7Sk/34/2020

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej ako „krajský súd“, resp. „správny súd“) rozsudkom č.k. 14Sa/9/2019-90 zo dňa 21.07.2020 zamietol žalobu zo dňa 19.3.2019, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.1.2019 v s spojení s rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX zo dňa 6.11.2018. Žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal.

dôchodku. 3. Sociálna poisťovňa, ústredie v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, s odvolaním sa na príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), uviedla spôsob výpočtu invalidného dôchodku žalobcu, vrátane jeho valorizácie v rokoch 2012 až 2018 a konštatovala, že pri kontrole dôchodkových nárokov žalobcu bolo zistené, že žalobcovi neboli na určenie sumy invalidného dôchodku zhodnotené hrubé zárobky učňa počas doby učňovského pomeru od 1.9.1981 do 31.12.1983.

Nakoľko žalobca pri posúdení zdravotného stavu požiadal aj o posúdenie invalidity podľa zákona o sociálnom poistení, bola jeho invalidita posúdená so záverom, že je invalidný podľa § 71 ods. 1 uvedeného zákona od 26.2.2014, t. j. odo dňa podania žiadosti o posúdenie zdravotného stavu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bola určená na 75%. Na základe uvedeného bol žalobcovi rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.5.2014 priznaný invalidný dôchodok v sume 781,20 Eur mesačne, pretože jeho suma bola vyššia ako suma vyplácaného invalidného dôchodku určená podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Na základe kontrolnej lekárskej prehliadky dňa 27. septembra 2018 so zameraním sa na skutočnosť, či zdravotný stav žalobcu podmieňoval invaliditu podľa zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% už pred 26.2.2014, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne uznal žalobcu naďalej za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75% s tým, že mu invalidita vznikla už od 1.

správne rozhodujúce obdobie a jeho suma, priznaná žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 6.11.2018, bola určená správne. Žalovaná po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, preto odvolanie zamietla v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie.

poistení. Krajský súd konštatoval, že pokiaľ ide počet rokov rozhodného obdobia, zohľadňuje sa skutočný stav bez ohľadu na to, aký zárobok v konkrétnych rokoch poistenec dosahoval. Žalovaná je viazaná povinnosťou rozhodovať na základe objektívne zisteného skutkového stavu veci, znenie právnej normy žalovanej neumožňuje vyberať podľa vlastného uváženia do rozhodného obdobia len roky, v ktorých žalobca dosahoval lepší zárobok a ignorovať roky s nižším zárobkom, takýto postup by nebol v súlade so zákonom. Záverom správny súd uviedol, že riešenie iných sporných otázok vzhľadom na premet konania nepovažoval za možné a správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

konania. 6. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie, ktoré videl v nesprávnej aplikácii § 63 ods. 6 a ods. 7 zákona o sociálnom poistení krajským súdom, resp. žalovanou. Podľa názoru sťažovateľa, ak „v rozhodujúcom období nie je 22 kalendárnych rokov a týchto 22 kalendárnych rokov sa nedosiahlo ani predĺžením pred 1.1.1984 tak, sa rozhodujúce obdobie kvalifikuje podľa § 63 ods. 6“. Sťažovateľ ďalej namietal použitie ust. § 63 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 1.1.2006, vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam zo dňa 6.11.2018 a 18.1.2019. Sťažovateľ vo vzťahu k uplatneniu ust. § 63 ods. 8 zákona o sociálnom uviedol, že „určenie osobného mzdového bodu sa ustanovuje bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety zákona zákona, teda ide o dobu štúdia“ a namietal, že by zásada určenia rozhodujúceho obdobia vychádzala z § 63 ods. 7 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 1.1.2006.

Správny súd sa podľa sťažovateľa nevysporiadal s predmetom a dôvodmi jeho žaloby zo dňa 19.3.2019, pričom poukazuje na rozhodnutie žalovanej zo dňa 1.10.2018. Sťažovateľ opakovane namieta

7. Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote a kasačná sťažnosť je prípustná, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

263 ods. 2 citovaného zákona. Na základe tejto lekárskej prehliadky bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %, pričom mu bol v súlade s § 263 ods. 1 citovaného zákona vyplácaný invalidný dôchodok aj naďalej v doterajšej sume. Následne dňa 3. júla 2008 bolo trvanie jeho invalidity opätovne preskúmané v zmysle § 263a ods. 1 písm. c) citovaného zákona so záverom, že žalobca je naďalej invalidný podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení a bol mu vyplácaný invalidný dôchodok v

keďže bol v nižšej sume. Invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení mu bol priznaný od 24.02.2014. Na ďalšej kontrolnej lekárskej prehliadke dňa 27. septembra 2018 posudkový lekár sociálneho zabezpečenia poistenia určil, že mu invalidita vznikla už od 1. októbra 2006 a na podklade tohto záveru žalovaná vydala dňa 01.10.2018 nové rozhodnutie, ktorým mu priznala invalidný dôchodok v sume podľa zákona o sociálnom poistení už od 26.02.2011, t.j. 3 roky spätne v zmysle § 112 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Súčasťou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, z ktorého vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia rozhodujúce na výpočet dôchodku bolo brané obdobie od 01.09.1981 do 31.12.1981, avšak nebolo brané obdobie od 01.01.1982 do 31.12.1983.

10. Z riadne vyplneného, podpísaného a potvrdeného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 10.12.1985 vyplýva, že žalobca nepretržite pracoval u zamestnávateľa ZVL Považská Bystrica od 01.09.1980 do 26.07.1985. Druh zamestnania: učeň mal vedený do 30.06.1984, od 01.07.1984 bol vedený ako pracovník v pracovnom pomere. Ako učeň mal

11. Z osobného listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 10.04.2000 vyplýva, že v kolónke zamestnanie pred vznikom nároku na dôchodok sú uvedené roky 1980 až 1983 s vysvetlivkou: doba zamestnania pred dovŕšením 18 roku veku a rok 1984 s vysvetlivkou: doba štúdií, odborného školenia.

neustanovuje inak. 13. Podľa § 293bs ods. 3 citovaného zákona ak sa dôchodková dávka, na ktorú vznikol nárok do 31. decembra 2010, priznáva po 31. decembri 2010, priemerný osobný mzdový bod sa upravuje podľa § 63 ods. 3 a 4 účinného od 1. januára 2011.

15. Podľa § 72 ods. 1 písm. f/ citovaného zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov je najmenej päť rokov. 16. Podľa § 72 ods. 2 citovaného zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.

18. Podľa § 63 ods. 1 prvá veta citovaného zákona priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak.

zákon neustanovuje inak. 20. Podľa § 63 ods. 8 citovaného zákona ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 7 nie je najmenej dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, alebo je v ňom obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred rok 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety.

Pre posúdenie vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa tohto zákona je preto potrebné v zmysle § 293z zákona o sociálnom poistení postupovať podľa tohto zákona účinného do 31.12.2007. Kasačný súd sa stotožnil s výpočtom priemerného osobného bodu v zmysle § 63 citovaného zákona tak, ako je uvedený v preskúmavanom rozhodnutí žalovanej. Keďže poistenec v čase nároku na invalidný dôchodok mal viac ako 28 rokov, bolo potrebných 5 rokov obdobia dôchodkového poistenia, zisťovaných z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity v zmysle § 72 ods. 1 písm. f/, ods. 2 cit. zákona. Keďže posledných 10 rokoch pred vznikom invalidity mal žalobca získaných 3652 dní obdobia dôchodkového poistenia, túto podmienku na nárok na invalidný dôchodok splnil. Keďže splnil aj medicínsku podmienku stanovenú v § 71 ods. 1 citovaného zákona (o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75 % medzi účastníkmi nebol spor), a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, vznikol mu nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom

Inak zákon stanovuje v § 63 ods. 8, ktorý uvádza, že ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 7 nie je najmenej 22 kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred rok 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsať dva kalendárnych rokov, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Z uvedeného vyplýva, že pretože žalobca nemal od 01.01.1984 do 31.12.2005 získaných 22 kalendárnych rokov, predlžuje sa toto obdobie aj pred 1. januárom 1984.

23. Vo vzťahu k započítaniu doby učňovského pomeru žalobcu do rozhodujúceho obdobia dôchodkového poistenia, kasačný súd uvádza, že tieto doby boli zaradené do tohto obdobia oprávnene. Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vydaného mzdovou učtárňou ZVL Považské Strojárne Považská Bystrica zo dňa 10.12.1985 jednoznačne vyplýva, že žalobca už od 01.09.1980 do 30.06.1984 bol v pracovnom pomere s týmto zamestnávateľom, bol zaradený do pracovného pomeru s druhom činnosti učeň a poberal zárobok.

sa v rozhodujúcom období určenom od 01. januára 1984 nenachádza 22 kalendárnych rokov, toto obdobie sa predlžuje aj pred 01. január 1984 tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov. Zákon však predkladá, že ani toto predĺženie nemusí byť dostatočné a ani po ňom poistenec nemusí dosiahnuť 22 kalendárnych rokov. V tom prípade sa priemerný osobný mzdový bod zisťuje z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov, teda z predĺženého počtu rokov.

27. K právnemu posúdeniu veci žalobca opätovne argumentoval odkazom ustanovenia § 63 ods. 8 na odsek 7 tohto paragrafu. K tomu kasačný súd dodáva, že v odseku 7 je uvedené základné pravidlo, že rozhodujúce obdobie sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 01.

28. Taktiež nie je dôvodná námietka, že Sociálna poisťovňa ani súd sa nezaoberali jeho základnou námietkou, že keď sa nedosiahlo napočítanie 22 kalendárnych rokov, tak nižší počet kalendárnych rokov sa vzťahuje k tým ustanoveniam, ktoré určujú rozhodujúce obdobie. Naopak, Sociálna poisťovňa aj správny súd sa v dostatočnom rozsahu zaoberali touto námietkou žalobcu a Sociálna poisťovňa podrobne odôvodnila použitie konkrétnych ustanovení § 63 ako aj potrebu započítať do rozhodujúceho obdobia aj obdobie učňovského pomeru žalobcu pred 01. januárom 1984. Tá skutočnosť, že správny súd ani žalovaná sa nestotožnili s právnym názorom žalobcu, že je potrebné vychádzať z počtu rokov, ktorý u neho bol zistený až od 01. januára 1984 nie je právne relevantná.

30. Čo sa týka námietky nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu, kasačný súd konštatuje, že odôvodnenie rozsudku je síce stručné, avšak reaguje na podstatnú žalobnú námietku a to aplikáciu ustanovení § 63 ods. 7 a 8 zákona o sociálnom poistení na prípad žalobcu, konkrétne na započítanie doby jeho učňovského pomeru do rozhodujúceho obdobia na zistenie jeho priemerného osobného mzdového bodu.

31. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP a žalovanej, ktorá mala úspech v kasačnom konaní a teda má právo na náhradu trov kasačného konania, túto náhradu nepriznal, pretože neboli splnené podmienky uvedené v § 168 SSP. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania v zmysle § 167 SSP a contrario nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

V Bratislave dňa 23. februára 2022