7Sk/12/2021

1. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 23Sa/1/2021-173 zo dňa 22.2.2021 (ďalej ako „krajský súd“, resp. „správny súd“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej číslo:

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 26.11.2018 priznal žalobkyni invalidný dôchodok od 05.11.2018 v sume 135,80 eur, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra zo dňa 05.11.2018 žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobkyne bola posudkovým lekárom určená na 45 % od 5.11.2018. 4.

5. Kasačný súd rozsudkom 7Sk/52/2019-160 zo dňa 25.11.2020 zrušil rozsudok krajského súdu zo dňa 19.08.2019 č.k. 23Sa/26/2019-42 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17.10.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd skonštatoval, že krajský súd svoje rozhodnutie náležitým a dostatočne presvedčivým spôsobom neodôvodnil. Žalobkyňa namietala, že posudkoví lekári riadne neposúdili jej zdravotné ťažnosti, keď sa nevysporiadali s lekárskou správou H.. H. z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 13.11.2018, v ktorej psychiater prijal záver - depresívna porucha recidíva ťažká, ktorú by bolo možné zaradiť pod inú položku prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., a to podľa kapit. V, položka 3, písm. b/ - poruchy nálad - ťažké formy psychiatrické

7. Správny súd konštatoval, že prvostupňovým rozhodnutím správny orgán priznal žalobkyni invalidný dôchodok od 5.11.2018 v sume 135,80 eur, ktorý sa zvyšuje od 1.1.2019 na 140,- eur. Prvostupňový posudkový lekár posudzoval zdravotný stav žalobkyne dňa 5.11.2018, ktorá v tom čase bola práceneschopná od 22.10.2018. Posudková lekárka posúdila zdravotný stav žalobkyne samotným vyšetrením, ako aj oboznámením sa odbornými lekárskymi nálezmi - neurologickým z 5.3.2018, 12.4.2018, ortopedickým vyšetrením zo dňa 13.2.2018, denzitometrickým vyšetrením, zo dňa 4.1.2018, gastroenterologickým z 7.2.2018, kardiologickým zo dňa 28.2.2018, psychiatrickým zo dňa 28.2.2018 a psychologickým zo dňa 12.3.2018. Zistila, že žalobkyňa trpí recidivujúcou depresívnou poruchou, arteriálnou hypertenziou, vertebrogénnym algickým syndrómom, gonartrózou, neurogénnou tetániou.

tlaku. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú poruchy nálad - depresívne - stredne ťažké formy, čomu zodpovedá dolná hranica daného percentuálneho rozpätia s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % s 10 % navýšením pre ostatné ochorenia. Dátum vzniku invalidity určuje od 5.11.2018 dňom posúdenia.

Doložila aj ortopedické vyšetrenie, ktoré verifikuje impingement syndróm oboch ramenných kĺbov a osteoporózu. Denzitometrickým vyšetrením z januára 2018 však bola verifikovaná len osteopénia. Psychiatrické vyšetrenie z 13.11.2018 H.. H. diagnostikuje psychický stav ako depresívnu poruchu ťažkú, vysadila si lieky. Psychologické vyšetrenie zo dňa 12.3.2018 nepotvrdzuje ťažký stupeň depresie, zisťuje depresívne tendencie pri neuspokojivej životnej situácii. Účastníčka konania primerane spolupracuje, v aktuálnom klinickom obraze nie sú manifestné príznaky depresie. Vznik invalidity bol určený dňom posúdenia 5.11.2018, vzhľadom k tomu, že bola v stave práceneschopnosti. Po opakovanom prehodnotení

ochorenia. Dátum vzniku invalidity určuje od 5. 11. 2018. 8. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom ústredia so sídlom v Nitre dňa 19.2.2019, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne, oboznámil sa so spisovou dokumentáciou, so všetkými predloženým odbornými nálezmi a následne vykonal vlastné vyšetrenie, za prítomnosti psychiatra H.. Z. F.. Z odborného lekárskeho posudku, časť psychiatrické vyšetrenie, vyplýva, že žalobkyňa bola kompletne správne orientovaná, úprava šatstva a osoby primeraná súčasným módnym trendom, s kompletným makeupom, kontakt nadviazateľný, bezproblémový, verbalizácia súvislá, zrozumiteľná, ochotná, psychomotorika intaktná. Posudkový lekár na základe zdravotného stavu prítomným psychiatrom, ako aj po zohľadnení predložených lekárskych nálezov, vrátane psychiatrického vyšetrenia H.. H. zo dňa 13.11.2018 poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa trpí na depresívnu poruchu stredne ťažkého stupňa, v súčasnosti je stav kompenzovaný, nie sú prítomné psychotické príznaky ani prejavy hlbokej depresie. Vzhľadom na tieto prejavy

Môže vykonávať ľahšie manuálne práce. Žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

10. Námietku žalobkyne voči stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako i skoršiemu dátumu vzniku invalidity súd vyhodnotil ako irelevantnú, pretože žalobkyňa nepreukázala žiadnymi dôkazmi skutočnosti, ktoré by spochybňovali záver posudku a nepreukázala ani tú skutočnosť, že by trpela takým závažným ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, ako bola stanovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Podľa lekárskych nálezov, ktoré posudzoval posudkový lekár je jednoznačne preukázané, že žalobkyňa trpí depresívnou poruchou stredne ťažkého stupňa, čo potvrdil aj psychiater, ktorý žalobkyňu vyšetril. Čo sa týka námietky dátumu vzniku invalidity, dátum si neurčuje žalobkyňa, ale dôvodom vzniku invalidity je dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a tento bol zistený pri posudzovaní zdravotného stavu posudkovým lekárom dňa 5.11.2018, preto bol tento deň stanovený za deň vzniku invalidity, keďže žalobkyňa v čase preskúmavania zdravotného stavu bola práceneschopná a poberala nemocenské dávky.

12. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu včas podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a žiadala, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a aby žalobkyni priznal náhradu trov kasačného konania.

do kapit. V, polož. 3 písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. 14. Sťažovateľka ku kasačnej sťažnosti doložila aktuálnu lekársku správu H.. H. zo dňa 13.4.2021. Uviedla, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe lekárskeho posudku vyhodnotil jej zdravotný stav ako ťažkú depresívnu poruchu ohodnotením 60%.

16. Sťažovateľka má za to, že dátum 5.11.2018, od ktorého sa jej priznáva invalidný dôchodok bol nesprávne určený, nakoľko je preukázateľné, že žalobkyňa podala žiadosť o priznanie invalidného dôchodku spolu s potrebnými dokladmi dňa 25.3.2018.

17. Podľa sťažovateľky bolo preskúmavané rozhodnutie celkom zjavne vydané na podklade skutkového stavu, ktorý bol orgánom verejnej správy listiny zistený nedostačujúco na riadne posúdenie veci, na podklade skutkového stavu, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, ktorý je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. 18. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 14.5.2021. Uviedla, že dôvody uvedené sťažovateľom v kasačnej sťažnosti nepovažuje za opodstatnené.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, včas a je prípustná, po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a napadnutým rozsudkom krajského súdu bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) vyhodnotil kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú.

21. Základnou sťažnostnou námietkou žalobkyne bolo namietanie určenia ako stredne ťažká forma, pričom poukazovala na lekársky nález zo dňa 13.11.2018, podľa ktorého trpí depresívnou poruchou ťažkej formy.

23. Podľa § 71 ods. 2 cit. zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

25. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ cit. zákona lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

27. Podľa § 153 ods. 8 druhá veta cit. zákona posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

29. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť uvedená v prílohe č. 4 sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (§ 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení).

30. Zdravotný stav žalobkyne bol prvý krát posúdený v odbornom posudku o invalidite zo dňa 5.11.2018 na prvostupňovom orgáne. Posúdenie vychádzalo zo všetkých predložených lekárskych nálezoch, vrátane psychologického vyšetrenia zo dňa 12.3.2018 a psychiatrického vyšetrenia zo dňa 28.2.2018. Podľa názorov kasačného súdu zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia do kapitoly V. položka 3, písm. a/, ako poruchy nálad - depresívne - strednej ťažké formy, plne zodpovedalo predloženým lekárskym nálezom.

Vo vzťahu k nemu v posudku uviedol, že psychiatrické vyšetrenie zo dňa 13.11.2018 diagnostikuje psychicky stav pacientky ako depresívnu poruchu ťažkú, vysadila si lieky. Psychologické vyšetrenie zo dňa 12.3.2018 nepotvrdzuje ťažký stupeň depresie, zisťuje depresie pri neuspokojivej životnej situácii. Zároveň konštatoval, že účastníčka primerane spolupracuje, v aktuálnom klinickom obraze nie sú manifestné príznaky depresie. Následne bol zdravotný stav žalobkyne opätovne preskúmaný v odvolacom konaní dňa 19.2.2019, kedy bola vyšetrená nielen posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ale aj prísediacim odborným lekárom z odboru psychiatria. Bolo tiež prihliadnuté na psychiatrické vyšetrenie zo dňa 13.11.2018.

31. Podľa názoru kasačného súdu odborný lekársky posudok ústredia zo dňa 19.2.2019 riadne vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne aktuálny k tomuto dátumu, pričom vzal do úvahy všetky lekárske závery, vrátane psychiatrického vyšetrenia zo dňa 13.11.2018. Posudkový lekár a odborný prísediaci lekár - psychiater zdravotný stav žalobkyne vyhodnotili svojím vlastným vyšetrením tak, že v čase posudzovania nebol u žalobkyne prítomný ťažký stupeň depresívnej poruchy, ale stredne ťažký. Z vypracovaných odborných lekárskych posudkov vyplýva, že posudkoví lekári, vrátane prísediaceho psychiatra, sa zaoberali aktuálnym zdravotným stavom žalobkyne v čase ich posudzovania a preto, hoci prihliadli na lekársku správu zo dňa 13.11.2018, s prihliadnutím na aktuálny zdravotný stav vyhodnotili túto poruchu ako stredne ťažkú. Zo samotnej správy H.. H., psychiatra, zo dňa 13.11.2018 vyplýva, že táto lekárska správa bola vyhotovená tesne po posúdení zdravotného stavu žalobkyne prvostupňovým posudkovým lekárom dňa 5.11.2018, pričom žalobkyňa pri lekárskom vyšetrení uviedla, že

Z uvedeného vyplýva, že v čase vyhotovenia tejto lekárskej správy bola žalobkyňa v inom duševnom stave, ako tomu bolo pri vyhodnotení jej zdravotného stavu druhostupňovým posudkovým lekárom. 32. Kasačný súd teda nevzhliadol žiadne diskrepancie medzi posúdením zdravotného stavu žalobkyne žalovanou a jej zdravotným stavom v čase jeho posudzovania žalovanou.

Záver o celkovo 45% miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť považoval za presvedčivý aj kasačný súd. 34. Námietku, že lekárska správa psychiatra zo dňa 13.11.2018 nebola posudkovými lekármi nijako vyhodnotená, považoval kasačný súd za nedôvodnú. Čo sa týka prvostupňového posudkového lekára, je pravda, že v posudku zo dňa 5.11.2018 sa ani nemohol objektívne touto lekárskou správou zaoberať, pretože ju nemal k dispozícii, čo však nepredstavuje žiadnu vadu v konaní pred správnym orgánom. Prvostupňový posudkový lekár následne vyhodnotil túto lekársku správu v odbornom posudku o invalidite zo dňa 21.1.2019, ktorý bol vyhotovený na základe podaného odvolania už po vydaní prvostupňového rozhodnutia, v ktorom opätovne zotrval na ohodnotení základného ochorenia ako stredne ťažkej formy. Čo sa týka posudkového záveru druhostupňového správneho orgánu zo dňa 19.2.2019, taktiež nie je pravda, že by sa posudkový lekár ústredia týmto vyšetrením nezaoberal. Jeho podstatný obsah bol uvedený v sumáre lekárskych vyšetrení a hoci odborný lekársky posudok výslovne tento lekársky nález

35. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že pre správny orgán nie sú záväzné lekárske správy predložené účastníkom konania v tom zmysle, že sa od ich záverov nemôže posudkový lekár odkloniť. V tom prípade by sa posudkový lekár stal len štatistom, ktorý len vyhodnotí predložené správy a sám nemôže vykonať vyšetrenie účastníka, vrátane jeho diagnostiky. Pokiaľ žalobkyňa cituje rozsudok NS SR sp.zn. 1So/10/2005, podľa ktorého nadradenosť záverov posudkových orgánom nad inými dôkazmi o zdravotnom stave nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení, rovnako je to tak aj v opačnom prípade, teda nadradenosť záverov odborných lekárov v predložených lekárskych nálezoch oproti záverom posudkových lekárov, vrátane prísediacich odborných lekárov v jednotlivých odboroch, nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ bol záver zo dňa 13.11.2018 prekonaný novým lekárskym odborným psychiatrickým vyšetrením priamo pred posudkovým lekárom ústredia dňa 19.2.2019, nebol objektívny dôvod zotrvať na záveroch odborného nálezu zo skoršieho obdobia.

37. Na účely posúdenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle zákona o sociálnom poistení nie sú relevantné ani kritériá v zmysle zákona č. 447/2008 Z.z., keďže táto miera sa určuje iným spôsobom (§ 71 zákona o sociálnom poistení, príloha č. 4 k uvedenému zákonu). Rozdiel medzi lekárskou posudkovou činnosťou pri výkone sociálneho poistenia podľa § 153 zákona o sociálnom poistení a lekárskou posudkovou činnosťou podľa § 11 zákona č. 447/2008 Z.z. tkvie najmä v tom, že posudkový lekár sociálneho poistenia sám zisťuje zdravotný stav, v prejednávanom prípade aj za účasti prísediaceho odborného lekára, pričom podľa zákona č. 447/2008 Z.z. lekársky posudok vychádza primárne len z predložených lekárskych nálezov a správ, ktoré lekár zhodnotí, ale sám posúdenie zdravotného stavu nevykonáva. Preto argumentácia žalobkyne lekárskym posudkom zo dňa 9.9.2019 vydaným Úradom práce sociálnych vecí a rodiny na účely kompenzácie podľa zákona č. 447/ 2008 Z.z. je nedôvodná.

39. Kasačný súd sa teda nestotožnil s názorom žalobkyne, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej je vydané na podklade nedostatočne zisteného skutkového stavu či na podklade skutkového stavu, ktorý je v rozpore s administratívnymi spismi. Rovnako sa nestotožnil ani s námietkou, že napadnutý rozsudok správneho súdu je nedostatočne odôvodnený.

V tu preskúmavanom rozsudku zo dňa 22.2.2021 správny súd už dostatočne a výstižne vyhodnotil tieto námietky v bodoch 18, 19 a 20. Napadnutý rozsudok tak dal žalobkyni odpoveď na jej žalobné námietky, ktorých vyhodnotenie chýbalo v zrušenom rozsudku správneho súdu.

41. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods.1 SSP. Žalovaná bola v konaní úspešná a má právo na náhradu trov kasačného konania. Tieto jej neboli priznané, pretože neboli splnené podmienky § 168 SSP. Žalobkyňa ako neúspešná účastníčka kasačného konania nemá právo na jeho náhradu (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 24. augusta 2022