← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·6. 12. 2023

7Snz/1/2023

ECLI:SK:NSSSR:2023:7023200457.1

Nevyhovuje
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
KE-6S/30/2023
IČS
7023200457
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: O.. O. U., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Š. X, XXX XX Z. A., zastúpená Mgr. Stanislavou Liptákovou, advokátkou, so sídlom Rozvojová 2, 040 11 Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, za účasti: O.. O. W., D.. XX.XX.XXXX, H. N. O. XX, XXX XX G., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MK/A/2022/23773 zo dňa 09.12.2022, v konaní o námietke zaujatosti vznesenej právnym zástupcom žalobkyne proti sudcovi Správneho súdu v Košiciach JUDr. Jozefovi Sábovi, PhD., takto

rozhodol:

Sudca Správneho súdu v Košiciach JUDr. Jozef Sábo, PhD. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Správnom súde v Košiciach pod sp. zn. KE- 6S/ 30/2023.

Odôvodnenie

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 09.03.2023, doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) dňa 10.03.2023 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MK/A/2022/23773 zo dňa 09.12.2022 a žiadala, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a súčasne zrušil rozhodnutie riaditeľa Základnej školy s materskou školou Masarykova 19/A, Košice č. 1387/2022 zo dňa 11.10.2022. Zároveň sa žalobkyňa domáhala

priznania úplnej náhrady trov konania 2. Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa 22.11.2023, vzniesla námietku zaujatosti voči sudcovi JUDr. Jozefovi Sábovi, PhD. (ďalej aj ako „sudca“). Žalobkyňa sa o dôvode vylúčenia dozvedela dňa 15.11.2023, kedy jej bolo doručené Oznámenie o pridelení veci senátu v zložení:

JUDr. Petra Vysaníková, JUDr. Zuzana Berežná a JUDr. Jozef Sábo, PhD. Podanú námietku zaujatosti odôvodnila tým, že so zreteľom na pomer menovaného sudcu k právnej zástupkyni žalobkyne možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Uviedla, že medzi sudcom a právnou zástupkyňou žalobkyne je osobný priateľský vzťah. Priateľský vzťah je aj medzi menovaným sudcom a životným partnerom právnej zástupkyne žalobkyne, poznajú sa od detstva, sú spolu v kontakte, navštevujú sa aj v súkromí ich domácností, príležitostne aj za účasti právnej zástupkyne žalobkyne.

Právna zástupkyňa žalobkyne bola s menovaným sudcom aj v pracovnom kontakte v období jeho pôsobenia v rámci advokácie, a to na základe substitučného poverenia. Menovaný sudca bol zvolený právnou zástupkyňou žalobkyne do funkcie zástupcu/likvidátora jej advokátskej kancelárie v období od 06.11.2018 až do času skončenia jeho výkonu advokácie pred vymenovaním do funkcie sudcu (pozn. súdu:

JUDr. Jozef Sábo, PhD. bol menovaný za sudcu Správneho súdu v Košiciach dňa 17.10.2023). Žalobkyňa ako dôkaz doložila export z členskej sekcie webových stránok Slovenskej advokátskej komory, kde je uvedené, že Sabo Jozef, JUDr., PhD. súhlasil s návrhom do funkcie zástupcu, resp. likvidátora advokátskej kancelárie Liptáková Stanislava Mgr. (reg. 7152) od 06.11.2018. Doložila aj čestné vyhlásenie právnej zástupkyne žalobkyne, z ktorého vyplýva, že s menovaným sudcom sa osobne pozná od stredoškolských čias, je s ním v osobnom priateľskom vzťahu. V bližšom vzťahu je s ním jej životný partner, s ktorým sa poznajú od detstva, sú spolu v kontakte a navštevujú sa aj v súkromí, pričom spoločných stretnutí sa právna zástupkyňa žalobkyne príležitostne zúčastňuje, naposledy sa s ním súkromne stretla v lete roku 2023.

3. V písomnom vyjadrení k námietke zaujatosti JUDr. Jozef Sábo, PhD. dňa 27.11.2023 potvrdil, že sa pozná so životným partnerom právnej zástupkyne žalobkyne. Osobný kontakt s ňou osobitne nevyhľadáva a tento sa pravidelne ani nerealizuje. S oboma označenými osobami sa osobne stretol v kalendárnom roku 2023 najviac dvakrát, v priebehu minulého kalendárneho roku v obdobnom rozsahu. Napriek tomu, že sa stretnutia uskutočnili v domácnosti, bolo to za prítomnosti tretích osôb. S právnou zástupkyňou žalobkyne nie je v pravidelnom kontakte. S jej životným partnerom sa snaží udržiavať telefonický kontakt, ktorý je sporadický.

Vzťah s právnou zástupkyňou žalobkyne charakterizoval ako priateľský, nie však do takej miery, aby v rámci neho došlo k zdieľaniu dôverných osobných informácií. Ohodnotil ho na úrovni veľmi dobrého kolegiálneho vzťahu založenom na dlhodobej osobnej známosti, ktorá sa začala pred jeho menovaním do funkcie sudcu. V rámci predošlého výkonu advokátskej činnosti s právnou zástupkyňou žalobkyne pravidelne nespolupracoval, substitučné zastúpenie sa týkalo jednotlivých úkonov právnej služby. Z hľadiska frekvencie predpokladá nanajvýš tri prípady vzájomného substitučného zastúpenia, tieto sa realizovali s dlhými časovými odstupmi od seba (približne jeden až dva roky). V roku 2018 právnej zástupkyni žalobkyne udelil súhlas s tým, aby ho uviedla ako zástupcu/likvidátora. Nespomína si, že by ho informovala, že bol ako jej likvidátor skutočne ustanovený/zapísaný, bližšie informácie o tejto skutočnosti sa dozvedel až z námietky zaujatosti. Počas daného obdobia nebol nikdy informovaný o tom, že by vznikla prekážka na strane právnej zástupkyne žalobkyne, ktorá by jej bránila vykonávať advokátsku činnosť samostatne. Uvedené teda predstavovalo formálnu okolnosť

bez nadväznosti na skutočný výkon advokátskej činnosti právnej zástupkyne žalobkyne. Uviedol, že v jeho osobnom vzťahu k právnej zástupkyni žalobkyne nerozpoznal subjektívne okolnosti také, ktoré by mali brániť jeho nestrannému prejednaniu a rozhodnutiu veci ako sudcu v príslušnom senáte. Po zvážení okolností uvedených v námietke zaujatosti ako aj po zvážení okolností uvedených v jeho vyjadrení má za to, že tieto okolnosti nie sú vo vzájomnej súvislosti spôsobilé u informovaného racionálneho pozorovateľa vyvolať pochybnosť o jeho nestrannosti rozhodnúť uvedenú právnu vec. Dospel k záveru, že dôvody uvedené v námietke zaujatosti nie sú natoľko intenzívne, aby zakladali jeho vylúčenie z prejednania a rozhodnutia

veci. 4. Správny súd postupom podľa § 92 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) predložil námietku zaujatosti žalobkyne spolu so spisovým materiálom Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o zaujatosti sudcu spolu s jeho vyjadrením k vznesenej námietke.

5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky posúdil námietku zaujatosti vznesenú právnou zástupkyňou žalobkyne proti sudcovi Správneho súdu v Košiciach JUDr. Jozefovi Sábovi ako členovi senátu, ktorý má prejednať vec sp. zn. KE-6S/30/2023, a to vzhľadom, vzhľadom na jeho pomer k veci a k účastníkom konania. Najvyšší správny súd vznesenú námietku zaujatosti prejednal v intenciách právnej úpravy ustanovenej v §§ 87 a nasl. SSP a dospel k záveru, že niet zákonného dôvodu na vylúčenie menovaného sudcu správneho súdu z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci.

6. Podľa § 87 ods. 1 SSP, sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy.

7. Podľa § 87 ods. 2 SSP, vylúčený je i sudca správneho súdu, ktorý prejednával a rozhodoval tú istú vec na správnom súde inej inštancie. 8. Podľa § 87 ods. 3 SSP, dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. 9. Účelom právnej úpravy ustanovenej v citovanej právnej norme § 87 SSP je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu, k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.

Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď: k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom, vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť); k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)]; k zástupcom účastníkov konania.

10. Pomer k veci ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu, keď sudca je právne zainteresovaný na výsledku konania. O pomere k účastníkovi alebo k zástupcovi ako okolnosti vzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno uvažovať, ak sa zakladá na príbuzenstve, či iných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákonom predpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie pridelenej veci musia vyplývať z objektívnych

skutočností. Pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodnutia veci nepostačujú subjektívne pocity, respektíve domnienky účastníka konania, z dôvodu ktorých tvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti sudcu na prejednanie a rozhodnutie veci. 11. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania alebo k ich zástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu na prejednaní a rozhodnutí mu pridelenej veci spočíva na tom, kto vzniesol námietku zaujatosti. Na druhej strane k záveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je zaujatý. Na vylúčenie sudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností.

12. Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere.

V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti, sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersach proti Belgicku - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1.

októbra 1982). 13. Existencia nestrannosti musí teda byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, t. j. zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. júna 2000, sp. zn. III. ÚS 16/00).

14. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, respektíve necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci.“.

15. Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom, dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti, nebude môcť rozhodovať „sine iura et studio“, teda nezávisle a nestranne.

16. Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk správneho a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v relevantnom osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je zainteresovaný na výsledku konania. V súlade s tým zákon, vo vyššie citovanom ustanovení § 87 ods. 1 SSP, stanovil ako dôvody vylúčenia sudcu jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákon zakladá vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu. 17.

V danej súvislosti najvyšší správny súd dáva do pozornosti, že sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde, oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. Práve osobitný vzťah sudcu k štátu musí sudcovi umožniť konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato vo všetkých veciach, teda aj vo veciach podliehajúcich

súdnemu prieskumu. K tomuto postoju článok 144 Ústavy Slovenskej republiky výslovne sudcovi priznáva nezávislosť pri výkone jeho funkcie. 18. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v citovanej právnej norme § 87 SSP dôvody vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci taxatívne stanoví v odsekoch 1 a 2. V odseku 3 uvedenej právnej normy zákonodarca upravuje, ktoré okolnosti nie je možné považovať za dôvody na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci.

V tejto právnej úprave ustanovuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. 19. I keď Správny súdny poriadok v § 87 ods. 1 SSP spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [pozri tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä vo veci Delcourt proti Belgicku, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen to be done“)], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 87 ods. 1 SSP predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to

možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napríklad Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998).

Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať. 20. Práve otázka intenzity vzťahu sudcu k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom je kľúčovým momentom posudzovania prípadných pochybností o nezaujatosti sudcu.

Inými slovami, pojmy „zdanie“ alebo „pochybnosť“ nie sú kategóriami ani samoúčelnými, ani omnipotentnými. Účelom námietky zaujatosti je ochrana práva účastníka konania na spravodlivý proces. Ochrana jeho práva (na spravodlivý proces) však má zmysel iba v prípade potenciálneho ohrozenia tohto ústavou chráneného záujmu. V prípade expanzívnej interpretácie uvedených pojmov (napr. v intenciách, že na vylúčenie sudcu postačuje každá/ akákoľvek pochybnosť) by došlo k popretiu účelu inštitútu námietky zaujatosti.

Námietka zaujatosti (pokiaľ má ambíciu byť úspešnou) musí mať svoje obsahové zakotvenie, ktoré zákonodarca vyjadril spojením „pomer k“ (veci/účastníkom/zástupcom). Toto spojenie („pomer k“) vyjadruje kvalifikovaný, a teda nie akýkoľvek, vzťah sudcu, či už k veci, účastníkom, alebo ich zástupcom. V opačnom prípade by už samotná artikulácia zdania (zaujatosti) vyvolávala pochybnosť o nezávislosti sudcu a s tým súvisiacu nevyhnutnú aplikáciu ustanovenia § 87 ods. 1 SSP.

21. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, predmetný vzťah možno považovať za kvalifikovaný najmä v explicitných prípadoch (napr. ak je sudca účastníkom konania alebo má blízky príbuzenský vzťah k účastníkovi konania), teda v prípadoch, pri ktorých u bežného recipienta vzhľadom k „zjavnosti“ možno pochybnosti o nezaujatosti sudcu predpokladať/očakávať, a to aj vtedy, ak má namietaný sudca iný subjektívny názor. V prípadoch, ktoré „zjavné“ nie sú, nadobúda tento vzťah „kvalifikovaný“ charakter vtedy, ak možno mať pochybnosť o tom, že sudca má záujem na výsledku konania, ktorý (záujem) je natoľko silný, že je spôsobilý, aby ho sudca (vedome alebo podvedome) povýšil nad jeho povinnosť rozhodovať nestranne, spravodlivo a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

22. Vychádzajúc z uvedeného senát najvyššieho správneho súdu dospel k záveru, že skutočnosti tvrdené právnou zástupkyňou žalobkyne, samé o sebe, nie sú takými skutočnosťami, ktoré by zakladali pochybnosti o nezaujatosti vec prejednávajúceho sudcu ako člena senátu konať a rozhodovať vo veci vedenej na správnom súde pod sp. zn. KE-6S/ 30/2023.

