7Sk/5/2021

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) zamietol žalobu, ktorou žalobca napadol lekársku správu - odborný lekársky posudok vyhotovený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie žalovanej (prvostupňové rozhodnutie) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. 04. 2018 a rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. 05. 2019 (ďalej len „napadnutá lekárska správa“) z dôvodu jeho nezákonnosti podľa § 191 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 2. Správny súd uviedol, že napadnutú lekársku správu považoval za opatrenie orgánu verejnej správy, ktorú možno podrobiť súdnemu prieskumu z dôvodu, že je spôsobilá k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Pričom vyhodnotil, že žalobca správnu žalobu proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej nepodal. 3. Podľa názoru správneho súdu, predmetom preskúmania je otázka odborného zistenia skutkového stavu k námietkam žalobcu uvedených v správnej žalobe podľa § 191 písm. c), d), e), f) a g) SSP, pričom dodal, že žalobcove námietky nie sú odôvodnené ani dôvodné a v intenciách právnej úpravy boli splnené podmienky zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) i s poukazom na § 195 ods. 1 a 196 ods. 1, 3, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti dodal, že žalovaná rozhodla o žiadosti o invalidný dôchodok tak, že ju zamietla, pretože žalobca nesplnil podmienky a jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a žalobcova miera schopnosti poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom stanovená na 35 %. Pre psychiatrické diagnózy bolo stanovené obmedzenie pracovnej činnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na 30 % a ortopedickej diagnózy žalobcu na 5 %. 4. Správny súd konštatoval, že subjektívne hodnotenie žalobcu svojho zdravotného stavu je síce citlivou otázkou, ale invalidita je podmienená takým nepriaznivým zdravotným stavom, ktorá z odborného posúdenia komisie sa nemusí zhodovať s názorom a subjektívnym hodnotením žalobcu. Podľa názoru správneho súdu, žalobca nie je invalidný podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože nezískal počet rokov dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný dôchodok, rovnako tak nezískal potrebnú 40 % mieru obmedzenia zdravotnej spôsobilosti oproti zdravej fyzickej osobe. 5. Záverom správny súd dodal, že námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobcom nie je dôvodná. Zo záverov lekárskych správ i posudkov je zrejmé dostatočné a správne zistenie skutkového stavu. Hodnotenie pre účely bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia už existujúcich posudkov, ktoré boli predložené LPK nedali potrebný základ pre zmenu záverov žalovanej alebo priaznivejšie závery, ktoré by vyhovovali žalobcovi. Z uvedených dôvodov správny súd zamietol žalobu ako nedôvodnú.

III. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti žalobcu

10. Žalovaná sa na základe zaslanej výzvy správneho súdu vyjadrila ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa podaním zo dňa 11. 03. 2021. 11. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaná uviedla, že sťažovateľove dôvody nepovažuje za opodstatnené a dodala, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených už v písomnom vyjadrení zo dňa 19. 02. 2020. Záverom navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol ako nedôvodnú.

IV. Konanie pred kasačným súdom

13. Podľa § 101e ods. 1 a 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

15. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6Sa/27/2019-53 zo dňa 17. decembra 2020 v znení opravného uznesenia č. k. 6Sa/27/2019-65 zo dňa 29. 01. 2021, ktorým správny súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu ako nedôvodnú.

17. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na

správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP) Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP).

18. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

V. Právne posúdenie kasačným súdom

21. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 22. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov.

23. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej v preskúmavanom konaní v danej veci bolo preukázané, že správny súd podrobil súdnemu prieskumu lekársku správu zo dňa 22. 05. 2019 o zdravotnom posúdení žalobcu v súvislosti s jeho žiadosťou o invalidný dôchodok, ktorú vyhodnotil ako opatrenie, ktorého zákonnosť je možné v súdnom konaní preskúmavať. Správny súd tak vyhodnotil, že boli splnené podmienky na preskúmanie takejto lekárskej správy v rámci správneho súdnictva, a to napriek tomu, že nezistil, žeby žalobca podal proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej spolu s prvostupňovým rozhodnutím žalovanej správnu žalobu.

25. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

27. Kasačný súd zameral svoju pozornosť v prvom rade na posúdenie otázky, či lekársky posudok môže byť predmetom samostatného súdneho prieskumu v správnom súdnictve, aj s poukazom na negatívne vymedzenie predmetu súdneho prieskumu v zmysle § 7 SSP.

vzhľadom na ustálený právny názor, že lekárska správa nie je spôsobila byť samostatným predmetom súdneho prieskumu. 29. Kasačnému súdu neuniklo pozornosti, že žalobca žalobou podanou zo dňa 12. 07. 2019 sa domáhal preskúmania „rozhodnutia“ zo dňa 22. 05. 2019 (pozn. žalobca lekársku správu označuje ako rozhodnutie; č. l. 1), pričom ako prílohu k uvedenej žalobe nepredložil žiadne rozhodnutie, napriek tomu však z obsahu žaloby bolo možné vyrozumieť, že žalobca napáda lekársku správu zo dňa 22. 05. 2019. Na základe zaslanej výzvy Krajského súdu v Prešove, mal žalobca predložiť súdu jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého preskúmania sa domáha (uznesenie Krajského súdu v Prešove, č. k. 4Sa/17/2019-18 zo dňa 13. 09. 2019). Následne žalobca podaním zo dňa 24. 10. 2019 predložil Krajskému súdu v Prešove rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 05_ 06_

31. Kasačný súd dáva do pozornosti správnemu súdu, že v niektorých prípadoch objasnenie, čo sledovala dotknutá osoba podanou správnou žalobou, sa môže javiť náročnejšie, preto v takýchto prípadoch zákonodarca umožnil správnemu súdu s poukazom na § 60 SSP, predvolať si na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie

Pričom ustanovenie § 199 ods. 2 SSP ustanovuje, že v sociálnych veciach sa zohľadňujú špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania. Už len z toho dôvodu bolo potrebné dôsledne prihliadať a správne stanoviť predmet súdneho prieskumu.

Aj v konaniach spojených s posúdením zdravotného stavu sa vyžadujú na zistenie skutkového stavu osobitné, najmä medicínske znalosti, ktorými sudcovia bežne nedisponujú. Skutkový stav v sociálnych dávkových konaniach je svojim rozsahom, ako aj obsahom výslednou mozaikou zloženou z jednotlivých skutočností o zdravotnom a inom stave žiadateľa získaných v procese dokazovania vedeného najmä podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

34. Kasačná sťažnosť žalobcu sa týka najmä námietok vo vzťahu k posudkovým lekárom žalovanej a ich objektivite vo vzťahu k žalobcovi. Kasačný súd vzhľadom na vyššie uvedené (bod 32 a 33), považuje tieto námietky za nedôvodné. Zákonodarca zveril do pôsobnosti posudkových lekárov posudzovať rozsah zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť osoby vykonávať zárobkovú činnosť, vzhľadom na to, že takéto posúdenie zdravotného stavu si vyžaduje odborné znalosti. Sťažovateľ namieta lekársku správu zo dňa 22. 05. 2019, v rámci ktorej je podľa názoru kasačného súdu prehľadne spracovaná celá genéza žalobcu vo vzťahu k všetkým vykonaným vyšetreniam a následne aj celkové posúdenie zdravotného stavu sťažovateľa, pričom vzhľadom na okolnosti prípadu (napätá atmosféra pri predchádzajúcom nedokončenom posudzovaní sťažovateľa, agresivita sťažovateľa) bol zdravotný stav sťažovateľa na základe objednávky o vypracovanie znaleckého posudku posúdený nezávislou znaleckou organizáciou (FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická spol. s. r. o. dňa 10. 04. 2019).

35. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd nevykonal ďalšie dokazovanie a to formou ďalšieho posudku jeho zdravotného stavu, kasačný súd dodáva, že v uvedenom prípade to nebolo potrebné, vzhľadom na to, že posudkoví lekári sa zhodli na posudzovanej diagnóze a nebolo potrebné odstraňovať rozpory v jednotlivých posudkoch.

37. Z uvedených dôvodov kasačný súd podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 38. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať (najmä ustáliť predmet súdneho prieskumu), ustáliť zásadné otázky nastolené v konaní, vzťahujúce sa na prejednávanú vec, a to v súlade s názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť.

39. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. júna 2022