7Sk/35/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200033.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 26Sa/2/2019
- IČS
- 5019200033
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: P. I., bytom A., P. X, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ulica 29. augusta 8 a 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. decembra 2018, č. XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 19. augusta 2020, č. k. 26Sa/2/2019-59, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 19. augusta 2020, č.k. 26Sa/2/2019-59 zamieta. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom zo dňa 19. augusta 2020, č. k. 26Sa/2/2019-59 zamietol správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného vo veci nového určenia sumy starobného dôchodku. Žalovaný - Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaný“) podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) vo veci nového určenia sumy starobného dôchodku zamietol v plnom rozsahu odvolanie žalobcu podané proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 20. septembra 2018, č. XXX XXX XXXX X a toto rozhodnutie potvrdil.
2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal na základe správnej žaloby, vec prejednal na verejnom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu v intenciách § 293ds zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 184/2017 Z.z. a príslušných ustanovení SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie
je dôvodná. 3. Krajský súd mal z obsahu spisov a vyjadrení účastníkov konania za preukázané, že žalobcovi bol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 03.12.2010 priznaný podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. starobný dôchodok v sume 183,80 eur mesačne, zvýšený od 01.01.2011 na 187,20 eur mesačne. Starobný dôchodok bol vyplácaný po valorizácii v jednotlivých kalendárnych rokoch, naposledy k 31.12.2017 v sume 200,- eur mesačne. Žalobca bol súčasne od 01.10.1999 poberateľom výsluhového príspevku, ktorý bol od 01.07.2022 podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. pretransformovaný na výsluhový dôchodok. Žalovaný od 01.01.2018 do 31.10.2018 prepočítaval starobné dôchodky tzv. starodôchodcov, čiže dôchodcom, ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004. Sociálna poisťovňa určila novú sumu dôchodku len tým starobným dôchodcom, ktorí spĺňali zákonné podmienky. Podstatná bola najmä podmienka, že starobný dôchodok musel byť priznaný najmenej zo sumy priemerného mesačného zárobku uvedeného
v § 293ds (a § 293dt) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 184/2017 Z.z. Vzhľadom na to, že starobný dôchodok žalobcu sa v súlade s ust. § 293ds ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 184/2017 Z.z. považuje za priznaný v roku 2003 a zároveň suma starobného dôchodku žalobcu priznaného v roku 2010 bola určená z priemerného mesačného zárobku upraveného podľa § 293k ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. na sumu 158,69 eur (4780,70 Sk), keďže podmienkou na nový prepočet bolo hlavne to, aby starobný dôchodok bol priznaný v roku 2003 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 4337,- Sk, preto boli splnené podmienky pre aplikáciu § 293ds ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 184/2017 Z.z.
Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že suma starobného dôchodku bola určená § 293ds zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 184/2017 Z.z. 160,90 eur mesačne a je nižšia ako suma starobného dôchodku patriaca do 31.12.2017 určená podľa zákona č. 100/1988 Zb., čo je suma 200,00 eur mesačne, preto žalovaný rozhodol, že žalobcovi naďalej patrí starobný dôchodok v sume určenej podľa predpisov účinných do 31.12.2003 zákona č. 100/1988 Zb. 4. Žalobca v správnej žalobe namietal opakované nezákonné krátenie jeho starobného dôchodku a tiež, že novourčená suma v rozhodnutí zo dňa 20.09.2019 je nižšia ako v rozhodnutí z 12.05.2014. Predovšetkým namietal pomerné krátenie starobného dôchodku za obdobie, ktoré bolo zhodnotené na účely výsluhového dôchodku za obdobie, ktoré bolo zhodnotené na účely výsluhového príspevku. Hlavnou žalobnou námietkou bolo, že výsluhový príspevok nekryje tú istú sociálnu udalosť ako starobný dôchodok.
5. Krajský súd v bode 23 rozhodnutia zdôvodnil, že do dovŕšenia dôchodkového veku plní výsluhový dôchodok funkciu odmeny za výsluhu, po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku za špecifickú dobu poistenia, ktorú zákonodarca považoval za potrebnú zvýhodniť v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Zdôraznil, že výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, preto žalovaný postupoval v súlade s Článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov č. 416/1991 Zb., keď starobný dôchodok žalobcu krátil, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania profesionálnej služby vychádzajúc z rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011. Aspekt, že príspevky nie sú výsluhové dôchodky (len sa za ne považujú) sa premieta do postupu žalovaného, keď pri posúdení nároku na vznik, trvanie a výšku dôchodku zo všeobecného systému sa s týmito
príspevkami nenakladá ako s výsluhovými dôchodkami, ale žalovaný musí zohľadniť aj profesionálnu službu, avšak v ďalšom už treba zohľadniť vôľu zákonodarcu, aby sa tieto príspevky považovali za výsluhové dôchodky, teda majú charakter dávky v starobe.
Starobný dôchodok a výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa § 124 zákona č. 328/2002 Z.z. po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) kryjú rovnakú sociálnu udalosť, a preto je možné starobný dôchodok krátiť o sumu príspevku za služby, považovaného za výsluhový dôchodok (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9So/214/2008).
V opačnom prípade by príslušníci ozbrojených zborov dostávali dôchodky dvakrát za to isté obdobie. 6. Správny súd tak zistil, že vo veci posúdenia nároku žalobcu na nové určenie sumy starobného dôchodku bol postup správnych orgánov súladný so zákonom a s judikatúrou súdov Slovenskej republiky, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
7. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Rovnako nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému podľa § 168 SSP, pretože neboli splnené podmienky na jej aplikáciu.
II.
8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 10. Krajskému súdu vytýkal porušenie postupu prvostupňového správneho orgánu z 20.09.2019, ktorým bolo porušené jeho zákonné právo na vyplácanie starobného dôchodku v takej výške, v akej mu na túto dávku vznikol zákonný nárok. Krajskému súdu vytýkal, že nebol oprávnený prejednať odvolacie rozhodnutie odvolacieho orgánu. Dôvodil tým, že odvolacie rozhodnutie nikdy nemôže byť nezákonné z titulu toho, či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu odvolací orgán potvrdí, zruší alebo zmení. Preto poukázal na dikcie ustanovení § 6 ods. 1, § 4 písm. e/ a § 96 ods. 1 písm. h/ a § 199 ods. 1 písm. h/ SSP, ktoré doslovne citoval. 11. Kasačnému súdu navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
III.
12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti písomne vyjadril 09.10.2020. Dôvody, ktoré uviedol žalobca v kasačnej sťažnosti nepovažoval za opodstatnené. Poukázal na svoje vyjadrenie z 08.02.2019 a ku skutkovým a právnym dôvodom v ňom uvedených sa pridržiaval. Kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú navrhol zamietnuť.
IV.
13. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené na vedomie dňa 03.11.2020.
V.
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
20. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Neformálne posudzovanie znamená, že správny súd o nej ďalej koná aj bez toho, aby formálne obsahovala všetky náležitosti podania v zmysle § 57 SSP alebo osobitné náležitosti správnej žaloby podľa § 202 ods. 1 SSP. Predpokladom je však „ustálenie“ toho, aké rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané.
21. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 18.12.2018, číslo: XXX XXX XXXX X. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne,
príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 677/ 2006 Z.z. vo veci odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.09.2018 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.09.2018, vo veci nového určenia sumy starobného dôchodku zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
22. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu za preukázané, že správnou žalobou v sociálnej veci, doručenou Krajskému súdu v Žiline sa žalobca domáhal „ochrany svojho zákonného práva - nároku na výplatu starobného dôchodku v takej výške, na aký mu vznikol zákonný nárok, teda aký mu patrí“. K správnej žalobe v súlade s ustanovením § 182 ods. 2 písm. c/ SSP žalobca pripojil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.09.2018. V súvislosti s týmto zistením kasačný súd poznamenáva, že správny súd nemá právomoc preskúmať také rozhodnutie, ktoré žalobca neuviedol ako predmet súdneho prieskumu, keď naopak prejavil jednoznačnú vôľu, aby ako o predmete súdneho prieskumu sa konalo o inom rozhodnutí.
Správny súd by sa tak dostal do situácie, kedy by neplatil dispozičný princíp zakotvený v § 5 ods. 5 SSP, pretože by preskúmal konkrétne rozhodnutie bez procesnej iniciatívy žalobcu. Je výlučnou súčasťou autonómie vôle subjektu práva, či sa rozhodne uplatniť právo na súdnu ochranu svojho porušeného alebo ohrozeného subjektívneho práva konkrétnym rozhodnutím alebo nie. Takýmto postupom by bol taktiež porušený princíp rovného postavenia účastníkov konania v zmysle § 5 ods. 9 SSP.
23. Najvyšší správny súd mal z obsahu spisov a z vyjadrení účastníkov konania za preukázané, že podľa potvrdenia generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 28. mája 2003 bol žalobcovi od 01.10.1999 priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý bol podľa § 124 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z. od 01. júla 2002 pretransforovaný na výsluhový dôchodok. Pre nárok a výsluhový príspevok bola žalobcovi zhodnotená doba trvania základnej vojenskej služby od 01.10.1967 do 25.09.1968 a doba trvania služobného pomeru od 01.07.1978 do 31.12.1998 a od 01.01.1999 do 30.09.1999, t.j. spolu 22 rokov a 178 dní v I. kategórii funkcií. Keďže žalobca získal najmenej 25 rokov zamestnania a z toho vykonával zamestnanie v služobnom pomere zaradené do I. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. dňa XX.XX.XXXX. Po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný k 31.12.2003.
Starobný dôchodok žalobcu sa v súlade s § 293ds ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 184/2017 Z.z. považuje za priznaný v roku 2003. 24. Podľa § 293ds ods. 1 písm. p/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 184/2017 Z.z., ak suma starobného dôchodku bola určená podľa predpisov účinných do 31.12.2003 a starobný dôchodok sa vypláca po 31.12.2017, suma starobného dôchodku sa novo určí podľa predpisov účinných do 31.12.2003 z priemerného mesačného zárobku určeného podľa odsekov 2 až 6 vrátane zvýšenia starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok získané po 31. decembri 2003, ak starobný dôchodok bol priznaný v roku 2003 z priemerného mesačného zárobku podľa § 293k ods. 3 a 4 v sume najmenej 4337,-
Sk. 25. Podľa § 293ds ods. 8 citovaného zákona starobný dôchodok sa na účely odsekov 1 až 7 považuje za priznaný v roku 2003, ak a) poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa predpisu účinného do 31.12.2003 a k 31.12.2003 nebol nepretržite zamestnaný, vznikne prvýkrát nárok na výplatu starobného dôchodku po 31.12.2003, b) nárok na starobný dôchodok vznikol podľa § 259 ods. 2.
26. V súvislosti s právnym nárokom žalobcu na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia najvyšší správny súd zistil, že žalobcovi bol od XX.XX.XXXX priznaný starobný dôchodok rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 03.12.2010. Starobný dôchodok
bol priznaný v sume 183,10 eur mesačne. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k XX.XX.XXXX, žalobca získal 6197 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku bolo 16, 9781 rokov obdobia dôchodkového poistenia.
27. Kasačný súd z obsahu spisov zistil, že žalobca neformálnou žiadosťou z 18.09.2013 požiadal Sociálnu poisťovňu o prepočítanie starobného dôchodku. Pretože žalobca je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v sume primeranej dobe trvania služobného pomeru, a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. mu do doby zamestnania bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, suma starobného dôchodku bola rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 12.05.2014 od 16.06.2014 znížená na sumu 184,70 eur mesačne.
Sociálna poisťovňa v rozhodnutí o znížení starobného dôchodku postupovala podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 55/2011 a aplikovala článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Suma starobného dôchodku do vzniku nároku na dôchodok bola 92 % priemerného mesačného zárobku, t.j. 145,99480 eur mesačne.
Pretože suma vyplácaného starobného dôchodku bola vyššia ako suma starobného dôchodku určená v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo R 55/2011, bolo rozhodnuté o znížení vyplácanej sumy starobného dôchodku v súlade s § 112 ods. 3 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. od 16.06.2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa starobný dôchodok vyplatil.
28. Podľa § 293ds ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 184/2017 Z.z. priemerný mesačný zárobok na určenie sumy starobného dôchodku podľa odseku 1 je priemerný mesačný zárobok, z ktorého bola vypočítaná suma starobného dôchodku, neupravený podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 alebo podľa § 293k ods. 3 a 4.
29. Suma neupraveného priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol starobný dôchodok žalobcu vypočítaný je 568,89 eur. Starobný dôchodok bol vymeraný z I. pracovnej kategórie. Podľa § 293ds ods. 5 písm. m/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 184/2017 Z.z. na určenie sumy starobného dôchodku podľa odseku 1, ktorého základnú výmeru podľa predpisu účinného do 31.12.2003 tvorí 60 % priemerného mesačného zárobku, sa priemerný mesačný zárobok podľa odseku 2 do sumy 195,85 eur započíta v plnej sume a zo sumy nad 195,85 eur do sumy 568,89 eur započítava 25 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. p/. Upravený priemerný mesačný zárobok po zaokrúhlení na celé koruny nahor je 289,11 eur. Starobný dôchodok ku dňu vzniku nároku je 92 % priemerného mesačného zárobku 589,11 eur upraveného podľa § 293ds zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 184/2017 Z.z. Po vzniku nároku na starobný dôchodok žalobca od 01.01.2008 do 09.04.2008 získal obdobie dôchodkového poistenia bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.
Suma zvýšenia starobného dôchodku bola 1,47870 eur mesačne. Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok po zaokrúhlení bola 280,50 eur mesačne. Z takto určenej sumy patrilo zvýšenie o 0,5 % za každých 30 dní obdobia dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Za 93 dní obdobia dôchodkového poistenia patrilo zvýšenie o 1,5 %, to znamená o 4,20750 eur mesačne.
Suma starobného dôchodku tak bola 284,70750000 eur mesačne. 30. Na určenie novej sumy starobného dôchodku sa podľa § 293ds ods. 7 zákona č. 461/ 2003 Z.z. v znení zákona č. 184/2017 Z.z. neprihladia na úpravu prislúchajúcu k starobnému dôchodku podľa predpisov účinných pred 01.01.2018, preto novo určený starobný dôchodok nebolo možné upraviť podľa zákona č. 306/2002 Z.z. Starobný dôchodok sa ďalej zvýšil podľa čl. 1 § 1 zákona č. 222/2003 Z.z. o 6 %, čo predstavuje 17,08245000 eur mesačne, na 301,78995000 eur mesačne. Nakoľko žalobca je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a na určenie sumy starobného dôchodku mu bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby, suma starobného dôchodku sa znížila podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o sumu starobného dôchodku, ktorá zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku za celé roky. Vzhľadom na uvedené bola
suma starobného dôchodku 187,62654144 eur mesačne krátená v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 na sumu 114,20 eur mesačne, následne sa na určenie sumy starobného dôchodku podľa § 293 ds zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 184/2017 Z.z. novo vypočítali aj zvýšenia starobného dôchodku podľa osobitných predpisov.
Suma starobného dôchodku k 31.12.2017 bola 160,90 eur mesačne. 31. Pretože suma starobného dôchodku určená podľa § 293ds zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 184/2017 Z.z. 160,90 eur je nižšia ako suma vyplácaného starobného dôchodku určeného podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, patriaca do 31.12.2017, t.j. 200,00 eur mesačne žalobcovi patrí naďalej suma starobného dôchodku priznaného podľa zákona č. 100/1988 Zb., teda predpisu účinného do 31.12.2003. 32. Žalobca v kasačnej sťažnosti zhodne ako v správnej žalobe namietal nezákonnosť postupu pri krátení sumy starobného dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
33. Podľa čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky.
34. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
35. K sťažnostnému bodu kasačnej sťažnosti, v ktorom žalobca namietal nezákonnosť postupu pri výpočte sumy starobného dôchodku aplikáciou článku 33 ods. 2 Dohovoru č.128 kasačný súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/185/2015, ktorý na strane 5 odsek 3 rozhodnutia uviedol: „Z článku 33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru množné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť a to najviac o sumu, ktorá prevyšuje sumu výsluhového dôchodku (príspevku za službu považovaného za výsluhový dôchodok)“. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že postup krátenia starobného dôchodku v prípade súbehu s výsluhovým dôchodkom bol predmetom právneho posudzovania aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/ 151/2016 z 27. júna 2018, ktorý bol napadnutý sťažnosťou na Ústavnom súde SR, ktorý
sťažnosť odmietol uznesením sp. zn. IV. ÚS 624/2018-17 zo 16. novembra 2018, ústavný súd uviedol: „Treba prisvedčiť navrhovateľovi, že zákonodarca doteraz na vykonanie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 neustanovil možnosť a postup krátenia starobného dôchodku v prípade jeho súbehu s výsluhovým dôchodkom z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Taktiež je však potrebné zdôrazniť aj to, že zákon č. 461/2003 Z.z. priamo z ustanovenia §60 ods. 2 a §255 od. 5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta, získaného v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového poistenia. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
Bez tejto judikatúry by odporkyňa pre nárok na starobný dôchodok v zmysle vyššie uvedených ustanovení §60 ods. 2 a §255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vôbec nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku započítať navrhovateľovi dobu služby v Policajnom zbore. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšky starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe“. Citované rozhodnutie ústavného súdu nie je ojedinelým rozhodnutím.
Mechanizmus krátenia starobného dôchodku poistencom, ktorým vznikol nárok aj na výsluhový dôchodok, a to tak, že krátenie je možné vykonať len pomerne k počtu rokov rozhodných pre výpočet ich výsluhového dôchodku k celkovej dobe poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, najviac však o sumu výsluhového dôchodku, odobril vo svojej judikatúre ústavný súd aj v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 389/2017, IV. ÚS 270/
2018. 36. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
37. K namietanému postupu krátenia starobného dôchodku sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze II. ÚS 389/2017-18 zo dňa 22. júna 2017, keď na strane 9 nálezu uvádza: „treba prisvedčiť sťažovateľovi, že zákonodarca doteraz na vykonanie čl. 33 ods. 2 dohovoru č.128 neupravil zákonom postup krátenia starobného dôchodku v prípade jeho súbehu s výsluhovým dôchodkom z osobitného systému sociálneho zabezpečenia.
Je však potrebné zdôrazniť aj to, že zákon o sociálnom poistení priamo v ustanoveniach §60 ods. 2 a §255 ods. 5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta získaného v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového
poistenia. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s ústavou, vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by žalovaná nárok na starobný dôchodok v zmysle už uvedených ustanovení §60 ods. 2 a §255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vôbec nemohla pre účely nároku a výšky starobného dôchodku započítať sťažovateľovi dobu služby v Policajnom zbore“. 38. Ústavný súd vo vyššie označenom náleze zaujal stanovisko aj k spôsobu výpočtu sumy starobného dôchodku poberateľa dávky výsluhového dôchodku, keď uviedol: „Najvyšší súd judikoval, že aj vtedy, ak by poistenec nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení obdobia poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo
výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systéme, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa by mala postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa §39 zákona č. 328/2002 Z.z.
Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraniční, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosť. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Inak, odporkyňa núti poistencov poistených v osobitnom systéme, aby vykonávali zamestnanie po splnení podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok po dosiahnutí ich zvýhodneného dôchodkového veku, čo nie je prípustné.
Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné, predčasne starobné, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu poistenia poistenca.“
39. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 234/2014).
40. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, kasačný súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
41. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 a § 168 SSP). Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému trovy kasačného konania nevznikli.
42. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný orpavný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. júna 2022