6Sžk/7/2021
ECLI:SK:NSSSR:2023:4020200064.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/20/2020
- IČS
- 4020200064
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/X, XXX XX B., právne zast. Advokátska kancelária Perhács s.r.o., so sídlom 353, 951 73 Jelenec, IČO: 51864983, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky č. SPOU-PO-PK-76/2019 zo dňa 04.12.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/20/2020 zo dňa 30.09.2020, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Prezident Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej aj „odvolací orgán“) rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-76/2019 zo dňa 04.12.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej aj „zákon č. 73/1998 Z. z.“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. 272 zo dňa 16.09.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), na základe ktorého bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. f) v spojení s § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej aj „Policajný zbor SR“ alebo „Policajný zbor“).
2. Dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR bola skutočnosť, že žalobca bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a to rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/14/2015 zo dňa 18.09.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/24/2019 zo dňa 25.06.2019, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na peňažný trest vo výške 1.500,- eur. Keďže bol žalobca právoplatne odsúdený za úmyselné trestný čin, nespĺňal podmienku bezúhonnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z..
3. Nadriadený zistil dôvod prepustenia dňa 16.08.2019 a dňa 28.08.2019 bol žalobca upovedomený o začatí a dôvode konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR. Následne po zhromaždení všetkých dostupných podkladov a ich vyhodnotení a spracovaní návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru bol žalobca oboznámený s návrhom a dôkazmi dňa 10.09.2019 a bol poučený o možnosti predložiť svoje písomné pripomienky, námietky alebo dôkazy. Žalobca predložil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že vzhľadom na doterajší priebeh jeho služobného pomeru a dosiahnutým výsledkom je jeho prepustenie zo služobného pomeru neprimeranou sankciou.
4. Riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre (ďalej aj „riaditeľ KRPZ v Nitre“) zhodnotil služobnú činnosť žalobcu a v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že žalobca plnil úlohy na primeranej úrovni a do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia mu boli udelené dve disciplinárne odmeny a pätnásťkrát mu bolo uložené disciplinárne opatrenie. 5. Žalobca v rámci odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/24/2019 zo dňa 25.06.2019 a rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/14/2015 zo dňa 18.09.2018 podal dovolanie. V rámci odvolacieho konania predložil žalobca rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 6Tdo/28/2019 zo dňa 9.10.2019, ktorým bolo na základe podaného dovolania zrušené uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/35/2018 zo dňa 12.06.2018 a rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/34/2015 zo dňa 14.02.2018, ako aj ďalšie rozhodnutia
na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo ich zrušením, stratili podklad. Odvolávajúc sa na tento rozsudok Najvyššieho súdu SR žalobca žiadal, aby odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšia konanie a rozhodnutie.
6. Odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí na odvolacie dôvody žalobcu uviedol, že rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. sp. zn. 1T/34/2015 zo dňa 14.02.2018 a uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/35/2018 zo dňa 12.06.2018 boli relevantným podkladom na rozhodnutie, pričom rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/28/2019 zo dňa 09.10.2019
zrušené neboli. Prvostupňový orgán na základe týchto podkladov náležite posúdil skutočný stav veci, ktorý sa do dňa rozhodnutia odvolacieho orgánu nezmenil. Pripustenie dovolacích dôvodov Najvyšším súdom SR v trestnej veci nespôsobuje zmenu skutočného stavu veci v samotnom konaní vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z.
II. Konanie pred krajským súdom
7. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou dňa 07.02.2020 Krajskému súdu v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie. 8. Žalobca predovšetkým namietal, že: - postup a rozhodnutia orgánov verejnej správy sú nezákonné a neobsahujú riadne, dostatočné a presvedčivé odôvodnenia, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Dôvodom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia je podľa sťažovateľa skutočnosť, že jeho odôvodnenie je abstraktné a odvolací orgán žiadnym spôsobom nereflektuje na odvolacie dôvody žalobcu, - zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy nie je dostatočné pre posúdenie veci, - skutočnosti uvedené v dovolaní s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/28/2019 zo dňa 09.10.2019 dostatočne odôvodňujú reálny predpoklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v jeho prospech, teda zrušenia odsudzujúceho rozsudku, ktorý bol jediným predpokladom jeho prepustenia zo služobného pomeru, pretože v prípade zrušenia odsudzujúceho rozsudku by rozhodnutia orgánov verejnej správy o prepustení stratili podklad, - odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje náležitosti uvedené v § 241 ods. 3 zákona o štátnej službe a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný riadil a prečo nevzal argumentáciu žalobcu do úvahy.
