7Sk/30/2020

1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že rozhodnutím z 12. mája 2015 žalobcovi priznala starobný dôchodok od 23. apríla 2015. Pre nárok naň zohľadnila obdobia dôchodkového poistenia od 4. februára 1993 až do roku 2015 v celkovej dĺžke 8113 dní (t. j. 22 rokov a 83 dní). Žalobca bol síce účastný na dôchodkovom zabezpečení aj pred 4. februárom 1993, no toto obdobie sa mu na základe Zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení (oznámenie č. 318/1994 Z. z.) považovalo za obdobie zabezpečenia v Českej republike. Keďže žalobca splnil podmienku pre nárok na starobný dôchodok v zmysle § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov aj bez zohľadnenia českého obdobia poistenia, starobný dôchodok bol určený v súlade s čl. 52 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ako tzv. nezávislá dávka podľa slovenských právnych predpisov. Rozhodnutím z 25. augusta 2015 mu Česká správa

Priznaný český starobný dôchodok potom určila pomerne podľa doby poistenia ako tzv. paušálnu dávku v zmysle čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia 883/2004. 2. Žalobca hneď 14. januára 2016 požiadal o priznanie vyrovnávacieho príplatku podľa § 69b zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2019.

Napriek odvolaniu žalobcu generálny riaditeľ žalovanej preskúmavaným rozhodnutím zo 14. marca 2019 potvrdil toto rozhodnutie. V odôvodnení zopakoval, že citované ustanovenie jasne vyžaduje získanie aspoň 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia pred 1. januárom 1993, žalobca však získal len 24 rokov a 120 dní.

Správny súd však napadnutým rozsudkom č. k. 27 Sa 8/2019-107 zamietol túto správnu žalobu. V zhode so žalovanou uviedol, že žalobca nesplnil podmienku získania 25 rokov dôchodkového poistenia pred 1. januárom 1993 podľa § 69b ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. K judikatúre, ktorú žalobca citoval a podľa ktorej mala žalovaná priznať doplatok k starobnému dôchodku priamo podľa čl. 39 ústavy, správny súd poznamenal, že pochádza ešte z obdobia pred zavedením vyrovnávacieho príplatku.

pravidlami. K námietke žalobcu o nerovnom zaobchádzaní poukázal správny súd na to, že medze práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe ustanovil zákonodarca a súdy ich nemôžu meniť. Citované ustanovenie § 69b vychádzalo aj z požiadaviek judikatúry Súdneho dvora (osobitne rozsudku z 22. júna 2011, C-399/09, Landtová). Časť judikatúry, ktorú žalobca citoval, považoval správny súd za nepoužiteľnú, pretože sa týkala iných dávok alebo iných skutkových okolností.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku, eventuálne jeho zmeny tak, že sa zrušia rozhodnutia žalovanej. Opätovne zdôraznil, že doby dôchodkového poistenia získal počas existencie Československa a jeho následné rozdelenie mu nemôže byť na ujmu. Napriek tomu sa s ním zaobchádza horšie ako s tými občanmi Slovenskej republiky, ktorých zamestnávatelia mali sídlo tu, čo je v rozpore s čl. 12 a čl. 39 ústavy. Zamestnanie pre českého zamestnávateľa nebolo „klasickým“ zamestnaním v cudzine. Žalobca upozornil, že niektoré rozsudky najvyššieho súdu, na ktoré odkazoval, boli vydané podľa stavu účinného od 1. januára 2016, teda po zavedení vyrovnávacieho príplatku. V nich najvyšší súd zotrval na svojich skorších názoroch, že rozdiely v dôchodkových nárokoch musí žalovaná vyrovnať priamou aplikáciou čl. 39 a čl. 12 ústavy. 5. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože jej rozhodnutia i rozsudok správneho súdu sú správne.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. bolo základnou podmienkou pre vznik nároku na starobný dôchodok získanie aspoň 25 rokov zamestnania. Len táto skupina osôb mohla nadobudnúť silnejšie očakávanie, že vzhľadom na získanie tejto doby už za federácie môže mať (po dovŕšení príslušného dôchodkového veku podľa uvedeného ustanovenia) nárok na starobný dôchodok tak, akoby stále pokračovala federácia. Z ústavy totiž nevyplýva všeobecné pravidlo, že rozdelenie federácie nemôže byť nikomu na ujmu. Zmena štruktúry štátov, vznik nových štátov, nevyhnutne ovplyvňuje aj pozície obyvateľov nástupníckych štátov. Okrem toho ústavný súd nezistil, že by samotný starobný dôchodok federálnych dôchodcov bol taký nízky, že by to signalizovalo extrémnu disproporcionalitu, resp. zásah do samotného jadra práva na primerané zabezpečenie v starobe. 9. Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy platí, že právny názor obsiahnutý v rozhodnutí ústavného súdu o súlade právnych predpisov je pre súd, ktorý podal návrh na konanie, záväzný. Z toho plynie, že pre súd nie je záväzný len výrok takéto rozhodnutia (nálezu), ale aj právne dôvody, na ktorých je založený. Z citovanej časti odôvodnenia nálezu je zrejmé, že ústavný súd nepovažoval podmienku vyrovnávacieho príplatku, v zmysle ktorej musel poistenec pred 1. januárom 1993 získať aspoň 25 rokov poistenia (zabezpečenia) podľa československých predpisov o sociálnom zabezpečení, za rozpornú s čl. 39 a čl. 12 ústavy, pretože z týchto ustanovení nevyplýva žiadna požiadavka na celkom rovnaké zaobchádzanie s oboma skupinami starobných dôchodcov (tí, čo celú dobu poistenia získali v Slovenskej republiky, a tí, čo ju získali sčasti v Českej, sčasti v Slovenskej republike). Týmto právnym názorom je viazaný aj tunajší súd, čo okrem iného znamená, že je nutné odmietnuť argumentáciu žalobcu o tom, že by z týchto ustanovení ústavy takéto nároky vyplývali a že by mu ich žalovaná mala priznať priamou aplikáciou (proti zneniu § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.). Tým sú zároveň v rovine záväznosti prekonané aj názory vyslovené v niektorých starších rozsudkoch najvyššieho súdu, na ktoré žalobca odkazoval. Vzhľadom na túto viazanosť tak kasačný súd musel vychádzať z názoru, že podmienky vyrovnacieho príplatku sú upravené v cit. ustanovení a že ak ich žalobca nesplnil, nepatrí mu nárok naň. Zo skutkového stavu je pritom zrejmé, že nesplnil už základnú podmienku aspoň 25 rokov poistenia pred 1. januárom 1993. Žalovaná tak nepochybila, ak jeho žiadosť o vyrovnávací príplatok zamietla.