7Sk/14/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Ľ. A., bytom D. XXXX/XX, R., zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Sibírska č. 4, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8 - 10, o starobný dôchodok, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.10.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 13. novembra 2020, č.k. 20Sa/20/2019-188, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 13. novembra 2020, č.k. 20Sa/20/2019-188, zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

2. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že s poukazom na vykonané dokazovanie pred správnymi orgánmi, primárnou otázkou, ktorú bolo treba riešiť, bola otázka, či žalobca pre právny nárok na starobný dôchodok ku dňu dovŕšenia XX A. veku splnil zákonné podmienky nároku na zníženie dôchodkového veku podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb., pričom primárnou požiadavkou žalobcu bolo zaradiť obdobie jeho štúdia v 1. a 2. ročníku na Vojenskej strednej odbornej škole (ďalej len „VSOŠ"), v období od 01.09.1977 do 31.08.1979 do I. kategórie funkcií. Žalobca vychádzal zo zákonných úprav dôchodkového zabezpečenia, podľa ktorých doba štúdia po skončení povinnej školskej dochádzky bola považovaná za dobu zamestnania a vzhľadom k tomu, že žiaci prvého a druhého ročníka VSOŠ boli pred nástupom do VSOŠ povolaní k nástupu do vojenskej školy povolávacími rozkazmi, absolvovali vojenský výcvik, plnili napr. dozorné služby, bývali ozbrojení, dostávali odmeny - služné a podliehali vojenskej disciplíne, vykonávali činnosť, ktorá bola totožná s činnosťou vykonávanou

funkcií. 3. Vo vzťahu k žiadosti žalobcu na priznanie starobného dôchodku s použitím ustanovení zákona o znížení jeho dôchodkového veku z titulu zaradenia časti pracovnej činnosti žalobcu do preferovanej I. kategórie funkcií ako vojaka z povolania, v nastolenej právnej otázke krajský súd vychádzal zo zákona č. 100/1988 Z.z. účinného v čase žalobcom predpokladaného vzniku nároku na starobný dôchodok a z jeho intertemporálnych ustanovení ohľadom sociálneho zabezpečenia vojaka z povolania. Uviedol, že hoci zákon č. 461/2003 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2004 už pre účely dôchodkového zabezpečenia neustanovuje zvýhodnené pracovné kategórie zamestnaní, ani kategórie funkcií, na základe ustanovenia § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2015 ponechal zachované nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie (v znení účinnom do 30.06.2015 ich priznával do 31.12.2013). Pre účely zistenia zachovania nárokov v konkrétnom prípade dôchodkovo poistenej osoby krajský súd vychádzal zo znenia zákona, ktorý predmetné

Základným všeobecne záväzným právnym predpisom je zákon č. 100/1988 Zb. Žalobca si uplatnil nárok na starobný dôchodok dovŕšením XX A. veku z titulu splnenia podmienok podľa § 174 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. dôvodiac tým, že splnil podmienku podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb., nakoľko bol zamestnaný najmenej 20 rokov vrátane štúdia v 1. a 2. ročníku VSOŠ v službe vojakov z povolania zaradenej do I. kategórie funkcií (§ 14 ods. 2 písm. b/ až h/ v spojení s § 14 ods. 4 a § 129 zákona č. 100/1988 Zb.).

na dobrovoľné ukončenie služobného pomeru vojaka z povolania na vlastnú žiadosť a nebol prepustený, resp. uvoľnený zo služby z racionalizačných a organizačných dôvodov, ani zo zdravotných dôvodov predpokladaných ustanovením § 12 ods. 3 písm. d /a e/ zákona č. 100/ 1988 Zb. posúdenie splnenia podmienok na zníženie dôchodkového veku u žalobcu by bolo možné len podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb.

Služba vojaka z povolania je kľúčový, resp. zákonom uznaný status, ku ktorému sa viažu nároky vyplývajúce zo zaradenia služby do I. alebo II. kategórie funkcií pre účely dôchodkového zabezpečenia. V čase nástupu žalobcu do prvého ročníka VSOŠ, resp. počas jeho štúdia v 1. a 2. ročníku v zmysle účinných právnych predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie štúdiom v 1. a 2. ročníku na VSOŠ nebolo zaradené do I. ani do II. kategórie funkcií.

Branný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý stanovil minimálny vek pre účely vzniku brannej povinnosti, t.j. na 1. január roku, v ktorom občan dovŕšil 17. rok a dobrovoľne prevzatej brannej povinnosti na 1. január roku, v ktorom osoby nepodliehajúce brannej povinnosti dovŕšia 17. rok okrem dobrovoľne prevzatej brannej povinnosti bez ohľadu na vek, avšak za brannej pohotovosti štátu. Samotná skutočnosť, že sa žalobca vo veku 15 rokov po ukončení povinnej školskej dochádzky, v súvislosti s nástupom na VSOŠ podrobil odvodovému konaniu, nezakladá ešte jeho status vojaka v činnej službe, nakoľko uvedeným zápisom bol zavedený do vojenskej evidencie a bol podrobený predbežnému zisťovaniu jeho spôsobilosti na vojenskú činnú službu a zisťovaniu možností na zlepšenie zdravotnej a inej spôsobilosti pre výkon vojenskej činnej služby. Žiaci VSOŠ až po zložení služobnej prísahy vykonávali vojenskú činnú službu, konkrétne základnú vojenskú službu. Žiadne povinnosti, ktoré žiaci v priebehu 1. a 2. ročníka VSOŠ v rámci výchovného procesu a nazývali sa službami, hoci sa svojím

S prihliadnutím na skutočnosť, že preskúmavaným rozhodnutím žalobcovi starobný dôchodok nebol priznaný, podľa krajského súdu nemalo význam sa zaoberať okolnosťami, ktoré podľa žalobcu mohli ovplyvniť výšku dôchodku, pričom krajský súd nezistil pochybenie vo veci rozhodujúcich správnych orgánov, ani vo vzťahu k spôsobu započítania doby poistenia, pri ktorom žalobca síce poukazoval na potrebu dvojnásobného započítania doby jeho výkonu funkcie letca, avšak s právnou argumentáciou týkajúcou sa právnej úpravy výsluhového dôchodku, ktorý predmetom správneho konania v tomto prípade nebol. Rovnako krajský súd konštatoval, že ozbrojovanie 14 až 16 ročných žiakov VSOŠ a náplň ich činnosti nezakladali a ani v zmysle Branného zákona a zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov nemohli založiť služobný pomer týchto žiakov ako vojakov z povolania, ktorý je pre účely zaradenia služby do I. kategórie funkcií v zmysle § 120 ods. 1 a 2 zákona č. 121/1975 Zb., ako aj podľa príslušných ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. rozhodujúci.

Postavenie žalobcu z hľadiska jeho uplatneného nároku nezlepšuje ani skutočnosť, že iné študijné odbory podľa neho (baníci, fúkači skla) I. kategorizáciu za celé obdobie štúdia priznané právnymi predpismi mali, či odškodňovanie príslušníkov pomocných technických práporov, pri ktorom súd nevidel porovnateľné postavenie subjektov ani nárokov. Nejde o diskrimináciu žalobcu postupom žalovaného, či nerovnaké zaobchádzanie, o ktorom by bolo možné uvažovať iba v prípade, ak by žalovaný v iných obdobných prípadoch absolventov vojenských stredných odborných škôl postupoval inak, čo v konaní preukázané ani tvrdené nebolo.

II.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 9. Uviedol, že od nástupu do 4-ročnej VSOŠL od 01.09.1977 do 31.08.1979 (t.j. 730 dní v 1. a 2. ročníku) bol v nepretržitom služobnom pomere - žiak VSOŠL a ako mladistvý reálne vykonával službu podľa vojenských právnych predpisov a pravidiel. V 3. a 4. ročníku, konkrétne od 01.09.1979 do 11.07.1981 vojenskú základnú službu odslúžil v dĺžke 680 dní na VSOŠL v Prešove v I. kategórii funkcií. Nesúhlasí preto s postupom žalovaného o zaradení výkonu služby v 1. a 2. ročníku VSOŠL v III. pracovnej kategórii.

orgánom, základné práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, a to povinnosť nariadiť ústne pojednávanie nielen v priestupkových veciach, ale aj v konaniach o iných správnych deliktoch (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS/231/2010 z 25.08.2010), 6/ mladiství žiaci boli zneužívaní na výkon a prípravu vojenskej služby a výkon nútených prác so strážením a ostnatým plotom regulárnych kasární ČSĽA, 7/ žalovanému vytýka, že neurobil dokazovanie za účelom zistenia, že by na Ministerstve školstva ČSSR existoval nejaký odbor vojenského školstva, ktorý by permanetne dohliadal na činnosť vojenských stredných škôl v ozbrojených silách ČSSR a permanente vykonával tam

neexistovali. V súvislosti s uvedeným poukázal na judikát NS SR o zjavnej neprimeranosti takýchto povinne prevzatých záväzkov, napríklad pri podnikových bytoch, pričom krajský súd tento fakt prehliadol a ani nehodnotil, 9/ v súvislosti s nútenými prácami poukázal na čl. 18 ods. 1 Ústavy SR a článok 4 Dohovoru a uviedol, že od nikoho sa nebude vyžadovať, aby vykonával nútené práce alebo povinné práce (žiaci 1. a 2. ročníka VSOŠL), 10/ služobný pomer spravidla vzniká mocenským aktom služobného funkcionára a po celú dobu svojho priebehu sa odlišoval od pracovného pomeru. Právna povaha služobného pomeru

týždenne. Mladiství pracovníci starší ako 16 rokov, ktorí smú pracovať v baníctve v podzemí pri ťažbe nerastov, alebo pri razení tunelov a štôlní, pretože tieto práce sú nevyhnutné pre ich prípravu na povolanie, majú pri týchto prácach pracovný čas najviac 40 hodín týždenne; podľa § 166 bol zákaz práce nadčas a práce v noci; Ústredné orgány podľa zásad určených vládou a po dohode s Ministerstvom zdravotníctva a ústrednými výbormi odborových zväzov vydávajú pre svoje odbory zoznamy prác a pracovísk zakázaných mladistvým a zabezpečia, aby sa tieto zoznamy priebežne dopĺňali a upravovali v súlade s najnovšími poznatkami vedy

Ani jeden všeobecný súd sa k porušovaniu zákonníka práce nevyjadril, 13/ poukázal na to, že sa treba bližšie pozrieť aj na donedávna platné ustanovenie § 33 zákona č. 76/1959 Zb., ktoré pri priznávaní výsluhového príspevku vojenským vyslúžilcom už nerozlišuje, či má ísť o takú, či onakú službu, dokonca ani nie o služobný pomer, 14/ vo vojenskej knižke je obdobie VSOŠL zaznamenané ako „vojenská činná služba" a preto túto službu treba považovať za prípravu na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách už od jeho 15. rokov (§ 6 ods. 1 písm. b/ zák. č. 100/1988 Zb.). Vojenská knižka je oficiálny úradný dokument, rovnako ako občiansky preukaz. Údaje do nich vpisovali výhradne iba prísluné orgány vojenskej správy. Sociálna poisťovňa nepostrehla, že služba v I., resp.

na vlastnú žiadosť, 16/ poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č.k. 6Ads/33/2012-54 z 28.11.2012, č.k. 4Ads 12/2009-83 z 27.05.2009 a 8Ads/60/2017-35 z 25.04.2019, na rozsudok Krajského súdu v Prahe č.k. 42 Ad/2/2017 zo dňa 20.07.2018, ktorý rozhodol v obdobnom prípade, 17/ všeobecným súdom vytýkal, že sa nezaoberali zoznamom druhov práce uvedených v zákone napriek tomu, že príloha nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. predstavovala iba typizovaný zoznam prác zaradených do preferovaných pracovných kategórií a bol konkretizovaný na úroveň konkrétnych povolaní najprv príslušným rezortným zoznamom. Tieto rezortné zoznamy boli založené len na metóde taxatívneho výpočtu.

Súdy však mohli podľa výsledkov vykonaného dokazovania a zisťovania vysloviť, že pracovník splňuje podmienky pre zaradenie do I. či II. pracovnej kategórie. K tomu sa vzťahuje aj ustanovenie § 11 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 44/1959 Zb. o nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení učňov, 18/ v súvislosti s Nariadením vlády č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie pre účely dôchodkového zabezpečenia uviedol, že pre potreby posúdenia činnosti v preferovanej pracovnej kategórii žiakov 1. a 2. ročníka VSOŠL nie je vyžadovaná pravidelnosť praktického vyučovania na pracoviskách. Túto pravidelnosť možno hodnotiť samostatne aj bez vzťahu k časovej prevahe praktického vyučovania podľa § 14 zákona č. 100/ 1988 Zb. Podľa § 168 vyhlášky č. 149/1988 Zb. sa doba vojenskej činnej služby vykonávanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania započítava do tej preferovanej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvý raz ustanovený,

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná. 14. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z. najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 15. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z. výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 16. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorý v článku XX. novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že zákonodarca vo vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé" veci v agende správneho súdnictva, ktoré aj dokončí. Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP). 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 22. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.10.2019, ktorý tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Zz. o sociálnom poistení zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. júna 2019.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa tento zákon nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, a vojakov, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách (ďalej len "vojak prípravnej služby"), ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v

Najvyšší správny súd mal preukázané, že žalobca sa žiadosťou spísanou 07.06.2019 domáhal priznania starobného dôchodku ku dňu dovŕšenia XX A. veku. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žiadosť o starobný dôchodok žalobca spísal na príslušnej pobočke

Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. žalobca túto zákonnú podmienku nesplnil. Službu I. kategórie funkcií žalobca vykonával do 31.12.1997. Jeho služobný pomer zanikol 30. marca

Toto ustanovenie umožňuje vznik nároku na starobný dôchodok pred dovŕšením 62. rokov veku, len za splnenia zákonom stanovených podmienok. 29. Zámerom zákonodarcu, vzhľadom na predĺženie zaraďovania zamestnaní podľa právneho poriadku Slovenskej republiky do I. a II. pracovnej kategórie až do 31. decembra 1999, bolo umožniť skorší vznik nároku na starobný dôchodok len u tých občanov, ktorí po 31. decembri 1999 dovŕšia stanovený vek a ktorí boli zamestnaní stanovenú dobu v zamestnaní uvedenom v § 14 zákona č. 100/1988 Zb., resp. vykonávali službu v I. alebo II. kategórii funkcií, ak toto zamestnanie, resp. služba trvali do 31. decembra 1999, pričom práve z dôvodu zrušenia pracovných kategórií od 1. januára 2000 nemohli objektívne až po 31. decembri 1999 splniť podmienku trvania takého zamestnania, resp. služby v potrebnom rozsahu.

Podmienka trvania určeného zamestnania do 31. decembra 1999 platí pre všetkých zamestnancov (poistencov) a policajtov. Zákon č. 355/1999 Z.z., ktorý bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený až 07.12.1999 s účinnosťou od 22.12.1999 bola možnosť zaraďovania zamestnaní vykonávaných po 31.12.1998 predĺžená až do 31.12.1999. Zároveň s účinnosťou od 22.12.1999 bola posunutá aj uplatniteľnosť § 174 zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Účelom prechodného ustanovenia § 175g zák. č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Z.z. bolo v záujme právnej istoty umožniť zaraďovanie zamestnaní vykonávaných od 01.01. do 31.12.1999 do I. alebo II. pracovnej kategórie a I. alebo II. kategórie funkcií dodatočne a umožniť priznať dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa § 174 zákona č. 100/ 1988 Zb. v znení zákona č. 376/1998 Z.z. (tzn. účinnom do dňa nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z.z., konkrétne do 22.12.1999).

32. Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 08.03.2017 vyplynulo, že žalobcovi bol priznaný výsluhový príspevok od 01.01.1998 podľa ustanovenia § 33 zákona č. 76/1959 Zb., ktorý sa s účinnosťou od 01.05.1998 podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Zb. považuje za výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.09.1979 do 11.07.1981 (základná služba vo vojenskej škole) v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru od 12.07.1981 do 31.12.1997 v I. kategórii funkcií (vojak z povolania). V I. kategórii funkcií tak žalobca vykonával službu 18 rokov a 127 dní. Z dôvodu, že doba služby v I. kategórii funkcií netrvala k 31.12.1999, žiadateľ o starobný dôchodok nesplnil podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku

34. Medzi účastníkmi konania je v prvom rade sporné nepriznanie I. kategórie funkcií absolventovi 4-ročnej vojenskej strednej odbornej školy leteckej ukončenej maturitou za I. a II. ročník stredoškolského vojenského štúdia.

Podľa prílohy 3 smernice poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítava do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky (§10 ods. 1 písm. d/ zákona č. 121/1975 Zb.), t.j. v III. pracovnej kategórii. Zaraďovanie do pracovných kategórií (kategórií funkcií) patrilo do pôsobnosti zamestnávateľov a vedenie evidencie vojakov v činnej službe vojenských škôl bola upravená predpismi Ministerstva národnej obrany a Ministerstva obrany Slovenskej republiky. 37. Žalobca v kasačnej sťažnosti (1/ a 4/) namietal nesprávne zhodnotenie doby štúdia na Vojenskej strednej odbornej škole leteckej v Prešove od 01.09.1977 do 31.08.1979 (1. a 2. ročník štúdia), t.j. 730 dní. Uvedené obdobie štúdia žiadal započítať namiesto III. kategórie funkcií do I. kategórie funkcií. Na spracovanie a vyplňovanie výkazu bolo nariadením náčelníka štábu Čs. ľudovej armády, 1. zástupcom ministra národnej obrany č. 11 zo dňa

Vykazovanie doby základnej (náhradnej) služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice. Pri štúdiu na vojenskej strednej odbornej škole sa výkon základnej vojenskej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku vojenskej strednej odbornej školy. Žiaci študujúci na vojenských gymnáziách základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa v súlade so smernicou u žiakov vojenských škôl - strednej odbornej vojenskej školy a vojenských gymnázií - vykazovalo ako doba štúdia v I. a II. časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie.

. . . 39. Zaraďovanie do pracovných kategórií (kategórií funkcií) patrilo do pôsobnosti zamestnávateľov a vedenie evidencie vojakov v činnej službe vojenských škôl bola upravená predpismi Ministerstva národnej obrany a Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

Všeobecný súd však nemusí odpovedať na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

v okolnostiach veci (dajúc jednak zreteľ na charakter súdneho prieskumného konania v rámci správneho súdnictva a jednak zreteľ na to, že v skutkovo obdobných veciach už bolo skôr rozhodnuté) postačujúcim spôsobom (odkaz na skoršie rozhodnutia v súlade s § 140 SSP) reflektoval na žalobcom vznesené tvrdenia, že na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, presvedčivo a náležite odôvodnil. Z obsahu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie je zrejmý skutkový stav, sú tam uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. Obe napadnuté rozhodnutia aj podľa názoru najvyššieho správneho súdu vo svojich odôvodneniach dostatočne uvádzajú konkrétne dôvody, na základe ktorých pristúpili k zamietnutiu žiadosti o starobný dôchodok žalobcu ku dňu dovŕšenia XX A. veku žiadateľa o starobný dôchodok. Zaradenie doby služby vojaka z povolania do I. a II. kategórie funkcií je vo výlučnej kompetencii MO SR, ktoré zodpovedá za údaje, ktoré poskytne Sociálnej poisťovni a ktoré sú pre správny orgán, ktorý

42. Kasačný súd po vyhodnotení kasačných námietok vo vzťahu k rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

43. Kasačný súd poukazuje na to, že postup pri hodnotení obdobia štúdia v 1. a 2. ročníku na strednej odbornej vojenskej škole bol predmetom právneho posudzovania v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Napríklad v rozsudku sp. zn. 7So/29/2018 z 18.12.2019, ktorý bol napadnutý sťažnosťou na Ústavnom súde SR, ktorý sťažnosť odmietol uznesením sp. zn. II. ÚS 246/2020-35 z 18.12.2020, ústavný súd uviedol: „Rozsiahle argumenty týkajúce sa štvorročného štúdia na strednej vojenskej škole s poukazom na Nariadenie náčelníka generálneho štábu Čs. ľudovej armády 1. zástupcu ministra národnej obrany č. 11 z 2. augusta 1985 neboli spôsobilé spochybniť správnosť zaradenia štúdia v 1. a 2. ročníku strednej školy do I. kategórie funkcií. Vojenskú prísahu založil dňa 29. augusta

Z údajov uvedených žiadateľom o dávku v žiadosti o starobný dôchodok a z obsahu listín založených v administratívnom spise Sociálnej poisťovne boli podklady preukazujúce dobu štúdia na strednej vojenskej škole, dobu služby vojaka z povolania a zhodne aj ďalšie obdobie po ukončení aktívnej činnosti vojaka z povolania boli dostatočným podkladom pre určenie období dôchodkového poistenia pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok nielen ku dňu 28. február 2013, ale aj ku dňu 18. november 2014, t.j. ku dňu dovŕšenia 62 rokov veku

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 45. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 a § 168 SSP). Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému trovy kasačného konania nevznikli.

V Bratislave dňa 27. júna 2022