7Sk/16/2021

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre zamietol žalobu žalobkyne, ktorou žiadala preskúmať rozhodnutie žalovanej č.:XXX XXX XXXX X zo dňa 20.12.2016, ktorým zamietla jej odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie žalovanej zo dňa 28.4.2016.

2. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že k 17.11.2013 žalobkyňa získala 12455 dní dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané doby dôchodkového poistenia.

Priemerný osobný mzdový bod je tak 0,4677. V zmysle § 63 ods. 4 písm. a/ cit. zákona sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2013 17% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu, čím sa hodnota priemerného osobného bodu zvýšila na 0,5582. Aktuálna dôchodková hodnota platná ku dňu 17.11.2013 bola 10,0098 eur. Suma starobného dôchodku je tak určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, čo je 190,70 eur mesačne. Táto suma sa ďalej podľa § 82 a 293ce cit. zákona zvýšila odo dňa priznania dôchodku na 201,90 eur mesačne. 3. Žalovaná sa v odvolacom rozhodnutí v celom rozsahu stotožnila s právnym posúdením uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí. Odvolacie námietky považovala za bezpredmetné. Jednalo sa o námietky nedoručenia prvostupňového rozhodnutia do vlastných rúk, nevyhodnotenia starostlivosti o dieťa narodené v roku 1974, potreby aplikácii zákona č. 100/1988 Zb., nezapočítania obdobia zrážok z vdovského dôchodku, nezapočítania doby

Rozhodujúce obdobie bolo podľa § 63 ods. 7 veta prvá cit. zákona rozšírené postupne pred január 1984 tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6. Za nedôvodnú vyhodnotil aj námietku , že výpočet starobného dôchodku bolo potrebné vykonať podľa zákona č. 100/ 1988 Zb. Žalovaná správne určila spôsob určenia sumy starobného dôchodku, pretože tento závisí od dátumu vzniku nároku na starobný dôchodok a žiadnu zvýhodnenú dobu zamestnania podľa z.č_ 100/1988 Zb. nezískala. Nedôvodná je aj námietka nezapočítania obdobia zrážok z vdovského dôchodku pre určenie výšky sumy dôchodku, pretože právna úprava neumožňuje takéto obdobie zhodnotiť do dôchodkového poistenia. Pokiaľ namietala, že jej nebola započítaná doba starostlivosti o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím od roku 2013, uviedol, že ako vyplýva z evidenčného listu dôchodkového poistenia, opatrovanie žalobkyni bolo zhodnotené od 10.6.2013 t. j. odo dňa podania prihlášky na dôchodkové poistenie z dôvodu poskytovania príspevku za opatrovanie, do 16.11.2013 t. j. do dňa, ktorý

5. V zákonom stanovenej lehote podala voči tomuto rozsudku kasačnú sťažnosť žalobkyňa. Namietala nesprávne právne posúdenie zo strany správneho súdu (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Mala za to, že správny súd v predchádzajúcom rozsudku sp.zn. 23Sa/39/2017 zo dňa 17.7.2017 posúdil otázku nezapočítania doby poistenia, za ktoré bolo poistné uhradené exekúciou v roku 2001 a 2002 inak, ako tomu bolo v napadnutom rozsudku zo dňa 17.8.2020.

Citované obdobie malo byť automaticky započítané do doby dôchodkového poistenia bez potreby osobitnej žiadosti požadovať započítanie na účely starobného dôchodku. Ďalej žalobkyňa namietala, že žalovaná vo vydanom rozhodnutí nezohľadnila výšku minimálneho starobného dôchodku, ktorý je vyšší než starobný dôchodok priznaný žalobkyne, aj keď táto získala 34 rokov a 45 dní dôchodkového poistenia. Na získanie minimálneho dôchodku zákon vyžaduje získanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 30 rokov. Žalobkyni bol priznaný nižší starobný dôchodok, ako je zákonom stanovený minimálny dôchodok. Správny súd sa minimálnou výškou dôchodku nezaoberal. Žiadala, aby kasačný súd zrušil preskúmavané rozhodnutia Sociálnej poisťovne alebo zmenil napadnutý rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 23.11.2020.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti zistil, že kasačná sťažnosť je plne nedôvodná a sám nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu. Preto kasačnú sťažnosť zamietol z nasledovných dôvodov:

2002. V roku 2001 bola žalobkyni započítaná doba od 1.1.2001 do 31.12.2001, teda celkovo 365 dní. V roku 2002 bola taktiež žalobkyni započítaná doba celého roku 2002 t.j. 635 dní. 9. Z administratívneho spisu bolo ďalej zistené, že žalovaná prípisom zo dňa 2.5.2016 v súvislosti s prvostupňovým rozhodnutím z 28.4.2016 o priznaní starobného dôchodku oznámila žalobkyni, že suma jej starobného dôchodku bola posúdená aj vzhľadom na § 82b zákona o soc. poistení, podľa ktorého poberateľovi starobného dôchodku vzniká nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku odo dňa priznania tohto dôchodku, najskôr však od 1.7.2015, ak poberateľ tohto dôchodku - získal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového obdobia dôchodkového poistenia a - úhrn dôchodkových príjmov (starobný dôchodok, vdovský/vdovecký dôchodok) nedosahuje sumu minimálneho dôchodku zodpovedajúcu získanému počtu rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Žalobkyňa celkovo získala 34,1233 rokov obdobia dôchodkového poistenia, ktoré jej bolo

Z administratívneho spisu bolo ďalej zistené, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X -II zo dňa 28.4.2016 jej Sociálna poisťovňa podľa § 81 ods. 2 zák. o soc. poistení od 17.1.2013 vypláca starobný dôchodok v sume 101,00 eur mesačne a vdovský dôchodok v sume 221,10 eur mesačne, teda spolu 322,10 eur mesačne. Pretože suma vdovského dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku , bude jej v zmysle tohto ustanovenia vyplácaný starobný dôchodok v polovičnej sume.

platia rovnako. Podľa § 82b ods. 3 písm. c/ bod 1 cit. zákona suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku.

Takto bola zahrnutá aj doba celého roku 2001 a 2002. Je teda plne nedôvodná sťažnostná námietka, že žalovaná nezapočítala do obdobia dôchodkového poistenia tieto roky. Správny súd vyhodnotil túto námietku správne ako nedôvodnú, pretože žalobkyňa celé obdobie roku 2001 a 2002 má zhodnotené pre nárok na starobný dôchodok. S týmto záverom je potrebné v plnom rozsahu súhlasiť, pretože vyplýva z administratívneho spisu.

14. K tejto námietke kasačný súd dodáva, že odôvodnenie správneho súdu uvedené v poradí prvom, zrušenom rozsudku zo dňa 17.7.2017 bolo vyjadrením právneho názoru správneho súdu a nie žalovanej. Je teda účelové tvrdenie žalobkyne v kasačnej sťažnosti, že týmto konštatovaním (že žalobkyňa si musí toto obdobie uplatniť osobitnou žiadosťou) žalovaná uznala, že uvedené obdobie nezapočítala do doby dôchodkového poistenia 15. Čo sa týka ďalšej sťažnostnej námietky a to, že žalovaná sa v správnych rozhodnutia a súd v rozsudku nezaoberali zákonom určenou výškou minimálneho dôchodku napriek splneniu kritérií zo strany žalobkyne, súd uvádza nasledovné:

zmysle § 134 ods. 2 písm. d/ SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Správny súd môže prihliadnuť aj na iné skutkové a právne dôvody, než boli uvedené v žalobe, avšak nie je povinný tieto dôvody vyhľadávať namiesto žalobcu. Vo všeobecnosti v zmysle tejto úpravy prihliada na také dôvody, ktoré napr. už vyplývajú z ustálenej judikatúry. Správny súd teda nemá povinnosť v odôvodnení rozhodnutia vyhodnocovať všetky možné kombinácie pred súdom nevznesených, napr. aj nedôvodných, námietok. Preto nie je možné vyčítať správnemu súdu, že sa touto konkrétnou otázkou nezaoberal. Sťažnostnú námietku z tohto dôvodu kasačný súd vyhodnotil ako plne nedôvodnú. Rovnako nedôvodná je námietka toho istého charakteru voči žalovanej, pretože táto sa v administratívnom konaní touto otázkou riadne zaoberala, ako vyplýva z bodu 18. tohto rozsudku. 17. Čo sa týka meritórneho posúdenia tejto sťažnostnej námietky, keďže sa jedná o konanie v sociálnych veciach, kde je žalobcom fyzická osoba a toto sa posudzuje neformálne, čomu

Je nesporné, že žalobkyňa okrem priznaného starobného dôchodku poberá aj vdovský dôchodok v sume 221,10 eur mesačne. Vzhľadom na § 81 ods. 2 zákona o soc. poistení vypláca sa dôchodok, ktorý je vyšší v plnej sume a nižší dôchodok sa vypláca v polovičnej sume.

19. Kasačný súd vyhodnotil všetky sťažnostné námietky ako plne nedôvodné a sám nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.