7Sk/4/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, A. F. Č.. XX A. Š., právne zastúpená JUDr. Rudolfom Fajbikom, advokátom so sídlom Dobšinského č. 14, Banská Štiavnica, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.11.2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23Sa/16/2019-41 zo dňa 8.10.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Žalovanej náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná rozhodla vo veci odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o nové určenie sumy starobného dôchodku tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXXXXXXXX zo dňa 17.05.2019 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). Žalovaná prvostupňové rozhodnutie odôvodnila tým, že nakoľko suma starobného dôchodku žalobkyne v roku 1996 nebola určená z priemerného mesačného zárobku najmenej v sume 3.667,- Sk, nesplnila zákonom stanovené podmienky, a preto jej žiadosť o nové určenie sumy starobného dôchodku zamietla.

4. Krajský súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a dospel k záveru, že žalovaná nárok žalobkyne na starobný dôchodok, ako aj priemerný mesačný zárobok, z ktorého bola vypočítaná suma jej starobného dôchodku v čase priznania, správne

Správny súd mal za to, že rozhodnutie správne vychádza z priemernej mesačnej mzdy 3.276,- Sk v zmysle zákona č. 100/1988 Zb. Správnemu súdu je zrejmé, že v prípade pojmu „neupraveného“ priemerného mesačného zárobku mal zákonodarca v dôvodovej správe na mysli úpravu priemerného mesačného zárobku v čase jeho priznania vo vzťahu k obdobiu spred 31.12.2003 alebo podľa § 293k ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. voči „upravenému“ priemernému mesačnému zárobku po 01.01.2004.

Sťažovateľka namietala právne posúdenie predmetnej veci. týkajúce sa predovšetkým výkladu a použitia ustanovení § 293ds zákona o sociálnom poistení, resp. v ňom použitého výrazu „neupravený priemerný mesačný zárobok“. Podľa názoru sťažovateľky ide o zaužívané označenie skutočného priemerného mesačného zárobku, zdôrazňujúce jeho odlišnosť od priemerného zárobku upraveného podľa § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote a je prípustná, po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom zistil, že sťažnostná námietka žalobkyne je nedôvodná a preskúmavaný rozsudok krajského súdu je nesprávny z nasledovných dôvodov:

Bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku bol stanovený na sumu 3.276 Sk. Podľa kontrolnej zostavy, ktorá tvorila súčasť rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku zo dňa 27.8.1996, neredukovaný (neupravený) priemerný mesačný zárobok bol 4.828 Sk. Základná žalobná námietka žalobkyne tkvela v tom, že podľa výslovného znenia § 293ds ods. 2 zákona o soc. poistení je pre prepočet nového dôchodku podľa § 293ds cit. zákona rozhodujúca hodnota neupraveného priemerného mesačného zárobku, teda v danom prípade suma 4.828 Sk a preto má nárok na prepočítanie starobného dôchodku. Podľa názoru žalovanej a správneho súdu je potrebné vychádzať z upraveného priemerného mesačného zárobku v sume 3.276 Sk, ako bol upravený v zmysle zákona č. 100/1988 Zb. v rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku z roku 1996.

12. Podľa § 293ds ods. 1 písm. i/ zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ak suma starobného dôchodku bola určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a starobný dôchodok sa vypláca po 31. decembri 2017, suma starobného dôchodku sa novo určí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 z priemerného mesačného zárobku určeného podľa odsekov 2 až 6 vrátane zvýšenia starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok získané po 31. decembri 2003, ak starobný dôchodok bol priznaný v roku 1996 z priemerného mesačného zárobku podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 v sume najmenej 3667 Sk.

14. Podľa § 293ds ods. 3 písm. i/ cit. zákona na určenie sumy starobného dôchodku podľa odseku 1, ktorého základnú výmeru podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 tvorí 50% priemerného mesačného zárobku, sa priemerný mesačný zárobok podľa odseku 2 do sumy 6000 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 6000 Sk do sumy 16309 Sk sa započítava 41%, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. i).

2500 Sk v plnej výške, zo sumy nad 2500 Sk do 6000 Sk jedna tretina a zo sumy nad 6000 Sk do 10000 Sk jedna desatina; na sumu nad 10000 Sk sa neprihliada. 16. Zákon o sociálnom poistení v § 293ds stanovuje prípady, kedy sa suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 100/1998 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o soc. zabezpečení) určí nanovo. Aj v týchto prípadoch sa suma starobného dôchodku určí podľa zákona o soc. zabezpečení, ale z inak (výhodnejšie) určeného priemerného mesačného zárobku. Je však potrebné odlišovať vznik nároku na nové určenie starobného dôchodku podľa predpisov o soc. zabezpečení, ktorého podmienky zákonodarca stanovil do § 293ds ods. 1 a samotné pravidlá výpočtu novourčeného starobného dôchodku, ktoré sú určené v odsekoch 2-6 tohto ustanovenia. Uvedené vyplýva priamo z dikcie odseku 1 tohto ustanovenia, keď zákonodarca stanovuje podmienky pre vznik nároku na nové určenie starobného dôchodku

Z dikcie odseku 1 ďalej vyplýva, že pokiaľ sú splnené vyššie uvedené podmienky, potom sa starobný dôchodok novo určí podľa ods. 2 až 6. Pravidlá výpočtu novourčeného starobného dôchodku sú teda určené v odsekoch 2 až 6.

