7Sk/5/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200533.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6Sa/27/2019
- IČS
- 8019200533
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: K. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. X, K., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta 8 -10, Bratislava, o preskúmanie opatrenia žalovanej zo dňa 22. 05. 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Sa/27/2019-53 zo dňa 17. decembra 2020 v znení opravného uznesenia č.k. 6Sa/27/2019-65 zo dňa 29. 01. 2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6Sa/27/2019-53 zo dňa 17. decembra 2020 v znení opravného uznesenia č.k. 6Sa/27/2019-65 zo dňa 29. 01. 2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred krajským súdom
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) zamietol žalobu, ktorou žalobca napadol lekársku správu - odborný lekársky posudok vyhotovený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie žalovanej (prvostupňové rozhodnutie) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. 04. 2018 a rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. 05. 2019 (ďalej len „napadnutá lekárska správa“) z dôvodu jeho nezákonnosti podľa § 191 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 2. Správny súd uviedol, že napadnutú lekársku správu považoval za opatrenie orgánu verejnej správy, ktorú možno podrobiť súdnemu prieskumu z dôvodu, že je spôsobilá k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Pričom vyhodnotil, že žalobca správnu žalobu proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej nepodal. 3. Podľa názoru správneho súdu, predmetom preskúmania je otázka odborného zistenia skutkového stavu k námietkam žalobcu uvedených v správnej žalobe podľa § 191 písm. c), d), e), f) a g) SSP, pričom dodal, že žalobcove námietky nie sú odôvodnené ani dôvodné a v intenciách právnej úpravy boli splnené podmienky zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) i s poukazom na § 195 ods. 1 a 196 ods. 1, 3, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti dodal, že žalovaná rozhodla o žiadosti o invalidný dôchodok tak, že ju zamietla, pretože žalobca nesplnil podmienky a jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a žalobcova miera schopnosti poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom stanovená na 35 %. Pre psychiatrické diagnózy bolo stanovené obmedzenie pracovnej činnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na 30 % a ortopedickej diagnózy žalobcu na 5 %. 4. Správny súd konštatoval, že subjektívne hodnotenie žalobcu svojho zdravotného stavu je síce citlivou otázkou, ale invalidita je podmienená takým nepriaznivým zdravotným stavom, ktorá z odborného posúdenia komisie sa nemusí zhodovať s názorom a subjektívnym hodnotením žalobcu. Podľa názoru správneho súdu, žalobca nie je invalidný podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože nezískal počet rokov dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný dôchodok, rovnako tak nezískal potrebnú 40 % mieru obmedzenia zdravotnej spôsobilosti oproti zdravej fyzickej osobe. 5. Záverom správny súd dodal, že námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobcom nie je dôvodná. Zo záverov lekárskych správ i posudkov je zrejmé dostatočné a správne zistenie skutkového stavu. Hodnotenie pre účely bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia už existujúcich posudkov, ktoré boli predložené LPK nedali potrebný základ pre zmenu záverov žalovanej alebo priaznivejšie závery, ktoré by vyhovovali žalobcovi. Z uvedených dôvodov správny súd zamietol žalobu ako nedôvodnú.
II. Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku správneho súdu
6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podaním zo dňa 16. 02. 2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd nesprávne právne posúdil vec v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 7. Sťažovateľ poukázal, že správny súd sa dostatočne nevysporiadal s pochybnosťami ohľadom určenia percentuálneho ohodnotenia poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd tak mal podľa názoru sťažovateľa vykonať ďalšie znalecké dokazovanie, najmä z dôvodu, že existujú vážne pochybnosti o objektivite znaleckých posudkov a znalcov posudzujúcich zdravotný stav sťažovateľa, keďže to boli posudky vypracované na žiadosť žalovanej, a títo znalci s ňou dlho spolupracujú. Posudkový lekár vypracoval posudok na základe nepresných podkladov. Sťažovateľ tvrdil, že žalovaná rozhodla na neúplných podkladoch a nebrala do úvahy objektívny zdravotný stav sťažovateľa, pretože skutkový stav nebol objektívne zistený. Sťažovateľ je toho názoru, že už samotná porucha osobnosti, ktorou trpí je dôvodom na priznanie invalidného dôchodku. A spolu s ďalším zdravotných postihnutím sťažovateľa - stuhnutie členkového kĺbu sa jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť má pohybovať na úrovni 60-75 %, čo je iná úroveň ako určila žalovaná (35 %).
8. Sťažovateľ v ďalšej časti kasačnej sťažnosti popísal priebeh udalosti súvisiacich s vykonaným lekárskym posúdením jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi žalovanej, v rámci čoho namietal pochybenia zo strany žalovanej - šikanovanie, psychické deptanie, pokuta sťažovateľovej priateľke. 9. Záverom navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti žalobcu
10. Žalovaná sa na základe zaslanej výzvy správneho súdu vyjadrila ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa podaním zo dňa 11. 03. 2021. 11. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaná uviedla, že sťažovateľove dôvody nepovažuje za opodstatnené a dodala, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených už v písomnom vyjadrení zo dňa 19. 02. 2020. Záverom navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol ako nedôvodnú.
IV. Konanie pred kasačným súdom
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zákona č. 423/ 2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.
13. Podľa § 101e ods. 1 a 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.
14. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h) v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
15. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6Sa/27/2019-53 zo dňa 17. decembra 2020 v znení opravného uznesenia č. k. 6Sa/27/2019-65 zo dňa 29. 01. 2021, ktorým správny súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu ako nedôvodnú.
16. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bola lekárska správa zo dňa 22. 05. 2019, ktorá tvorila podklad pre rozhodnutie o žiadosti o invalidný dôchodok podanej žalobcom, resp. rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej o podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu zo strany žalobcu.
17. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na
kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej
správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP) Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP).
Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).
18. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.
V. Právne posúdenie kasačným súdom
19. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 20. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
21. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 22. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov.
Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.
23. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej v preskúmavanom konaní v danej veci bolo preukázané, že správny súd podrobil súdnemu prieskumu lekársku správu zo dňa 22. 05. 2019 o zdravotnom posúdení žalobcu v súvislosti s jeho žiadosťou o invalidný dôchodok, ktorú vyhodnotil ako opatrenie, ktorého zákonnosť je možné v súdnom konaní preskúmavať. Správny súd tak vyhodnotil, že boli splnené podmienky na preskúmanie takejto lekárskej správy v rámci správneho súdnictva, a to napriek tomu, že nezistil, žeby žalobca podal proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej spolu s prvostupňovým rozhodnutím žalovanej správnu žalobu.
24. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpisy; povinnosť vyčerpať riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
25. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
26. Podľa 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
27. Kasačný súd zameral svoju pozornosť v prvom rade na posúdenie otázky, či lekársky posudok môže byť predmetom samostatného súdneho prieskumu v správnom súdnictve, aj s poukazom na negatívne vymedzenie predmetu súdneho prieskumu v zmysle § 7 SSP.
Túto otázku kasačnú súd považoval za spornú. 28. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej lekársky posudok je len jedným z podkladov pre rozhodnutie, ale nie je rozhodnutím, ktoré by mohlo byť samostatne predmetom súdneho preskúmania. Súd ho tak môže hodnotiť len ako jeden z dôkazov v konaní o preskúmanie rozhodnutia v správnom súdnictve (porovnaj NS SR 7So/138/2009 (R 70/2011), NS SR 9Sžsk/120/2017). V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorého podkladom je posudok (lekárska správa) o poklese schopnosti vykonávať pracovnú činnosť súd skúma aj to, či pri posudzovaní boli vzaté do úvahy všetky relevantné námietky účastníka konania, a teda či taký posudok je úplný, logický a presvedčivý a či dokazovanie v správnom konaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu (porovnaj 9Sžso/24/2011). V prejednávanom prípade však správny súd nepodrobil súdnemu prieskumu rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ale svoju pozornosť zameral výslovne na lekársku správu. Kasačný súd sa nestotožňuje s takýmto názorom správneho súdu,
vzhľadom na ustálený právny názor, že lekárska správa nie je spôsobila byť samostatným predmetom súdneho prieskumu. 29. Kasačnému súdu neuniklo pozornosti, že žalobca žalobou podanou zo dňa 12. 07. 2019 sa domáhal preskúmania „rozhodnutia“ zo dňa 22. 05. 2019 (pozn. žalobca lekársku správu označuje ako rozhodnutie; č. l. 1), pričom ako prílohu k uvedenej žalobe nepredložil žiadne rozhodnutie, napriek tomu však z obsahu žaloby bolo možné vyrozumieť, že žalobca napáda lekársku správu zo dňa 22. 05. 2019. Na základe zaslanej výzvy Krajského súdu v Prešove, mal žalobca predložiť súdu jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého preskúmania sa domáha (uznesenie Krajského súdu v Prešove, č. k. 4Sa/17/2019-18 zo dňa 13. 09. 2019). Následne žalobca podaním zo dňa 24. 10. 2019 predložil Krajskému súdu v Prešove rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 05_ 06_
2019. Krajský súd v Prešove následne uznesením č. k. 4Sa/17/2019 - 33 zo dňa 07. 11. 2019 postúpil správnemu súdu žalobcovu žalobu ako miestne príslušnému správnemu súdu. 30. Správny súd vyhodnotil, napriek z pohľadu kasačného súdu sporného predmetu súdneho prieskumu - žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie zo dňa 22. 05. 2019, čo korešponduje s lekárskou správou zo dňa 22. 05. 2019, pričom na základe výzvy súdu predložil ako rozhodnutie súdneho prieskumu rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 05. 06. 2019 - a správny súd súdnemu prieskumu podrobil lekársku správu zo dňa 22. 05. 2019 a označil ju ako opatrenie, ktoré je možné preskúmavať. Na základe vyššie uvedeného, sa kasačný súd s takýmto vyhodnotením predmetu súdneho prieskumu správnym súdom nestotožňuje.
31. Kasačný súd dáva do pozornosti správnemu súdu, že v niektorých prípadoch objasnenie, čo sledovala dotknutá osoba podanou správnou žalobou, sa môže javiť náročnejšie, preto v takýchto prípadoch zákonodarca umožnil správnemu súdu s poukazom na § 60 SSP, predvolať si na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie
vád podania. Kasačný súd toto ustanovenie dáva do pozornosti v súvislosti s bodom 29 tohto rozsudku, keďže predmet súdneho prieskumu považoval za rozporný. Zo strany správneho súdu bolo v prvom rade potrebné ustáliť predmet súdneho prieskumu, a to najmä na skutočnosť, že v danom prípade šlo o správnu žalobu v sociálnych veciach.
Pričom ustanovenie § 199 ods. 2 SSP ustanovuje, že v sociálnych veciach sa zohľadňujú špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania. Už len z toho dôvodu bolo potrebné dôsledne prihliadať a správne stanoviť predmet súdneho prieskumu.
32. Vo vzťahu k prejednávanému prípadu, kasačný súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1So/57/2012, v ktorom bolo vyslovené, že v správnom konaní je vykonanie dôkazov veľakrát spojené, resp. si vyžaduje osobitné znalosti na to, aby bol správne verifikovaný obsah dôkazu.
Aj v konaniach spojených s posúdením zdravotného stavu sa vyžadujú na zistenie skutkového stavu osobitné, najmä medicínske znalosti, ktorými sudcovia bežne nedisponujú. Skutkový stav v sociálnych dávkových konaniach je svojim rozsahom, ako aj obsahom výslednou mozaikou zloženou z jednotlivých skutočností o zdravotnom a inom stave žiadateľa získaných v procese dokazovania vedeného najmä podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
33. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7So/5/2011 zo dňa 25. 10. 2011, v ktorom NS SR uviedol, že „posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť a posúdenie splnenia zdravotnej podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia (zabezpečenia) je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania.“
34. Kasačná sťažnosť žalobcu sa týka najmä námietok vo vzťahu k posudkovým lekárom žalovanej a ich objektivite vo vzťahu k žalobcovi. Kasačný súd vzhľadom na vyššie uvedené (bod 32 a 33), považuje tieto námietky za nedôvodné. Zákonodarca zveril do pôsobnosti posudkových lekárov posudzovať rozsah zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť osoby vykonávať zárobkovú činnosť, vzhľadom na to, že takéto posúdenie zdravotného stavu si vyžaduje odborné znalosti. Sťažovateľ namieta lekársku správu zo dňa 22. 05. 2019, v rámci ktorej je podľa názoru kasačného súdu prehľadne spracovaná celá genéza žalobcu vo vzťahu k všetkým vykonaným vyšetreniam a následne aj celkové posúdenie zdravotného stavu sťažovateľa, pričom vzhľadom na okolnosti prípadu (napätá atmosféra pri predchádzajúcom nedokončenom posudzovaní sťažovateľa, agresivita sťažovateľa) bol zdravotný stav sťažovateľa na základe objednávky o vypracovanie znaleckého posudku posúdený nezávislou znaleckou organizáciou (FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická spol. s. r. o. dňa 10. 04. 2019).
Aj vzhľadom na takto zvolený postup žalovanej, nemožno súhlasiť s názorom prezentovaným sťažovateľom, pričom možno vysloviť, že posudzovanie zdravotného stavu je pre každú osobu citlivou záležitosťou, avšak kasačný súd to vyhodnotil ako subjektívne námietky sťažovateľa.
35. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd nevykonal ďalšie dokazovanie a to formou ďalšieho posudku jeho zdravotného stavu, kasačný súd dodáva, že v uvedenom prípade to nebolo potrebné, vzhľadom na to, že posudkoví lekári sa zhodli na posudzovanej diagnóze a nebolo potrebné odstraňovať rozpory v jednotlivých posudkoch.
36. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd dospel k záveru, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a to vzťahujúcemu sa k predmetu súdneho prieskumu - lekárska správa - ktorá v konečnom dôsledku nebola spôsobilá na samostatné súdne konanie a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, čo malo za následok rozhodnutie, ktoré svojim obsahom nemalo oporu v zákone.
37. Z uvedených dôvodov kasačný súd podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 38. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať (najmä ustáliť predmet súdneho prieskumu), ustáliť zásadné otázky nastolené v konaní, vzťahujúce sa na prejednávanú vec, a to v súlade s názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť.
V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne správny súd opätovne o nároku na náhradu trov konania vrátane o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).
39. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. júna 2022