7Sk/9/2021

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd") rozsudkom zo dňa 08.02.2021, č. k. 14Sa/ 39/2019-78 zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo 04.07.2019, č. 47909-4/2019-BA, ktorým generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodujúc podľa § 215 ods. 4 č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo 6753-63/2019-BA zo dňa 01.03.2019, vo veci nepriznania nároku na úrazovej renty v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 16.10.2010 podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca podal dňa 09.03.2011 žiadosť o úrazovú rentu na tom základe, že dňa 16.10.2010 o 14:00 hod. utrpel u zamestnávateľa K.

Proti rozhodnutiu podal poškodený opravný prostriedok, na základe ktorého Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 15Sd/309/2012-68 zo dňa 18.11.2013 rozhodnutie zo dňa 06.11.2012 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Následne bolo vydané ďalšie rozhodnutie č. 6352-34/ 2015-BA zo dňa 28.08.2015, ktorým bolo opätovne rozhodnuté o tom, že žalobca nemá nárok na úrazovú rentu. Bolo zistené, že žalobca okrem zamestnaní od 02.04.2009 pracoval v K. a.s. Z. ako rubač na mechanizovanej stene. Dňa 16.10.2010 pri zakladaní stojky do dopravníka TH 780 vypadla čerpačka, povolila opierka sekcie č. 1, z medzery vypadol kus uhlia a zasiahol ho do chrbta. Hneď po vytiahnutí na povrch bol ošetrený na traumatologickej ambulancii CPA NsP Bojnice, stav zhodnotený ako zmliaždenie driekovej chrbtice, následne liečený, 18.11.2010 robené CT LS chrbtice, vyšetrený aj neurológom suponovaný Raynaudov sy HK, kde bolo doporučené preradenie mimo rizika vibrácií, vlhka a chladu. Dňom 21.02.2011 bol po dohode preradený na prácu prevádzkového zámočníka - nevýrobná časť, kde pracoval

W.. O. X., B.. z odboru neurológie. Tento vo svojich znaleckých záveroch okrem iného uviedol, že pri vyšetrení navrhovateľa nebolo preukázané v klinickom náleze závažnejšie porušenie hybnosti driekovej chrbtice, ani príznaky koreňového dráždenia. Podľa znalca nie je v žiadnej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom vyhreznutie driekovej platničky L5/S1, zistenej pri MR vyšetrení vo februári 2012. Podotkol, že zlomenina tŕňového výbežku 3. driekového stavca bola v inej lokalite ako výhrez platničky a samotná zlomenina tŕňového výbežku sa nepodieľa na dynamike chrbtice a ani nemá anatomický vzťah k nervovým koreňom.

V ďalšom konaní bolo predmetom dokazovania, či je uvedené postihnutie ciev chorobou z povolania. V tejto otázke rozhodovalo špeciálne pracovisko podľa zákona č. 355/2007 Z.z. tak, že nejde o chorobu z povolania, a preto správne orgány opätovne rozhodli, že žalobcovi nevznikol nárok na úrazovú rentu.

Uvedené vyplýva z toho, že žiadna z odvolacích námietok žalobcu, ktoré smerovali voči tomuto dokazovaniu, resp. záverov, ktoré z neho vyplynuli, nebola dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného. Súčasne najvyšší súd nezaviazal žalovaného vykonať v tomto ohľade ani žiadne doplnenie dokazovania.

jediným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného. Bolo tak zrejmé, že najvyšší súd považoval otázku poškodenia zdravia žalobcu pracovným úrazom za vyriešenú. Pre komplexné zhodnotenie poškodenia zdravia považoval za potrebné vykonať ešte nové dokazovanie, a to s ohľadom na chorobu z povolania. Ak teda žalobca znovu namieta nedostatočné dokazovanie a nesprávne závery správnych orgánov ohľadne jeho poškodenia zdravia v dôsledku pracovného úrazu, tak s uvedeným sa už de facto zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý nepovažoval tieto námietky za dôvodné a neviedli k zrušeniu predchádzajúceho rozhodnutia

úrazom. Zaoberal sa aj s mediálnou, až mediolaterálnou herniou v priestore L5/S1, pričom znalec uzavrel, že zlomenina bola v inej lokalite a hernia nemala klinické prejavy, čo dokazuje neurochirurgický nález primára W.. Š., B.. zo dňa 30.06.2012. Okrem toho znalec dodal, že processus spinosus sa samotný nepodieľa na dynamike chrbtice a nemá anatomický vzťah k nervovým koreňom. Preto zlomenina tohto útvaru vo výške L3 nemá vzťah k porušenej dynamike ani ku koreňovým príznakom. Taktiež znalec uviedol, že žalobca bol v rámci znaleckého dokazovania predvolaný a podrobený klinickému neurologickému vyšetreniu, pri ktorom nebola zaznamenaná porucha dynamiky driekovej chrbtice a ani koreňová symptomatológia. Uzavrel, že dňa 16.10.2010 pri úraze v práci došlo u žalobcu k pomliaždeniu mäkkých tkanív driekovej chrbtice a k zlomenine processus spinosus stavca L3.

Okrem toho súdny znalec sa oboznámil so zdravotnou dokumentáciou žalobcu a ustálil závery uvedené ohľadom poškodenia zdravia v dôsledku úrazu zo dňa 16.10.2010. Tieto závery aj riadne a logicky zdôvodnil, pričom pre jednotlivé závery aj odkázal na lekárske správy zo zdravotnej dokumentácie žalobcu.

aby vyčkali výsledok konania podľa zákona č. 355/2007 Z.z. a následne z toho záveru pri svojom rozhodovaní vychádzali. Nie je možné, aby kompetenciu vo veci uznania choroby z povolania na seba prevzal iný orgán ako ten, ktorému je takáto právomoc zverená zákonom. Rovnako nie je možné, aby správny orgán v konaní o úrazovej rente nejakým spôsobom posudzoval, hodnotil správnosť a zákonnosť výsledku takéhoto postupu. V oznámení zo dňa 18.01.2019 Klinika pracovného lekárstva uviedla, že žalobca bol od 08.01. do 13.01.2019 v UNM hospitalizovaný a bolo u neho vykonané kompletné prešetrenie zdravotného stavu a následne bol jeho prípad prerokovaný v komisii lekárom so záverom, že „u žalobcu nebolo preukázané profesionálne ochorenie v odškodniteľnom stupni". Ak teda v prejednávanej veci správny orgán inicioval takéto konanie na Klinike pracovného lekárstva UN Martin a jeho výsledkom bol záver, že u žalobcu nebolo potvrdené profesionálne ochorenie, tak bol týmto záverom viazaný a musel z neho pri svojom rozhodovaní vychádzať.

zákona č. 355/2007 Z.z. Ak tak neučinil, nebolo možné, aby boli takéto námietky uplatnené a posudzované žalovaným, resp. prvostupňovým správnym orgánom. Aj správny súd v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia vydaného v konaní o úrazovej rente nie je oprávnený posudzovať správnosť a zákonnosť posudku vydaného podľa § 31a ods. 16 zákona č. 355/ 2007 Z.z., resp. jeho výsledku. Správny súd môže za tejto situácie len konštatovať, že nebola pri poškodení zdravia žalobcu splnená základná podmienka pre uznanie úrazovej renty, a to existencia choroby z povolania. Neobstojí ani námietka žalobcu, že vazodiskinéza je následkom pracovného úrazu. Už v znaleckom posudku W.. X. bolo konštatované, že uvedené ochorenie nemá priamy súvis s utrpeným pracovným úrazom.

II.

