7Spp/3/2021

1. Žalobkyňa podala Krajskému súdu v Trenčíne správnu žalobu, ktorou sa domáha preskúmania rozhodnutia žalovanej uvedeného v záhlaví v spojení s rozhodnutím regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. Týmito rozhodnutiami bola žalobkyni uložená pokuta 6.000 € za nedostatky, ktoré sa zistili 4. júna 2021 pri kontrole v jej prevádzkarni v Púchove. 2. Žalobkyňa už v správnej žalobe navrhla, aby bola táto vec prikázaná Krajskému súdu v Bratislave, na ktorom v súčasnosti prebiehajú viaceré konania, ktoré sa týkajú podobných prípadov. Zdôraznila, že z podobných dôvodov už Najvyšší súd Slovenskej republiky jej návrhom na prikázanie vyhovel. Žalovaná poprela, že by boli dané dôvody na prikázanie veci, a odkázala na rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorý podobným návrhom žalobkyne nevyhovel. 3.

mohol vychádzať. 5. Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon. V nadväznosti na to § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch ustanovuje, že zákonný sudca je sudca, ktorý predovšetkým vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde. Správny súdny poriadok upravuje príslušnosť správnych súdov v §

6. Keďže prikázanie veci je zásahom do zákonom určenej príslušnosti súdu, musia byť dôvody vhodnosti uvedené v § 85 ods. 3 SSP aspoň približne rovnako závažné ako dôvody prikázania podľa § 85 ods. 1 a 2 SSP. Dôvody tohto prikázania musia byť mimoriadne závažné a celkom presvedčivé (porov. podrobný prehľad názorov doktríny a judikatúry v ods. 14 a 18 už cit. uznesenia sp. zn. 8 Nds 1/2020 a ďalších cit. uznesení).

Rovnako tu v danom čase existovalo mnoho odvetví verejnej správy, v ktorých v prvom stupni pôsobili orgány verejnej správy s vymedzenou územnou pôsobnosťou, ale v druhom stupni už pôsobil orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky (okrem žalovanej napríklad aj úrady verejného zdravotníctva podľa zákona č. 355/2007 Z. z. alebo Slovenská obchodná inšpekcia podľa zákona č. 128/2002 Z. z.). Často pritom išlo práve o orgány, ktoré vykonávali intenzívnu kontrolnú činnosť v rôznych prevádzkarňach. Napriek tomu zákonodarca ani pre tento prípad neustanovil žiadnu výnimku z miestnej príslušnosti. Inak povedané, zákonodarca si bol vedomý, že môže bežne vznikať situácia podobná tej, v ktorej sa nachádza žalobkyňa, teda že sídlo jej centrály a sídlo druhostupňového orgánu budú na tom istom mieste (v Bratislave). Napriek tomu sa však vedome rozhodol založiť miestnu príslušnosť správneho súdu sídlom prvostupňového správneho orgánu.

Rovnako takým dôvodom nemôže byť okolnosť, že žalobkyňa a žalovaná sú účastníčkami podobných konaní. Tieto konania sú totiž podobné len v tom zmysle, že sa v nich aplikujú podobné právne predpisy. V skutočnosti však tieto konania nemajú žiadne spoločné skutkové okolnosti, keďže v každom z nich ide o sankciu za správny delikt, ktorého sa žalobkyňa mala dopustiť celkom iným konaním v celom inom čase a na celkom inom mieste. Okrem toho správny súdy po celej Slovenskej republike prejednávajú aj správne žaloby iných subjektov, ktoré kontrolovali orgány žalovanej, a v týchto konaniach rovnako ako v tu prerokúvanej veci aplikujú tie isté právne predpisy. 9.

10. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok