7Ssk/101/2024

1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca ako príslušník Policajného zboru ustanovený do funkcie starší referent - pyrotechnik oddelenia hraničnej kontroly Bratislava - Ružinov bol 4. júla 2019 v ranných hodinách podrobený dychovej skúške s negatívnym výsledkom. Žalobca súhlasil s vykonaním ďalšieho vyšetrenia na zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok.

. . zistená pozitivita na MDMA, MET, AMP. Pacientovi odobratá krv na vyšetrenie na psychotropne látky. Vzorky odoslané na vyšetrenie na súdne lekárstvo, Antolská 11, Bratislava“. Podľa výsledkov toxikologicko-chemickej analýzy zo 4. júla 2019 vykonanej imunochromatografickým skríningom sa v jeho krvi zistili pozitívne hodnoty amfetamínu a metamfetamínu.

Pozitívny výsledok znamenal len prítomnosť skúmanej látky alebo jej aktívneho/neaktívneho metabolitu. Presne množstvo látky vo vzorke krvi určil znalec metódou „GC-MS“, ktorá ukázala, že je v nej prítomný amfetamín, avšak ale nie je možné zistiť jeho množstvo. V krvi bol prítomný aj metamfetamín v koncentrácii 11,7 ng/g(krvi), čo znalec považoval za toxikologicky významnú koncentráciu z hľadiska vplyvu tejto látky na organizmus a zároveň popísal fyzické prejavy tohto vplyvu udávané v literatúra. Pri takejto hodnote mal byť signifikantne ovplyvnený tep, krvný tlak, dostavil sa euforický efekt a boli ovplyvnené psychomotorické funkcie; podľa údajov literatúry sa pozornosť testovaných respondentov a účinky sa znásobovali, ak bol prítomný aj amfetamín.

. . na základe literárnych údajov, uvedených v znaleckom posudku č. 15/2019 . . ., v čase odberu vzorky krvi mohli byť nejakým spôsobom ovplyvnené niektoré telesné a psychické funkcie menovaného, čo bolo potrebné objektivizovať komplexným vyšetrením menovaného v čase odberu vzorky krvi, vrátané psychiatrického vyšetrenia.

4. Na základe toho zástupca riaditeľa oddelenia hraničnej kontroly oznámil žalobcovi, že začína konanie o jeho prepustení zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov za to, že 4. júla 2019 nastúpil do výkonu štátnej služby v stave nespôsobilom na jej výkon, pretože bol pod vplyvom omamných látok. Žalobca vo svojom vyjadrení poprel vedomé užitie a užívanie omamných a psychotropných látok, poukázal na 10 ročnú prax v Policajnom zbore, počas ktorej sa uňho nikdy nezistila prítomnosť zakázaných látok, a tiež na jeho svedomité a čestné plnenie úloh. Citoval aj znalecký posudok v časti, v ktorej znalec odporúčal psychiatrické vyšetrenie za účelom objektívneho posúdenia vplyvu látok na žalobcu, a žiadal aj vykonať opakované testy. V stanovisku (zo 14. októbra 2019) sa nadriadený vyjadril k týmto námietkam, ktoré nepovažoval za dôvodné, a tiež považoval za nehospodárne vykonať opakované znalecké úkony.

Zvlášť hrubé porušenie videl v tom, že žalobca nebol čestný a disciplinovaný, keď nastúpil do štátnej služby v stave, kedy sa omamné a psychotropné látky nachádzali v jeho tele, čo má byť dôkazom ich predchádzajúcej konzumácie. Tým si neplnil svedomito úlohy uložené zákonom [§ 136 ods. písm. d) cit. zákona], nariadením ministra vnútra č. 3/2002 o Etickom kódexe príslušníka a rozkazom ministra vnútra č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov a hrubo porušil aj základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a), g), h) cit. zákona. U žalobcu, ktorý bol pyrotechnikom a pracoval s výbušninami a iniciátormi, bolo pritom dodržiavanie disciplíny dôležité. Podľa generálneho tajomníka by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, aby v nej zotrval policajt, v tele ktorého sa počas výkonu služby zistili omamné a psychotropné látky. 6. Žalobca sa proti personálnemu rozkazu odvolal, žalovaný ho však preskúmavaným rozhodnutím z 23. januára 2020 potvrdil. Na odôvodnenie zhrnul procesný postup prvostupňového orgánu a obsah dôkazov, ktoré dostatočne preukázali dôvody na jeho

Túto prítomnosť nespochybňuje ani lekárska správa zo 4. júla 2019. Podľa znaleckého posudku č. 15/2019 bola zistená koncentrácia metamfetamínu toxikologicky významná z hľadiska vplyvu tejto látky na organizmus. Preto žalovaný, aj s poukázaním na jej znalcom opísané všeobecné účinky, nesúhlasil so žiadosťou žalobcu „na základe popisu subjektívnych pocitov o vylúčenie vplyvu návykovej látky na jeho organizmus“. Žalovaný reagoval aj na žalobcove výhrady, že spĺňal podmienky spoľahlivosti a že jeho služobný pomer prebiehal bezproblémovo.

7. Správny súd napadnutým rozsudkom č. k. BA-5S/82/2020-76 správnu žalobu zamietol. Na odôvodnenie uviedol, že skutkový stav bol zistený na základe zákonných dôkazov a posúdenie závažnosti porušenia služobnej prísahy a povinností patrí do rámca správnej úvahy žalovaného, ktorú nemá oprávnenie nahrádzať. Podľa súdu bol obsah zakázanej látky v krvi žalobcu počas výkonu štátnej služby bez pochybností preukázaný. Odobratý biologický materiál potvrdil ich obsah, čo považoval za dôkaz ich predchádzajúcej aplikácie, a preto nesúhlasil s námietkou žalobcu, že na základe vyšetrení nebolo možné dospieť k záveru o ich požívaní.

sa nevymedzenia spôsobu porušenia služobnej disciplíny a služobnej povinnosti vo výroku personálneho rozkazu správny súd s odkazom na ustanovenie § 241 cit. zák. nepovažoval za dôvodnú.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

11. V prerokúvanej veci podstata sporu medzi žalobcom a žalovaným spočíva v tom, či boli splnené podmienky na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Podľa tohto ustanovenia sa policajt prepustí zo služobného pomeru, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky - porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby.

Podľa § 47 cit. zák. služobná disciplína policajta spočíva dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Podľa § 48 ods. 3 písm. h) cit. zákona je zasa jednou zo základných povinností policajta dodržiavať služobnú disciplínu.

12. Zo znenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. je zrejmé, že konanie policajta podľa tohto zákona musí byť porušením služobnej disciplíny alebo prísahy, ale spôsob tohto porušenia musí byť „zvlášť hrubý“. Nestačí teda akékoľvek porušenie, ale musí ísť o porušenie

13. Druhou podmienkou prepustenia policajta podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č 73/ 1998 Z. z. je, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby. Doterajšia judikatúra za také okolnosti považovala okrem výkonu služby pod zjavným vplyvom alkoholu napr. prijatie úplatku (porov. rozsudok sp. zn. 10 Asan 14/2021), dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu (rozsudok sp. zn. 4 Asan 15/2020 alebo 4 Asan 22/2020), „sprostredkovanie“ vrátenia ukradnutej veci poškodenému za odmenu namiesto riadneho stíhania páchateľa (rozsudok sp. zn. 1 Sžk 13/2021), obchodovanie s tovarom pochybného pôvodu s pochybnými osobami (rozsudok sp. zn. 4 Stk 10/2022) alebo neoprávnenú lustráciu v databázach (rozsudok sp. zn. 10 Sžk 14/2020). Zároveň však uvedená judikatúra najvyššieho súdu vychádzala z toho, že to, či ide o porušenie zvlášť hrubým spôsobom a či by ponechanie policajta v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitým záujmom služby, je potrebné riešiť s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci. Ako uvádza aj správny súd v napadnutom rozsudku,

14. Pred vydaním rozhodnutia podľa § 233 zákona č. 73/1998 Z. z. postupuje správny orgán tak, aby presne a úplne zistil skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Pritom rovnako dôkladne posudzuje všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Predpokladom uplatnenia správnej úvahy je však predovšetkým riadne zistenie skutkových podkladov pre jej uplatnenie. V tu prerokúvanej veci bol žalobca personálnym rozkazom prepustený, pretože ako vyplýva z jeho odôvodnenia, bola žalobcovi počas výkonu služby zistená v krvi prítomnosť amfetamínu a metamfetamínu, čím porušil § 136 ods. d) cit. zákona. Správny súd pri tom správne poukázal na § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., že dôvod prepustenia (skutok) môže byť uvedený aj v inej časti v rozhodnutia o prepustení a nemusí byť vo výroku (pozri napr. rozsudky sp. zn. 5 Asan 5/2021 a 2 Sžk 4/2019). Podľa kasačného súdu, správny súd správne poukázal aj na § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.,

služby. Samotný výsledok (stav) nemôže byť jediným determinantom, či sa jeho porušenie bude považovať za obzvlášť hrubé a či jeho zotrvanie je alebo nie je na ujmu záujmom služby (porov. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 119/2022).

Pritom sa výslovne odmietol vyjadriť k tomu, či to mohlo znamenať nespôsobilosť na výkon štátnej služby. Žalovaný ani generálny tajomník však nijako bližšie nevyhodnotili rozpory medzi týmito znaleckými posudkami, ktoré jednak udávali zistené koncentrácie v rôznych jednotkách, takže nie je úplne ani zrejmé, či vychádzajú z hodnôt zistených meraním a či popisujú to isté. Takisto bližšie neozrejmili rozdiely v ich záveroch, keď jeden zo znalcov ju považoval za toxikologicky významnú, druhý však zdôraznil, že až od takmer dvojnásobnej (!) koncentrácie sa pri vodičoch uvažuje s určitým vplyvom na ovládacie schopnosti. Ustanovenie § 136 písm. d) zákona č. 73/1993 Z. z. totiž výslovne zakazuje nastupovať do služby pod vplyvom iných návykových látok. Aj žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zdôraznil, že predmetom dokazovania je aj vplyv týchto látok v konkrétnom čase výkonu služby, no skutočnosti v tomto smere ďalej nič nedokazoval. Sám znalecký posudok č. 17/2019 v tomto smere zdôrazňoval, že na objektivizovanie takéhoto vplyvu malo byť vykonané komplexné (najmä psychiatrické) vyšetrenie. 16.

K potrebe zisťovania podrobností o tom, či a v akej miere policajt môže zistiť, že je pod vplyvom inej návykovej látky, sa tunajší súd už podrobne vyjadril v skôr citovanom rozsudku sp. zn. 7 Ssk 119/2022. Ako uviedol, nemožno absolútne prijať záver, že už samo zistenie koncentrácie týchto látok v organizme v čase služby je vždy a za každých okolností porušením služobnej disciplíny alebo služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a vylučuje zotrvanie policajta v štátnej službe.

IV. Záver

17. Z uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že žalovaný, ani prvostupňový orgán riadne nezistili, či a aký vplyv mala zistená koncentrácia na schopnosť žalobcu vykonávať štátnu službu a či táto koncentrácia mohla byť pre žalobcu zistiteľná, teda či mohol alebo aspoň mal vedieť, že je pod jej vplyvom. Bez týchto skutkových zistení nemohol prvostupňový orgán ani žalovaný v okolnostiach prerokúvanej veci riadne zhodnotiť naplnenie všetkých podmienok § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., teda či porušenie služobnej prísahy a služobnej disciplíny žalobcu bolo obzvlášť závažné a či by jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitým záujmom služby. Uvedené nedostatky tak odôvodňovali zrušenie preskúmavaného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SPP. 18. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a podľa § 191 ods. 4 SSP mu vec vrátil na ďalšie konanie. 19. Orgány verejnej správy sú v ďalšom konaní viazané právnymi názormi vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 a § 469 SSP). Preto doplnia dokazovanie na vyššie opísané okolnosti a nanovo posúdia naplnenie všetkých podmienok ustanovených v § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. 20. Pri zmene rozhodnutia musel kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na správnom súde a kasačnom súde. Podľa § 467 ods. 1 a 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania pred správnym súdom proti neúspešnému žalovanému. 21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.