8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 10. Po obsiahlom zhrnutí skutkového stavu veci sťažovateľ vyjadril nesúhlas s napadnutým rozsudkom, ktorý odôvodnil tým, že skutkové závery vyplývajúce z posúdenia predbežnej otázky (medicínske) sú bez akéhokoľvek racionálneho základu a v rozpore s predloženými podkladmi, vykonanými dôkazmi, a preto nemožno hovoriť o zákonnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, že pracovným úrazom zo dňa 16.10.2010 žalobca utrpel len zlomeninu stavca

Dôkazy o tomto tvrdení sťažovateľ v predchádzajúcich konaniach súdu predložil. Vo vzťahu k znaleckému posudku tvrdil, že tento posudok je neobjektívny, pretože na otázku, či ťažkosti s chrbticou a neurologické nálezy sú jednoznačným následkom pracovného úrazu zo dňa 16.10.2010, a znalcova odpoveď „Zlomenina processus spinosus L3 u p. Z. zo dňa 16.10.2010 bola iste bolestivá, avšak nemala za následok funkčné poruchy chrbtice", bola zameraná len na zlomeninu stavca L3 a ignoruje bulgig disk L5/S1 zistený CT vyšetrením zo dňa 18.11.2010. 11. Ďalej poukázal na to, že žalovaný pracovný úraz zo dňa 16.10.2010 uznáva; CT vyšetrenie LS chrbtice zo dňa 18.11.2010 potvrdzuje, že sťažovateľ mal diagnostikovaný bulging disk na stavci L4/5 a nemal štrukturálne a degeneratívne zmeny na chrbtici.

aj žalovaným. V rozhodnutí z 01. marca 2019 č. 6753-63/2019-BA (prvostupňové rozhodnutie, poznámka kasačného súdu) správny orgán uvádza „Následkom pádu horniny utrpel pomliaždenie driekovej chrbtice. Pri prvotnom popise rtg snímkov a pri chirurgickom a následnom CT vyšetrení 18.11.2010 neboli úrazové zmeny popisované.

W.. Q. zo dňa 16.11.2010, ktorý mu toto ochorenie zistil. Ak KPLaT Martin sťažovateľovi zistil vazoneurózu, mal skúmať, ako sťažovateľovi vznikla, keď podľa lekárov nepracoval za podmienok, pri ktorých by týmto ochorením mohol ochorieť. Sťažovateľ tak mal za to, že v tejto časti žalovaný nenaplnil právny názor Najvyššieho súdu SR, pretože žalovaný mal požiadať aj o prípadné zistenie, kde a ako mohol sťažovateľ toto ochorenie získať, keď to nie je chorobou z povolania a neurológ tvrdí, že je následkom pracovného úrazu zo dňa 16.10.2010.

Bolo povinnosťou znalca toto ochorenie skúmať na základe bulging disk L5/S1, ktorý diagnostikoval W.. X., W.. N.. Znalec tvrdí, že pred pracovným úrazom 16.10.2010 v zdravotnej dokumentácii nemal žiadne záznamy, ktoré by potvrdzovali problémy s chrbticou, ale degeneratívne ochorenie, ktoré sa začalo objavovať na chrbtici posudzovaného, čo nemožno spájať s pracovným úrazom. Znalec neobjasnil, s čím môžeme spájať poúrazové degeneratívne ochorenie chrbtice, len všeobecne konštatuje. Ak CT vyšetrenie zo dňa 18.11.2010 popisuje, že pred úrazom sťažovateľ nemal štrukturálne a degeneratívne zmeny na chrbtici a znalec uvádza, že aj obsah CT vyšetrenia zo dňa 18.11.2010 bolo podkladom pre jeho vypracovanie posudku, tak je nelogické, ak znalec bez akýchkoľvek zábran napíše, že degeneratívne zmeny na chrbtici po 16.10.2010 nemožno dávať do priamej súvislosti s pracovným úrazom. Žalovanému tak vytýkal, že mal požiadať znalca o vyjadrenie týchto nezrovnalostí.

15. Sťažovateľ ďalej uviedol, že rozsudok krajského súdu vykazuje všetky znaky nedostatku odôvodnenia a zakladá vadu nepreskúmateľnosti. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP"), napríklad v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko zo dňa 29.04.1993, séria A č. 254-B, s. 43, § 30, v ktorom konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam

Argument sťažovateľa je, že pracovným úrazom utrpel aj bulging disk L4/5 (CT vyšetrenie zo dňa 18.11.2010), že toto ochorenie spôsobilo na tej istej platničke L5/S1 vyhreznutie platničky (MR vyšetrenie 20.02.2012), krajský súd sa týmto argumentom sťažovateľa nezaoberal a dokonca toto ochorenie ani nespomína. Žalovanému bola súdom uložená povinnosť, aby oslovil rádiológa, ktorý mal urobiť nový popis CT vyšetrenia. Žalovaný síce tvrdí, že tento popis bol urobený a zaslaný znalcovi, avšak znalec o tomto popise CT vyšetrenia sa nezmieňuje; krajský súd neskúmal obsah tohto nového popisu. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že pred vznikom pracovného úrazu nemal štrukturálne a degeneratívne zmeny na chrbtici; tie nastali až po pracovnom úraze. Ďalej tvrdil, že pred nástupom k zamestnávateľovi K. a.s. B. mal zdravú chrbticu, bez známok radikulopatie, čo potvrdzuje aj vstupná lekárska prehliadka. Takisto mal zdravé horné končatiny a dolné končatiny.

16. Sťažovateľ záverom poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sk/4/2018 z 29.05.2019, ktorý určil, že vypracovaný posudok pre účely rozhodnutia o nároku na úrazovú rentu by nemal spočívať len vo výpočte ochorení, ktorými žalobca trpí, ale aj vo vyhodnotení, či a prečo ochorenia, ktoré spôsobujú jeho zníženie schopnosti vykonávať doterajšie zamestnanie, sú alebo nie sú v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Na ten účel je potrebné zistiť a v posudku sa vysporiadať s tým, aký bol zdravotný stav žalobcu v čase, kedy utrpel pracovný úraz, ako sa po úraze zmenil. Krajský súd v takto naznačenom smere nepostupoval.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

23. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

25. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 26. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

28. Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. sociálne poistenie podľa tohto zákona je úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania.

31. Podľa § 109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

33. Dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP spočívajúci v rozhodnutí krajského súdu založenom na nesprávnom právnom posúdení veci (za súčasného porušenia zákona) je jedným z najčastejších dôvodov tohto opravného prostriedku.

34. Predmetom tohto kasačného konania bolo posúdenie správnosti záverov krajského súdu, ktorý sa po preskúmaní veci stotožnil s rozhodnutím žalovaného o tom, že pokles pracovnej schopnosti žalobcu podľa § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. je daný v rozsahu 20 %, a správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP, teda potvrdil správnosť aplikácie predmetných ustanovení na danú vec.

Po dohode so zamestnávateľom bol sťažovateľ dňom 21. februára 2011 preradený na prácu prevádzkového zámočníka - nevýrobná časť, kde pracoval až do 30. apríla 2011, kedy pracovný pomer ukončil dohodou. Z uvedeného tak vyplynulo, že medzi účastníkmi tiež nebolo sporné, že po pracovnom úraze bol poškodený preradený na inú pracovnú pozíciu, avšak nie v dôsledku pracovného úrazu, ale postihnutia horných končatín.

októbra 2010. Posúdenie možnej choroby z povolania bolo predmetom správneho konania až na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/196/2016 zo dňa 25. apríla 2018. 37. Kasačný súd po vykonanom dokazovaní oboznámením sa s obsahom spisov v prvom rade konštatuje, že žalobca v správnom a zhodne aj v súdnom konaní namieta pokles pracovnej schopnosti 20 %. Ako z obsahu spisov vyplynulo, sťažovateľ požiadal o priznanie úrazovej renty po pracovnom úraze, ktorý utrpel 16. októbra 2010 prvýkrát v roku 2011, kedy mu bola tiež určená 20 % miera poklesu pracovnej schopnosti. Prvé rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie z 12. septembra 2011 o nepriznaní nároku na úrazovú rentu nadobudlo právoplatnosť 08. novembra 2011. V poradí druhou žiadosťou z 10. augusta 2012 poškodený žiadal o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti.

poškodeného o prehodnotenie úrazovej renty bol za účelom objektívneho medicínskeho hodnotenia zdravotného stavu poškodeného a pre určenie miery poklesu jeho pracovnej schopnosti pribratý do konania súdny znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie neurológia X.. W.. O. X., H.. Súdny znalec v znaleckom posudku č. 05/2015 zo dňa 16. júla 2015 určil mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného v rozsahu 20 %. V znaleckých záveroch uviedol, že pri vyšetrení navrhovateľa nebolo preukázané v klinickom náleze závažnejšie porušenie hybnosti driekovej chrbtice, ani príznaky koreňového dráždenia. Podľa znalca nie je v žiadnej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom vyhreznutie driekovej platničky L5/S1, zistenej pri MR vyšetrení vo februári 2012. Podotkol, že zlomenina tŕňového výbežku 3. driekového stavca bola v inej lokalite ako výhrez platničky a samotná zlomenina tŕňového výbežku sa nepodieľa na dynamike chrbtice a nemá anatomický vzťah k nervovým koreňom.

poistenia z 10. augusta 2018 nebol príslušný na posúdenie choroby z povolania poškodeného tak, ako to uložil za povinnosť správnemu orgánu odvolací súd a nebolo možné tak zabezpečiť doplnenie znaleckého posudku č. 05/2015, preto bola požiadaná Klinika pracovného lekárstva a toxikológie Univerzitnej nemocnice Martin (ďalej len „klinika pracovného lekárstva") o vyšetrenie poškodeného za účelom vylúčenia alebo potvrdenia jeho choroby z povolania. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol, že na klinike pracovného lekárstva bol dňa 16. novembra 2018 vyšetrený a nepotvrdil ani odporučenú hospitalizáciu, ktorá bola dôvodná pre dôsledné zistenie jeho zdravotného stavu. Hospitalizácia bola realizovaná od 08. januára 2019 do 13. januára 2019. Počas hospitalizácie klinika pracovného lekárstva vykonala komplexné vyšetrenie zdravotného stavu sťažovateľa fotopletyzmolgrafickým vyšetrením EMG vyšetrením, ortopedickým vyšetrením, neurologickým vyšetrením so záverom: profesionálne ochorenie v odškodniteľnom stupni preukázané nebolo. Z lekárskeho posudku vyplýva záver: choroba z povolania neuznaná. Ohrozenie chorobou z povolania neuznané. Posudkový lekár

39. Kasačný súd dáva do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorý namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach.

V súvislosti s kasačným konaním považuje za potrebné zdôrazniť, že v novom konaní po vrátení veci na ďalšie konanie odvolacím súdom nebolo preukázané pochybenie správneho orgánu pri určení miery poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 16. októbra 2010; úlohou správneho orgánu bolo po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky sp. zn. 9So/196/2016 zo dňa 25. apríla 2018 posúdiť zdravotný stav - chorobu z povolania - postihnutie horných končatín.

spochybňovať subjektívnymi hodnoteniami, ale len na základe vykonaného dokazovania. Sťažovateľ žiadny dôkaz okrem citácie lekárskych správ z odborných vyšetrení, napr. znalecký posudok, ktorý by si dal vypracovať na podporu svojich tvrdení na vlastné náklady, alebo stanoviskom odborného lekára - špecialistu a ani kliniky napriek dĺžke trvania samotného správneho konania a súdneho konania nepredložil. Štruktúra Ústavy Slovenskej republiky (5. hlava - zákonodarná moc, 6. hlava - výkonná moc, 7. hlava - súdna moc), ako aj čl.