19. Ust. § 293ds ods. 1 zákona o sociálnom poistení stanovuje ako relevantnú veličinu na priznanie nároku na prepočítanie minimálny priemerný mesačný zárobok podľa zákona o soc. zabezpečení, z ktorého bol starobný dôchodok priznaný. Teda relevantný je priemerný mesačný zárobok, z ktorého bol starobný dôchodok priznaný, t. j. upravený podľa § 12 ods. 6 zákona o sociálnom zabezpečení, nie neupravený. Hranica 3.667 Sk v prípade žalobkyne sa teda vzťahuje na priemerný mesačný zárobok redukovaný podľa zákona o soc. zabezpečení. Žalobkyni podľa zákona o sociálnom zabezpečení bol priznaný starobný dôchodok z priemerného redukovaného mesačného zárobku v sume 3.276 Sk, čo vyplýva priamo z rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku. Nesplnila tak podmienku vzniku nároku na prepočítanie starobného dôchodku stanovenú v § 293ds ods. 1 zák. o soc. poistení

V prípade žalobkyne by to bola suma 4.828 Sk. Uvedené vyplýva z § 293ds ods. 2 cit. zákona, na ktorý poukazovala žalobkyňa, avšak nesprávne ho žiadala aplikovať už pri skúmaní, či jej nárok na nový prepočet vznikol. Tento neupravený priemerný mesačný zárobok sa upraví novým spôsobom uvedeným v § 293ds ods. 3 až 5 cit. zákona.

21. V prípade žalobkyne však k výpočtu podľa ods. 2 až 5 dôjsť nemohlo, teda nemohol byť pri výpočte nového starobného dôchodku zohľadnený neupravený priemerný mesačný zárobok žalobkyne, keďže nesplnila podmienku nároku na prepočítanie starobného dôchodku, keďže starobný dôchodok sa jej podľa zákona o soc. zabezpečení vypočítal z priemerného mesačného zárobku pod stanovenú sumu 3.667 Sk. 22. Žalobkyňa teda nesprávne vykladá ustanovenie § 293ds ods. 2 zák. o soc. poistení, keď stotožňuje priemerný mesačný zárobok uvedený v tomto ustanovení t.j. neupravený podľa zákona o soc. zabezpečení (a ktorý bude následne upravený podľa odsekov 3 až 5), s priemerným mesačným zárobkom, z ktorého bol podľa zákona o soc. zabezpečení priznaný starobný dôchodok v konkrétnom roku 1988 - 2003. Zo znenia ods. 1 je jednoznačné, že aby mala žalobkyňa nárok na nové prepočítanie starobného dôchodku, musel by je byť starobný dôchodok priznaný v roku 1996 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 3.667 Sk, čo sa však v danom prípade nestalo.

23. Kasačný súd nemá dôvod komentovať rozhodnutia Krajského súdu Košice sp.zn. 5Sa/2/ 2018 a 5Sa/7/2019, keďže tieto nie sú súčasťou ustálenej judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu sú najmä stanoviská správneho kolégia alebo rozhodnutia senátov správneho kolégia NSSR, ktoré sú publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR a Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach senátov správneho kolégia NS SR alebo najvyššieho správneho súdu alebo dokonca aj v jednotlivom, nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu alebo najvyššieho správneho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili.

Uvedené napokon vyplýva aj z informácii uvedených na webovej stránke Sociálnej poisťovne, ktorá v jednotlivých usmerneniach pre jej poistencov, týkajúcich sa prepočtu starobných dôchodkov podľa § 293ds zák. o soc. poistení, na viacerých miestach poukazuje na to, že suma jednotlivých priemerných mesačných zárobkoch, ktoré sú uvedené v § 293ds ods. 1 cit. zákona, je suma upraveného priemerného mesačného zárobku. Na ďalších miestach uvádza, že táto suma vyplýva priamo z rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku, v ktorom je uvedené, z akej sumy priemerného mesačného zárobku bol starobný dôchodok vypočítaný podľa zákona o soc. zabezpečení. Uvedené zodpovedá sume redukovaného priemerného mesačného zárobku.

26. O náhrade trov kasačného konania bolo vo vzťahu k žalovanej rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovaná ako úspešná účastníčka má právo na náhradu trov kasačného konania, avšak neboli splnené podmienky na aplikáciu § 168 SSP, preto jej súd náhradu trov nepriznal. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná a preto nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 27. júna 2022