7Sk/23/2020

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 20. januára 2020, č.k. 23Sa/51/2019-259 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 28. mája 2019, číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 15. februára 2019, číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo 17. januára 2019.

žaloby. 3. Krajský súd po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu, ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.

14. februára 2018. Výsledok posúdenia je uvedený v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo 17. januára 2019. Žalobca splnil medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok, avšak ku dňu vzniku invalidity k 17. februáru 2018 nesplnil potrebný počet rokov dôchodkového poistenia. Vzhľadom na jeho vek nad 45 rokov je potrebná doba poistenia 15 rokov.

5. Na vznik nároku na invalidný dôchodok a na určenie jeho sumy mu doba náhradnej služby vo vojenskej škole od 1. februára 1985 do 13. júla 1985 a výkon služby vojaka z povolania od 14. júla 1985 do 31. augusta 2005 nebola zhodnotená, nakoľko obdobie výkonu služby získal v rozsahu, ktorý zakladal nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Na určenie sumy invalidného dôchodku nebolo možné započítať doby výkonu služby a hrubé zárobky, pretože vtedajšia Československá socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky, len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcu sa starobného dôchodku, nakoľko invalidný dôchodok je uvedený v časti II. Dohovoru, do úvahy neprichádza ani aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru (v časti IV. spoločné ustanovenia) na invalidný dôchodok. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo žalobcovi zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

Bez uvedenej doby služby žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu iba 8 rokov a 99 dní, takže pred vznikom invalidity, t.j. ku dňu 14. február 2018, vzhľadom na svoj vek nesplnil podmienku najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z.z., a preto mu nárok na invalidný dôchodok podľa § 7 ods. 1 zákona nevznikol. Správny súd zdôraznil, že žalobca vzhľadom na dobu služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok nie je v zmysle § 56 písm. a/ Dohovoru č. 102 v spojení s § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. chránenou osobou, nevzťahuje sa na neho ani ustanovenie čl. 57 ods. 2 písm. a/ týkajúci sa nároku na krátený invalidný dôchodok v prípade získania menej ako 15 rokov zamestnania.

7. Vzhľadom na uvedené, krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 8. O trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 10. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 11. Zhodne, ako v dôvodoch správnej žaloby doručenej krajskému súdu namietal nedostatočne zhodnotenú dobu zamestnania v I. kategórii funkcií pre nárok na sociálnu dávku. Porušenie svojich práv vidí žalobca v nasledovnom: - dňa XX. C. XXXX (pred invaliditou) dosiahol fyzický vek 39 rokov, - v tom čase odslúžil 18 rokov a 126 dní v I. kategórii funkcií, - mal odpracovaných ďalších 4419 dní, - vo výkone vojenskej služby odslúžil 24 rokov a 6 dní, štúdium sa posudzuje až od termínu 1.9.1982, - do konca mesiaca, kedy podal žalobu, odslúžil a odpracoval 30 rokov a 165 dní, - Vojenskú strednú školu v Nitre študoval od 1.9.1981 do 13.7.1985, z toho v I. kategórii funkcií má posúdené obdobie od 15.2.1985 do 13.7.1985, - v čase od 27.5.2001 do 17.9.2002 bol na vojenskej misii na Cypre (1 rok a 114 dní), - v čase od 1.5.2004 do 30.3.2005 bol na vojenskej misii v Iraku (334 dní), - neboli započítané finančné a naturálne príjmy žalobcu ako žiaka počas 4 rokov štúdia (najprv 30 Kčs mesačne, neskôr ako čatár dostával 180 Kčs mesačne, - absentuje princíp tzv. zásluhovosti v dôchodkových nárokoch, keď počas výkonu služby v I. kategórii funkcií, v období od 14.7.1985 do 31.8.2005 dosahoval o 1/3 vyššie finančné príjmy ako bola priemerná mzda pracovníka v národnom hospodárstve, - súdom vytýkal, že sa nedostatočne zaoberali zoznamom druhov prác uvedených v zákone, - neboli vypočutí autentickí svedkovia, neboli posudzované univerzálne listinné dôkazy (napr. školské vysvedčenia), žiadosť o štúdium na strednej odbornej vojenskej škole, povolávací

rozkaz

na nástup do VSOŠ, fotografie z tejto školy, čestné vyhlásenia dvoch svedkov, neschopnosť MO SR odpovedať na 41 otázok podľa infozákona, t.j. namietal porušenie zásady materiálnej pravdy, - nesúhlasí s vyjadrením, že štúdium na 1. až 4. ročníku VSOŠ nie je možné považovať za výkon služby v ozbrojených silách ČSĽA, - počas misie „Iracká Sloboda“ na území Iraku, kde plnil bojové úlohy a chránil civilné obyvateľstvo na zemí, kde sa ešte vojna neskončila, sa začali prejavovať žalúdočné problémy. Po návrate z misie 21.3.2005 absolvoval kompletnú lekársku prehliadku, kde bol novozistený diabetes, nadváha, porucha metabolizmu a vysoký krvný tlak. Dňa 31.8.2005 bol prepustený do zálohy za splnenia podmienky na výsluhový dôchodok, - podľa odborného posudku o invalidite z 22.5.2018 bol uznaný za invalidného spätne od 14.2.2018 (kapitola IV. položka 1 písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., cukrovka ťažko kompenzovateľná s diabetickými komplikáciami, poznámka kasačného súdu), - vytýka, že na rozdiel od Českej republiky sa nezachoval inštitút odstránenia tvrdosti zákona. 12. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania, ktoré podrobne písomne vyčíslil.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 17.

18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 22.

XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 15. februára 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo 17. januára 2019.

25. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 28. Najvyšší správny súd mal preukázané, že dňa 17. januára 2019 žalobca požiadal o invalidný dôchodok. Podklad pre vydanie rozhodnutia tvorila Lekárska správa zo 17. januára 2019 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, ktorý zistil u žalobcu jeho pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu, ochorenie, liečbu a subjektívne ťažkosti; podklad pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavovali lekárske správy z decembra 2018, z vyšetrení: diabetologického, kardiologického a ortopedického. Posudkový lekár žalobcu súčasne informoval o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkali posúdenia jeho zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

29. Rozhodnutím z 15. februára 2019, číslo: XXX XXX XXXX X prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. predmetnú žiadosť žalobcu zamietol. Dôvodil tým, že žiadateľ o invalidný dôchodok nesplnil podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. Na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu z 15. februára 2019 odvolací správny orgán dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné. Nakoľko žiadateľ získal

februára 2019, ktorým nevyhovel návrhu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o vyslovení nesúladu § 60 ods. 2 a 3 a § 255 ods. 5 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. s čl. 12 ods. 2 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené dôvody a na citovaný nález ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o nároku na invalidný dôchodok nemožno prihliadať na doby, ktoré boli účastníkovi konania zhodnotené na nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho, ako aj pripojeného posudkového spisu dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne, keď pristúpili k zamietnutiu jeho žiadosti o invalidný dôchodok z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. Pred vznikom invalidity, pred 14. februárom 2018 získal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia 3019 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 8 rokov a 99 dní, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z.z. najmenej 15 rokov, a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. 31. Žalobca v kasačnej sťažnosti v zásade namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

V tejto súvislosti však súčasne uviedol, že ani po doplatení poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobia dôchodkového vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie v období po 1. januári 2004 by žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. 32.

Najvyšší správny súd pripomína, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 139 ods. 2 SSP. Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa krajský súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok. Zrušenie a vrátenie veci krajskému súdu za účelom doplnenia rozsudku by bolo v tomto prípade nehospodárne, keďže v konečnom dôsledku by bol žalobca rovnako neúspešný.

Službu v I. kategórii funkcií má posudzovaných od 15. februára 1985 do 13. júla 1985 (ako vojenskú náhradnú službu v škole, v rozsahu 149 dní). V kasačnej sťažnosti na strane 3 tvrdí, že sa tým cíti byť poškodený z dôvodu nezapočítania celej doby stredoškolského štúdia v I. kategórii funkcií. V I. kategórii funkcií bolo započítané len obdobie po zložení služobnej prísahy. Na strane 19 kasačnej sťažnosti v súvislosti s dobou štúdia na strednej škole potvrdil, že vojenskú prísahu zložil 16. februára 1985, čím potvrdil, že bol odvedený až uvedeným dňom.

V tejto súvislosti dáva senát najvyššieho správneho súdu do pozornosti Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 246/2020-35 zo dňa 26. mája 2020 (v obdobnej, skutkovo a obsahovo totožnej právnej veci), v ktorom ústavný súd uviedol: „Zaradenie doby služby vojaka z povolania do I. a II. kategórie funkcií je vo výlučnej kompetencii MO SR, ktoré zodpovedá za údaje, ktoré poskytne Sociálnej poisťovni a ktorú sú pre správny orgán, ktorý rozhoduje vo veciach nárokoch žiadateľov o dávky starobného dôchodku záväzné“. V ďalšej časti odôvodnenia uznesenia ústavný súd konštatoval: „Nemožno preto opodstatnene poukazovať na chyby v dokazovaní v konaní o nároku na starobný dôchodok.

Nebol preto dôvod na postup orgánu verejnej správy nariadiť vo veci ústne pojednávanie a vykonať vo veci dokazovanie vypočutím svedkov. Z údajov v administratívnom spise Sociálnej poisťovne boli podklady preukazujúce dobu štúdia na strednej vojenskej škole, dobu služby vojaka z povolania a zhodne aj ďalšie obdobie po ukončení aktívnej činnosti vojaka z povolania boli dostatočným podkladom pre určenie období dôchodkového poistenia pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok nielen ku dňu.

V ďalšom bode 25 súd zamietol vykonanie dokazovania vojenskou knižkou žalobcu, výsluchom svedkov, prihláškou žalobcu na vojenskú školu, pre nadbytočnosť. V druhom prípade súd riešil námietku nezapočítania doby učňa v prevádzkach ostravsko-karvinských koksovní v preferovanej pracovnej kategórii s vplyvom na nárok na starobný dôchodok. V súvislosti so

Znovu teda posúdi, či sťažovateľ splnil podmienku pravidelnosti praktického vyučovania v priebehu doby jeho štúdia. . . .Záver k druhej podmienke (ako nesplnenej), ktorý prijal žalovaný, je predčasný. 35. Kasačný súd sa oboznámil aj s obsahom ostatných príloh ku kasačnej sťažnosti, konkrétne Rozhodnutím Ministerstva obrany SR o odmietnutí poskytnúť informácie na okruh otázok (najvyšším správnym súdom špecifikovaných v bode 11 tohto rozhodnutia), správou Finančného riaditeľstva SR, Centrum podpory pre dane, Bratislava a správou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR „Finančným a naturálnym príjmom“. Žalobca z predložených správ nezískal informácie, na základe ktorých by dosiahol v konaní o dôchodkovú dávku úspech.

Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá