7Sk/2/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: R. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom B.. BA. č. XX/X, V., právne zastúpený Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom Hlavné nám. č. 7, Nové Zámky, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8- 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 9.4.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 26Sa/3/2020-40 zo dňa 14.10.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Žalovanej náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná rozhodla vo veci odvolania proti rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi v sume 219,40 eur mesačne tak, že odvolanie žalobcu zamietla a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXXXXXXXX zo dňa 12.11.2019 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) potvrdila. Žalovaná prvostupňové rozhodnutie odôvodnila tým, že podľa odborného posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza o invalidite zo dňa 14.10.2019 bol žalobca uznaný za invalidného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 41 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca získal 12695 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 34 rokov a 285 dní, splnil tak podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Suma invalidného dôchodku 219,40 eur bola vypočítaná podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“).

Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne zhodne s prísediacim neurológom potvrdil u žalobcu odo dňa 29.07.2019 mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 41 % pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - dorzalgia bez radikulopatie (M54) stanovenú podľa kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno c) s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice a s výraznou poruchou svalového korzetu, prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.

K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo určeniu iného rozhodujúceho zdravotného postihnutia a jeho zaradeniu do inej kvalifikácie podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Námietky žalobcu týkajúce sa spôsobu posúdenia jeho zdravotného stavu, určenia dátumu vzniku invalidity a prijatých záverov posudkových lekárov vyhodnotil žalovaný ako

Záver správneho orgánu I. stupňa a žalovanej, že žalobca je invalidným a má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 41 %, je správny. Zdravotný stav žalobcu bol opakovane posudzovaný, či už posudkovým lekárom pobočky alebo posudkovým lekárom ústredia, a to s rovnakým záverom, že jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 41 %, pričom pre iné zdravotné postihnutia žalobcu nie je podľa posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne odôvodnené zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol. 6. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu včas podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s vyslovením záväzného právneho názoru.

8. Sťažovateľ namietal, že žalovaný rozhodovanie nezohľadnil všetky lekárske správy a nálezy, ktoré sú súčasťou posudkovej dokumentácie. Poukázal na psychiatrické nálezy, ktoré súdu a predtým žalovanému doručil, ktoré by mohli odôvodňovať zvýšenie invalidného dôchodku, týmito sa však ani žalovaný ani súd nezaoberali. Sťažovateľ uviedol, že v rozhodnutí súdu nedostal odpoveď na otázku príčiny vzniku invalidity. Sťažovateľ namietal, že tak v odvolaní ako aj v žalobe namietal sťažovateľ nesprávne zaradenie „druhu“ ochorenia z hľadiska jeho pôvodu, vzniku. Preto za podstatnú otázku pre posúdenie veci, na ktorú nedostal odpoveď hoci o ňu opakovane žiadal, je, prečo závery posudkov posudkových lekárov nezodpovedajú ich obsahu. Sťažovateľ namietal, že rozhodnutie musí byť aj v tejto časti odôvodnené, zamlčanie odpovede nestačí a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu a nie z akýchkoľvek iných kritérií, a to ani v čase vysokého náporu na rozpočet Sociálnej poisťovne. Absencia odpovede na špecifické argumenty sťažovateľa potom zakladá oba

Krajský súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a správne právne posúdil vec, keď nezistil nezákonnosť rozhodnutí žalovanej. Kasačnému súdu navrhla podanú kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.

11. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie žalovanej zo dňa 9.4.2020, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie ústredia, ktorým žalobcovi od 29.7.2019 priznala invalidný dôchodok v sume 219,40 eur mesačne. Žalovaná vychádzala z odborného lekárskeho posudku spracovaného posudkovým lekárom ústredia zo dňa 11.3.2020 s nasledovným záverom: „Zdravotný stav účastníka konania vyšetril posudkový lekár ústredia poisťovne za prítomnosti odborného lekára neurológa, pričom boli zohľadnené všetky predložené lekárske správy a odborné nálezy a výsledkom bolo potvrdené, že po zlomenine bedrovej chrbtice účastníka konania zostali bolesti s miernou funkčnou poruchou bedrovej chrbtice, avšak bez radikulopathie, čomu zodpovedá stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 41% a to vzhľadom na chronický priebeh rozhodujúceho zdravotného postihnutia, čo zodpovedá súčasnému stavu.“ Invalidný dôchodok mu bol priznaný od 29.7.2019, t. j. od ukončenia výplaty nemocenských dávok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu 22.4.2020 poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Tento pokles sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a rovnakých schopnosti zdravej fyzickej osoby (odsek 3). Pokles sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov (odsek 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (odsek 5). Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (odsek 6).

14. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. je posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť úlohou lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia. Lekársku posudkovú činnosť vykonávajú podľa § 153 ods. 5 cit. zákona posudkoví lekári sociálneho poistenia pobočky a posudkoví lekári sociálneho poistenia ústredia žalovanej. Podľa judikatúry musí byť z lekárskeho posudku zrejmé, akými úvahami sa pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne riadili a aj dôvody určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia s prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (porov. v tomto smere ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, napr. jeho rozhodnutia sp. zn. 1 So 97/2005, judikát R 29/2007, sp. zn. 10So/97/2014 alebo sp. zn. 1So/72/2015). Správny súd nemôže podľa vlastnej úvahy nahradiť odborné závery posudkových lekárov vlastnými závermi, pokiaľ nezistí, že obsah posudku je v rozpore s obsahom lekárskych nálezov alebo niektoré lekárske nálezy

poklesu v strednej hranici (od 40 % do 45 %) z daného percentuálneho rozpätia na základe žalobcom predložených lekárskych nálezov uvedených v odbornom posudku o invalidite prvého stupňa zo dňa 14.10.2019 a v odbornom posudku o invalidite vypracovanom ústredím zo dňa 11.3.2020 a taktiež z jeho vyšetrenia odborným lekárom - neurológom a posudkovým lekárom v rámci lekárskej posudkovej činnosti. Kasačný súd uvádza, že posudkový lekár musí pri stanovovaní miery poklesu postupovať tak, aby ním zvolená percentuálna miera ku konkrétnemu postihnutiu zodpovedala približnému zaradeniu tohto postihnutia v rámci možnej škály závažností všetkých možných postihnutí, ktoré má príslušná položka a príslušné písmeno

Kasačný súd tak nevzhliadol žiaden závažný nedostatok v zistení skutkového stavu veci, t. j zdravotného stavu žalobcu pred posudkovými lekármi prvého a druhého stupňa. Obaja posudkoví lekári vychádzali so všetkých lekárskych správ a nálezov, ktoré im žalobca do konania predložil.

Vo vzťahu k tomuto sťažnostnému bodu kasačný súd konštatuje, že v kasačnej sťažnosti neuviedol žiaden konkrétny dôvod, ktorý by napĺňal tento sťažnostný bod. Samotný kasačný súd nezistil, že by správny súd nesprávne právne posúdil vec, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ďalej žalobca v kasačnej sťažnosti namietal upretie práva na spravodlivý súdny proces a súčasne rozpor s judikatúrou ako sťažnostné body podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a h/ SSP. Tieto sťažnostné body mali byť naplnené nedostatkom dôvodov napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorý nedal odpovede na špecifické argumenty sťažovateľa, čo má zakladať oba dôvody kasačnej sťažnosti súčasne. K tomu kasačný súd uvádza, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia môže byť samostatným dôvodom podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, keďže ide o čiastkové právo, ktoré tvorí právo na spravodlivý proces, ktoré môže byť porušené práve nedostatočným odôvodnením rozhodnutia, avšak nie je dôvodom na sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h/.

16.4.2020), žalobca nepredložil do administratívneho konania a teda nie je možné vyčítať správnym orgánom prvého a druhého stupňa, že sa týmito lekárskymi správami nezaoberali a tieto nevyhodnotili. Tieto správy všetky boli vyhotovené až po jeho vyšetrení posudkovým lekárom ústredia a vyhotovení odborného lekárskeho posudku zo dňa 11.3.2020.

19. Pokiaľ žalobca osobitne namietal nevyhodnotenie psychiatrických nálezov, ktoré podľa jeho tvrdenia predtým žalovanému doručil, z administratívneho spisu vyplýva, že psychiatrické nálezy v rámci administratívneho konania žalovanému nedoručil žiadne a správnemu súdu doručil psychiatrické vyšetrenie zo dňa 19.3.2020 a 23.7.2020 a 16.4.2020.

20. Aj ďalšia sťažnostná námietka žalobcu, keď žiadal, aby posudkoví lekári ako príčinu vzniku invalidity uviedli pracovný úraz, je nedôvodná. Už z citovaných ust. § 71 ods. 1 až 4 cit. zákona vyplýva, že základným predpokladom invalidity je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, teda stav, kedy telesné, duševné a zmyslové schopnosti takejto osoby sú nižšie, než telesné, duševné a zmyslové schopnosti zdravého človeka. Rozhodujúce sú teda osobné charakteristiky dotknutej osoby. Naopak z cit. ust. nevyplýva, že by sa pri posudzovaní invalidity malo skúmať, aká je príčina zisteného poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca samotné zaradenie jeho zdravotných ťažkostí do kapitoly XV. oddielu E, položky č. 3 písm. c/ prílohy č. 4 cit. zákonu ako dorzalgia bez radikulopathie nijako nespochybnil. V preskúmavanom administratívnom konaní teda nebolo potrebné ako predbežnú otázku riešiť, či úraz, ktorý utrpel žalobca, je úrazom pracovným (ako je to u niektorých iných dávok sociálneho poistenia). Žalobca teda požadoval niečo, na čo žalovaná v rámci priznávania invalidného dôchodku nie je oprávnená.

22. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný a má právo na náhradu trov kasačného konania. Keďže však neboli splnené podmienky na aplikáciu § 168 SSP, súd mu náhradu trov nepriznal. Žalobca nebol v konaní úspešný a preto nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 27. júna 2022