Senát najvyššieho správneho súdu pri posudzovaní vznesenej námietky zaujatosti vychádzal aj z vyjadrenia namietaného sudcu, ktorý k vznesenej námietke žalobkyne uviedol, že sa necíti byť vo veci zaujatý, síce potvrdil poznanie sa s jej právnou zástupkyňou, ktoré hodnotil ako kolegiálne a tiež potvrdil poznanie sa s partnerom právnej zástupkyne žalobkyne, ktoré síce označil ako priateľské, avšak sporadické. K tvrdeniu právnej zástupkyne žalobkyne, že bol zvolený do funkcie zástupcu/likvidátora jej advokátskej kancelárie v období od

06.11.2018 až do času skončenia jeho výkonu advokácie pred vymenovaním do funkcie sudcu (dňa 17.10.2023), o čom predložila listinný dôkaz, namietaný sudca potvrdil, že dal súhlas, aby ho uviedla ako zástupcu/likvidátora, avšak nepamätá si, že by ho informovala o jeho ustanovení ako jej likvidátora a bližšie informácie o tejto skutočnosti sa dozvedel až z námietky zaujatosti a uvedené vníma ako formálnu okolnosť bez nadväznosti na skutočný výkon jej advokátskej činnosti. Senát najvyššieho správneho súdu vyhodnotil uvedený dôvod za nespôsobilý spochybniť nezaujatosť namietaného sudcu, keďže samotná okolnosť, že menovaný dal súhlas k ustanoveniu ho ako zástupcu likvidátora právnej zástupkyne žalobkyne v čase výkonu jeho advokátskej praxe bez reálneho výkonu, nemôže sám osebe spochybniť jeho nezaujatosť vo veci. Pokiaľ v vznesenej námietke zaujatosti ako dôvod pre vylúčenie

sudcu JUDr. Jozefa Sába, PhD. z prejednávania a rozhodovania veci bol vymedzený tým, že medzi ním a právnou zástupkyňou žalobkyne a životným partnerom jej právnej zástupkyne je dlhoročný priateľský vzťah, neuniklo pozornosti senátu najvyššieho správneho súdu, že právna zástupkyňa žalobkyne netvrdila a ani nepreukázala, že by jej životný partner (ku ktorému by podľa jej tvrdenia ako aj podľa vyjadrenia samotného sudcu mal mať namietaný sudca intenzívnejší vzťah), mal byť účastníkom konania vedeného na správnom súde pod sp. zn. KE-6S/30/2023. Účastníkmi tohto konania sú žalobkyňa (O.. O. U.) a žalovaný (Mesto Košice), ku ktorým vzťah namietaného sudcu zástupkyňa žalobkyne vo svojom podaní neindikovala. Čo sa týka posúdenia vzťahu sudcu JUDr. Jozefa Sába, PhD. k prejednávanej veci, senát najvyššieho správneho súdu v podaní žalobkyne neidentifikoval také skutočnosti, ktoré by ho viedli k pochybnostiam o tom, či má namietaný sudca JUDr. Jozef Sábo, PhD. taký záujem na výsledku konania, ktorý by bol spôsobilý prevážiť nad prezumovaným záujmom

JUDr. Jozefa Sába, PhD. prejednať a rozhodnúť vo veci spravodlivo a nestranne. Rozhodne takou skutočnosťou podľa senátu najvyššieho správneho súdu nie je ani sporadický, príležitostný osobný, resp. pracovný kontakt namietaného sudcu s právnou zástupkyňou žalobkyne v čase pred jeho vymenovaním do funkcie sudcu .

23. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobkyne v konaní vedenom na správnom súde pod sp. zn. KE-6S/30/2023 založila svoju pochybnosť o nezaujatosti uvedeného sudcu najmä na existencii priateľského vzťahu jej životného partnera a na sporadickom osobnom, resp. pracovnom kontakte, avšak bez preukázania skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že namietaný sudca by mal/mohol mať na výsledku tohto konania záujem, bez tvrdenia o existencii ďalších skutočností, ktoré by preukázateľne a objektívne spochybňovali nezaujatosť namietaného sudcu vzhľadom k jeho pomeru k veci alebo jeho účastníkom, resp. ich zástupcom, senát najvyššieho správneho súdu dospel k záveru, že bez ďalších relevantných dôvodov, tvrdenia vo vznesenej námietke nie sú spôsobilé spochybniť nezaujatosť namietaného sudcu.

Najvyšší správny súd z dôvodov uvedených vyššie preto dospel k záveru, že právna zástupkyňa žalobkyne neuniesla dôkazné bremeno preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť namietaného sudcu. 24. Vzhľadom na uvedené najvyšší správny súd podľa § 92 SSP rozhodol tak, že sudca správneho súdu JUDr. Jozef Sábo, PhD. nie je vylúčený z prejednania a rozhodovania v predmetnej veci, keď nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola z hľadiska § 87 ods. 1 SSP právne relevantná, a ani z vyjadrenia sudcu nevyplýva taká okolnosť, ktorá by odôvodňovala jeho vylúčenie z prejednania a rozhodovania v tejto veci.

25. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 6. decembra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 7Snz/1/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik