7Snz/1/2024

1. Správny súd v Banskej Bystrici koná o správnej žalobe žalobcu proti rozhodnutiu uvedenému v záhlaví, podanej ešte Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Vec bola po prechode súdnictva na správny súd pridelená senátu 4S, ktorý v prerokúvanej veci koná sudcami JUDr. Michaelou Kútikovou ako predsedníčkou senátu a JUDr. Lukášom Kolibábom ako členom senátu. Senát na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré bola namiesto tretieho člena senátu v súlade s rozvrhom práce určená JUDr. Mgr. Katarína Haviarová ako zastupujúca členka senátu (opatrenie č. l. 99). 2.

Ani tomuto senátu v tomto zložení nedôverujem, pretože nemá znalosti o tom, o čom sa bude pojednávať, preto je potrebný právny zástupca, ktorý mi bol odmietnutý týmto súdom, čo znamená, že súd sa s týmto nevysporiadal. Bližšie odôvodnenie uvedieme písomne“. V písomnom doplnení danom na poštovú prepravu 25. novembra 2024 žalobca okrem iného uviedol, že „po ukončení pojednávania v daný deň 21.11 2024 kde som vyšiel z pojednávacej miestnosti s stal som pri dverách som započul že sa pracovník CPP BB baví s jedným členom senátu /s chlapom/ následne som sa vrátil a videl som a počul som ako sa spolu rozprávali !

. .“ (chyby interpunkcie a diakritiky už v origináli, pozn.). Ďalej doplnil, že sudcov správneho súdu považuje za zaujatých, lebo proti nemu nepriateľsky rozhodujú, a nevedia o škode, ktorú mu žalovaný spôsobil. Pretože ide o komplikovaný spor, opakovane žiadal, aby mu súd pre toto konanie pridelil advokáta, čo však odmietol urobiť. Z hľadiska teórie zdania sú pochybnosti o nestrannosti týchto sudcov. Správny súd podľa žalobcu zasahuje do jeho práva na ochranu osobnosti a opísané okolnosti zakladajú pomer sudcov k veci, kvôli čomu správny súd nesmie v jeho veciach viac rozhodovať. 3.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd preskúmal podanú námietku na základe § 92 ods. 1 a 2 SSP. 5. Podľa § 87 ods. 1 a 3 SSP je sudca správneho súdu vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti; dôvodom na jeho vylúčenie však nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Účastník konania môže z týchto dôvodov uplatniť voči sudcovi námietku zaujatosti (§ 90 ods. 1 SSP). Podľa § 90 ods. 2 SSP v nej musí byť okrem iného uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník konania podávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, ktorých povaha to pripúšťa. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, správny súd neprihliada. Rovnako sa na námietku neprihliada, ak spočíva v dôvodoch podľa § 87 ods. 3 SSP (§ 91 ods. 3 SSP).

Vzhľadom na to, že aj znenie § 87 ods. 1 SSP predpokladá „jeho (t. j. sudcov) pomer“ a „jeho (t. j. sudcovu) nezaujatosť“, sú tieto závery plne uplatniteľné aj na námietku zaujatosti podľa tohto ustanovenia. Účastník tak v zhode s § 90 ods. 2 SSP musí tvrdiť konkrétne okolnosti, ktoré zakladajú konkrétny pomer sudcu v zmysle uvedených ustanovení, a tieto skutočnosti musí podoprieť dôkazmi, ktoré má poruke. Pokiaľ žalobca len všeobecne uvádzal, že mu „súd“ už spôsobil škodu, chýba tomuto tvrdeniu potrebná konkretizácia (kedy a ako mu vznikla) a vysvetlenie, ako sa na nej podieľali práve namietaní sudcovia. Jeho námietka tak v tejto časti nevyhovuje náležitostiam podľa § 90 ods. 2 SSP.

Takéto okolnosti však podľa cit. § 87 ods. 3 SSP nemôžu zakladať dôvody námietky zaujatosti. Okrem toho by však tieto dôvody boli uplatnené oneskorene, keďže o nemožnosti ustanoviť advokáta súdom bol žalobca počas konania upovedomený aspoň dvakrát (poučenie č. l. 84, doručené 30. apríla 2024, a oznámenie č. l. 88, doručené mu 1. júla 2024) a od tohto upovedomenia do uplatnenia námietky zaujatosti uplynul dlhší časový úsek než sedemdňová lehota podľa cit. § 91 ods. 1

Zároveň však treba uviesť, že žalobca žiadne konkrétnosti o existencii takéhoto vzťahu (okrem prebehnuvšej komunikácie) ani netvrdil, ani nepreukázal. Rovnako nijako neozrejmil obsah komunikácie sudcu so zamestnancom žalovaného, ktorá mala na pojednávaní prebehnúť.

9. Vo všeobecnosti podľa § 30 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov sa sudca musí pri výkone funkcie zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.

10. Ústavný súd Slovenskej republiky už vo svojej judikatúre uviedol, že ani samotná okolnosť, že po skončení pojednávania došlo k verbálnemu stretu medzi sudcom a zástupcom účastníka, nemôže byť dôvodom pochybnosti o nezaujatosti tohto sudcu.

Uvedené závery možno primerane vztiahnuť aj na situácie, kedy by sudca neprišiel do stretu, ale naopak, do príliš družnej komunikácie so zástupcom účastníka. Takúto intenzitu však v žiadnom prípade nedosahuje krátky a vecný dopyt ohľadom fyzického obmedzenia na účastníka, motivovaný obyčajnou ľudskou slušnosťou; o to menej tak takýto dopyt môže byť dôvodom zaujatosti

Zvyšný dôvod (namietaná ústna interakcia medzi sudcom a zamestnancom žalovaného po pojednávaní 21. novembra 2024) zasa nepredstavuje taký pomer k žalovanému, aby zakladal pochybnosti o nestrannosti niektorého zo sudcov senátu. Preto tunajší súd vyslovil, že sudcovia senátu správneho súdu nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci.