6Sžrk/5/2021

1. Dňa 10.7.2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru doručený návrh z 9.7.2015 (podaný predávajúcou J. T. a žalobkyňou ako kupujúcou) na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/9/ Draž/540-1/540-2/541/542 z 9.7.2015 (v znení dodatku č. 1 z 20.7.2015) uzavretej medzi predávajúcou a kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území J. a zapísaných na LV č. XXXX ako parcely registra E KN č. XXX/X . - orná pôda vo výmere 57 m2, parc. č. XXX/X. - orná pôda vo výmere 461 m2, parc. č. XXX - orná pôda vo výmere 1104 m2 a parc. č. XXX - trvalé trávne porasty vo výmere 723 m2 (všetko vo vlastníctve predávajúcej v podiele 1/8).

3. Okresná prokuratúra Nitra podala proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5577/15 z 26.8.2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností protest prokurátora č. Pd 240/15/4403-2 z 16.10.2015, v ktorom navrhla toto rozhodnutie zrušiť.

5. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor následne rozhodnutím č. V 5577/2015-16 z 25.1.2016 prerušil vkladové konanie, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 8.7.2015 bol schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ a uvedeným dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov a vyzval účastníkov konania, aby doložili listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a to v lehote 7 dní od doručenia rozhodnutia.

Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím č. V 5577/2015-21 z 17.2.2016 podľa § 31b ods. 1 písm. f) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) zastavil vkladové konanie.

8. Všeobecnou správnou žalobou z 7.4.2016 žalobkyňa žiadala, aby správny súd zrušil oznámenie žalovaného o vybavení podania č. OU-NR-OOP5-2016/005676-4 UPo 23/2016-4 z 22.1.2016 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. UP 40/2015-7 z 2.11.2015 (ktorým vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra a zrušil ním napadnuté rozhodnutie z 26.8.2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností) a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 11S/

11. Žalobkyňa sa (všeobecnou) správnou žalobou včas podanou na krajskom súde domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. UP 40/2015-7 z 2.11.2015, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 12. Krajský súd rozsudkom č.k. 11S/57/2019-242 z 25.11.2020 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) žalobu zamietol a účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania. 13. Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil predovšetkým tým, že žalovaný správne zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie o vyhovení protestu a zrušení protestom napadnutého rozhodnutia o povolení vkladu, pretože v rámci vkladového konania musí orgán katastra v zmysle druhej vety § 31 ods. 1 katastrálneho zákona zohľadniť aj skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, pričom povahu takejto skutočnosti má aj vznik zákonného predkupného práva štátu v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov. Rozhodnutím o povolení vkladu, ktorým bol vznik predmetného zákonného predkupného práva štátu zo strany orgánu katastra ignorovaný, bol preto porušený zákon, na základe čoho bolo zrušenie rozhodnutia o povolení vkladu na podklade protestu prokurátora zákonné.

III. Konanie na kasačnom súde

14. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, pretože krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľka navrhla kasačnému súdu preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp.zn. 6Sžrk/5/2021. Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala žalobkyňa - sťažovateľka v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami. 19. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v obdobnej veci rozsudkom sp.zn. 4Sžrk/4/2019 z 5.5.2020 zamietol kasačnú sťažnosť žalovanej (sťažovateľky) proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/ 34/2016-107 zo dňa 22.11.2017. Skutkové a právne okolnosti v uvedených veciach sú ekvivalentné ako v súdenej veci, pričom právne posúdenie krajského súdu i kasačná sťažnosť sú v podstate rovnaké. 20. Kasačný súd preto v zmysle § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžrk/4/2019 z 5.5.2020 a cituje z neho nasledovné: „51. V konaní nebolo sporné, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401/2015 zo dňa 8. júla 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“, ktoré bolo doplnené uznesením vlády č. 413/2015 zo dňa 21. júla 2015. Stavba mala byť podľa uznesenia vlády umiestnená aj v katastrálnom území J..

V osvedčení bolo uvedené, že pozemky na realizáciu významnej investície o celkovej výmere 7.329.253 m2 sa nachádzajú v katastrálnom území K., J., T., Z., I. a Z., z toho pozemky v katastrálnom území J. sú vo výmere 2.255.622 m2.

54. Správny orgán prvého stupňa po predchádzajúcom dvojnásobnom prerušení konania (rozhodnutím zo dňa 14. augusta 2015 a zo dňa 24. augusta 2015 z dôvodov špecifikovaných v predmetných rozhodnutiach) vydal rozhodnutie č. V 5936/15-11 zo dňa 26. augusta 2015, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie označenej nehnuteľnosti v prospech žalobkyne na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20. júla 2015, v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 24. augusta 2015.

