7Snz/1/2023

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 09.03.2023, doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) dňa 10.03.2023 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MK/A/2022/23773 zo dňa 09.12.2022 a žiadala, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a súčasne zrušil rozhodnutie riaditeľa Základnej školy s materskou školou Masarykova 19/A, Košice č. 1387/2022 zo dňa 11.10.2022. Zároveň sa žalobkyňa domáhala

JUDr. Petra Vysaníková, JUDr. Zuzana Berežná a JUDr. Jozef Sábo, PhD. Podanú námietku zaujatosti odôvodnila tým, že so zreteľom na pomer menovaného sudcu k právnej zástupkyni žalobkyne možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Uviedla, že medzi sudcom a právnou zástupkyňou žalobkyne je osobný priateľský vzťah. Priateľský vzťah je aj medzi menovaným sudcom a životným partnerom právnej zástupkyne žalobkyne, poznajú sa od detstva, sú spolu v kontakte, navštevujú sa aj v súkromí ich domácností, príležitostne aj za účasti právnej zástupkyne žalobkyne.

JUDr. Jozef Sábo, PhD. bol menovaný za sudcu Správneho súdu v Košiciach dňa 17.10.2023). Žalobkyňa ako dôkaz doložila export z členskej sekcie webových stránok Slovenskej advokátskej komory, kde je uvedené, že Sabo Jozef, JUDr., PhD. súhlasil s návrhom do funkcie zástupcu, resp. likvidátora advokátskej kancelárie Liptáková Stanislava Mgr. (reg. 7152) od 06.11.2018. Doložila aj čestné vyhlásenie právnej zástupkyne žalobkyne, z ktorého vyplýva, že s menovaným sudcom sa osobne pozná od stredoškolských čias, je s ním v osobnom priateľskom vzťahu. V bližšom vzťahu je s ním jej životný partner, s ktorým sa poznajú od detstva, sú spolu v kontakte a navštevujú sa aj v súkromí, pričom spoločných stretnutí sa právna zástupkyňa žalobkyne príležitostne zúčastňuje, naposledy sa s ním súkromne stretla v lete roku 2023.

Vzťah s právnou zástupkyňou žalobkyne charakterizoval ako priateľský, nie však do takej miery, aby v rámci neho došlo k zdieľaniu dôverných osobných informácií. Ohodnotil ho na úrovni veľmi dobrého kolegiálneho vzťahu založenom na dlhodobej osobnej známosti, ktorá sa začala pred jeho menovaním do funkcie sudcu. V rámci predošlého výkonu advokátskej činnosti s právnou zástupkyňou žalobkyne pravidelne nespolupracoval, substitučné zastúpenie sa týkalo jednotlivých úkonov právnej služby. Z hľadiska frekvencie predpokladá nanajvýš tri prípady vzájomného substitučného zastúpenia, tieto sa realizovali s dlhými časovými odstupmi od seba (približne jeden až dva roky). V roku 2018 právnej zástupkyni žalobkyne udelil súhlas s tým, aby ho uviedla ako zástupcu/likvidátora. Nespomína si, že by ho informovala, že bol ako jej likvidátor skutočne ustanovený/zapísaný, bližšie informácie o tejto skutočnosti sa dozvedel až z námietky zaujatosti. Počas daného obdobia nebol nikdy informovaný o tom, že by vznikla prekážka na strane právnej zástupkyne žalobkyne, ktorá by jej bránila vykonávať advokátsku činnosť samostatne. Uvedené teda predstavovalo formálnu okolnosť

veci. 4. Správny súd postupom podľa § 92 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) predložil námietku zaujatosti žalobkyne spolu so spisovým materiálom Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o zaujatosti sudcu spolu s jeho vyjadrením k vznesenej námietke.

6. Podľa § 87 ods. 1 SSP, sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy.

Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď: k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom, vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť); k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)]; k zástupcom účastníkov konania.

skutočností. Pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodnutia veci nepostačujú subjektívne pocity, respektíve domnienky účastníka konania, z dôvodu ktorých tvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti sudcu na prejednanie a rozhodnutie veci. 11. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania alebo k ich zástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu na prejednaní a rozhodnutí mu pridelenej veci spočíva na tom, kto vzniesol námietku zaujatosti. Na druhej strane k záveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je zaujatý. Na vylúčenie sudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností.

V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti, sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersach proti Belgicku - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1.

14. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, respektíve necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci.“.

16. Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk správneho a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v relevantnom osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je zainteresovaný na výsledku konania. V súlade s tým zákon, vo vyššie citovanom ustanovení § 87 ods. 1 SSP, stanovil ako dôvody vylúčenia sudcu jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákon zakladá vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu. 17.

súdnemu prieskumu. K tomuto postoju článok 144 Ústavy Slovenskej republiky výslovne sudcovi priznáva nezávislosť pri výkone jeho funkcie. 18. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v citovanej právnej norme § 87 SSP dôvody vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci taxatívne stanoví v odsekoch 1 a 2. V odseku 3 uvedenej právnej normy zákonodarca upravuje, ktoré okolnosti nie je možné považovať za dôvody na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci.

možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napríklad Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998).

Inými slovami, pojmy „zdanie“ alebo „pochybnosť“ nie sú kategóriami ani samoúčelnými, ani omnipotentnými. Účelom námietky zaujatosti je ochrana práva účastníka konania na spravodlivý proces. Ochrana jeho práva (na spravodlivý proces) však má zmysel iba v prípade potenciálneho ohrozenia tohto ústavou chráneného záujmu. V prípade expanzívnej interpretácie uvedených pojmov (napr. v intenciách, že na vylúčenie sudcu postačuje každá/ akákoľvek pochybnosť) by došlo k popretiu účelu inštitútu námietky zaujatosti.

21. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, predmetný vzťah možno považovať za kvalifikovaný najmä v explicitných prípadoch (napr. ak je sudca účastníkom konania alebo má blízky príbuzenský vzťah k účastníkovi konania), teda v prípadoch, pri ktorých u bežného recipienta vzhľadom k „zjavnosti“ možno pochybnosti o nezaujatosti sudcu predpokladať/očakávať, a to aj vtedy, ak má namietaný sudca iný subjektívny názor. V prípadoch, ktoré „zjavné“ nie sú, nadobúda tento vzťah „kvalifikovaný“ charakter vtedy, ak možno mať pochybnosť o tom, že sudca má záujem na výsledku konania, ktorý (záujem) je natoľko silný, že je spôsobilý, aby ho sudca (vedome alebo podvedome) povýšil nad jeho povinnosť rozhodovať nestranne, spravodlivo a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

Senát najvyššieho správneho súdu pri posudzovaní vznesenej námietky zaujatosti vychádzal aj z vyjadrenia namietaného sudcu, ktorý k vznesenej námietke žalobkyne uviedol, že sa necíti byť vo veci zaujatý, síce potvrdil poznanie sa s jej právnou zástupkyňou, ktoré hodnotil ako kolegiálne a tiež potvrdil poznanie sa s partnerom právnej zástupkyne žalobkyne, ktoré síce označil ako priateľské, avšak sporadické. K tvrdeniu právnej zástupkyne žalobkyne, že bol zvolený do funkcie zástupcu/likvidátora jej advokátskej kancelárie v období od

sudcu JUDr. Jozefa Sába, PhD. z prejednávania a rozhodovania veci bol vymedzený tým, že medzi ním a právnou zástupkyňou žalobkyne a životným partnerom jej právnej zástupkyne je dlhoročný priateľský vzťah, neuniklo pozornosti senátu najvyššieho správneho súdu, že právna zástupkyňa žalobkyne netvrdila a ani nepreukázala, že by jej životný partner (ku ktorému by podľa jej tvrdenia ako aj podľa vyjadrenia samotného sudcu mal mať namietaný sudca intenzívnejší vzťah), mal byť účastníkom konania vedeného na správnom súde pod sp. zn. KE-6S/30/2023. Účastníkmi tohto konania sú žalobkyňa (O.. O. U.) a žalovaný (Mesto Košice), ku ktorým vzťah namietaného sudcu zástupkyňa žalobkyne vo svojom podaní neindikovala. Čo sa týka posúdenia vzťahu sudcu JUDr. Jozefa Sába, PhD. k prejednávanej veci, senát najvyššieho správneho súdu v podaní žalobkyne neidentifikoval také skutočnosti, ktoré by ho viedli k pochybnostiam o tom, či má namietaný sudca JUDr. Jozef Sábo, PhD. taký záujem na výsledku konania, ktorý by bol spôsobilý prevážiť nad prezumovaným záujmom

23. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobkyne v konaní vedenom na správnom súde pod sp. zn. KE-6S/30/2023 založila svoju pochybnosť o nezaujatosti uvedeného sudcu najmä na existencii priateľského vzťahu jej životného partnera a na sporadickom osobnom, resp. pracovnom kontakte, avšak bez preukázania skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že namietaný sudca by mal/mohol mať na výsledku tohto konania záujem, bez tvrdenia o existencii ďalších skutočností, ktoré by preukázateľne a objektívne spochybňovali nezaujatosť namietaného sudcu vzhľadom k jeho pomeru k veci alebo jeho účastníkom, resp. ich zástupcom, senát najvyššieho správneho súdu dospel k záveru, že bez ďalších relevantných dôvodov, tvrdenia vo vznesenej námietke nie sú spôsobilé spochybniť nezaujatosť namietaného sudcu.

25. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.