7Ssk/10/2026
ECLI:SK:NSSSR:2026:0825100281.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 30Sas/17/2025
- IČS
- 0825100281
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Eva Vékonyová ako členky senátu vo veci žalobcu: K. E., nar. X. P. XXXX, L. X. XXX, zastúpeného zákonným zástupcom - otcom: J. E., bytom tamže, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 26. februára 2024, č. UPS/ US7/SSVODPPKPC1/SOC/2024/2973, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 30 Sas 17/2025 z 9. júla 2025 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalovaného sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov 100 % trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že maloletý žalobca zastúpený otcom požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla v zmysle § 38 ods. 1 písm. b) druhého bodu zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších
predpisov. Na tento účel posúdil jeho zdravotný stav posudkový lekár úradu a svoje závery vyjadril v posudku z 18. septembra 2023. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil poruchu psychického vývoja detí podľa kapitoly IV položky 1 písm. d) [Aspergerov syndróm] prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., ktorému priradil mieru funkčnej poruchy 90 % (z rozpätia 90 až 100 %). Okrem iného ustálil, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu dopravu podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. 2. Úrad sociálnym zisťovaním, ktoré vykonal 27. októbra 2023, zistil, že žalobca je žiakom základnej školy, podľa otca je však agresívny. Dokáže sa premiestniť, nastúpiť a udržať sa v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy, no necestuje nimi, pretože nezvláda situácie, keď je v nich viac ľudí. Do školy a na terapie ho vozí otec. Na základe týchto podkladov úrad práce vypracoval komplexný posudok z 30. októbra 2023, v ktorom žalobcovi nenavrhol žiadaný príspevok, pretože ho nepovažoval za odkázaného na individuálnu prepravu podľa §
14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. Vychádzajúc z tohto komplexného posudku, ani úrad práce rozhodnutím z 10. novembra 2023 nepriznal žalobcovi uvedený príspevok. V odvolaní proti nemu otec žalobcu požiadal, aby posudkový lekár osobne zhodnotil zdravotný stav jeho syna. K odvolaniu priložil právu psychiatričky z novembra 2023, podľa ktorej je uňho „výrazne narušené jeho sociálne fungovanie, v tomto školskom roku (nastúpil do 5. ročníka) nezvláda zmeny, prejavuje sa to v správaní impulzivitou, výbušnosťou až agresivitou voči okoliu, ani po medikácií nie je stav dostatočne stabilizovaný". Žalobca podľa nej potrebuje „redukovať záťaž, ktorej je dieťa vystavované" a kontrolu určila na február 2024. Otec k odvolaniu priložil tiež „Záznam.
. ." zo 16. novembra 2023, podľa ktorého musel prísť po žalobcu do školy, pretože „fyzicky napádal svojich spolužiakov . . . dostal sa do amoku zúrivosti, a tým sa stala situácia nezvládnuteľná natoľko, že nemohol pokračovať vo vyučovacom procese".
3. Posudkový lekár žalovaného ústredia sa bez osobne prítomnosti žalobcu oboznámil so správou všeobecnej lekárky z augusta 2023, psychologičky z novembra 2022 a detskej psychologičky z rokov 2022 až 2023. V lekárskom posudku z 23. januára 2024 potom ustálil rovnaké rozhodujúce zdravotné postihnutie a mieru funkčnej poruchy ako posudkový lekár úradu. Na odôvodnenie uviedol, že žalobca „je v starostlivosti pedopsychiatra.
. ., v klinickom náleze oslabená tolerancia na záťaž a výdrž pri cielených aktivitách". K správe z 22. novembra 2023 dodal, že treba „vyčkať efekt liečby". Na základe toho ustálil, že žalobca nemá stavy uvedené v § 14 ods. 6 písm. a), b) ani c) zákona č. 447/2008 Z. z. Následne žalovaný v komplexnom posudku z 13. februára 2024 takisto dospel k záveru, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a preto mu nenavrhol žiadaný príspevok. Vychádzajúc z tohto posudku, žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím z 26. februára 2024 potvrdil rozhodnutie úradu práce.
4. Správny súd napadnutým rozsudkom sp. zn. 30 Sas 17/2025 podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) SSP zrušil tak preskúmavané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie úradu z 10. novembra 2023. V odôvodnení súhlasil so žalovaným, že posúdenie zdravotného stavu na účely kompenzácie patrí posudkovému lekárovi, keďže ide o odborné medicínske otázky. Zdôraznil však, že práve preto má kľúčový význam zrozumiteľnosť a logickosť lekárskeho posudku.
Podľa správneho súdu nie je preskúmateľný odborný názor, že žalobca netrpí duševnou poruchou s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, vyjadrený v lekárskom posudku. Správny súd totiž vytkol posudkovému lekárovi, že sa nedostatočne vyrovnal so správou psychiatričky z novembra 2023, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi v spise, z ktorých plynie agresívne správanie žalobcu. Rovnako vyčítal žalovanému, že posudkový lekár nezisťoval u ošetrujúcej lekárky účinnosť nastavenej liečby, hoci podľa označenej lekárskej správy mal byť jej efekt v čase vykonávania lekárskeho posudku už známy.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáha zrušenia tohto rozsudku. Zopakoval, že lekárske správy posudkový lekár vyhodnotil samostatne a aj vo vzájomných súvislostiach. Podľa žalovaného u žalobcu nie sú prítomné vážne komplikácie plynúce z duševného ochorenia. Na podporu tohto tvrdenia žalobca citoval z lekárskych správ z novembra 2022 a mája 2023, ako aj z februára 2024, z ktorej jasne vyplýva, že liečba sa ukázala ako efektívna, čo správne predvídal posudkový lekár. Išlo len o prechodný stav ovplyvnený zmenou liečby, a preto nejde o duševnú poruchu podľa § 14 ods. 6 písm. b) zák. č. 448/2007 Z. z. Dočasnosť agresie žalobcu posudkový lekár identifikoval na základe svojich odborných vedomostí a skúseností. Žalovaný zotrval na stanovisku, že riadne odôvodnil svoje rozhodnutie, keď uviedol, že z lekárskych správ nevyplýva, že žalobca má často sa opakujúce prejavy agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania. 6. Žalobca navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť. Stotožnil sa so správnym súdom, že žalovaný, ani posudkový lekár neozrejmili svoj záver o povahe duševného ochorenia jeho syna. Uviedol, že žalovaný v kasačnej sťažnosti dopĺňa odôvodnenie lekárskeho posudku.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
8. Podstata kasačnej sťažnosti žalovaného spočíva v jeho nesúhlase so záverom správneho súdu, že lekársky posudok posudkového lekára ústredia z 23. januára 2024 je nepreskúmateľný. Možno samozrejme súhlasiť s tým, že podľa § 10 ods. 1 v spojení s ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. je posudková činnosť na účely kompenzácie zverená posudkovým lekárom a výsledkom ich činnosti je lekársky posudok v zmysle § 11 ods. 11 cit. zák., ktorý tvorí podklad komplexného posudku (§ 15 ods. 1). Posudkový lekár podľa § 11 ods. 3 a 4 cit. zák. pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vychádza jednak z aktuálneho lekárskeho nálezu a z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke, ale aj z ďalšej zdravotnej dokumentácie, ktorú posudzovaný predložil počas konania.
Podľa judikatúry je lekársky posudok dôkazom, ktorý orgány verejnej správy aj správny súd vyhodnocujú z hľadiska úplnosti, presvedčivosti a toho, či sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Žalovaný aj správny súd tak musia skúmať, či obsah, prípadne odôvodnenie posudku nie je v rozpore s obsahom lekárskych správ alebo niektoré lekárske správy nezohľadňuje, alebo či je svojou celkovou skladbou preskúmateľné (v tomto smere porov. napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 7/2022). V prerokúvanej veci sa kasačný súd stotožňuje so záverom správneho súdu, že lekársky posudok z 23. januára 2024 nevyhovuje týmto požiadavkám.
9. Podľa obsahu tohto posudku posudkový lekár vychádzal okrem iného zo správy psychiatričky z novembra 2023, ktorá vyslovene hovorí o aktuálne zhoršenom zdravotnom stave v smere impulzivity, agresivity a výbušnosti a o tom, že sa dostatočne nezlepšil ani po liečbe. Preto sa má pokračovať v upravenej liečbe, ktorej výsledok však táto správa nijako neodhadovala, ale vyslovene predpokladala kontrolu vo februári 2024. Aj podľa kasačného súdu z lekárskeho posudku z 23. januára 2024 nie je zrejmé, na základe čoho posudkový lekár dospel k záveru, že tento stav je len prechodný a že medikácia bude skutočne viesť k jeho úprave. Použitý pojem „aktuálny" už podľa svojho všeobecného jazykového významu nie je totožný s pojmom „dočasný". Posudkový lekár nijako nevysvetlil, prečo bol presvedčený, že aktuálne zmeny zdravotného stavu žalobcu popísané v uvedenej lekárskej správe sú len dočasné (prechodné), a to osobitne za situácie, že už podľa samotnej správy dovtedy aplikovaná liečba dostatočne nezabrala. Kasačný súd nevylučuje, že posudkovému lekárovi
mohlo byť na základe konkrétnych údajov z lekárskej správy (alebo podľa odborných poznatkov lekárskej vedy) zrejmé, že určité prejavy impulzivity či agresivity sú u pacientov so žalobcovou diagnózou bežné či prechodné. V takom prípade však mal tieto úvahy v posudku bližšie ozrejmiť.
10. Za daných okolností sa kasačný súd stotožnil so záverom správneho súdu, že posudok posudkového lekára a z neho vychádzajúce preskúmavané rozhodnutie sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože zrozumiteľne nevysvetlili, prečo lekárske správy v administratívnom spise podľa stavu k 23. januáru 2024 odôvodňovali záver, že žalobca nemá duševné poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania. Kasačný súd nemohol akceptovať ani vysvetlenie, že lekárska správa z kontroly vo februári 2024 vlastne potvrdila závery posudku z 23. januára 2024.
Je totiž zrejmé, že posudkový lekár z tejto správy nevychádzal, a nepreskúmateľnosť posudku v otázke budúceho vývoja zdravotného stavu nemôže zhojiť neskôr vydaná lekárska správa, hoci by aj tento odhad potvrdila. Nepreskúmateľne vyslovený predpoklad vývoja je totiž z hľadiska súdneho prieskumu len hádaním, nie odborným záverom, a jeho neskoršie potvrdenie je rovnako len náhodné. Okrem toho, nie je zrejmé, prečo sám posudkový lekár nevyčkal „efekt liečby", keď kontrola žalobcovho stavu bola naplánovaná na február 2024, teda ani nie mesiac od vyhotovenia jeho posudku.
IV. Záver
11. Na základe všetkých uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 12. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 461 SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v kasačnom konaní úspešný, kasačný súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania v celom rozsahu. 13. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. marca 2026