9. Rozsudkom sp. zn. 11S/20/2020 zo dňa 30.09.2020 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) krajský súd zamietol správnu žalobu a nepriznal žalovanému náhradu trov konania. 10. Krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol, že - orgán verejnej správy bol v predmetnej veci povinný postupovať podľa § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z., keď rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/14/2015 zo dňa 18.09.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/24/2019 zo dňa 25.0.2019 bol žalobca právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Preto bol postup orgánov verejnej správy pri prepustení žalobcu zo služobného pomeru plne zákonný,
- žalobca bližšie nešpecifikoval ním vznesené námietky proti žalobou napadnutému rozhodnutiu a prvostupňovému rozhodnutiu, - prvostupňový orgán vydal svoje rozhodnutie po oboznámení sa s dôkazmi, ktorými bol riadne objasnený skutočný stav veci a toto rozhodnutie bolo náležite odôvodnené, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti vyplývajúce z § 241 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. V rozhodnutí boli uvedené skutočnosti, ktoré slúžili orgánu verejnej správy ako podklad pre vydanie rozhodnutia ako aj úvaha, ktorou bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a zároveň obsahovalo aj uvedenie právnych predpisov, na základe ktorých bolo vo
veci rozhodnuté. Rovnako tak napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, - námietka abstraktnosti napadnutého rozhodnutia nie je dôvodná. Odvolací orgán sa nemohol vysporiadať s dovolacími dôvodmi žalobcu proti trestnému rozsudku krajského súdu a nemohol dať na ne odpoveď, pretože toto je úlohou dovolacieho súdu a do jeho kompetencie orgán verejnej správy nemôže zasahovať, - Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 6 Tdo/28/2019 zo dňa 09.10.2019 rozhodol, že uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/35/2018 zo dňa 12.06.2018 i v konaní, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v neprospech obvineného, a toto uznesenie zrušil v celom rozsahu. Rovnako tak zrušil rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/34/2015 zo dňa 14.02.2018 a ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo ich zrušením, stratili podklad. Tento rozsudok sa ale týka iného obvineného (nie žalobcu), iného uznesenia Krajského súdu v Nitre a iného rozsudku Okresného súdu Komárno a netýka sa právoplatných rozhodnutí, z ktorých vychádzali orgány verejnej
správy pri rozhodovaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. Existencia tohto rozsudku Najvyššieho súdu SR nemá na konanie vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru žiadny vplyv, - Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4Sž/128/2003 zo dňa 30.03.2004 (94/2004 ZSR) uviedol, že na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z. je postačujúce splnenie jednej z troch podmienok a v danom prípade touto podmienkou bolo právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin.
Uvedený prepúšťací dôvod zo služobného pomeru bol daný existenciou právoplatných odsudzujúcich rozsudkov vo vzťahu ku žalobcovi, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.
III. Konanie na kasačnom súde
11. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť sťažovateľ podal z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“), keď mal za to, že krajský súd ťažiskovú argumentáciu nesprávne právne posúdil a súčasne zo strany krajského súdu došlo k porušeniu sťažovateľovho práva na spravodlivý proces. 12. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a stotožniac sa s preskúmavaným rozhodnutím krajského súdu navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.
IV. Právny názor kasačného súdu
13. Najvyšší správny súd SR začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 6Sžk/7/2021. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.
14. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia.
Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal žalobca - sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami.
15. V danej veci sa jedná o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bol sťažovateľ prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Prepustenie bolo vykonané s odkazom na § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z., keď sťažovateľ bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a to prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/14/2015 zo dňa 18.09.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/24/2019 zo dňa 25.06.2019.
16. Podľa § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody.
17. Podľa § 193 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenia nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru. Policajtovi musí
byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) navrhovať dôkazy a obhajovať sa. 18. Podľa § 194 ods. 1 pred bodkočiarkou zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.
