SR 27. novembra 2020 a bola zaregistrovaná pod sp.zn. 6Sžk/38/2020.

Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu SR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

18. Podľa § 464 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

,,14. Podľa § 67 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „stavebný zákon“), ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.

To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. 16. Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.

rozhodnutia, e) vzal žiadosť o stavebné povolenie späť, f) začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť. 18. Podľa § 137 ods. 1 až 4 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.

19. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len ,,OZ“) v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. 21. Kasačný súd považuje za kľúčové pre rozhodnutie vo veci posúdenie otázky, či bolo zákonným postupom, keď prvostupňový orgán podľa § 60 ods. 2 písm. c/ stavebného zákona zastavil konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby z dôvodu, že sťažovateľ ako stavebník nepreukázal dokladmi vlastníctvo resp. iné právo k pozemku, na ktorom boli umiestnené predmetné reklamné stavby, a to bez toho, aby aplikoval § 137 stavebného zákona.

Z uvedených dôvodov opakované skutkové a právne závery krajského súdu explicitne nezdôvodňuje. Naviac, kasačný súd udáva, že krajský súd sa so všetkými relevantnými žalobnými bodmi, riadne vysporiadal a podrobne až vyčerpávajúco zdôvodnil svoje rozhodnutie, pričom racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové aj právne závery.

pozemkom. V tejto súvislosti je však potrebné vziať do úvahy rozhodujúce skutkové okolnosti, ktorými je v prvom rade dostatočne jasné a presné určenie konca prenájmu pozemku, na ktorom sa nachádzala dotknutá reklamná stavba, pričom podľa nájomnej zmluvy č. 35/2001 SMM zo dňa 02.08.2001 v spojení s dodatkom č. 2 zo dňa 09.03.2015 bola predmetná zmluva uzavretá na dobu určitú a to do 31.12.2017. Ďalšou skutkovou okolnosťou bolo, že sťažovateľ bol prenajímateľom vopred upozornený na koniec nájomnej zmluvy resp. neskôr vyzvaný na odstránenie reklamnej stavby. Sťažovateľ nepreukázal vlastnícke alebo iné právo k pozemku, keďže nepredložil ani novú nájomnú zmluvu ani výpis z listu vlastníctva.

24. Pri aplikácii § 137 stavebného zákona stavebný úrad musí dôsledne vyhodnotiť charakter námietok, či ide skutočne o občianskoprávne námietky alebo námietky územno-technického, prípadne stavebnotechnického charakteru, ktoré sú upravené inými právnymi predpismi. Kasačný súd však zdôrazňuje, že nemožno akceptovať, aby akákoľvek otázka, ktorá môže mať presah do občianskoprávnej oblasti, a ktorú si účastník v konaní podľa stavebného práva uplatní, automaticky a bez prihliadnutia na jej obsah zakladala zákonný dôvod na postup podľa § 137 stavebného zákona. Obsahom námietky sťažovateľa, ktorá mala občianskoprávny presah nebolo domáhanie sa ochrany vlastníctva, ale namietané predĺženie doby nájmu, čo však, ako správne konštatoval aj krajský súd v napadnutom rozsudku, nemalo oporu v zákone a teda kasačný súd s ohľadom na skutkové okolnosti uvedené nepovažuje za tzv. predbežnú otázku, pri ktorej by bolo potrebné aplikovať § 137 stavebného zákona. Kasačný súd v tejto súvislosti konštatuje, že judikatúra (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžp/23/2013 zo dňa z

25. Námietku sťažovateľa o zmätočnom a nejasnom odôvodnení rozhodnutia krajského súdu kasačný súd považuje za nedôvodnú, keďže krajský súd, aj s odvolaním sa na skutkové zistenia dostatočne ozrejmil právne závery, aj spolu s citáciou relevantných právnych predpisov.

20. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa §167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal, žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona a ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 169 SSP, keďže im nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinnosti. 21. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 24. februára 2022