56. Následne správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. UP 53/2015-8 zo dňa 2. novembra 2015 vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 15. novembra 2015 a rozhodnutie č. V 5936/15-11 zo dňa 26. augusta 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil. Dňa 13. novembra 2015 správny orgán prvého stupňa prípisom č. UP 53/ 2015-10 opravil svoje rozhodnutie č. UP 53/2015-8 zo dňa 02. novembra 2015 tak, že v celom texte tohto rozhodnutia vypustil nesprávne znenie „Poľnohospodárska Pôda s.r.o. Bratislava“ a nahradil ho správnym znením „L. T.“.

58. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobkyne je rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/34/2016-107 zo dňa 22. novembra 2017, ktorým zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPo 14/2015-4/To OU-NR- OOP-2016/003404-4 k: Pd 247/15/4403-2 V 5936/2015 zo dňa 14. januára 2016, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z pohľadu, či kasačné námietky žalobkyne sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. 59. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo posúdenie, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými

60. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobkyne vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Nitre po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a k nemu pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 61.

správy. Podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Jeho základným obsahom je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora. Od podania protestu až do vydania rozhodnutia o proteste nevzniká právny vzťah medzi účastníkmi konania a konajúcim správnym orgánom, ani medzi účastníkmi konania a prokurátorom, keď podanie protestu nie je závislé na vôli účastníka konania, a to ani vtedy, ak naň dal podnet. Ak správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, protestu prokurátora vyhovie, ide o špeciálny prípad autoremedúry, nevyžadujúci súhlas účastníkov konania. Účastník konania má zákonné právo podať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok, v ktorom ale nie je možné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci. Odvolanie sa pripúšťa len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť. To v zásade platí aj pre súdne preskúmavacie konanie, pričom súd skúma najmä to, či protest prokurátora bol podaný oprávneným subjektom, či bol podaný v zákonom stanovenej lehote a či dôvody v ňom uvedené nevybočujú z rámca zákona.

64. V konaní pred krajským súdom zostalo sporným, či dôvody uvedené v proteste prokurátora nevybočujú z rámca zákona, teda či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť. 65. Konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona).

Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 67. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu

Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). 68. Účelom konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je kontrola dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami.

69. Okresný úrad posudzuje uvedené skutočnosti ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že okresný úrad má skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

„. . .opatrením, ktoré by malo uľahčiť veľké investície do hospodárstva Slovenskej republiky. Jeho základným cieľom je urobiť priechodným majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby výrobných kapacít, ktoré sú významné z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky. Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb nedovoľuje v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby. Bráni tomu stav evidencie práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností a zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že to odrádza najmä zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.“

V uvedenom prípade predkupné právo štátu vzniká priamo zo zákona dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou, čo bolo v prejednávanej veci dňa 8. júla 2015. V dôvodovej správe k zákonu č. 154/2015 Z. z. sa uvádza, že predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. sa do katastra nehnuteľností zapisuje formou záznamu.

73. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danom prípade nenastala absolútna neplatnosť právneho úkonu - predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pretože podmienky platnosti sa skúmajú vždy ku dňu uzavretia zmluvy. V čase uzavretia zmluvy neexistovala právna úprava brániaca realizácii predmetu zmluvy. Táto situácia nastala dodatočne, po uzavretí zmluvy, ale ešte v čase pred rozhodnutím o vklade. Podľa § 31 ods. 1 druhá veta katastrálneho zákona „Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uvedenú situáciu hodnotí ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala ešte pred rozhodnutím o vklade. Zákonné predkupné právo na základe § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. spôsobuje s účinkom nepravej retroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť plnenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na ktorú skutočnosť správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona povinný prihliadať. Správny orgán bol povinný skúmať, či bol rešpektovaný § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., teda či bola predmetná nehnuteľnosť prednostne ponúknutá štátu.

nehnuteľností. 76. Na základe uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dôvody uvedené v proteste prokurátora sú súladné so zákonom, a preto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým podanému protestu prokurátora vyhovel, potvrdené rozhodnutím žalovaného, tvoriacim predmet súdneho prieskumu v konaní pred krajským súdom, bolo vydané v súlade so zákonom.

II. Neprihliadnutie katastrálneho úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a porušením zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“

V Bratislave dňa 26. októbra 2022