← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·24. 8. 2022

7Spp/3/2022

ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200546.1

Nevyhovuje
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
7Sa/101/2021
IČS
4021200546
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne: J. D., nar. X. H. XXXX, F. XXX, O., proti žalovanému: minister vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 8, Bratislava, o ochrane pred iným zásahom, o nesúhlase Krajského súdu v Bratislave (sp. zn. 7 Sa 101/2021) s postúpením veci Krajským súdom v Nitre (sp. zn. 22 Sa 31/2021) takto

rozhodol:

Na konanie je ako správny súd miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.

Odôvodnenie

1. Žalobkyňa podala Krajskému súdu v Nitre pomerne ťažko zrozumiteľnú žalobu. Z jej obsahu (§ 55 ods. 3 SSP) však možno vyvodiť, že žalovanému ako predstaviteľovi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyčíta, že nezabezpečil, aby podriadené zložky Policajného zboru postupovali v podobných prípadoch rovnako. Tento nerovnaký postup demonštrovala na prípade, ktorý sa týkal jej, ako aj jej manžela. V súvislosti s tým zdôrazňovala, že žalovaný mal vydať interné predpisy, ktoré by zabránili určitým neprijateľným praktikám podriadených zložiek Policajného zboru. 2. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 22 Sa 31/2021-20 postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave. Na odôvodnenie uviedol, že podanie žalobkyne je napriek jej strohému obsahu všeobecnou správnou žalobou podľa § 177 a nasl. SSP. Na konanie o nej je podľa § 13 ods. 1 SSP miestne príslušný súd, v ktorého obvode má sídlo žalovaný, keďže miestna príslušnosť podľa trvalého pobytu žalobkyne v zmysle § 13 ods. 3 SSP neprichádza do úvahy. 3. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 7 Sa 101/2021-29 vyzval žalobkyňu na odstránenie nedostatkov jej žaloby s obsiahlym poučením o náležitostiach žaloby proti nečinnosti, žaloby proti inému zásahu a všeobecnej správnej žaloby. Žalobkyňa na to reagovala obsiahlym podaním z 20. marca 2022, z ktorého možno vyrozumieť, že má ísť o žalobu proti inému zásahu, za aký považovala „diskriminačný postup štátu, zákon neplatí na každého rovnako“. Zdôraznila, že namieta proti tomu, že vec jej manžela sa riešila prostriedkami trestného práva, a podala stručný prehľad pochybení v jednotlivých trestných veciach. V závere zopakovala, že žaloba smeruje proti inému zásahu štátu, „ide o diskriminačnú žalobu“, ktorou sa domáha, aby jej bola súdom uznaná diskriminácia. 4. Krajský súd v Bratislave prípisom č. k. 7 Sa 101/2021-53 z 9. augusta 2022 predložil vec tunajšiemu súdu, pretože s postúpením veci nesúhlasil. Podľa neho z podanej žaloby nie je zrejmé, že by išlo o vec, ktorá patrí do právomoci správneho súdnictva. Žalobkyňa sa totiž domáha preskúmania postupu okresného riaditeľstva Policajného zboru v jej trestnej veci.

Do právomoci správnych súdov však podľa § 6 SSP patrí preskúmanie výsledkov konania, resp. nekonania pri výkone verejnej správy, k čomu nepatrí rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní. Nie je jednoznačné, že by bola vo veci daná vecná a miestne príslušnosť Krajského súdu v Bratislave. Zároveň vytkol Krajskému súdu v Nitre, že sa nepokúsil odstrániť vady podania žalobkyne.

5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prejednal tento spor ako súd príslušný na rozhodnutie podľa § 18 ods. 3 SSP. 6. Už na úvod treba zdôrazniť, že podľa § 18 ods. 3 SSP môže správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, predložiť vec tunajšiemu súdu, len ak nesúhlasí so svojou miestnou alebo kauzálnou príslušnosťou. Príslušnosť najvyššieho správneho súdu je tak daná len na riešenie sporov o tieto druhy príslušnosti. Naopak, z citovaného ustanovenia nevyplýva, že by sa správne súdy tej istej inštancie mohli (v rámci správneho súdnictva) sporiť o svoju vecnú príslušnosť. Takisto z uznesenia č. k. 22 Sa 31/2021-20 vyplýva, že Krajský súd v Nitre postúpil vec predkladajúcemu súdu len z dôvodu nedostatku svojej miestnej príslušnosti, nie vecnej príslušnosti. Nateraz tak medzi oboma súdmi vznikol spor len o túto príslušnosť a len tento spor je najvyšší správny súd oprávnený riešiť.

7. V zhode s predkladajúcim súdom možno Krajskému súdu v Nitre vytknúť, že sa podľa § 59 SSP nepokúsil o objasnenie skutočného zámeru žalobkyne, teda čo skutočne chce sledovať svojou žalobou, ktorá nebola celkom jasná. Navyše, z pomerne nejasného dôvodu Krajský súd v Nitre v citovanom uznesení označuje žalobu žalobkyne ako všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 SSP. Podľa § 177 ods. 1 a 2 SSP sa však správnou žalobou možno domáhať ochrany tam uvedených práv proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Rozhodnutím je podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP správny akt, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo sa za rozhodnutie považuje, opatrením je podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP správny akt vydaný v administratívnom konaní, ktorý takto označený nie je. Zo žaloby žalobkyne však - za žiadnych okolností - nemožno vyčítať, že by ňou napádala rozhodnutie alebo opatrenie v tomto zmysle, v dôsledku čoho - v čase, kedy Krajský súd v Nitre rozhodoval o postúpení - toto podanie v žiadnom prípade nemohlo byť správnou žalobou.

8. Najvyšší správny súd sa však nestotožňuje s názorom predkladajúceho súdu, že postúpenie zo strany Krajského súdu v Nitre bolo nedôvodné, keďže vo veci je zjavný nedostatok právomoci správneho súdnictva. Predovšetkým, žalovaným vo veci je funkcionár, ktorý podľa

§ 4 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy riadi ministerstvo, konkrétne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. To je podľa § 11 písm. c) cit. zák. ústredným orgánom štátnej správy okrem iného pre Policajný zbor, a tým podľa § 4 písm. a) SSP aj orgánom verejnej správy na účely Správneho súdneho

poriadku. Na rozdiel od názorov oboch sporiacich sa súdov podľa najvyššieho správneho súdu z obsahu pôvodnej žaloby bolo možné vyrozumieť, že žalobkyňa vytýka ministrovi vnútra ako funkcionárovi, ktorý stojí na čele ministerstva ako orgánu verejnej správy, že nesprávne alebo nedostatočne riadi príslušné zložky Policajného zboru, čo údajne viedlo k určitým neprávostiam, ktoré sa stali jej a manželovi. Žalobkyňa tak svoju žalobu smerovala proti orgánu verejnej správy (jeho najvyššiemu funkcionárovi) a vytýkala mu pochybenia pri plnení jeho úloh, ktoré by mohli spadať do jeho kompetencie, ktorú mu ako orgánu štátnej správy zverujú citované ustanovenia zákona č. 575/2001 Z. z.

9. Najvyšší správny súd sa tak nestotožňuje s názorom predkladajúceho súdu, že v prerokúvanej veci je už na prvý pohľad (prima facie) vylúčené, že by mohlo ísť o žalobu vo veci správneho súdnictva. Naopak, z označenia žalovaného, ako aj celkového jej obsahu by bolo možné uzavrieť, že by mohla byť aj takouto žalobou. Jediné, čo je zrejmé, že nejde o žalobu proti rozhodnutiu ani opatreniu žalovaného a už vonkoncom nie vo veci, kde by v prvom stupni rozhodoval iný orgán štátnej správy. Preto je v danej veci vylúčené založiť miestnu príslušnosť podľa § 13 ods. 1 alebo 3 SSP, v dôsledku čoho je podľa § 13 ods. 2 SSP miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žalovaný orgán verejnej

správy. Pretože podľa § 39 ods. 3 zákona č. 575/2001 Z. z. je sídlom ministerstva hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, je podľa cit. § 13 ods. 2 SSP v prerokúvanej veci založená miestna príslušnosť Krajského súdu v Bratislave. Preto najvyšší správny súd vyslovil vo výroku jeho miestnu príslušnosť pre oblasť správneho súdnictva.

10. V záujme úplnosti sa podotýka, že pozornosti najvyššieho správneho súdu neušlo, že žalobkyňa v podaní z 20. marca 2022 viackrát spomenula slovo diskriminácia, resp. diskriminačná žaloba. Preto nie je vylúčené, že žalobkyňa svojou žalobou v skutočnosti môže sledovať aj ochranu pred diskrimináciou podľa zákona č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov. Z tohto hľadiska však ani uvedené podanie neposkytuje jednoznačnú odpoveď na charakter žaloby žalobkyne. Preto bude úlohou Krajského súdu v Bratislave ako miestne príslušného správneho súdu, aby sa týmito otázkami zaoberal a ustálil, či žalobkyňa vo výsledku skutočne mieni uplatňovať svoje nároky z tohto zákona alebo žiada skutočne preskúmanie postupu žalovaného v súvislosti s jeho dohľadom nad zložkami Policajného zboru.

Aj v prípade, že krajský súd nakoniec ustáli, že žaloba nebude žalobou v rámci správneho súdnictva, ale napríklad žalobou, ktorá by patrila civilnému súdu (§ 3 a 4 Civilného sporového poriadku), nebude to zakladať dôvod „vrátenia“ veci Krajskému súdu v

Nitre. Naopak, bude potom úlohou Krajského súdu v Bratislave ako súdu miestne príslušného, aby na nedostatok právomoci reagoval príslušným procesným spôsobom (odmietnutím, resp. postúpením veci vecne a miestne príslušnému súdu mimo správneho súdnictva; porov. zhodne uznesenie tun. súdu sp. zn. 2 Spp 2/2021).

11. Senátu najvyššieho správneho súdu je známe, že v uznesení sp. zn. 3 Spp 1/2022 (týkajúcej sa takisto žalobkyne) vyslovil iný senát odlišný názor. Pretože však tunajší súd podľa § 18 ods. 3 SSP nerozhoduje ako kasačný súd, neprichádza do úvahy postúpenie veci veľkému senátu (porov. § 22 ods. 1 SSP). Prerokúvajúci senát však považuje za podstatné, že podľa § 2 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov patrí do právomoci súdov vždy rozhodovanie o ich vlastnej právomoci. Ak teda súd rozhoduje o svojej právomoci, rozhoduje tým vždy v rámci svojej právomoci. Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon. V nadväznosti na to § 3 ods. 3 cit. zákona č. 757/2004 Z. z. ustanovuje, že zákonný sudca je sudca, ktorý predovšetkým vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde. Účastník konania tak má právo, aby aj o otázke právomoci súdov rozhodoval príslušný súd.

Samozrejme, môžu existovať veci, v ktorých je prvotné podanie natoľko nezrozumiteľné, že nemožno ani náznakom ustáliť, čoho (akej ochrany) sa vlastne podávateľ domáha. Ak sa však účastník obráti na správne súdy a zo žaloby nie je celkom jasné, že vec nepatrí do ich právomoci, potom je potrebné riešenie tejto otázky (ktoré nemusí byť vôbec jednoduché) prenechať tomu správnemu súdu, ktorého príslušnosť vyplýva z § 10 až 17 SSP.

Opačný postup by viedol k tomu, že o (nie vždy jasnej a jednoznačnej otázke) nedostatku právomoci by rozhodoval v podstate náhodne určený súd, na ktorý žalobca svoju žalobu podal. Taký postup však vo výsledku odporuje požiadavke čl. 48 ods. 1 ústavy na to, aby príslušnosť súdu (a tým aj osoba zákonného sudcu) spočívala na zákonných kritériách.

12. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 24. augusta 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 7Spp/3/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik