6Sžk/4/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD. LL.M. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu(sťažovateľa): A.. J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX R. J., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO 4N 6454/2016-6609/2018, ČRZ: 33849/2018 zo dňa 13. marca 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/59/2018-45 zo dňa 24. septembra 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/59/2018-45 zo dňa 24. septembra 2020 tak, že rozhodnutie žalovaného č. KaPO 4N 6454/2016-6609/2018, ČRZ: 33849/2018 zo dňa 13. marca 2018 zrušujea vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Sťažovateľovi pri z náva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania, ako aj na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred krajským súdom.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z., v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) odňal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, vedenej na Krajskom súde v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) pod sp. zn. 7S/13942/2010. 2. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa z výzvy krajského súdu dozvedel, že v predmetnej právnej veci žalobca ako oprávnená osoba odvolal určenému advokátovi JUDr. Vladimírovi Novákovi plnomocenstvo. Na základe tejto informácie žalovaný vyzval žalobcu, aby sa ku skutočnosti o odvolaní plnej moci udelenej určenému advokátovi v konaní vedenom na krajskom súde vyjadril. Dňa 28.02.2018 bola žalovanému doručená odpoveď žalobcu, v ktorej potvrdil, že ustanovenému advokátovi JUDr. Novákovi listom zo dňa 18.02.2017 odvolal plnú moc vo všetkých veciach, v ktorých ho JUDr. Novák zastupoval, vrátane konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/13942/ 2010. 3. Zo žiadosti žalobcu o zmenu advokáta zo dňa 25.02.2017, doručenej žalovanému dňa 03.03.2017, nachádzajúcej sa v spise žalovaného číslo 2N 13006/15-5292/17, nevyplýva, že by žiadal centrum o zmenu advokáta v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/13942/2010, nakoľko to žalobca neuviedol medzi vymenovanými súdnymi konaniami. 4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že v danej veci ide o nesúčinnosť žalobcu, keďže jeho rozhodnutie odvolať plnú moc je kľúčové aj pre ustanoveného advokáta, ktorý proti výslovne prejavenej vôli žalobcu nemôže vo veci, v ktorej bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, ďalej postupovať. Vychádzajúc z uvedeného mal žalovaný za to, že v danej veci ide teda o nesúčinnosť oprávnenej osoby voči určenému advokátovi tým, že mu odvolala plnú moc (naviac bez preukázania dôvodov na zmenu advokáta pred centrom v tejto konkrétnej veci, t. j. v konaní vedenom pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 7S/13942/2010). Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný s poukazom na § 12 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci žalobcovi odňal nárok na poskytovanie právnej pomoci.

5. Včas podanou žalobou na Krajský súd v Košiciach dňa 28.04.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať úplnú náhradu trov konania.

Krajský súd vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný vydal preskúmavané rozhodnutie. Z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že žalovanému bolo dňa 28.02.2018 doručené podanie žalobcu zo dňa 26.02.2018, v ktorom tento odvolal plnomocenstvá právneho zástupcu JUDr. Nováka vo všetkých veciach (pozn. kasačného súdu - správne má byť v ktorom potvrdil odvolanie plných mocí), čoho následkom bolo rozhodnutie žalovaného o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci v zmysle citovaných zákonných ustanovení zákona o poskytovaní právnej pomoci.

Krajský súd zhodne so správnym orgánom skonštatoval, že žalobca odvolaním plnomocenstva zmaril účel poskytnutia bezplatnej právnej pomoci, preto žalovaný zákonným spôsobom rozhodol o odňatí poskytovania právnej pomoci žalobcovi v zmysle § 14 ods.1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci.

10. K námietke žalobcu, že krajský súd rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 114 SSP, hoci sa žalobca z pojednávania ospravedlnil a žiadal o jeho odročenie, krajský súd uviedol, že žalobcom uvádzané dôvody pre odročenie pojednávania (nedostatok finančných prostriedkov, zdravotné dôvody synov, pandémia COVID-19) žiadnym podrobnejším spôsobom neodôvodnil a ani ich nepreukázal. Krajskému súdu nebolo zrejmé, ako by žalobcom uvedené skutočnosti mohli brániť v jeho účastí na pojednávaní.

III. Konanie na kasačnom súde

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 6Sžk/4/2021. Od 1. augusta 2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

16. Senát Najvyššieho správneho súdu SR konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 SSP, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol správnu žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného, ktorým mu bol odňatý nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci z dôvodu podľa § 14 ods. 1 písm. a) predmetného zákona, teda, že sťažovateľ neposkytoval ustanovenému advokátovi potrebnú súčinnosť.

20. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva, že sťažovateľ dňa 25.02.2017 požiadal žalovaného o zmenu advokáta, z uvedenej žiadosti sťažovateľa však podľa žalovaného nevyplývalo, že by sťažovateľ žiadal o zmenu advokáta aj v predmetnom súdnom konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 7S/13942/2010, „nakoľko to oprávnená osoba ani neuviedla medzi v liste vymenovanými súdnymi konaniami“.

[. . .].“ 22. Podľa § 12 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci: „Ak oprávnená osoba neudelí plnomocenstvo na úkony súvisiace s poskytovaním právnej pomoci centru alebo určenému advokátovi alebo ak udelené plnomocenstvo odvolá, nemá nárok na určenie iného advokáta; to neplatí, ak oprávnená osoba preukáže nečinnosť advokáta alebo jeho vzťah k protistrane.“

24. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci: „Centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, ak oprávnená osoba neposkytuje centru, určenému advokátovi alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť.“

27. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku: „Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.“

29. Podstata námietok sťažovateľa spočívala v tom, že krajský súd a žalovaný vec nesprávne právne posúdili, keď mu odňali nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že ustanovenému advokátovi neposkytoval potrebnú súčinnosť, pričom sťažovateľ tvrdil, že sám advokát bol vo veciach, v ktorých mu bol ustanovený, nečinný, a udelenú plnú moc odvolal, aby advokát „nepáchal ďalšie škody“. Krajský súd uzavrel, že ak chcel sťažovateľ dosiahnuť zmenu v osobe ustanoveného advokáta, mal žalovaného požiadať najprv o zmenu, a nie plnú moc odvolať.

31. Kasačný súd na jednej strane súhlasí s názorom krajského súdu a žalovaného v tom, že dôvodom odňatia právnej pomoci podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona o právnej pomoci je aj odvolanie plnomocenstva určenému advokátovi, pretože toto je nepochybne možné považovať za neposkytnutie súčinnosti určenému advokátovi. Aplikáciu tohto dôvodu je však potrebné vnímať aj v kontexte § 5d ods. 2 a § 12 ods. 2 zákona o právnej pomoci a ak je odvolanie plnomocenstva advokátovi len následkom preukázanej nečinnosti advokáta, potom je potrebné skúmať aj samotnú nečinnosť advokáta a vôľu oprávneného mať naďalej priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a byť zastúpený iným advokátom. Oprávnenému teda nemožno bez ďalšieho odňať právnu pomoc z dôvodu, že tento odvolá plnomocenstvo advokátovi, ak je takéto odvolanie obranou oprávneného proti následkom nečinnosti advokáta a tento chce byť naďalej zastúpený.

33. Kasačný súd si je vedomý, že štandardne oprávnený subjekt nespokojný s ustanoveným advokátom najprv požiada centrum o zmenu advokáta a po ustanovení nového advokáta plnomocenstvo pôvodnému advokátovi odvolá. Podľa kasačného súdu však v praxi môžu nastať situácie a zákon o poskytovaní právnej pomoci taký postup nevylučuje, že oprávnený subjekt, ktorý má dôvodné obavy z nesprávneho alebo úplne pasívneho postupu advokáta a z toho plynúcich nepriaznivých následkov pre výsledok právnych vecí, v ktorých ho tento advokát zastupuje, plnomocenstvo tomuto advokátovi najprv odvolá a následne bude centru preukazovať nečinnosť advokát a požiada o zmenu advokáta. Pochopiteľne, ak oprávnený subjekt najprv odvolá plnomocenstvo pôvodnému advokátovi a o ustanovenie nového advokáta (o zmenu advokáta) požiada až neskôr, sám sa vystavuje riziku, že nebude právne zastúpený minimálne po dobu, kým dôjde k rozhodnutiu o zmene advokáta.

34. Kasačný súd teda hodnotí ako nesprávny právny názor žalovaného i krajského súdu, že oprávnený subjekt automaticky stratil v dôsledku odvolania plnomocenstva nárok na poskytovanie právnej pomoci, keďže vopred nepožiadal o zmenu advokáta. Naopak, kasačný súd zastáva právny názor, že oprávnený nemusí podľa zákonného znenia striktne tvrdiť a preukazovať centru nečinnosť advokáta a podávať žiadosť o zmenu advokáta ešte pred odvolaním plnomocenstva, najmä ak hrozí nebezpečenstvo vzniku škody a ak by oprávnený strpením ďalšej nečinnosti advokáta mal utrpieť ujmu na svojich právach. Stačí, že tak urobí

35. Z administratívneho spisu má kasačný súd za preukázané, že po tom, ako sa žalovaný z výzvy krajského súdu dozvedel, že sťažovateľ mal odvolať plnú moc udelenú ustanovenému advokátovi, vyzval sťažovateľa listom z 30.01.2018 doručenom sťažovateľovi 23.02.2018 (ďalej aj „výzva“), aby sa k uvedenej veci vyjadril a predložil kópiu odvolania plnej moci v lehote 10 dní od doručenia výzvy s upozornením, že v zmysle § 13 ods. 3 zákona o poskytovaní právnej pomoci je povinný na výzvu centra preukázať skutočnosti preukazujúce trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. V prípade, že tak neurobí (nepredloží všetky požadované doklady preukazujúce trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci), centrum rozhodne o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci.

JUDr. Nováka. 37. Následne dňa 13.03.2018 žalovaný vydal preskúmavané rozhodnutie o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci sťažovateľovi s tým, že vo vzťahu k dôvodom na zmenu advokáta žalovaný jednoducho konštatoval, že sťažovateľ nepreukázal dôvody na zmenu advokáta v konkrétnej veci.

Nováka ako aj na skutočnosť, že žalovaný má z vlastnej činnosti informácie, pre ktoré sťažovateľovi v inej veci zmenil tohto konkrétneho advokáta. Kasačný súd má za to, že sťažovateľ si odpoveďou na výzvu centra splnil svoju povinnosť tvrdenia ohľadne nečinnosti advokáta; je síce pravda, že svoje tvrdenie nepodložil konkrétnymi dôkazmi, poukázal však na iné konanie žalovaného, v ktorom mu predmetného advokáta žalovaný zmenil (navyše, žalovaný bol povinný prihliadať aj na zásadu nemožnosti preukazovania negatívnych skutočnosti - nečinnosti). Na základe uvedeného má kasačný súd za to, že pokiaľ žalovaný považoval odpoveď sťažovateľa na jeho výzvu za nedostatočnú a nečinnosť advokáta za nedostatočne preukázanú, mal sťažovateľa vyzvať na doplnenie alebo vyjasnenie jeho podania, resp. mal svoje šetrenie zamerať aj na zistenie nečinnosti ustanoveného advokáta v konaní pred súdom, obstarať si v konaní vyjadrenie ustanoveného advokáta k námietkam sťažovateľa a nie bez ďalšieho skúmania rozhodnúť o odňatí nároku na poskytovanie bezplatnej právnej pomoci.

39. Zároveň podľa § 12 ods. 3 zákona o poskytovaní právnej pomoci má advokát povinnosť vždy informovať centrum o skončení zastupovania. V predmetnom prípade tak ustanovený advokát nevykonal, čím došlo z jeho strany k porušeniu jeho povinnosti. Na žiadosť centra je advokát tiež povinný bez zbytočného odkladu centrum informovať o aktuálnom stave

súde. Na základe uvedeného má kasačný súd za to, že žalovaný mal k dispozícii minimálne indície, na základe ktorých mohol získať dôvodné pochybnosti o súčinnosti ustanoveného advokáta. Nič mu nebránilo vyzvať sťažovateľa na preukázanie tejto nečinnosti v súlade so zásadou súčinnosti, resp. skutkový stav ustáliť aj na základe ďalších dôkazov (zmena totožného advokáta v inej veci, pasivita advokáta voči centru).

(iv) spoľahlivo nezistil skutočný stav veci (§ 3 ods. 5 a § 46 správneho poriadku), keď bez ďalšieho skúmania vychádzal iba zo skutočnosti, že sťažovateľ odvolal plnú moc, (v) žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s námietkami sťažovateľa o nečinnosti ustanoveného advokáta, ktoré by zakladali dôvod na určenie iného advokáta podľa § 12 ods. 2 časť vety za bodkočiarkou zákona o poskytovaní právnej pomoci. 41. Účelom zákona o poskytovaní právnej pomoci je vytvorenie systému poskytovania právnej pomoci a zabezpečenie jej poskytovania v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, pričom práve sťažovateľ bezpochyby predstavuje osobu v materiálnej núdzi, ktorá si nemôže dovoliť sama hradiť právne služby. Navyše o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci žiadal v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR, kde SSP ustanovuje podmienku povinného právneho zastúpenia, pričom v prípade nedostatku hrozí, že správny súd konanie zastaví.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené závery kasačný súd konštatuje, že námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci sú dôvodné, pričom krajský súd pochybil, keď dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby a v napadnutom rozhodnutí iba prevzal argumentáciu

V ďalšom konaní žalovaný po dôslednom preskúmaní veci opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 44. Kasačný súd námietku sťažovateľa, že mu krajský súd neumožnil konať pred súdom a uplatniť tak jemu patriace procesné práva vyhodnotil ako nedôvodnú. Kasačný súd uvádza, že v žiadosti o odročenie pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie, ale je potrebné preukázať ich dôvodnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Cdo 167/2010 ). Všeobecné konštatovanie sťažovateľa o nepriaznivej pandemickej situácii, jeho zlej finančnej situácii a zdravotnom stave jeho detí, nepodložené žiadnymi konkrétnymi tvrdeniami a dôkazmi vo vzťahu ku sťažovateľovi tak podľa kasačného súdu nepredstavuje dôležitý dôvod na odročenie súdneho pojednávania.

súdom. V zmysle § 175 ods. 2 SSP v spojení s dôvodovou správou k § 467 SSP (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu. 46. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov

V Bratislave dňa 26. októbra 2022