19. Kasačný súd na začiatok uvádza, že rozsah súdneho prieskumu v prejednávanej veci je limitovaný skutočnosťou, že správne súdy nie sú skutkovým súdmi, ale posudzujú len právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu sa prieskum zameriava na zodpovedanie otázky, či kompetentné orgány rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
20. V prejednávanom prípade je nesporné, že sťažovateľ bol právoplatným rozsudkom odsúdený za úmyselný trestný čin počas trvania služobného pomeru, a preto aj podľa názoru kasačného súdu bola splnená zákonná podmienka ustanovenia § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z. na prepustenie sťažovateľa zo služobného pomeru. Kasačný súd poukazuje na to, že zákonné predpoklady prepustenia (v predmetnom prípade právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin) musia byť splnené v čase rozhodovania o prepustení. Zákon č. 73/ 1998 Z. z. v § 192 ods. 1 písm. f) upravuje následok pre prípad právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin pre príslušníka Policajného zboru, a to jeho prepustenie zo služobného
pomeru. V prípade, ak sú splnené zákonné podmienky, upravené v tomto ustanovení (je zrejmé, že v danom prípade splnené boli), príslušný orgán, ako vyplýva z prvej časti vety tohto ustanovenia, prepustí policajta zo služobného pomeru. Toto ustanovenie neupravuje fakultatívnu možnosť, ale stanovuje obligatórny postup orgánu verejnej správy bez možnosti správnej úvahy. 21.
Pokiaľ sťažovateľ namietal nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a napadnutého rozsudku s odkazom, že proti právoplatnému rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/14/2015 zo dňa 18.09.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/24/2019 zo dňa 25.06.2019 podal dovolanie a Najvyšší súd SR v skutkovo a právne obdobnej veci zrušil rozhodnutia súdov nižšieho stupňa, kasačný súd hodnotí túto námietku ako nedôvodnú. Ako už bolo spomenuté vyššie, pre prepustenie zo služobného pomeru v zmysle § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z. je podstatné splnenie zákonných predpokladov v čase rozhodovania o prepustení. Riaditeľ KRPZ v Nitre vydal personálny rozkaz dňa 16.09.2019 a odvolací orgán rozhodol o odvolaní sťažovateľa rozhodnutím zo dňa 04.12.2019. V tomto čase bol rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/14/2015 zo dňa 18.09.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/24/2019 zo dňa 25.06.2019, ktorým bol sťažovateľ odsúdený za úmyselný trestný čin právoplatný.
Z tejto skutočnosti vychádzali orgány verejnej správy a na tejto skutočnosti nezmenilo nič ani podané dovolanie sťažovateľa v jeho trestnej veci. Podané dovolanie iného obvineného v inej trestnej veci a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o tomto dovolaní, ktoré sa netýka predmetného prípadu, nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy v tejto veci, ako správne konštatoval aj krajský súd.
22. Kasačný súd na doplnenie uvádza, že z registra súdnych rozhodnutí mu je známe, že Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Tdo/75/2019 zo dňa 01.12.2020 dovolanie sťažovateľa podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol. Taktiež je kasačnému súdu známe, že sťažovateľ podal na Ústavný súd SR ústavnú sťažnosť, ktorou sa domáhal vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé konanie rozsudkom okresného súdu a postupom a uznesením najvyššieho súdu v spojení s postupom a rozsudkom krajského súdu. Ústavný súd SR uznesením sp. zn. III. ÚS 548/2021 zo dňa 14.10.2021 odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa s odôvodnením, že napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu SR obsahuje dostatok skutkových a právnych dôvodov, z ktorých nemožno dospieť k záveru, že rozhodnutie je svojvoľné alebo zjavne neopodstatnené.
23. Po preskúmaní veci dospel kasačný súd k názoru, že personálny rozkaz ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne aj obsahové náležitosti a vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Orgány verejnej správy pre potreby vyslovených záverov dostatočne zistili skutkový stav veci a tento po právnej stránke správne posúdili a svoje rozhodnutia aj náležite odôvodnili, pričom sa vysporiadali z námietkami sťažovateľa.
24. Po preskúmaní dôvodov kasačnej sťažnosti a s nimi súvisiacich sťažnostných bodov preto kasačný súd došiel k záveru, že tieto sú nedôvodné. Kasačný súd nezistil, že by napadnutým rozsudkom predovšetkým vo vzťahu k jeho odôvodneniu bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivý proces, resp. že by krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Kasačný súd tiež nezistil, že by nad rámec uplatnených sťažnostných bodov v zmysle § 453 ods. 2 SSP bolo v danej veci na mieste aplikovanie skutočností vyplývajúcich z § 195 písm. a) až e) SSP.
25. Z uvedených dôvodov preto kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 26. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a contrario, žalobca - sťažovateľ v kasačnom konaní nemal úspech, preto mu právo na náhradu trov kasačného konania nevzniklo. Kasačný súd zároveň nezistil splnenie zákonných podmienok pre postup súdu pri náhrade trov kasačného konania podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP.
27. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 21. júla 2023